Život súčasného človeka dychtivo využívajúceho všetko dobré, čo prináša civilizácia poznamenali aj mnohé záporné vplyvy. Zhon, pracovná neistota, nervozita, málo spánku, informačná explózia, nepravidelná životospráva, osobné sklamania a konflikty, k tomu zopár káv, nejaké tie cigarety a zrazu prestávame byť a cítiť sa zdravými.
Vo vreckách, kabelkách, v zásuvkách písacích stolov zhromažďujeme rôzne lieky – ľahko dostupné a rýchle harmonizátory našich ilúzií a depresií. Niektorí z nás im zakrátko začnú veriť viac ako sami sebe. Pre iných cestu z problémov vyznačil pohárik “niečoho ostrejšieho”, tretí sa odreagujú “výbuchmi”, pri ktorých pourážajú aj tých, ktorí im podávajú ruku. A všetci do jedného sa časom ocitajú v slepej uličke. Z predmetu “umenie žiť” dostávame, aj po maturite či promócii, veľkú nedostatočnú.
Burnout – /twitter.com/avogado6
V tejto situácii vystupuje do popredia čoraz naliehavejšie potreba viac využívať aj seriózne, vedecky overené postupy a metódy regulovania našich emócií, duševných procesov, i techniky zvyšovania odolnosti voči záťaži a stresu. Tak, aby sme si dokázali uchovať duševnú rovnováhu, chuť tvoriť a tešiť sa zo života a zdravia i vtedy, keď nesvieti slnko práve nad tou našou hlavou.
JE UVOĽNENIE SA UMENIE?
Väčšina ľudí sa domnieva, že ak chce – tak dokáže relaxovať. Lenže, ako potvrdzujú všemožné výsledky výskumov stresu a jeho dôsledkov, nie je tomu tak. Ľudia ocitajúci sa za istou hranicou psychickej záťaže a stresu sa už uvoľniť nedokážu. Ich vnútorné napätie ohrozuje nielen ich výkon (pracovný, športový), ale aj zdravie. Sami si to však o sebe nemyslia a tvrdia, že dokážu relaxovať. Priviesť ich k poznaniu, že majú v tomto smere rezervy je dosť často problém.
Túto skúsenosť výstižne popísala jedna z absolventiek kurzu autogénneho tréningu „ Myslela som si, že dokážem relaxovať, lenže už prvé cvičenia mi robili ťažkosti. Nevedela som sa pri nich odpútať od mojich starostí a problémov, ktoré rušili priebeh cvičení. Asi po dvoch týždńoch som začala tušiť o čom to celé je. Medzi tou mojou predstavou o relaxácii a skutočnou relaxáciou je asi taký rozdiel aký je medzi králikom a kráľom.“
Nič nie je také ťažké, ako veci zdanlivo najľahšie.
Prosím, urobte pokus: Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.
Existuje totiž akési robenie ničnerobením. Čosi ako vedomé, avšak nie vôľové pozabudnutie, vypnutie. A čo máme vypnúť? No predsa vtieravé myšlienky, obavy, úzkosť a sprievodné napätie! Svalové, neuropsychické, vegetatívne. Na to však, ako sa ukazuje, nestačí len spoznať, že sme v napätí, ale treba sa naučiť zmierniť ho alebo i celkom odstrániť. Až potom totiž môžeme od niekoho žiadať, aby niečo lepšie pochopil, aby prestal “robiť niečo”, o čom vlastne ani nevie, že to robí.
Viete, čo je to skutočná relaxácia?
Pozrite sa na mačku, ako leží a odpočíva, hoci aj na nepohodlnom izbovom radiátore. To dokonale poddajne uvoľnenie tela je nákazlivé. Chyťte ju za labku a poznáte, čo je to pravá relaxácia.
mača na radiátore
AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES
spiace mača na rebríku
A tu sme zrazu uprostred všetkých ľudských a všeľudských zmätkov. Čím viac sa vzďaľujeme od prírody, od rastlín, od zvierat, tým viac sa vzďaľujeme i sami od seba a jeden od druhého. Tým väčší je vnútorný nepokoj, tým ostrejšie sú konflikty. Pôsobíme na seba vzájomne a ani nevieme ako. Sme v tomto smere takmer analfabeti. Topíme sa v pocitoch a napätiach, vinách i obvineniach a za racionálne vydávame i to, čo je len pôžitkárske alebo egoistické.
Niekto je v napätí, ktoré sa mu prejavuje i v hlase. Sám však o tom nevie, neuvedomuje si to. Ale pritom sa úprimne rozhorčuje, prečo ten druhý, napríklad na druhom konci telefónu, zvyšuje svoj hlas. Slová, dobré slová, akými sú napríklad “ďakujem”, “prosím”, “áno” možno vysloviť storakým spôsobom. Pritom ten posledný spôsob môže človeka, ktorému ich adresujeme, aj uraziť. Vieme o tom?
výstižné
Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to, čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď tvrdí, že sebapoznanie je zo všetkého najťažšie. Svojim žiakom však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou, ktorej podstata nám dnes už nie je známa. Vieme však, že jej mottom bolo heslo:
“Uvoľnenú myseľ napadne tvorivá myšlienka rýchlosťou blesku!”
Ktovie, koľko spoločného mala táto procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť?
AKO SA CHRÁNIŤ PRED PROPAGANDOU a vojnovým stresom?
Inšpiráciou k tomuto blogu bola rozsiahlejšia redakčná štúdia
**“Is it possible to protect yourself from propaganda?”**
uverejnená na dvojjazyčnom (en, ru) portáli istories media . Založili ho a editujú poprední ruskí novinári, ktorí tesne pred i po začatí Putinovej “špeciálnej operácie na Ukrajine” opustili Rusko.
Je vhodné poznamenať, že redakčný i autorský pohľad týchto novinárov na propagandu je dosť jednostranný a abstrahuje od skutočnosti, že nástroje propagandy účelovo využívajú obe strany frontu. Iste je to podmienené ich novinárskymi a životnými skúsenosťami. Napriek tomu sú však niektoré rozhovory s naslovovzatými odborníkmi vo svojej podstate natoľko inšpiratívne, že som sa pokúsil v ponúknutom blogu odpútať od tohto ich videnia a objektivizovať niektoré ich univerzálne a pre jednotlivca cenné myšlienky. V závere ponúkam odkaz na jednu účinnú a dostupnú cestu zachovania vlastnej integrity a osobnej “imunity” pred vplyvom propagánd, mediálnych manipulácií a vojnového stresu.
Psychologické vedy, teória komunikácie a vedy o ľudskom mozgu sa už dlho pokúšajú odpovedať na naznačené otázky a vyvinúť účinné spôsoby ochrany pred ich negatívnymi vplyvmi. Záujem o získané poznatky v posledných mesiacoch prudko narástol, najmä v dôsledku vojny, ktorá prebieha na Ukrajine a dotýka aj Slovákov.
source: pinterest
“Prvou obeťou vojny je pravda.”
Táto veta môže znieť azda niekomu trochu pateticky. Nazdávam sa však, že pri hľadaní pravdy a jej rozlišovaní od propagandy, zámerných lží a hoaxov je nevyhnuté zotrvať na ich odhaľovaní. Nielen kvôli obetiam každej vojny ale aj preto, aby sme ďaľšie vojny ani obavy z nich už nikdy nemuseli zažívať. Môže k tomu prispieť aj psychológia, ktorá len pomaly odkrýva odveké tajomstvá účelovej manipulácie s ľudským vedomím.
Tie poznatky však vonkoncom nie sú povzbudivé.
Viaceré z nich preukázali, že “Ak je už človek infikovaný propagandou, je takmer nemožné ho zachrániť. “– hovorí docentka psychológie Anna Fenko z Fakulty sociálnych vied Amsterdamskej univerzity. Indoktrinácia propagandou je takou silnou zbraňou, že tragicky rozdeľuje nielen štáty, národy, ale aj samotný národ, ak sa stal objektom pozornosti propagandistov. Tiež traumatizuje celé rodiny, pokrvných príbuzných, ktorí sa ocitli na opačných stranách frontovej línie. Títo neveria, že sú ovplyvnení propagandou ani vtedy ak im príbuzní rozprávajú o zverstvách a bombových útokoch, ktoré osobne zažili. Ako je to možné? Ako sa propagande darí až takto otráviť mozog Homo sapiens? Ako táto infekcia prebieha a je možné pred ňou ochrániť seba a našich blízkych? Podľa vyššie uvedeného zdroja bolo za posledných 20 rokov realizovaných viac ako 40 štúdií o účinnosti rôznych metód boja proti propagande, tzv. imunizácii jej účinkov. Tie však nie sú – žiaľ (či našťastie?) – extra účinné. Podobne ako rôzne laické , “úprimné” snahy presvedčiť svojich priateľov či rodičov, že to oni sú ovplyvnení propagandou.
Neraz to viedlo k ostrým konfliktom a rozchodom v rodinách. Z Ukrajiny, ale aj samotného Ruska a nakoniec aj u nás, zo Slovenska sa k nám dostávajú príbehy až s tragickými koncami. Viaceré experimentálne štúdie skúmali a porovnávali vnímanie rovnakých argumentov a faktov pred po pôsobení propagandy u rôznych skupín ľudí. Žiadna z nich však nepreukázala, že by ľudia zmenili svoje názory, ktoré sa u nich vyvinuli ako dôsledok propagandy.
“To znamená, že presvedčiť človeka infikovaného propagandou je takmer nemožné.”
Ak raz dôjde k mimovoľnému “vpečateniu” istých postojov a názorov do našej psychiky – ich zapojenie do hodnotenia javov, vzťahov a súvislostí vnímanej informácie, reality, alebo hoci len ľudskej tváre je takmer okamžité. Existujú štúdie, ktoré ukazujú, ako propaganda zneužíva tieto dispozície človeka, ako ovplyvňuje váš mozog a ako nás núti robiť zlé veci. Napríklad zabíjať iných ľudí vo vojne.
„Myslím si, (*zdôvodňuje ďalej Anna Fenko), že najhoršie rozhodnutia robíme vtedy, keď sme nahnevaní, vystresovaní, unavení, bojíme sa, alebo sme sfanatizovaní. V takýchto chvíľach sme najmenej schopní kritického myslenia. V takýchto chvíľach nedokážeme regulovať naše najsilnejšie zlé emócie. Myslím si, že cieľom propagandy je manipuláciou emócií zmeniť ľudí tak aby nakoniec poslušne a dokonca aj aktívne urobili hrozne nesprávne rozhodnutia v záujme mocných.”
Zdroj: by Chitrapa at English Wikipedia
“Ak sa pozrieme na mozog, hormóny, gény a všetko ostatné, čo nás robí tým, kým sme, sme ako všetky ostatné primáty: delíme svet na „my“ a „oni“. A robíme to automaticky. Robíme to v zlomku sekundy. V tomto kontexte vzhľadom na obmedzený rozsah blogu odkazujem aspoň na rozhovor (uverejnený na rovnakom portáli https://istories.media/ ) s jedným z najznámejších svetových neurovedcov, profesorom Stanfordskej univerzity Robertom Sapolskym na tému “Prečo ľudia robia zlo … ?”
Naša povaha je taká, že sa k „nim“, k tým “cudzím” správame veľmi predpojato – hovorí Sapolsky. “V tomto smere sme ako všetky ostatné primáty. Istou nádejou pre mier je prekvapujúce zistenie, že je zároveň aj pomerne ľahké manipulovať s tým, koho presne považujeme za „našich“ a koho za „outsiderov“.” Propaganda veľmi efektívne spája inštinktívne emócie s našou reakciou. Sapolski pripomína “Aj keď ste schopní kriticky myslieť, ak máte to šťastie, máte dar takejto schopnosti aj vtedy bude neraz ťažké odolať jej.” Vedci hovoria, že problém nie je ani tak v tom, že by ľudia nechceli poznať pravdu, napr. o páde dvojičiek v New Yorku, o zostrelení Boegingu MH17 nad Ukrajinou, o príčinách vojny na Ukrajine, o masakri v Buči, … .
Skutočným problémom je, že stále viac ľudí prestáva veriť v pravdu ako takú.
V tomto kontexte sa vynára viacero otázok. Jednou z nich je napríklad otázka: “Sú internet a digitál darmi ľudstvu?” Najhoršie na týchto výdobytkoch je to, že propaganda nielen premieňa “reál na virtuál”, ale to, že manipulátori a propagandisti z oboch brehov tvrdia, že ich “virtuál je reál”.
Civilizácia stojí pred novým obdobím “post reality”, “post faktov”, “post pravdy”, ktoré môžeme vnímať aj nebývalý CHAOS.
Bude nakoniec všetko len virtuálna ilúzia a “pravdu” bude mať ten, kto bude mať väčšiu a silnejšiu armádu?! Samozrejme mierotvornú. Čaká nás nový Babylon? Dokáže si s tým ľudstvo poradiť?
Relativizácia PRAVDY
má už dnes závažné dôsledky na celú ľudskú civilizáciu, na jej rozvoj a hroziaci úpadok. Príčin je mnoho. “Právd” môže byť v dnešných časoch explózie šírenia informácii hneď niekoľko a nie je možné ich nezávislé hodnoverné overenie, pretože všetko je bleskovo kontra-propagandisticky zmanipulované.
Napr. už len číselné fakty médiami udávaných fyzických obetí na strane napadnutých, alebo na strane agresora môžu byť diametrálne odlišné. U človeka (percipienta) vtedy dochádza k tzv. kognitívnemu preťaženiu mozgu, ktorý nakoniec dospeje k presvedčeniu, že „všetci klamú“. A keďže žiadna pravda neexistuje, ľudia prijmú za svoj názor, ktorý je psychologicky pohodlnejší a ktorý zdieľa a schvaľuje väčšina.” Celkom pokojne sa tento jav dá charakterizovať ako “mentálna hmla”, ktorej dôsledkom je stádovitosť v konaní a iracionalita v našom myslení.
Nastáva hromadný útlm zdravého rozumu, ľudskosti a racionality. To je stav nedôstojný človeka blízky ochoreniu známemu z psychiatrie ako “davová psychóza”. Je len otázkou času kedy budú padať múry, zarinčia zbrane, začnú padať bomby a budú zomierať nielen vojaci na frontových líniách, ale aj celkom nevinní ľudia. Medzi tými deľmi boli a iste sú aj noví ; “Mozart”, “Einštein”, “Phil Jobs”, “Matt Mullenweg” (jeden z mužov, ktorí stvorili WordPress, slobodný a nezávislý webový softvér dostupný každému čo i len trochu gramotnému človeku). Ak chcete tak aj ďalšia “Adriana Kučerová”, “Mirka Musilová”, “Alina Zagitová”, alebo hoci aj “Marek Hamšík”.
… a práve tieto, ani len netušené straty – ako dôsledky VOJNY a jej propagandy sú tie, ktoré by mali ľudstvo najviac znepokojovať a burcovať.
„Všetci utekali – tak som bežal tiež”
– prastaré, primitívne, no stále fungujúce pravidlo prežitia v situácii neistoty. Keď sú normy zničené a okolo sú nepriatelia a nebezpečenstvo, nie je čas pýtať sa: “Prečo?” “Čo? Kde je pravda?”. Podľa psychológa Daniela Kahnemana, oceneného Nobelovou cenou za teóriu rozhodovania, viac ako 90 % našich činov nevykonávame racionálne, ale automaticky, pod vplyvom emócií, spoločenských noriem či zvykov. Človek zapína mozog len vtedy, ak sú splnené tri podmienky: po prvé, rozhodnutie je pre neho osobne veľmi dôležité. Po druhé, má dostatok zdrojov – času, informácií a vedomostí – na zváženie svojho rozhodnutia. A po tretie, je v pokojnom stave, nikam neuteká a nemusí sa báť ohrozenia. Vo všetkých ostatných prípadoch nie sme schopní nasledovať hlas rozumu. (D.Kahneman, Myslenie rýchle a pomalé, vyd. AKTUELL, slovak edition 2019). “Existuje nádej, že opar propagandy niekedy opadne a že ľudia dokážu zapnúť svoje mozgy? “- pýta sa Kahneman. ”
Teoreticky existuje. Na to však musia byť splnené tieto tri podmienky: musí sa pre nich stať nevyhnutným triezve vnímanie reality, musia mať dostatok času a kognitívnych zdrojov na analýzu informácií a nesmú prežívať stres.”
Je odstrihnutie od médií a internetu riešením?
Mnoho ľudí, medzi nimi aj viacerí známi a priatelia riešili problém ochrany seba i svojich blízkych pred propagandou tak, že sa celkom odstrihli od médií a sietí. Iste – aj to je spôsob, pokus ako si zachovať vlastnú integritu. Ibaže skúsenosti opakovane potvrdzujú, že takáto úniková izolácia od informácií vedie časom k ilúziám o dianí vo svete, vytesňovaniu aj závážných skutočností, zmätenosti a nakoniec k vážnym osobnostným zlyhaniam a vzťahovým problémom. Jednotlivec ich nedokáže sám, bez odbornej pomoci úspešne riešiť.
Už v prípade očakávaní z vyhrotenia vojnového konfliktu môže dôjsť u niektorých jednotlivcov až k ich paralizovaniu, niekedy aj k vystupňovaniu agresivity a poruche nazývanou Posttraumatický stresový syndróm.
Dostupné po kliknutí
Otázkou je, ako tieto podmienky pacifikovania účinkov propagandy zmysluplne zabezpečiť. Pomerne jednoduché je to v individuálnych prípadoch, aj to len v prípade záujmu získať takúto záštitu. Existuje viacero osvedčených, vedeckých overených a účinných ciest k získaniu odstupu, nadhľadu, ciest k vnútornej slobode a životnej múdrosti.
Žiadna z nich však nie čarovným prútikom a neúčinkuje ako “acylpirín”. každá z nich si vyžaduje istý nenáročný “tréning” a čas.
Na jednu z nich sa môžete vydať ak zájdete na zdieľanú stránku. Podrobný “bedeker nájdete TU.
Želám vám na tejto ceste mnoho objavov, obohacujúcich zážitkov, nezdolnú, pokojnú rozvahu mier v sebe a predovšetkým vôkol VÁS .
OSLOBODZUJÚCA ZÁŠTITA. Picture Source Adobe Stock , licence standard, gratis per Web, social, email, e dispositivi mobili., autor: Jorm Sangsorn
Blog napísal, zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak.Vojenskú službu absolvoval v Armádnom vedecko-výskumnom psychologickom pracovisku Vojenskej akadémie AZ. Neskôr pracoval 19 rokov ako rozhlasový psychológ v Československom a Slovenskom rozhlase (do roku 1994) a 14 rokov ako psychológ práce a organizácie v Národnej banke Slovenska.
Autogénny tréning je zväčša chápaný ako relaxačná metóda. To však je len jedna, hoci najčastejšia forma jeho využívania. Sú však aj rôzne iné možnosti a prínosy jeho uplatnenia. Tie v mnohom prekračujú zdravotný rámec relaxácie. Osobitne na ne poukazuje 7. lekcia. Patrí medzi ne napríklad technika nazvaná rýchle aktivačné preladenie.
First Officer chez Ryanair – Europe’s Favourite Airline, Slovenka Dominika RIEČANOVÁ, pilotka Boeingu 737 (illustration photo, zdroj:dobrenoviny.sk)
Po dokonalom nácviku AT nie je potrebné opakovať všetky formulky. Výdych sa časom spája s vyvolávaním TEPLEJ TIAŽE. Rovnako výdych a tep srdca sa dá harmonicky spájať do jedného zážitku.
Stačia 2 až 3 výdychy a celý proces hlbokej relaxácie sa dostavuje okamžite a spontánne.
Pre praktické využitie AT v bežnom živote, počas dňa aplikujeme modifikáciu “mikrotréningu” v polohe drožkára, v kresle, alebo i v STOJI, či pri pomalšej CHôDZI.
Počas tohto preladenia sa dostávame do pohodového, uvoľneného stavu, so zreteľným pocitom čistej a jasnej mysle. Vyvolávanie tohto stavu je cennou, novonadobudnutou schopnosťou, ktorá môže časom zásadne ovplyvniť váš život a schopnosti sebarealizácie. Jeho prínos ďaleko prekračuje zdravotný rámec relaxácie . Dosiahnutý stav pretrváva niekoľko hodín i v bežnom živote. Povedané slovami básnika “človek pokojne vníma paradoxy života a kráča svetom – s teplým srdcom a chladnou hlavou”. Čo viac si možno želať?
Vyjadrenia o osobnom prínose autogénneho tréningu (audio).
Hovoria: letec, kpt. Marček, pedagogička VŠMU prof. Cieľová, rozhlasoví moderátori Martin Doboš a Alica Bieliková, Milan Michalič, rehabilitačná psychologička PhDr. Mária Chudáčková, olympijský víťaz O. Zaremba a ďalší.
AT skupinový výcvik (ilustration photo)
BLESKOVÁ KONCENTRÁCIA
V situácii extrémnej záťaže (stresu) umožňuje autogénny tréning aj tzv. BLESKOVÚ KONCENTRÁCIU.
Cieľom nie je navodenie relaxácie, ale odpútanie sa od rušivých vplyvov okolitého prostredia: trémy, zlyhania, verbálneho útoku inej osoby, či iného ohrozenia. Predchádzajúce tréningové osvojenie jednotlivých cvikov umožňuje “rýchle spustenie tzv. priehľadnej clony (skleneného zvonu, závesu)”. Cez túto mentálnu clonu prijímame iba racionálne informácie umožňujúce sústredenie sa na vykonávanú činnosť a je úspešné dokončenie.
Túto schopnosť, ktorej brilantné osvojenie umožňuje práve AUTOGÉNNY TRÉNING ovládali všetci sovietskí i americkí kozmonauti. Povedal mi ešte v roku 1980 Boris Fjodrovič Lomov, riaditeľ Inštitútu Psychologických vied Akadémie vied ZSSR a zakladateľ Strediska výberu a prípravy sovietskych kozmonautov.
“Bez autogénneho tréningu by američania so svojím APOLLO 11 na Mesiaci havarovali” spomenul len tak – akoby mimochodom počas jedného stretnutia s ním.
Pri nácviku bleskovej koncentrácie začíname zakaždým jednoduchým porovnaním fyzického napätia s fyzickým uvoľnením. V stoji vykonáme už nacvičený, zautomatizovaný, malý cvik s počítaním na tri doby.
Raz – nadýchnite sa, hlbšie ako zvyčajne
Dva – zadržte dych a zovrite ruky do pästi
Tri – ráznejšie vydýchnite a uvoľnite zovretie rúk
Ak to dovoľuje situácia zopakujte tento cvik ešte raz s tým rozdielom, že v druhej dobe pridáme k zovretým rukám ešte malú grimasu na tvári. Zovrite pritom pery, zošpúľte ich a jazykom potlačte na zuby zo zadu. Tesne po výdychu nadviažeme už natrénovanú predstavou “sviežosti a chladu na čele”. Autosugestívne ju vyjadruje formulka “moje čelo je príjemne chladné”.
NÁSLEDNE, záverom, ráznejšie vyslovíme vnútorným hlasom formulku, ktorou sme celý autogénny tréning začínali:
Som si istý, viem čo mám urobiť, dokážem to! (ilustratívne foto)
V reálnych situáciach, u dobre trénovanej osoby, ovládajúcej autogénny tréning, teda abecedu autosugescie, stačí vysloviť vnútorným hlasom vyššie uvedenú formulku, pričom sa rýchle spustí spomínaná priehľadná clona, filter, cez ktorý prijímame iba racionálne informácie umožňujúce sústredenie sa na vykonávanú činnosť a jej úspešné dokončenie.
Pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave (1985) počas výcviku v autogénnom tréningu
INŠTRUKCIE NA VYUŽITIE UNIVERZÁLNEHO VARIANTU AUTOGÉNNÉHO TRÉNINGU V RôZNYCH SITUÁCIACH
Osvojenie si AT vytvára u cvičiacich pevný základ pre ďalšie zdokonaľovanie svojej psychiky a schopnosti ovládať sa v ľubovoľných životných situáciach.
a) Využite AT na ukľudnenie, zbavenie sa emocionálneho napätia
Ak máte dostatok času, treba uskutočňovať AT podľa úplného textu venujúc pozornosť všestrannosti a hĺbke uvoľnenia svalov. Treba venovať viac času cvičeniam, najmä tretiemu cvičeniu. Aktivizácia sa má tiež realizovať pomalšie.
Ak je čas obmedzený alebo situácia nedovoľuje robiť AT, použité formuly “Ukľudnujem sa”, “Som úplne, absolútne, dokonale pokojný” a pri výdychu si vsugerujte: “Svaly ramenného pletenca a rúk sú uvoľnené”. Túto sugesciu je lepšie uskutočňovať posediačky so zatvorenými očami, ale ak ste sa zaoberali AT aspoň mesiac, potrebný efekt sa dosiahne aj s otvorenými očami a dokonca rýchlo.
Stáva sa, že charakter práce u človeka systematicky vyvoláva emocionálne napätie (stresový stav, z anglického slova “stres” – napätie), napríklad v práci letcov, parašutistov, manažérov, rozhlasových moderátorov či hlásateľov, chirurgov, pedagógov a pod. U takýchto ľudí je potrebné cieľavedomo zvyšovať vplyv celého (všetkých 6 cvičení) AT.
Príklady jednotlivých formuliek:
“V ťažkej chvíli sa ľahko ovládam.”
“Som vždy pokojný a ovládam sa.”
“Vnútorný kľud je vždy výhra.”
“Pri vystúpení som vždy pokojný.”
“Ostávam pokojným, keď’ sa ľudia okolo mňa rozčuľujú. “
“Ovládam sám seba. Verím si.”
Jednoduchým opakovaním nemajú tieto formulky taký účinok, ako v stave hlbokej relaxácie a po osvojení abecedy autosugescie. Až potom ich môžeme účinne využívať i v bdelom stave.
b ) Využitie AT na odúčanie škodlivých návykov
Pri skutočne pevnom rozhodnutí človeka “rozlúčiť sa” s takými škodlivými návykmi ako je fajčenie, pitie alkoholu, ohrýzanie nechtov a mnohé iné, je AT účinným, osvedčeným prostriedkom využívaným v mnohých krajinách.
“Autogénny tréning však nemôže dať ľudom viac , len toľko koľko si chcú z neho sami vziať” píše jeho známy popularizátor V.L Levi.
Je to metóda, ktorú si môže osvojiť prakticky každý človek, vyžaduje si však v niektorých prípadoch viac trpezlivosti, predtým ako prinesie pozitívne výsledky. A medzi ne patria i mnohí fajčiari. Ak si však i silný fajčiar dokáže osvojiť AT, pozná a prežije “dar života”, “hodnotu zdravia” a nezmyselnosť sebapoškodzovania, je prakticky len otázkou času, že sa s cigaretami rozlúči.
RAZ A NAVŽDY !
Všeobecne pritom platí téza, že čím je osoba psychicky i telesne zdravšia, tým je nácvik AT ľahší a rýchlejší.
Počas celej svojej 20 ročnej praxe s výcvikom AT som sa nestretol s jediným prípadom, v ktorom by AT spôsobil nejaké komplikácie. U niektorých fajčiarov sa však stavalo, že sa ich zdravotný stav zhoršoval. Sám tréning však nebol príčinou. Začali si ho osvojovať, žiaľ už príliš neskoro.
Konkrétny prípad šťastlivejšieho, bývalého fajčiara, ktorému pomohol AT.
Muž v stredných rokoch, povolaním novinár, sa niekoľkokrát pokúšal prestať fajčiť, no prešiel týždeň, málokedy dva a začal fajčiť odznovu. Obrátil sa na nás s prosbou, aby sme mu pomohli. Jeho odhodlanie prestať fajčiť bolo síce pevné, ale určitú nedôveru v dobre výsledky vyvolávali v nás jeho otvorené pochybnosti o AT ako metóde, ktorá mu má pomôcť. Po podrobnom vysvetlení podstaty AT a kladných výsledkoch dielčich cvičení ostatných. frekventantov kurzu mal stále rôzne výhrady (voči hlasu interpreta, podvečernému termínu kurzu, voči niektorým účastníkom, následnosti jednotlivých cvikov a pod.)Takýto skepticizmus ho držal do IV. lekcie (zážitok srdca), kedy síce žiadne "srdce" necítil, ale čuduj sa svete objavil pocit tepla a tiaže po prvý krát v rukách a nohách. Predtým o týchto pocitoch vyhlasoval, že je to "mystifikácia". Nepociťoval síce ešte odpočinok a rušili ho rôzne vedľajšie zvuky pri domácich cvičeniach, ale počet PLUSOV (pozitívnych zážitkov) v dennom záznamníku sa začal vyskytovať pravidelne. Po týždni oznámil, že mu je pocit odpočinku v AT príjemný. Pochyboval však naďalej o tom, že prestane fajčiť.Po celkovo 2- mesačnom výcviku a presvedčení, že si osvojil celú abecedu autosugescie sme sa lúčili s lístkom na ktorom bolo napísaných niekoľko formuliek zameraných na pomoc pri odvykaní od cigariet.Okrem uvedených formuliek si sám sformuloval aj trochu drsnejšie autosugescie, ktoré dokázal uplatňovať hocikedy, teda aj v reálnych okamihoch a situáciách : "Od 1. januára prestanem fajčiť""Dym z cigarety je odporný, odpornejší ako .... ""Zapácham ako popolník "Popisoval ako si tieto momenty živo predstavoval a prežíval. Jeho dňom D sa stal skutočne 1. január roku 1986.V nasledujúcich dňoch spôsob odvykania s nami ešte niekoľkokrát konzultoval. Abstinenčné príznaky znášal vcelku pokojne a bez jediného "zlyhania". Jediným negatívnym zážitkom v prvých 2 týždňoch bolo, že po autosugescii cítil skutočne nutkanie na zvracanie. Začal mu byť odporný i zápach cudzích cigariet.14 januára po konzultácii zmenil posledný krát autosugestívnu formulku. Jej definitívna podoba znela "PRESTAL SOM FAJČIŤ. DYM CIGARETY JE ODPORNÝ".S odstupom 5-tich mesiacov, pri náhodnom stretnutí sa zmienil, že s cigaretou sa "rozlúčil" navždy. Fajčenie ho vôbec neťahá, cíti sa lepšie, vyrovnanejšie. Žiaľ pribral na váhe 5 kg. K AT preto pridal ešte plávanie a turistiku. "Život bez cigariet je krajší" povedal s odstupom ďalších dvoch rokov.
Aj tento príbeh dokumentuje, že AT môže pomôcť aj skeptikom zbaviť sa zlozvyku. Žartovne to vystihol Ladislav CHUDÍK, herec s darom hlasu, ktorý ako interpret stvárňoval predlohy relaxačných textov. Pri nahrávke jednej z lekcii vystihol celú podstatu našej psychologickej taktiky, keď položartom – polovážne povedal: “Pred tým vaším kurzom treba fajčiarov vystríhať, aby si dávali pozor, – lebo prestanú fajčiť ani nebudú vedieť ako.“
Desiatky listov poslucháčov rozhlasového kurzu NEFAJČIŤ JE MODERNÉ potvrdzuje, že to je možné i u mnohoročných a silných fajčiarov, ktorí už rezignovali a zatrpkli na svoje neúspešné pokusy. AT dokáže práve túto zatrpknutosť “roztaviť” a dať ich dechtom impregnovaným telám i dušiam ŠANCU OČISTY, nového zážitku života, slobody vlastného jestvovania ako individuality, ako zrelej osobnosti, rozvážne a sebavedomo sa zbavujúcej škodlivého, nerozumného, a obmedzujúceho návyku, získaného ešte v období nedospelosti.
c) Využitie AT pri formovaní žiaducich psychických hodnôt a vlastností
AT je účinným prostriedkom pôsobenia na psychiku človeka, umožňujúcim časovo postupné, nenásilné formovanie vlastného správania a vlastnej osobnosti.
Toto poznáva cvičiaci zväčša podľa ohlasov okolia, pretože súhrn každodenných zmien v jeho psychike a vedomí je pomalý, nepozorovateľný. Len v ťažších. situáciách. si dokážete oceniť pozitívnu zmenu v svojom správaní a prežívaní.
Príklady formuliek pre autosugestívne sebautváranie, ktoré sme neraz úspešne odporúčali počas záverečných cvičení AT:
“Som vždy vytrvalý a disciplinovaný”
“Som vždy aktívny a disciplinovaný”
“Som energický muž, dokážem sa presadiť”
“Riešim veci rázne a rýchle”
“Som priateľský a vľúdny”
“Chodím všade včas”
“Pozornosť (niektorých ) ľudí je mi ľahostajná”
“Vedúci je mi ľahostajný, práca je dôležitá”
“Pri vystúpení som pokojný, uvoľnený”
“I am okey , you are okey”
” Verím si” , “Dokážem to” ,”Milujem …. ” , “Starám sa o …” ” Som disciplinovaný” .”Nedopustím, aby (vec, zvyk, človek) ovládol môj život”
“Čo stojí zato robiť to, stojí zato urobiť to dobre (poriadne, správne).”
Štúdia Helen Gibbons, riaditeľky Inštitútu Autogénneho tréningy v Sydney sa opiera sa o analýzy z praxe a o výsledky akademického výskumu. Dokumentuje prínosy a výhody autogénneho tréningu a odporúča autogénny tréning organizáciám, ktoré hľadajú intervenciu založenú na skutočných dôkazoch zlepšenia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci. Vďaka autogénnemu tréningu sú pracovníci lepšie schopní identifikovať varovné príznaky narušenia ich vlastného fungovania a sú potom schopní sami generovať neuropsychofyziologický posun od disregulácie k rovnováhe, ak sú vystavení významným stresorom z domova alebo na pracovisku. To im umožňuje vykonávať lepšie zverenú prácu, čím sa zníži riziko spôsobenia pracovného úrazu.
Pre organizácie, ktorých pracovníci čelia vysoko rizikovým stresorom, je dôležité, aby na pracovisku zaviedli vhodné intervencie v oblasti duševného zdravia založené na dôkazoch. Najmä ťažobný priemysel potrebuje zaviesť svoju politiku „nulového poškodenia“ na pracovisku pomocou zásahov v oblasti duševného zdravia a odolnosti voči záťaži a stresu. V súčasnosti je veľa škodlivej rétoriky a byrokratických bariér, ktoré bránia implementácii efektívnych postupov.
Z týchto dôvodov autorka štúdie odporúča, aby autogénni tréneri - terapeuti a výskumníci spolupracovali s akademickými inštitúciami a priemyselným organizáciami pri podpore implementácie pilotných štúdií skúmajúcich výhody autogénneho tréningu na konkrétnom pracovisku. Vzhľadom na to, že intervencie BOZP majú väčšiu šancu na úspech, keď majú aktívnu podporu a zapojenie zo všetkých úrovní manažmentu, odporúča, aby jednou z podmienok pilotnej štúdie bolo, aby si každý pracovník, ktorý sa pilotnej štúdie zúčastňuje, bol vedomý osobnej podpory a zapojenie z vyšších úrovní riadenia.
Záverom konštatuje, že ľudský neurobiologický a psychofyziologický potenciál má svoje limity a ich prekročenie je nebezpečné. Pomocou AT sa však dokáže lepšie prispôsobiť požiadavkám náročného prostredia.
Ľudia na takéto neprimerane náročné požiadavky reagujú rôznymi spôsobmi a formami;
počnúc čerpaním dovolenky, práceneschopnosťou, nenastúpením do práce v odlúčenom prostredí, otupenom, odosobnenom a nesústredenom stave, až po vymáhanie náhrade mzdy zamestnancom za psychické alebo fyzické zranenie a v extrémnych prípadoch a okolnostiach aj suicidálnym konaním. To spôsobuje organizáciam veľké škody.
Organizácie tiež musia pochopiť, že hoci autogénny tréning môže pomôcť pracovníkom lepšie sa vyrovnať s podmienkami práce nemôže ochrániť pracovníkov (ani žiadna iná terapia), pred plnou silou extrémnych nebezpečenstiev, akými sú nebezpečné pracovné postupy.
Odhliadnuc od prioritných požiadaviek na produktivitu, austrálska vláda a ťažobný priemysel sa musia zaoberať nebezpečnými vývojom, pri ktorom sa od baníkov očakáva, že budú pracovať rizikových podmienkach. Ak tak neurobia, môžu byť sankcionovaní a obviňovaní z toho, že otvorene poukazujú na potreby ochrany ich zdravia a bezpečnosť pri práci. To je nerozumné a neprípustné z viacerých hľadísk!
Ľudstvo stále ešte čelí dôsledkom bezprecedentnej krízy s medicínskymi, psychologickými, ekonomickými a sociálnymi aspektmi. Prepuknutie ochorenia COVID-19 z decembra 2019 vo Wu-chane sa rýchlo rozšírilo do celého sveta (Chen a kol., 2020) a do marca 2020 naplno zasiahlo Španielsko. Boli prijaté výnimočné opatrenia vrátane uväznenia všetkých veľkých skupín obyvateľstva (Arango, 2020; Ozamiz-Etxebarria a kol., 2020b). Boli hlásené závažné negatívne účinky na duševné zdravie, ktoré súvisia najmä so strachom z nákazy (Ammar et al., 2020b,c; Shigemura et al., 2020) a adaptáciou na väzenie (Qiu et al., 2020). Na zmiernenie tohto psychologického vplyvu sa použili psychologické zdroje (de Rivera, 2020; Lupe a kol., 2020; Ozamiz-Etxebarria a kol., 2020a), vrátane počítačom podporovaného dištančného tréningu (Wei a kol., 2020). V predchádzajúcej experimentálnej štúdii sme informovali o účinnosti relaxačných techník vrátane autogénneho tréningu na zmiernenie úzkosti súvisiacej s COVID-19 u mladých univerzitných študentov v Baskicku (Ozamiz-Etxebarria et al., 2020a). Autogénny tréning (AT), ktorý vytvoril Johannes Heinrich Schultz (1932) ako metódu „koncentračnej sebarelaxácie“, sa rýchlo stal štandardným nástrojom v európskej psychosomatickej medicíne a klinickej psychológii (Hoffmann, 2017). Trvalé pravidelné cvičenie znižuje reaktivitu na stres (Henry a kol., 1991), zvyšuje emocionálnu stabilitu (Carruthers, 1979), znižuje úzkosť a zvyšuje pocit osobnej kontroly (Farnè a Jimenez-Muñoz, 2000).
ilustr. foto, – viac po kliknutí na mapku
Cvičiaci autogénneho tréningu považovali túto prax za veľmi užitočnú pre ich fyzické a psychické zdravie a pre lepšie pochopenie druhých. Tieto tri aspekty sú počas pandémie COVID-19 veľmi dôležité. Sociálne vzťahy sa zhoršili v dôsledku sociálnej izolácie (Ammar a kol., 2020a; Hickie, 2020) a AT je užitočná na uľahčenie empatie. Psychické zdravie počas pandémie utrpelo, ako ukazujú rôzne štúdie (Ozamiz-Etxebarria et al., 2020b), a fyzický rozmer je zrejmý v časoch, keď sa riziko a strach z ochorenia, najmä COVID-19, výrazne zvýšili. (Ornell a kol., 2020). Preto odporúčame praktizovanie autogénneho tréningu ľuďom, ktorí prežívajú chvíle úzkosti, majú strach z choroby alebo majú pocit, že stratili kvalitu vzťahov s ostatnými.
Poznámka: Viaceré výskumy už skôr potvrdili, že dištančný autogénny tréning prostredníctvom rozhlasu, audio nahrávok a možnosti sprievodných konzultácií je účinný. To iste nielen odbremení preťažených zdravotníkov, ale ušetrí nemálo času a prostriedkov na liečbu rozmáhajúcich sa civilizačných ochorení.U nás, už v rokoch 1968 – 1969 urobili v tomto smere experiment S.Kratochvíl a M. Štohanzlová, tiež S. Kratochvíl s I. Pláňavom, ktorí viedli nácvik AT prostredníctvom Čs. rozhlasu Štúdio Brno. Výsledky zhrnuli v tom zmysle, že 81% cvičiacich rozhlasových poslucháčov, bolo schopných cítiť aspoň v miernom stupni (53% úplne a silno) jednotlivé pocity už pri prvej heterosugescii. Uvedení autori konštatovali, že takéto osvojovanie aspoň elementárnych cvikov AT (v spojení s domácimi cvičeniami a kontrolnou korešpondenciou – zasielanie záznamov z domácich cvičení) možno považovať za vhodnú formu sprístupnenia AT verejnosti a za nádejný podporný faktor mentálnej hygieny.Od týchto modifikácií bol už len krok k vyžívaniu AT pomocou magnetofónov. V prevažnej väčšine sa k tomu využívali dve verzie; denná a večerná, predspánková. Na stacionároch bol záznam šírený rozhlasom po drôte, alebo pri skupinovom výcviku - z magnetofónov s primeranou kvalitou a intenzitou reprodukcie. To viedlo k položeniu ďalších zásadnejších otázok týkajúcich sa nielen osobného a osobnostného prístupu k pacientovi a ku klientovi, ale aj situačných premenných a účinnosti heterosugescií pomocou technických zariadení, - v porovnaní s priamymi sugesciami.Podľa J. Hoskovca (1970) a S. Kratochvíla (1972) viacerí zahraniční autori, vychádzajúc z klinických skúseností uvádzajú, že sugestívny hlasový prejav zaznamenaný na magnetofónovej páske pôsobí podobne ako bezprostredné sugescie. Výskumná práca J. Hoskovca, D. Svorada a O. Lanca (1970) preukázala, že takto reprodukované sugescie pôsobia rovnako ako sugescie priame.Napriek tomu, už citovaní autori Kleinsorge a Klumbies tvrdili, že vplyv reprodukovaných sugescií je účinný len vtedy ak sa sugestátor a recipient osobne poznajú. Overiť toto stanovisko sa podujali S. Kratochvíl a J. Schauerová (1968). Ich experiment spočíval v obrátenom poradí prezentácie sugescií. Teda najprv boli probantom prehrané sugescie z magnetofónu a len potom došlo k osobnému kontaktu so sugestátorom a priamym sugesciám. Výsledok ich pokusu nedovolil zamietnuť nulovú hypotézu, čo svedčí pre predpoklad, že je ľahostajné, či hlas sugestátora vychádza z magnetofónu, alebo pochádza od prítomnej osoby. Za predpokladu, že hlavné charakteristiky prednesu, t. j. tempo, intonácia reči sú primerané a rovnaké. Je vhodné uviesť, že k tým istým, možno trochu prekvapivým a diskutabilným záverom došli nezávisle, o niečo neskôr aj americkí výskumníci T.X. Barber a D. S. Calverey (1974).
Zdroje:KRATOCHVÍL, S. - ŠTOHANZLOVÁ, M.: Využití heterosugesce v položkách autogenního tréninku, Čs. psychiatrie, , 1968, 64
HOSKOVEC, J.: Psychologie hypnózy a sugesce, vydavatelství ACADEMIE, ČSAV, Praha 1970
KRATOCHVÍL, S.: Podstata hypnózy a spánek, ACADEMIE, ČSAV, Praha 1972
HOSKOVEC,J.- SVORAD,D.- LANC,O.: The comparative effectivenees of spoken and tape-recorded of body sway, Int. J.Clin.Exp.Hypn., 1963, 11,
KLEINSORGE, H. – KLUMBIES, G.: Technik der Relaxation, Selbstentspannung, Mit 1 Schalplatte, VEB Gustav Fischer Verlag, Jena, 3 Auflage 1967
KRATOCHVÍL, S. – SCHAUEROVÁ, J.: Hypnabilta a situční proměnné, Čs. psychologie, 1971, 12
BARBER,T.X.- CALVERLEY, D.S.: The definition of the situation as a variable affecting „Hypnotic-like“ suggestibility, J. Clin. Psychol., 1964, 20
Viac naSÚHRN POZNATKOV a skúseností získaných pri vývoji Psychobalzamu
Metóda autogénneho spätného tréningu (AFTE) je podľa patentu NASA kombinovanou aplikáciou dvoch fyziologických a percepčných tréningových techníkm ktorými sú autogénny tréning a biofeedback. Tento kombinovaný prístup vytvára metodológiu, ktorá je podstatne účinnejšia ako ktorákoľvek z jednotlivých techník používaných samostatne. Metóda AFTE umožňuje dostatočnú mieru kontroly potrebnú na výrazné zníženie behaviorálnych a fyziologických reakcií na závažné environmentálne stresory. Produkuje naučené účinky, ktoré pretrvávajú v priebehu času a sú odolné voči vyhynutiu a pôsobia v relatívne rýchlom čase.
Metódu AFTE možno efektívne použiť v niekoľkých aplikáciách, medzi ktoré patria:
zlepšenie výkonnosti pilota a posádky počas núdzových letových podmienok;
zabránenie výskytu nevoľnosti a zvracania spojených s pohybom a morskou chorobou alebo rannou nevoľnosťou na začiatku tehotenstva;
ako tréningová metóda na prevenciu alebo potlačenie symptómov leteckej choroby vo vysokovýkonných vojenských lietadlách;
ako metóda na kardiovaskulárneho tréningu, ako aj tréningu ďalších autonómnych reakcií, ktoré môžu prispieť k zmierneniu vesmírnej pohybovej choroby (SMS) u astronautov a kozmonautov, k liečbe mnohých porúch. ako je ortostatická intolerancia v posádkach lietadiel, pomáhajú pri zmierňovaní srdcových arytmií a hypertenzie, aj ako alternatívna liečba k farmakologickému manažmentu na zmiernenie vesmírnej kinetózy (SMS) u kozmonautov;
u ľudí trpiacich migrénou alebo tenznými bolesťami hlavy na kontrolu periférneho prietoku krvi a vyvolanie pocitu chladu na čele;
u starších ľudí trpiacich fekálnou inkontinenciou
na ovládanie ich zvieracích svalov;
u pacientov s rakovinou, aby sa znížili účinky nauzey po rádioterapii;
Cieľom tejto štúdie je opísať poznatky a využitie mentálnych techník na prípravu pred súťažami a po zraneniach súvisiacich so športom (SAI) profesionálnymi športovcami (tímové športy) v Rakúsku (2016).
Do prierezovej štúdie bol zahrnutých 191 profesionálnych športovcov (basketbal, futbal, ľadový hokejov a volejbal ( 18–39 rokov), ktorí vyplnilí dotazník hodnotiaci sociodemografické údaje , trvanie/frekvenciu športovej praxe, mieru a závažnosť zranení (SAI). Ďalej bolo hodnotené používanie mentálnych techník a duchovných praktík pred súťažami a na zotavenie po SAI. Použitie mentálnych techník pred súťažami a po SAI bolo korelované so sociodemografickými údajmi, trvaním a frekvenciou športovej praxe a vzormi zranení SAI za posledných 24 mesiacov.
Prieskum preukázal, že profesionálny športovci mali v čase jeho realizácie (2016) o mentálnych technikách pri zvyšovaní výkonnosti a zotavovaní po zraneniach isté povedomie - využívala ich však len menšina. Napriek tomu, že tieto postupy sú ochotní akceptovať, Len 13% účastníkov ich využilo na regeneráciu po zranení (SAI). Približne 31 % mužov a 13 % žien uviedlo ich užívanie pred súťažami. Zistilo sa významné zvýšenie použitia mentálnych techník pred súťažou so zvyšujúcim sa vekom.
Možným dôvodom týchto protichodných výsledkov môže byť to, že títo profesionálni športovci zrejme nemajú dostatočný prístup k športovej psychológii a koučingu v oblasti mentálnych techník vo svojich individuálnych tímoch. Tento nedostatok prístupu k mentálnym technikám môže byť spôsobený obmedzeným povedomím o psychologických problémoch samotných športovcov alebo ich tímových trénerov. Na získanie nových informácií o tejto relevantnej téme v profesionálnom športe sú potrebné ďalšie štúdie
Táto štúdia hodnotí hypotézu, že rôzne techniky zvládania stresu majú špecifické účinky. Sú zhrnuté štúdie porovnávajúce rôzne techniky, ako aj predchádzajúce prehľady literatúry hodnotiace účinky jednotlivých techník. Existujú dôkazy, že kognitívne orientované metódy majú špecifické kognitívne účinky, že špecifické autonómne efekty sú výsledkom autonómne orientovaných metód a že špecifické svalové efekty sú vyvolané svalovo orientovanými metódami.
Potvrdilo sa, že rozdiely medzi technikami sú najjasnejšie tam, kde sú rozdiely medzi poruchami najjasnejšie (napr. autonómne techniky s migrénovými bolesťami hlavy vs. svalové techniky s tenznými bolesťami hlavy atď.). Ak poruchy zahŕňajú niekoľko systémov odozvy alebo ak žiadna z metód špecificky nie je zameraná na techniky zvládania stresu jednu na ohniskovú problémovú oblasť, existuje menej rozdielov v účinnosti medzi nimi (napríklad depresia, zneužívanie návykových látok, svalové vs. autonómne techniky na úzkosť atď.).
Zdá sa, že kognitívne intervencie majú určité výhody pri poruchách, pri ktorých je hlavnou metódou hodnotenia zlepšenia sebahodnotenie a interpretácia symptómov (napr. stavy bolesti, úzkosť, nespavosť, hnev). Existujú nekonzistentné dôkazy, že meditácia môže mať lepšie výsledky ako iné relaxačné metódy pri liečbe týchto problémov. Je možné, že k tomu dochádza kvôli relatívne väčším kognitívnym zložkám v meditácii mantry. Možno kvôli prominentným zložkám správania pri týchto poruchách má liečba úzkosti, hnevu a nespavosti, ktoré sa zameriavajú na zjavné správanie, tendenciu vykazovať väčšiu účinnosť ako liečby, ktoré vynechávajú zameranie na správanie. Zdá sa však, že všetky metódy zvládania stresu majú na všetky tieto problémy priaznivé účinky
Výsledky naznačujú existenciu špecifických klinických a experimentálnych účinkov pre rôzne metódy zvládania stresu a žiadna nemá absolútnu prioritu v klinickej praxi. Aj keď sú relatívne rozdiely medzi jednotlivými liečbami v špecifických účinkoch štatisticky významné, môžu byť v konečnom dôsledku prevážené takými ďalšími faktormi, ako sú náklady, odbornosť terapeutov so špecifickými spôsobmi liečby a samotný manažnent.
Váha dôkazov o konkrétnych účinkoch však jednoznačne naznačuje, že popri ďalšom objasnenie experimentálnych výsledkov, je možné a vhodné odporúčať lekárom, aby si rozvinuli kompetenciu v širokej škále techník zvládania stresu. Patria sem najmä progresívna relaxácia, autogénny tréning, biofeedback, niektoré meditatívne disciplíny a niektoré zásahy na zvládanie kognitívneho stresu.
℘
7.
Účinnosť autogénneho tréningu na psychickú pohodu a kvalitu života u dospelých žijúcich s chronickými fyzickými zdravotnými problémami.
Sprístupníte po kliknutí
Zdá sa, že autogénny tréning je sľubnou terapiou na zlepšenie psychickej pohody a kvality života u ľudí žijúcich s chronickými fyzickými zdravotnými problémami, ale žiadne nedávne správy nesyntetizovali dostupné dôkazy v tejto populácii. Výsledky tohto prehľadu preskúmajú a syntetizujú dôkazy o vplyve autogénneho tréningu na psychickú pohodu a kvalitu života u ľudí žijúcich s chronickými telesnými zdravotnými problémami, čím sa podporí vývoj ďalších, nových postupov pre komplementárne prístupy.
Cieľom prehľadovej štúdie bolo zhodnotiť dostupné štúdie autogénneho tréningu (AT) ako prostriedku na zníženie úrovne stresu a úzkosti u ľudí.
Do prehľadu bolo zahrnutých osem štúdií s 245 účastníkmi: 3 boli randomizované kontrolované štúdie (RCT) a 5 bolo kontrolovaných štúdií. Autori uvádzajú, že celkový výsledok tohto systematického prehľadu naznačuje, že AT, alebo to, čo bolo opísané ako AT, znižuje stres a úzkosť v porovnaní so žiadnou liečbou. Všetky zahrnuté štúdie však boli metodologicky chybné. V súhrne autori uvádzajú, že z tohto systematického prehľadu nebolo možné vyvodiť žiadne pevné závery. Konštatovali, že správne aplikovanie AT je potrebné overovať a licencovať v kontrolovaných skúškach, ktoré sú vhodne naplánované a vykonané. Dôvodom je skutočnosť, že často dochádza k jeho neakceptovateľnému zjednodušovaniu a deformáciam. Autori jasne stanovili výskumnú otázku a kritériá pre budúce analýzy.
Uskutočnila sa metaanalýza 109 publikovaných štúdií, ktoré hodnotili výsledky rôznych nemedicínskych spôsobov liečby chronickej bolesti ( hypnóza, biofedback, AT, meditácia, ... ). 48 štúdií poskytlo dostatočné informácie na výpočet veľkosti pozitívneho účinku. Štúdia porovnáva spôsob liečby, s druhom bolesti a výsledným stavom. Vo všeobecnosti boli veľkosti účinkov väčšiny liečebných postupov pozitívne, ale mali krátkodobú účinnosť. Toto zistenie naznačuje, že účinnosť liečby možno pripísať nie rozdielom medzi metódami, ale ich spoločným črtám. Psychický stav a počet subjektívnych symptómov konzistentne vykazovali väčšie reakcie na liečbu ako intenzita bolesti, trvanie bolesti alebo frekvencia bolesti, čo naznačuje dôležitosť použitia viacrozmerného rámca na hodnotenie bolesti. Toto zistenie tiež naznačuje, že prínos psychologických prístupov k zvládaniu bolesti môže spočívať v znižovaní strachu a depresie spojenej s bolesťou, a nie pri zmierňovaní bolesti samotnej. Táto štúdia tiež zdôrazňuje výhody metaanalytických prehľadov.
Cieľom tejto štúdie bolo
(a) preskúmať účinnosť autogénneho tréningu (AT) a tréningu kognitívnej autohypnózy (CSH) pri liečbe chronických bolestí hlavy v porovnaní s kontrolnou skupinou (na čakacej listine WLC),
(b) skúmať vplyv výberu subjektov na výsledok liečby a
(c) skúmať, či úroveň hypnotizovateľnosti súvisí s výsledkom terapie. Tri rôzne skupiny subjektov (skupina 1, pacienti (n = 58), ktorí boli odoslaní z neurologickej ambulancie; skupina 2, členovia (n = 48) komunity, ktorí odpovedali na inzerát v novinách; a skupina 3, študenti ( n = 40), ktorí odpovedali na inzerát v univerzitných novinách), boli náhodne zaradení do terapie alebo stavu WLC.
Počas liečby došlo k významnému zníženiu skóre indexu bolesti hlavy u subjektov na rozdiel od kontrol. Po liečbe a následnom sledovaní neboli pozorované takmer žiadne významné rozdiely medzi 2 liečebnými metódami alebo 3 odporúčanými zdrojmi. Hodnotil sa index bolesti hlavy, skóre psychologickej tiesne (SCL-90) a užívanie liekov. Následné merania ukázali, že terapeutické zlepšenie sa udržalo. V oboch liečebných podmienkach dosiahli jedinci s vysokou hypnabilitou väčšie zníženie bolesti hlavy po liečbe a sledovaní ako jedinci s nízkou hypnabilitou. Dospelo sa k záveru, že relatívne jednoduchá a vysoko štruktúrovaná relaxačná technika na liečbu subjektov s chronickou bolesťou hlavy môže byť výhodnejšia ako zložitejšie kognitívne hypnoterapeutické postupy, bez ohľadu na z ktorej skupiny pacienti pochádzali. Zdá sa, že úroveň hypnotickej citlivosti (hypnabilita) je charakteristikou subjektu a podmieňuje priaznivejší výsledok u subjektov liečených AT alebo CSH.
Pre klinickú prax je najdôležitejším záverom, ktorý možno zo štúdie vyvodiť, že relatívne jednoduchá a vysoko štruktúrovaná relaxačná technika akou je aj AT je pri liečbe subjektov s opakujúcimi sa bolesťami hlavy vhodnejšia ako zložitejšie hypnoterapeutické postupy.
Štúdia skúmala účinnosť autogénneho relaxačného tréningu u mierne narušenej ambulantnej populácie detí a dospievajúcich s väčšinou internalizovanými symptómami a tiež s niektorými agresívnymi a impulzívnymi prajavmi, alebo príznakmi deficitu pozornosti.
50 detí a dospievajúcich z južného Nemecka (priemerný vek 10,2 roka; rozsah 6-15 rokov; väčšinou intaktné rodinné zázemie strednej triedy) sa zúčastnilo skupinového intervenčného programu. Dosiahnutie individuálneho cieľa bolo hodnotené na konci intervencie a v 3-mesačnom sledovaní.
Rodičovská správy odrážala znížené symptómy v porovnaní s kontrolnou skupinou. Správa o dieťati naznačila znížený stres a psychosomatické. Realizácie programu naznačuje klinicky relevantné účinky intervencie v porovnaní s kontrolnou skupinou. Na konci intervencie 56 % detí a 55 % rodičov uviedlo čiastočné dosiahnutie cieľa, 38 % detí a 30 % rodičov uviedlo úplné dosiahnutie cieľa; 71 % rodičov potvrdilo dosiahnutie čiastočného cieľa 3 mesiace po intervencii.
Zaver štúdie odporúča Autogénny relaxačný tréning ako účinná širokopásmová metóda pre deti a dospievajúcich. Medzi obmedzenia štúdie patrí jej relatívne malá veľkosť vzorky.
Táto štúdia bola pilotným projektom na preskúmanie vplyvu programu autogénneho tréningu (AT; relaxačná intervencia) na kvalitu života súvisiacu so zdravím a pohodu ľudí so sklerózou multiplex.
Účastníci sa buď stretávali týždenne na stretnutiach v AT počas 10 týždňov (n = 11), alebo boli zaradení do kontrolnej skupiny (n = 11). Skupina AT bola tiež požiadaná, aby túto techniku cvičila denne doma. Stupnice navrhnuté na meranie aspektov pohody (nálada a depresívny afekt) odhalili, že v postteste skupina AT hlásila viac energie a sily ako kontrolná skupina a bola menej obmedzená vo svojich úlohách v dôsledku fyzických a emocionálnych problémov. Budúci výskum by mal zahŕňať štúdie vykonávané počas dlhšieho obdobia spolu s dostatočne veľkými vzorkami na preskúmanie vplyvu frekvencie praktizovania autogénneho relaxačného tréningu na pohodu u ľudí so sklerózou multiplex.
Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu
℘ ℘ ℘
Zámerom výberu zahraničných štúdií o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu bolo poukázať na možnosti a rezervy vo využívaní tejto jedinečnej a stále povrchne uplatňovanej metódy – chápanej aj u nás mnohými odborníkmi len ako “nejaké relaxačné cvičenie”. Snáď ich tento výber motivuje k jej doceneniu.
Autogénny tréning popri zrejmých pozitívnych účinkoch na telesné a duševné zdravie pacientov, zvyšuje aj odolnosť voči psychickej záťaži a stresu u celkom zdravých ľudí. Rozvíja potenciál ich schopností zvládať nároky doby a moderných technológií, pri zachovaní vlastnej, dnes ťažko skúšanej integrity.
Viaceré výskumy potvrdzujú, že si ho môže dištančne, prostredníctvom internetu, audio nahrávok a dostupných príručiek osvojiť takmer každý . To iste nielen odbremení preťažených zdravotníkov, ale ušetrí nemálo času a prostriedkov na liečbu rozmáhajúcich sa civilizačných ochorení.
Sprievodné pocity pohody, vnútornej slobody, nezávislosti a nadhľadu sú benefitmi, ktoré môžete vnímať každý deň.
℘
Blog “Štúdie o účinkoch a benefitoch autogénneho tréningu” zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak.
Iste sa každému občas stane, že v návale pracovných povinností, nových poznatkov a hlušiny informácií, ktoré sa tvária ako dôležité nám unikne niečo skutočne hodnotné a významné. Mne sa to stalo v prípade jednej štúdie, ktorú som odsunul na neskoršie. Poznáte to – kúpime si knihu, alebo zoženieme zborník s tým zámerom, že si ich v najbližšom čase prečítame. Založíme ich však do knižnice s odhodlaním.”Iste sa k nim v najbližšom čase vrátim a ak nie hneď, tak na dovolenke určite …. ” V prípade naznačenej štúdie som mal to šťastie, že som ju mal tak-povediac v rodine a našiel opäť – pri hľadaní odpovedí na otázky “Kam speje tento náš digitálny svet internetu a manipulácií s našim vedomím a správaním?”. Prečítal som ju niekoľkokrát a rozhodol sa – z viacerých dôvodov, že ju záujemcom sprostredkujem na tejto stránke.
Napísala ju PhDr. Nataša Slavíková, ktorá patrí medzi priekopníčky a významné osobnosti mediálnej výchovy a gramotnosti na Slovensku. Hovorila a písala o týchto témach ešte v čase, keď mnohí z rôznych dôvodov prehliadali potrebu včas a primerane sa na mediálnu explóziu pripraviť. Sama spomína, že bola neraz osamotená, keď túto tému na rôznych fórach otvárala.
Ešte vo funkcii generálnej riaditeľky Sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry SR, kedy za éry dvoch ministrov Mareka Maďariča (2006 -2010 Smer) a Daniela Krajcera ( 2010 – 2012 SAS) – čo je samé o sebe v našich zemepisných šírkach unikátne – sa vytrvalo zasadzovala za ochranu detí pred mediálnym poškodzovaním ich vývinu.
PhDr. Nataša Sláviková je autorkou a iniciátorkou publikácií a projektov v oblasti ochrany detí a mládeže pred negatívnym vplyvom médií, informačnej etiky a zvyšovania úrovne mediálnej gramotnosti v kontexte celoživotného vzdelávania. Podrobnejšie TU
Nataša Slavíková, generálna riaditeľka Sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kulrúry SR (2006 -2012)
NEUROVEDA VO SVETLE informačno – digitálnych technológií a mediálnej výchovy
Abstrakt
“Digitalizácia je globálny fenomén a jej účinky na vzdelanie a zdravie tiež. Obsahom príspevku je poskytnúť informácie všetkým, ktorí sa o rozhranie medicínskych, prírodných, kognitívnych, humanitných vied úprimne zaujímajú, no najmä pedagógom, psychológom, rodičom, ktorí často nemajú dostatok argumentov v diskusii o potrebe regulovania nadmerného používania digitálnych informačných technológií, najmä chytrých telefónov.Hoci nám technológia v mnohých veciach uľahčila život, výrazne narušila reálne vzťahy s inými ľuďmi. Nehovoriac o tom, že brzdí emocionálny a sociálny vývin detí. Jeden z najpresvedčivejších argumentov v prospech kritického myslenia a regulácie nadmerného používania digitálnych informačných technológií deťmi sú argumenty lekárov, psychiatrov z oblasti neurovedy. Neuroveda nám otvára nové obzory pochopiť účinky digitálnych médií a zároveň nám približuje najdokonalejšie zariadenie na svete – ľudský mozog. K najdôležitejším poznatkom výskumu mozgu posledných tridsať rokov patrí poznanie, že mozog svoju činnosť mení, hovoríme tomu neuroplasticita a učenie je vlastne dôsledok tejto neuroplasticity. Mozog tvorí asi sto miliárd nervových buniek, z ktorých každá má až desať tisíc spojov s inými bunkami.
Prelomové výsledky výskumov neurovedy si intenzívnejšie uvedomujeme pri každodennom pozorovaní detí a mladých ľudí, ktorí sú prilepení k displeju svojich smartfónov (generácia sklopených očí), neučia sa, ale zabávajú.Mozog na neučenie reaguje jednoducho – nerozvíja sa. Bez toho, aby sme si to uvedomovali už v mladom veku začína proces degenerácie nášho mozgu. Verila som, že sa bude o spomínaných výskumoch viac diskutovať tak v médiách ako aj v oblasti vzdelávania. Keďže sa tak nestalo, rozhodla som sa po štúdiu viacerých publikácií spracovať príspevok najmä z dôvodu, aby sa táto téma dostala aj medzi učiteľov, rodičov a stala sa súčasťou obsahu mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania. Žiaľ, v pretlaku digitalizácie nášho života je v ústraní a digitálna lobby tieto informácie nechce počuť. Obsahy publikácií, ktorých zoznam uvádzam na konci príspevku potvrdzujú na základe stoviek zdrojov, výskumov a mimoriadne zaujímavých kazuistík to, čo na základe nedávneho pokroku v neurovedách už viacerí tušíme.” – hovorí Nataša Slavíková
Celá štúdia je dostupná po kliknutí na obrázok
Zborník z konferencie Megatrendy a médiá (Smolenice 2017) dostupný TU
Medzi inšpirátorov a podpovateľov Nataši Slavíkovej v jej usilí, vrátene aktivít v medzinárodných oraganizáciách patrí významný nemecký neurovedec, lekár a otec piatich detí Prof. Dr. Manfred SPITZER, prednosta Psychiatrickej kliniky v univerzitnom meste Ulm, v ktorom založil a vedie Centrum pre neurovedu a učenie.
Manfred SPITZER
Manfred Spitzer je autorom viacerých, hodne prekladaných publikácií zaoberajúcich sa problematikou neuroplasticity, vplyvom informačno – digitálnych technológií na zdravie a dôsledkami nadmerného používania smartfónov u detí a mládeže.
“Digitálne média nás odbremeňujú od duševnej práce. To, čo sme kedysi riešili hlavou, vybavujú dnes za nás počítače, smartfóny, organizátory a navigácie. Prináša to však nesmierne nebezpečenstvo, tvrdí Manfred Spitzer, renomovaný vedec, ktorý sa venuje výskumu mozgu. Výsledky výskumu, ktoré zverejnil, sú alarmujúce: DIGITÁLNE MÉDIA SPÔSOBUJÚ ZÁVISLOSŤ.
Z dlhodobého hľadiska škodia telu a predovšetkým duševnému stavu. Keď prácu mozgu prenášame na externé zdroje, mozog postupne prestáva naplno fungovať. Nervové bunky odumierajú a dorastajúce bunky nedokážu prežiť, lebo ich nevyužívame. U detí a mladistvých sa vplyvom obrazových médií dramaticky znižuje schopnosť učiť sa. Následkom sú poruchy pozornosti, strach a otupenie, poruchy spánku a depresia, nadváha, tendencia k násiliu a sociálny úpadok. Spitzer nás upozorňuje na znepokojujúci vývoj a predovšetkým u detí vyzýva k obmedzovaniu konzumu, aby sa predišlo digitálnej demencii.” píše Spitzer vo svojej knihe:
Digitálna demencia – Mafred Spitzer, e-shop po kliknutí
PhDr. Nataša Slavíková
profesný profil – po kliknutí, ilustr. foto
Psychologička Doc. PhDr. PaedDr. Marta Zaťková, PhD.
“O nástrahách digitálneho sveta”
23.10.2023
blog napísal a priebežne edituje PhDr. Milan Kožiak
AKO SA CHRÁNIŤ PRED PROPAGANDOU a vojnovým stresom?
Inšpiráciou k tomuto blogu bola rozsiahlejšia redakčná štúdia
**“Is it possible to protect yourself from propaganda?”**
uverejnená na dvojjazyčnom (en, ru) portáli istories media . Založili ho a editujú poprední ruskí novinári, ktorí tesne pred i po začatí Putinovej “špeciálnej operácie na Ukrajine” opustili Rusko.
Je vhodné poznamenať, že redakčný i autorský pohľad týchto novinárov na propagandu je dosť jednostranný a abstrahuje od skutočnosti, že nástroje propagandy účelovo využívajú obe strany frontu. Iste je to podmienené ich novinárskymi a životnými skúsenosťami. Napriek tomu sú však niektoré rozhovory s naslovovzatými odborníkmi vo svojej podstate natoľko inšpiratívne, že som sa pokúsil v ponúknutom blogu odpútať od tohto ich videnia a objektivizovať niektoré ich univerzálne a pre jednotlivca cenné myšlienky. V závere ponúkam odkaz na jednu účinnú a dostupnú cestu zachovania vlastnej integrity a osobnej “imunity” pred vplyvom propagánd, mediálnych manipulácií a vojnového stresu.
Psychologické vedy, teória komunikácie a vedy o ľudskom mozgu sa už dlho pokúšajú odpovedať na naznačené otázky a vyvinúť účinné spôsoby ochrany pred ich negatívnymi vplyvmi. Záujem o získané poznatky v posledných mesiacoch prudko narástol, najmä v dôsledku vojny, ktorá prebieha na Ukrajine a dotýka aj Slovákov.
source: pinterest
“Prvou obeťou vojny je pravda.”
Táto veta môže znieť azda niekomu trochu pateticky. Nazdávam sa však, že pri hľadaní pravdy a jej rozlišovaní od propagandy, zámerných lží a hoaxov je nevyhnuté zotrvať na ich odhaľovaní. Nielen kvôli obetiam každej vojny ale aj preto, aby sme ďaľšie vojny ani obavy z nich už nikdy nemuseli zažívať. Môže k tomu prispieť aj psychológia, ktorá len pomaly odkrýva odveké tajomstvá účelovej manipulácie s ľudským vedomím.
Tie poznatky však vonkoncom nie sú povzbudivé.
Viaceré z nich preukázali, že “Ak je už človek infikovaný propagandou, je takmer nemožné ho zachrániť. “– hovorí docentka psychológie Anna Fenko z Fakulty sociálnych vied Amsterdamskej univerzity. Indoktrinácia propagandou je takou silnou zbraňou, že tragicky rozdeľuje nielen štáty, národy, ale aj samotný národ, ak sa stal objektom pozornosti propagandistov. Tiež traumatizuje celé rodiny, pokrvných príbuzných, ktorí sa ocitli na opačných stranách frontovej línie. Títo neveria, že sú ovplyvnení propagandou ani vtedy ak im príbuzní rozprávajú o zverstvách a bombových útokoch, ktoré osobne zažili. Ako je to možné? Ako sa propagande darí až takto otráviť mozog Homo sapiens? Ako táto infekcia prebieha a je možné pred ňou ochrániť seba a našich blízkych? Podľa vyššie uvedeného zdroja bolo za posledných 20 rokov realizovaných viac ako 40 štúdií o účinnosti rôznych metód boja proti propagande, tzv. imunizácii jej účinkov. Tie však nie sú – žiaľ (či našťastie?) – extra účinné. Podobne ako rôzne laické , “úprimné” snahy presvedčiť svojich priateľov či rodičov, že to oni sú ovplyvnení propagandou.
Neraz to viedlo k ostrým konfliktom a rozchodom v rodinách. Z Ukrajiny, ale aj samotného Ruska a nakoniec aj u nás, zo Slovenska sa k nám dostávajú príbehy až s tragickými koncami. Viaceré experimentálne štúdie skúmali a porovnávali vnímanie rovnakých argumentov a faktov pred po pôsobení propagandy u rôznych skupín ľudí. Žiadna z nich však nepreukázala, že by ľudia zmenili svoje názory, ktoré sa u nich vyvinuli ako dôsledok propagandy.
“To znamená, že presvedčiť človeka infikovaného propagandou je takmer nemožné.”
Ak raz dôjde k mimovoľnému “vpečateniu” istých postojov a názorov do našej psychiky – ich zapojenie do hodnotenia javov, vzťahov a súvislostí vnímanej informácie, reality, alebo hoci len ľudskej tváre je takmer okamžité. Existujú štúdie, ktoré ukazujú, ako propaganda zneužíva tieto dispozície človeka, ako ovplyvňuje váš mozog a ako nás núti robiť zlé veci. Napríklad zabíjať iných ľudí vo vojne.
„Myslím si, (*zdôvodňuje ďalej Anna Fenko), že najhoršie rozhodnutia robíme vtedy, keď sme nahnevaní, vystresovaní, unavení, bojíme sa, alebo sme sfanatizovaní. V takýchto chvíľach sme najmenej schopní kritického myslenia. V takýchto chvíľach nedokážeme regulovať naše najsilnejšie zlé emócie. Myslím si, že cieľom propagandy je manipuláciou emócií zmeniť ľudí tak aby nakoniec poslušne a dokonca aj aktívne urobili hrozne nesprávne rozhodnutia v záujme mocných.”
Zdroj: by Chitrapa at English Wikipedia
“Ak sa pozrieme na mozog, hormóny, gény a všetko ostatné, čo nás robí tým, kým sme, sme ako všetky ostatné primáty: delíme svet na „my“ a „oni“. A robíme to automaticky. Robíme to v zlomku sekundy. V tomto kontexte vzhľadom na obmedzený rozsah blogu odkazujem aspoň na rozhovor (uverejnený na rovnakom portáli https://istories.media/ ) s jedným z najznámejších svetových neurovedcov, profesorom Stanfordskej univerzity Robertom Sapolskym na tému “Prečo ľudia robia zlo … ?”
Naša povaha je taká, že sa k „nim“, k tým “cudzím” správame veľmi predpojato – hovorí Sapolsky. “V tomto smere sme ako všetky ostatné primáty. Istou nádejou pre mier je prekvapujúce zistenie, že je zároveň aj pomerne ľahké manipulovať s tým, koho presne považujeme za „našich“ a koho za „outsiderov“.” Propaganda veľmi efektívne spája inštinktívne emócie s našou reakciou. Sapolski pripomína “Aj keď ste schopní kriticky myslieť, ak máte to šťastie, máte dar takejto schopnosti aj vtedy bude neraz ťažké odolať jej.” Vedci hovoria, že problém nie je ani tak v tom, že by ľudia nechceli poznať pravdu, napr. o páde dvojičiek v New Yorku, o zostrelení Boegingu MH17 nad Ukrajinou, o príčinách vojny na Ukrajine, o masakri v Buči, … .
Skutočným problémom je, že stále viac ľudí prestáva veriť v pravdu ako takú.
V tomto kontexte sa vynára viacero otázok. Jednou z nich je napríklad otázka: “Sú internet a digitál darmi ľudstvu?” Najhoršie na týchto výdobytkoch je to, že propaganda nielen premieňa “reál na virtuál”, ale to, že manipulátori a propagandisti z oboch brehov tvrdia, že ich “virtuál je reál”.
Civilizácia stojí pred novým obdobím “post reality”, “post faktov”, “post pravdy”, ktoré môžeme vnímať aj nebývalý CHAOS.
Bude nakoniec všetko len virtuálna ilúzia a “pravdu” bude mať ten, kto bude mať väčšiu a silnejšiu armádu?! Samozrejme mierotvornú. Čaká nás nový Babylon? Dokáže si s tým ľudstvo poradiť?
Relativizácia PRAVDY
má už dnes závažné dôsledky na celú ľudskú civilizáciu, na jej rozvoj a hroziaci úpadok. Príčin je mnoho. “Právd” môže byť v dnešných časoch explózie šírenia informácii hneď niekoľko a nie je možné ich nezávislé hodnoverné overenie, pretože všetko je bleskovo kontra-propagandisticky zmanipulované.
Napr. už len číselné fakty médiami udávaných fyzických obetí na strane napadnutých, alebo na strane agresora môžu byť diametrálne odlišné. U človeka (percipienta) vtedy dochádza k tzv. kognitívnemu preťaženiu mozgu, ktorý nakoniec dospeje k presvedčeniu, že „všetci klamú“. A keďže žiadna pravda neexistuje, ľudia prijmú za svoj názor, ktorý je psychologicky pohodlnejší a ktorý zdieľa a schvaľuje väčšina.” Celkom pokojne sa tento jav dá charakterizovať ako “mentálna hmla”, ktorej dôsledkom je stádovitosť v konaní a iracionalita v našom myslení.
Nastáva hromadný útlm zdravého rozumu, ľudskosti a racionality. To je stav nedôstojný človeka blízky ochoreniu známemu z psychiatrie ako “davová psychóza”. Je len otázkou času kedy budú padať múry, zarinčia zbrane, začnú padať bomby a budú zomierať nielen vojaci na frontových líniách, ale aj celkom nevinní ľudia. Medzi tými deľmi boli a iste sú aj noví ; “Mozart”, “Einštein”, “Phil Jobs”, “Matt Mullenweg” (jeden z mužov, ktorí stvorili WordPress, slobodný a nezávislý webový softvér dostupný každému čo i len trochu gramotnému človeku). Ak chcete tak aj ďalšia “Adriana Kučerová”, “Mirka Musilová”, “Alina Zagitová”, alebo hoci aj “Marek Hamšík”.
… a práve tieto, ani len netušené straty – ako dôsledky VOJNY a jej propagandy sú tie, ktoré by mali ľudstvo najviac znepokojovať a burcovať.
„Všetci utekali – tak som bežal tiež”
– prastaré, primitívne, no stále fungujúce pravidlo prežitia v situácii neistoty. Keď sú normy zničené a okolo sú nepriatelia a nebezpečenstvo, nie je čas pýtať sa: “Prečo?” “Čo? Kde je pravda?”. Podľa psychológa Daniela Kahnemana, oceneného Nobelovou cenou za teóriu rozhodovania, viac ako 90 % našich činov nevykonávame racionálne, ale automaticky, pod vplyvom emócií, spoločenských noriem či zvykov. Človek zapína mozog len vtedy, ak sú splnené tri podmienky: po prvé, rozhodnutie je pre neho osobne veľmi dôležité. Po druhé, má dostatok zdrojov – času, informácií a vedomostí – na zváženie svojho rozhodnutia. A po tretie, je v pokojnom stave, nikam neuteká a nemusí sa báť ohrozenia. Vo všetkých ostatných prípadoch nie sme schopní nasledovať hlas rozumu. (D.Kahneman, Myslenie rýchle a pomalé, vyd. AKTUELL, slovak edition 2019). “Existuje nádej, že opar propagandy niekedy opadne a že ľudia dokážu zapnúť svoje mozgy? “- pýta sa Kahneman. ”
Teoreticky existuje. Na to však musia byť splnené tieto tri podmienky: musí sa pre nich stať nevyhnutným triezve vnímanie reality, musia mať dostatok času a kognitívnych zdrojov na analýzu informácií a nesmú prežívať stres.”
Je odstrihnutie od médií a internetu riešením?
Mnoho ľudí, medzi nimi aj viacerí známi a priatelia riešili problém ochrany seba i svojich blízkych pred propagandou tak, že sa celkom odstrihli od médií a sietí. Iste – aj to je spôsob, pokus ako si zachovať vlastnú integritu. Ibaže skúsenosti opakovane potvrdzujú, že takáto úniková izolácia od informácií vedie časom k ilúziám o dianí vo svete, vytesňovaniu aj závážných skutočností, zmätenosti a nakoniec k vážnym osobnostným zlyhaniam a vzťahovým problémom. Jednotlivec ich nedokáže sám, bez odbornej pomoci úspešne riešiť.
Už v prípade očakávaní z vyhrotenia vojnového konfliktu môže dôjsť u niektorých jednotlivcov až k ich paralizovaniu, niekedy aj k vystupňovaniu agresivity a poruche nazývanou Posttraumatický stresový syndróm.
Dostupné po kliknutí
Otázkou je, ako tieto podmienky pacifikovania účinkov propagandy zmysluplne zabezpečiť. Pomerne jednoduché je to v individuálnych prípadoch, aj to len v prípade záujmu získať takúto záštitu. Existuje viacero osvedčených, vedeckých overených a účinných ciest k získaniu odstupu, nadhľadu, ciest k vnútornej slobode a životnej múdrosti.
Žiadna z nich však nie čarovným prútikom a neúčinkuje ako “acylpirín”. každá z nich si vyžaduje istý nenáročný “tréning” a čas.
Na jednu z nich sa môžete vydať ak zájdete na zdieľanú stránku. Podrobný “bedeker nájdete TU.
Želám vám na tejto ceste mnoho objavov, obohacujúcich zážitkov, nezdolnú, pokojnú rozvahu mier v sebe a predovšetkým vôkol VÁS .
OSLOBODZUJÚCA ZÁŠTITA. Picture Source Adobe Stock , licence standard, gratis per Web, social, email, e dispositivi mobili., autor: Jorm Sangsorn
Blog napísal, zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak.Vojenskú službu absolvoval v Armádnom vedecko-výskumnom psychologickom pracovisku Vojenskej akadémie AZ. Neskôr pracoval 19 rokov ako rozhlasový psychológ v Československom a Slovenskom rozhlase (do roku 1994) a 14 rokov ako psychológ práce a organizácie v Národnej banke Slovenska.
Helen Carolin Gibbons pôsobí v Austrálli (Sydney) ako hlavná psychologička a trénerka v Inštitúte autogénneho tréningu. Vedie mimoriadne úspešný austrálsky program autogénneho tréningu pre organizácie a ich zamestnancov.
Helen Gibbons: Director and Founder of Autogenic Training Institute, Psychologist (Organisational, Clinical, Health, ) MAAP, AAS (President), ISATAP (Board), BAS (Honorary)
V preklade sprístupňujeme rozhovor. V ňom popisuje prečo je autogénny tréning užitočný pre zamestnancov v ťažobnom priemysle, pre bezpečnosť ich práce a výhodný aj pre zamestnávateľov.
Pre mnohých pracovníkov v ťažobnom priemysle v Austrálii je pracovný stres veľmi osobnou a súkromnou záležitosťou. Za ich tvrdým zovňajškom mnohí skrývajú trpké skúsenosti so spánkom, únavou, pocitmi úzkosti, osamelosti a depresie. To ide často ruka v ruke s fyzickými príznakmi, ako je exacerbácia muskuloskeletálnych (prudké zhoršenie alebo nové vzplanutie kostro-svalových) problémov. Tiež aj iných zdravotných ťažkosťí.
Zarábanie dobrých peňazí má trpké následky.
Niektorých pracovníkov lákadlo dobrého zárobku napriek tomu, že by mohli vhodnejšiu prácu vykonávať v menej platenom zamestnaní bližšie k domovu. V konečnom dôsledku za toto odriekanie môže organizácia aj pracovník zaplatiť vysokú cenu, keďže stres začne podkopávať ich zdravie, medziľudské vzťahy a schopnosť fungovať v pracovnej aj osobnej oblasti. Tento pracovný stres stojí aj za relatívne vysokou mierou opotrebovania pracovníkov už v prvom roku v tomto odvetví. Prekvapivo, výskum dôsledkov pracovného stresu v ťažobnom priemysle na fyzické a psychické zdravie a pracovnú výkonnosť pracovnej sily je stále v plienkach. V porovnaní s výskumom v iných vysoko rizikových odvetviach, kde je jasnejšie pochopenie povahy vzťahu medzi pracovným stresom, duševným a fyzickým zdravím a pracovným výkonom.
℘
Na základe austrálskych štatistík duševného zdravia sú však nevyvrátiteľné ukazovatele, že ťažobný priemysel vo všeobecnosti potrebuje akceptovať a prijať širší kontext pojmu „nulová škoda“. Vzhľadom na to, že viac ako milión Austrálčanov trpí depresiou alebo úzkosťou výskum ukázal, že depresia aj úzkosť zvyšujú pravdepodobnosť úrazu alebo úrazu na pracovisku. V tomto zmysle je nevyhnutné ďalej rozvíjať chápanie zdravia pri práci a s otázkami bezpečnosti pri práci. Aj v súvislosti so stresom a celkovou únavou.
Vyskytlo sa mnoho incidentov, keď stres alebo únava pri ťažbe priamo súvisela so zranením alebo dokonca smrťou. Dlhé hodiny v práci a kritické, nehodové situácie spôsobili nielen materiálne škody , ale aj zranenia čo viedlo k hrozbám štrajku v uhoľných baniach. Napr. v Collie, kde sa pracovníci búrili kvôli potenciálnemu nebezpečenstvu, ktoré vtedajšia situácia predstavovala. Dve úmrtia spojené s odchodmi robotníkov v Yeppoon a Dysart v rokoch 2007 a 2008 boli podľa koronera z centrálneho Queenslandu Anne Hennessy zapríčinené unavenými baníkmi, ktorí obsluhovali ťažobné stroje.
℘
Predstavte si celkové výhody pre zdravie zamestnancov i pre priemysel, ak by sa živá pracovná sila mohla mohla sama regulovať (zapínať a vypínať podľa vlastného uváženia mechanizmy v ich vlastnom mozgu a tele), tak aby im to pomohlo bojovať proti stresu a únave a prispôsobiť sa každodenným výzvam, ktorým čelia v práci?
℘
Existuje technika, o ktorej bolo vedecky dokázané, že to dokáže: technika nazývaná autogénny tréning.
Autogénny tréning umožňuje ľuďom samoregulovať svoje psychofyziologické reakcie a vytvárať tak hlboké zmeny v mysli a tele, ktoré vedú k optimálnemu fyzickému a psychickému zdraviu a celkovému zlepšeniu výkonu.
Zahŕňa sériu mentálnych cvičení, ktoré sa vyučujú počas ôsmich hodín a potom sa cvičia len niekoľko minút denne. 3000 klinických štúdií po celom svete potvrdzuje pozitívne zmeny vyvolané autogénnym tréningom na mysli a tele. Okamžité a procesy, ktoré sú základom zmien, sú zistiteľné a vedecky merateľné.
Argumentuje Helen Gibbons, hlavná psychologička a hlavná trénerka v Inštitúte autogénneho tréningu. Vedie jedinečný austrálsky program autogénneho tréningu pre organizácie a ich zamestnancov.
The Effectiveness of Autogenic Training
“Autogénny tréning je technika, ktorá sa nepodobá žiadnej inej,” hovorí Gibbons. “Dosahuje kognitívne a psychologické výsledky podobné tým, ktoré sa dosahujú kombináciou meditácie, jogy, hypnoterapie a kognitívno-behaviorálnej terapie. Na fyzickej úrovni produkuje rovnaké fyziologické a chemické výhody, aké sú spojené s prísnym atletickým tréningom.”
Dodáva, že pre pracovníkov je to skôr vnútorný, intrapsychický, ako externý proces, čo je výhodou. Najmä preto, že si od používateľov nevyžaduje, aby diskutovali o svojich pocitoch alebo myšlienkach s inými ľuďmi. Uvádza, že kurzy autogénneho tréningu prinášajú mimoriadne pozitívne výsledky a prevzali ich do svojich výcvikových programov: policajná služba NSW; hasičský zbor NSW; Price Waterhouse Coopers; Ernest & Young. Už dávnejšie bolo známe, že aj NASA bežne trénuje astronautov a pilotov v programe autogénneho tréningu. Uľahčuje im to prispôsobenia psychologickým a fyzickým stresorom vesmírneho cestovania.
„Každá organizácia má svoju vlastnú jedinečnú kombináciu environmentálnych faktorov, ktoré môžu ovplyvniť odolnosť a výkon ich zamestnancov,“ konštatovala ďalej Gibbons. „Napríklad v ťažobnom priemysle sa pracovníci nezaoberajú len zložitými problémami v zložitých a často nebezpečných podmienkach prostredia, ale mnohí sa často stretávajú aj s psychosociálnymi nevýhodami v dôsledku vzdialeného miesta svojej práce.“
Aby baníci vyhoveli ťažobným pracovným cyklom musia obetovať svoje bežné životné, partnerské, rodinné vzťahy, ktoré sú tým narušené. Faktom je, že tento stres, stres “lietajúcich” robotníkov sa dá len ťažko celkom odstrániť. Navyše stres v práci ovplyvňuje domáci život a stres doma pracovný život. “Postupne pracovníci zisťujú, že sa s ním snažia vyrovnať bez toho, aby boli skutočne schopní identifikovať jeho hlavný dôvod. Toto nie je prejav ich slabosti. Je to veľmi reálny a veľmi bežný problém pre pracovníkov nielen v baníctve. Integrovaný prístup a kvalitná organizačná úroveň manažmentu môže urobiť veľa pri zmierňovaní rizika negatívneho dopadu tohto „stresového plíženia“.
℘
Helen Gibbons hovorí, že program autogénneho tréningu vybavuje pracovníkov nástrojmi, ktoré budujú ich duševnú a fyzickú odolnosť, aby sa mohli efektívnejšie vysporiadať s osobnými a pracovnými stresormi.
„Keď sa pracovná sila naučí samoregulovať svoje psychofyziologické reakcie, zlepší sa morálka zamestnancov, zníži sa fluktuácia zamestnancov, zníži sa počet nehôd na pracovisku, zníži sa počet stresových a iných úrazov, zníži sa práceneschopnosť a zvýši sa produktivita.“
Opísala, ako nás autogénne mentálne cvičenia zavedú do „autogénneho stavu“, v ktorom ste duševne aj fyzicky uvoľnení, čo umožní naštartovať regeneračné mechanizmy v mysli a tele. „Z tohto dôvodu to nazývam technika Triple R“, povedala. “Umožňuje vašej mysli a telu odpočívať, opravovať a regenerovať sa. Zameriava sa na škodlivé účinky nahromadenia negatívneho každodenného stresu, ktorý nám môže časom spôsobiť nevoľnosť a narušiť našu schopnosť myslieť a podávať výkon. Videla som pracovníkov , napriek svojmu najlepšiemu úsiliu, dosiahnu v práci bod, v ktorom majú pocit, že už nemôžu pokračovať. Buď opustia svoju prácu, alebo pokračujú v práci s výrazne zníženou schopnosťou, pričom často robia chyby a ovplyvňujú morálku tých ktorí s nimi pracujú.”
Jednou z oblastí prvoradého významu v ťažobnom priemysle je zmierňovanie rizík spojených s únavou. “Je skutočne dôležité, aby sme pochopili psychofyziologickú dynamiku únavy, ak sa má skutočne preniknúť do tohto problému a riešiť ho.”
℘
Únava v práci je tikajúca bomba – uvádza.
Ľudia sú prirodzene vybavení tým, čo nazývame, cyklus základných oddychových aktivít. Počas dňa máme približne 90 minút bdelej aktivity, po ktorej nasleduje 20 minút, keď sa cítime unavení a by malo byť striktne povedané odpočívať. Ľudia môžu do určitej miery prekonať obdobie únavy, ale je nepravdepodobné, že úroveň hypervigilancie ( zvýšenej koncentrácie pozornosti) bude v tejto fáze cyklu na potrebnej úrovni. S autogénnym tréningom však môžeme automaticky zapnúť náš „parasympatický nervový systém’ (regulujúci režim odpočinku a regenerácie) a dopriať si ultimátne zdriemnutie. Vo veľmi krátkom čase sa môžete cítiť úplne svieži a predĺžiť si tak obdobie zvýšenej ostražitosti v práci.“
Sledovanie autogénnej regenerácie pomocou funkčnej magnetickej rezonancie.
“S pomocou vedeckých zobrazovacích neurotechnológii môžeme vidieť regeneračné procesy vyvolané autogénnymi reakciami až na molekulárnej úrovni,” povedala Gibbons. „Toto je skutočne vzrušujúce obdobie pre psychológov, jednotlivých ľudí aj pre organizácie, keďže teraz máme na dosah jednoduchý, ale vysoko účinný nástroj založený na dôkazoch, ktorý preukázateľne zlepšuje výsledky v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci.“
Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.
