Archív značiek: antistresová metóda

AUTOGÉNNY TRÉNING

AUTOGÉNNY TRÉNING

LIEK NA STRES – o relaxácii v súvislostiach.

Je skutočne AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES?

Život súčasného človeka dychtivo využívajúceho všetko dobré, čo prináša civilizácia poznamenali aj mnohé záporné vplyvy. Zhon, pracovná neistota, nervozita, málo spánku, informačná explózia, nepravidelná životospráva, osobné sklamania a konflikty, k tomu zopár káv, nejaké tie cigarety a zrazu prestávame byť a cítiť sa zdravými. 

učiteľ stres

Vo vreckách, kabelkách, v zásuvkách písacích stolov zhromažďujeme rôzne lieky – ľahko dostupné a rýchle harmonizátory našich ilúzií a depresií. Niektorí z nás im zakrátko začnú veriť viac ako sami sebe. Pre iných cestu z problémov vyznačil pohárik “niečoho ostrejšieho”, tretí sa odreagujú “výbuchmi”, pri ktorých pourážajú aj tých, ktorí im podávajú ruku. A všetci do jedného sa časom ocitajú v slepej uličke. Z predmetu “umenie žiť” dostávame, aj po maturite či promócii, veľkú nedostatočnú.

Burnout
Burnout – /twitter.com/avogado6

V tejto situácii vystupuje do popredia čoraz naliehavejšie potreba viac využívať aj seriózne, vedecky overené postupy a metódy regulovania našich emócií, duševných procesov, i techniky zvyšovania odolnosti voči záťaži a stresu. Tak, aby sme si dokázali uchovať duševnú rovnováhu, chuť tvoriť a tešiť sa zo života a zdravia i vtedy, keď nesvieti slnko práve nad tou našou hlavou.

bhe-rano

JE UVOĽNENIE SA UMENIE?

Väčšina ľudí sa domnieva, že ak chce – tak  dokáže relaxovať. Lenže, ako potvrdzujú všemožné výsledky výskumov stresu a jeho dôsledkov, nie je tomu tak. Ľudia ocitajúci sa za istou hranicou psychickej záťaže a stresu sa už uvoľniť nedokážu. Ich vnútorné napätie ohrozuje nielen ich výkon (pracovný, športový), ale aj zdravie. Sami si to však o sebe nemyslia a tvrdia, že dokážu relaxovať. Priviesť ich k poznaniu, že majú v tomto smere rezervy je dosť často problém.

vystresovaná žena

Túto skúsenosť výstižne popísala jedna z absolventiek kurzu autogénneho tréningu „ Myslela som si, že dokážem relaxovať, lenže už prvé cvičenia mi robili ťažkosti. Nevedela som sa pri nich odpútať od mojich starostí a problémov, ktoré rušili priebeh cvičení. Asi po dvoch týždńoch som  začala tušiť o čom to celé je. Medzi tou mojou predstavou o relaxácii a skutočnou relaxáciou je asi taký rozdiel aký je medzi králikom a kráľom.“

Nič nie je také ťažké, ako veci zdanlivo najľahšie.

Prosím, urobte pokus: relaxometer5Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.

Existuje totiž akési robenie ničnerobením. Čosi ako vedomé, avšak nie vôľové pozabudnutie, vypnutie. A čo máme vypnúť? No predsa vtieravé myšlienky, obavy, úzkosť a sprievodné napätie! Svalové, neuropsychické, vegetatívne. Na to však, ako sa ukazuje, nestačí len spoznať, že sme v napätí, ale treba sa naučiť zmierniť ho alebo i celkom odstrániť. Až potom totiž môžeme od niekoho žiadať, aby niečo lepšie pochopil, aby prestal “robiť niečo”, o čom vlastne ani nevie, že to robí.

chronická tenzia

Viete, čo je to skutočná relaxácia?

Pozrite sa na mačku, ako leží a odpočíva, hoci aj na nepohodlnom izbovom radiátore. To dokonale poddajne uvoľnenie tela je nákazlivé. Chyťte ju za labku a poznáte, čo je to pravá relaxácia.

mača na radiátore
mača na radiátore

AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES

spiace mača na rebríku
spiace mača na rebríku

A tu sme zrazu uprostred všetkých ľudských a všeľudských zmätkov. Čím viac sa vzďaľujeme od prírody, od rastlín, od zvierat, tým viac sa vzďaľujeme i sami od seba a jeden od druhého. Tým väčší je vnútorný nepokoj, tým ostrejšie sú konflikty. Pôsobíme na seba vzájomne a ani nevieme ako. Sme v tomto smere takmer analfabeti. Topíme sa v pocitoch a napätiach, vinách i obvineniach a za racionálne vydávame i to, čo je len pôžitkárske alebo egoistické.

učiteľ stres4

Niekto je v napätí, ktoré sa mu prejavuje i v hlase. Sám však o tom nevie, neuvedomuje si to. Ale pritom sa úprimne rozhorčuje, prečo ten druhý, napríklad na druhom konci telefónu, zvyšuje svoj hlas. Slová, dobré slová, akými sú napríklad “ďakujem”, “prosím”, “áno” možno vysloviť storakým spôsobom. Pritom ten posledný spôsob môže človeka, ktorému ich adresujeme, aj uraziť. Vieme o tom?

výstižné
výstižné

nonverbal

Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to, čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď tvrdí, že sebapoznanie je zo všetkého najťažšie. Svojim žiakom však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou, ktorej podstata nám dnes už nie je známa. Vieme však, že jej mottom bolo heslo:

“Uvoľnenú myseľ napadne tvorivá myšlienka rýchlosťou blesku!”

Ktovie, koľko spoločného mala táto procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť?

AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningy (audio)

I. lekcia kurzu autogénneho tréningu

Posttraumatická stresová porucha

Publikácia dostupná TU

Ako praktizovať autogénny tréning

Ešte viac

 

“ťiaž” verzus “ťarcha”

“ťiaž” verzus “ťarcha”

Atmosféru, ktorá v tom čase panovala okolo vydania Psychobalzamu v OPUSE, n.p.  dokresľuje aj príbeh súvisiaci so schvaľovacím konaním Jazykovej komisie na Min. kultúry SR.

 Medzi kolegov, ktorí sa podieľali na príprave a finalizácii Psychobalzamu  patril aj PhDr. Marián Košč. Spomínam ako sme sa spoločne s prof. Kratochvílom, ktorý bol odbornou záštitou tejto nahrávky a majstrom Chudíkom, interpretom relaxačného textu v češtine, rozčuľovali i bavili  zároveň, nad postojmi vtedajších cenzorov, ktorí sa ako čert svätenej vody obávali  metódy založenej na sugestívnom princípe.

Považovali ju za nástroj ideologickej diverzie,

ak nie za niečo ešte nebezpečnejšie. Schvaľovali ho až dve komisie – ideologická a jazyková. To vôbec nebolo, ani vo vtedajších časoch zvykom.

Tú prvú komisiu sa podarilo pacifikovať ukážkou podobnej metódy vyvinutej v ZSSR a posudkom prof. Pogádyho, vtedajšieho hlavného psychiatra Min. zdravotníctva SSR. Vypracovanie tohto posudku “vybavovali” najmä dvaja ľudia. Ivan Fiala vedúci horolozeckej výpravy na Mount Everest (Sagarmatha 1984), ktorej niektorí účastníci absolvovali výcvik v autogénnom tréningu a overovali prípravné verzie Psychobalzamu priamo počas tejto expedície.

"ťiaž" verzus "ťarcha"
Everest – Sagarmatha ´84 pohľadnica – Just Fiala2

 

Na pohľadnici z Nepálu sú autogramy všetkých členov Expedície Everest ´84. Pod Everest si vzali so sebouaj muziku čo im vylepšovala náladu. Neviem či som urobil dobre, že som im ju nahral na MGF kazety. Zvlášť sa "vytešovali" z pesničiek prvého slovenského "muzikálu" Na skle maľované. Od Jožka Justa viem, že si vraj pritom povybíjali baterky aj na vysielačkách. Samozrejme, že si pritom patrične "zahulákali" v snahe konkurovať Miškovi Dočolomanskému. Vraj "úžasná" bola tá ozvena ich spevu  Vraj ju bolo ju počuť až na 100 km.:) Šerpovia sa v prvej chvíli zľakli, že sa zobudil snežný človek Yetti. Ten vraj vydáva podobné spevavé zvuky.

Pripomeňte si Miška Dočolomanského. Stojí to zato! Sláva im !

PhDr. Marián Košč,

ktorý ako klinický psychológ bol vo veci vydania Psychobalzamu  v osobnom kontakte s prof. Pogádym, vtedajším riaditeľom   Psychiatricej liečebne v Pezinku, ktorý významne pomohol usmerniť iracionálne obavy súdruhov.  Napriek tomu sa cenzorom celý projekt podarilo takmer „zabiť“.

“ťiaž” verzus “ťarcha”

Jazyková komisia, ktorá posudzovala spisovnosť predlohy relaxačného textu presadzovala namiesto vraj nespisovného slova „ťiaž“, spisovne správny výraz „ťarcha“. Už len predstava sugescie „ťarcha v pravej ruke“ či „vaše obe nohy sú ťarchavé“ v nás vyvolávala dobre hlučný smiech.

Maestro Ladislav Chudík a Magdaléna Töröková, asistentka
Tí , ktorí ste zažili smiech Standu  Kratochvíla viete o čom hovorím. Bol to však smiech cez slzy, pretože na druhý deň mala jazyková komisia na Min. kultúry Slovenskej socialistickej republiky rozhodnúť, či dajú Psychobalzamu zelenú alebo červenú. Bolo to prosím v roku 1982. Už vtedy sme "tušili?", "vedeli?", že spoločenský systém, ktorý niečo také dovolí, nemôže mať budúcnosť .

Marián prišiel vtedy so spásonosným nápadom – „urob s nimi asociačný experiment“ navrhol. “Navoď uvoľnenú atmosféru, hoci aj nejakými vtipmi na adresu psychiatrov a psychológov a v príhodnej chvíli navrhni krátke asociácie na bežné pojmy, ako – stôl, vidlička, deň –  a nakoniec zaraď slovo ťarcha.” Podarilo sa mi to cez prestávku  – na chodbe pri popolníku – väčšine tam prítomných dám, vtedy vlastne súdružiek, to asociovalo jedno jediné slovo „ťarchavosť“. Zhodne s úsmevmi na tvári konštatovali „ to je teda blbosť“  – tá ťarcha“ a  hudobné vydavateľstvo OPUS dostalo zelenú titul vydať. Pri českej verzii takéto problémy nenastali, pretože „když  to odsouhlasili slovenští soudruzi tak je to jistě v pořádku“. … a bolo “vymaľované“.

Výňatok z príspevku PhDr. Milana Kožiaka „Osobné momenty vo vzťahu dvoch psychológov“, prednesenom na konferencii nazvanej „PhDr. MARIÁN KOŠČ: VÝZNAMNÝ SLOVENSKÝ PSYCHOLÓG, KOLEGA A PRIATEĽ „ uskutočnenej pri príležitosti 10. výročia jeho úmrtia, dňa 6. decembra 2013 v aule Pázmaneum Trnavskej univerity. *1:1:1953 – †10.12. 2003

 

Spoločne na 10.kongrese európskych psychológov práce a organizácie (Praha 2001)
Spoločne na 10.kongrese európskych psychológov práce a organizácie – EAWOP (Praha 2001). Zĺava: M. Košč, A. Číková,  M. Kožiak.

 

Viac o PhDr. Mariánovi KOŠČOVI

blog napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak

ČAS NA TICHO

ČAS NA TICHO

TICHO NIE JE PRÁZDNE

TICHO JE PLNÉ ODPOVEDÍ

čas na ticho
Chytanie ticha – Erik Ondrejička, slovenský básnik

 

Ticho zvnútorňuje skúsenosti, zážitky a nové informácie.

Ticho zvyšuje citlivosť a empatiu.

Ticho uvoľňuje napätie, ktoré je v tele a v mozgu.

Ticho bojuje proti nespavosti.

Ticho vytvára nové mozgové bunky.

Ticho nie je prázdne. Ticho je plné odpovedí.

klavír, … akoby sa vznášal niekde medzi zemou a tými oblakmi (od 14:50).

“Ticho sa nenachádza na končiaroch hôr a hluk sa nezdržiava na mestských trhoviskách. Oboje je v srdci človeka.” – Lao-c’ –

“Slová si môžu protirečiť, mlčanie nikdy!”
– Robert Hamerling –

“Správne slovo môže byť veľmi účinné, no nijaké slovo nie je také účinné ako mlčanie v pravej chvíli.” – Mark Twain –

“Rádio je skvelý vynález, stačí pohyb ruky – a je ticho.” – Julian Tuwim –

“Dva roky treba, aby sme sa naučili hovoriť, a päťdesiat rokov, aby sme sa naučili mlčať.”
– Ernest Hemingwain –

“Pre múdreho má mlčanie hodnotu odpovede.”
– Euripides –

„Boh je priateľom mlčania. Všimnite si, že príroda, stromy, rastliny a kvety rastú v tichu. Všimnite si, ako sa nebo, slnko a mesiac nečujne pohybujú.  Aj  my  potrebujeme  byť  ticho,  aby  sme  sa  mohli dotknúť duše.“
– Matka Tereza –

Iný pohľad je vždy užitočný.

       Bľabot, džavot, kvíkot, štebot, cvrkot, krik

– všetko jedno a to isté.     

V božom pláne je to len slepá premena bio-energie na zvukové vlny rezonujúce v priestore.

Mlčanie je pokora a viera v prozreteľnosť.

Len ticho ju sprítomňuje.

Edvard Munch: VÝKRIK (The_Scream or The Cry)
Edvard Munch: VÝKRIK (The_Scream or The Cry) http://www.ibiblio.org/wm/paint/auth/munch

 Čas na ticho  

Recenziu eseje Etely Farkašovej napísala Dana Podracká. 

Každá duša máva munchovské pocity. Osamelý výkrik na moste, ktorý nepočuť, pretože ho pohltilo ticho. Ticho je priestor, v ktorom sa rodí myšlienka. Myšlienka je most medzi bipolárnymi svetmi. V esejach Etely Farkašovej Čas na ticho dominuje na jednej strane polarita pracovného, zážitkového či turistického malströmu zrýchľovania času a na druhej strane jej opak: túžba po pomalosti, tichu a vychutnávaní „prítomnosti bytia“.

Starý americký slogan čas sú peniaze sa v čase globalizácie presunul do vyššieho levelu, a to vo vzťahu k moci ako nástroja nadvlády nad všetkým: „Disponovať rýchlou technikou znamená nielen doslovne schopnosť byť vo vzdialenom priestore (fyzicky) ,skôr‘, ale aj schopnosť ovládnuť ho, a teda zaistiť si výhodnejšiu mocenskú pozíciu.

Odštartovali sa preteky v rýchlosti, na ktorých má každý svoju bežeckú dráhu. Víťazmi nie sú najlepší, ale najrýchlejší. Prioritu má chrlenie všetkého, ale najmä toho, čo sa dá najrýchlejšie, v najväčšom množstve a najvýhodnejšie predať.

Zrkadlí sa to aj v literatúre a ostatných druhoch umenia, ktoré prestávajú byť národnými v zmysle vysokej kultúry, pretože rozhoduje kvantita (od výpožičiek v knižniciach po počet predaných výtlačkov). Kvalita a hĺbka, etika a vertikalita sú prežitky spomaleného času. Všetko ekonomicky nerentabilné je brzdou. Kto spomalí, sám sa vylúči z arény. V osobnom rozhovore mi Etela Farkašová povedala, že dokonca aj Beethovenove symfónie sa hrajú kratšie ako kedysi, teda rýchlejšie, pretože aj dirigenti a orchestre majú dnes už iné chápanie rýchlosti a pomalosti ako v čase, keď diela vznikali.

ETELA-FARKASOVA
Etela Farkašová. Viac po kliknutí na foto.

Zrýchľovanie, ktoré sa stále stupňuje, je znakom nového chápania dimenzie času ako sociálnej hodnoty. Rýchlosťou vzniká novodobá sociálna i duchovná diskriminácia. Pomalý = menej hodnotný. Rýchly = produktívny, dynamický, flexibilný, a teda použiteľnejší. Bipolarita času ústi do filozofie zneistenia: „do novej provizórnosti ako spôsobu vyrovnávania sa s nepodplatiteľným a nepolapiteľným časom (…) ostáva fragmentarizované bytie bez vedomia spolunáležitosti s celkom: neukotvené a zneistené“. Podľa Farkašovej vzniká moderné Prokrustovo lôžko, v ktorom sme otesávaní a ohobľovávaní podľa šablóny zrýchlenia.

Plodom zrýchľovania ako cieľa je „vedomie provizórnosti“, „ja bez kontinuity“, „dezintegrovaný subjekt vytrhnutý z vlastnej histórie“. Východiskom z tohoto zneistenia je návrat k pomalosti, vyrovnávanie technickej racionality racionalitou etickou. V každom z nás je bytostne obsiahnutá túžba po zvnútorňovaní a sebanapĺňaní. Cesta k nim vedie cez mlčanie a ticho. Aj Gándhí praktizoval niekoľko desaťročí takzvané mlčiace pondelky, keď s nikým neprehovoril. Vo výnimočných prípadoch, ak to bolo naozaj nevyhnutné, použil ako komunikačný prostriedok ceruzku a papier. Je takmer nepredstaviteľné, aby sme praktizovali mlčanie ako nepísaný zákon omerty, zúrodňujúci naše vnútorné psycho-duchovné priestory, a predsa je nevyhnutný pre zachovanie vnútornej integrity i identity.

Podľa autorky na počiatku nebolo slovo, ale ticho, čo dokladá analýzou básní Maše Haľamovej od Milana Rúfusa či huslistu lotyšského pôvodu Gideona Kremera. Rúfus píše: „… na počiatku nebolo slovo. Nemý živel sa zmietal sám v sebe miliardy ľudských rokov, kým vydal prvú neartikulovanú hlásku… Na počiatku je ticho tajomstva.

Meditačný priestor, kde sa ticho dá takmer hmatateľne uchopiť, je priestor umenia. Je „katarzným predpriestorom“, v ktorom sa môžeme učiť byť vo vlastnom bytí, nezabíjať sa zabíjaním času, a teda byť v čase vnútri svojho času.

Esejistickú knihu prozaičky, filozofky, esejistky a poetky Etely Farkašovej som prečítala na jeden dúšok. Pozostáva z esejí: Rýchlosť naša každodenná, Chvála pomalosti, Turizmus ako (konzumný) model prežívania, Čas na ticho a „Neprázdne prázdno“: o poézii ticha/mlčania. Netvrdím, že toto čítanie je ľahké, ale stojí za to. Texty, ktorých sa zmocňujeme ľahko ako akciového tovaru vo výpredaji, zvyčajne nemajú veľkú hodnotu.

Čím hlbšími obsahmi sýtime svoju myseľ, tým viac prispievame k jej naplneniu. Ak aj na slovenskej literárnej scéne nedominuje esej ako kráľovná žánrov, kde sa autor vydáva napospas mysliteľským postupom a má odvahu odhaliť svoj vnútorný diskurz pred verejnosťou, tak eseje Etely Farkašovej patria k jej nespochybniteľným klenotom, v korune zo slov.

Medzičasom dala Etela Farkašová svojim úvahám   podobu v knižnom vydaní:
Etela Farkasova-O-tichu-pomalosti_
Možnosť objednania – po kliknutí.

“Keď som dopisovala posledné strany Záchrany sveta,  bolo mi už jasné, že aj moja myseľ podobne ako protagonistkina sa pod vplyvom rapídne sa zhoršujúcej ekologickej situácie nasmerovala k spomínaným problémom dostatočne silno na to, aby sa stali témami, ktoré ma budú v nasledujúcom období opäť lákať k počítaču, a ja sa k nim uvzato budem dennodenne navracať: možno sa mi podarí vypovedať o nich čosi viac ako v esejach napísaných pred vyše desaťročím.

Fenoménom ticha/stíšenia a pomalosti/spomalenia sa v našich dynamických, hektických časoch venuje ešte vždy nedostatočná pozornosť, hoci už sa v odbornom i verejnom diskurze postupne zjavujú iniciatívy, aby sa zásadne zmenil pohľad na ne, oba sa začínajú vnímať ako niečo, čo je ohrozované superrýchlou spoločnosťou a jej kultom/kultúrou rýchlosti: niečo, čo sa stráca zo života a čo v ňom čoraz väčšmi chýba ako predpoklad jeho skvalitnenia.“

Týmito slovami uvádza autorka Etela Farkašová svoju novú esejistickú knihu. K fenoménom ticha/stíšenia a pomalosti/spomalenia sa vracia ako k parciálnym kritériám na prehodnocovanie spôsobu života v zahlučnenej, hektickej nonstop spoločnosti. Názov knihy naznačuje, že autorkiným zámerom je spochybňovať predstavy o správnosti súčasného civilizačného smerovania, založeného na princípe nekonečného rastu. Emocionálna zaujatosť, s akou autorka pristupuje k daným témam, sa prelína s racionálnou argumentáciou, čím sa vyznačujú aj  ostatné Farkašovej eseje. Spisovateľka sa vo svojich reflexiách opiera o myšlienky viacerých domácich i svetových osobností filozofie, špeciálnych vied i literatúry.

Aktuálnosť tém uchopených autorkiným charakteristickým štýlom vytvára dobrý predpoklad, že knižka O tichu, pomalosti a iných hodnotách nájde odozvu v náročnejšom čitateľskom okruhu tých, čo sa zaujímajú o nastolené problémy.

Ticho zvnútorňuje skúsenosti, zážitky a nové informácie.
Ticho zvyšuje citlivosť a empatiu.
Ticho uvoľňuje napätie, ktoré je v tele a v mozgu.
Ticho bojuje proti nespavosti.
Ticho vytvára nové mozgové bunky.
Ticho nie je prázdne. Ticho je plné odpovedí.

 

“Najkrajšia hudba je aj tak ticho.” – Marián Varga

 

Tichšie

Iný pohľad

doplnené 27.7.2020

Dušan Valent – Hovorenie jazykmi: dar ducha svätého, alebo štruktúrovaný bľabot

~ Svätý Serafín zo Sarova
Pite tam, kde pije kôň.
Kôň nikdy nepije zlú vodu.
Postavte posteľ tam, kde spí mačka.
Jedzte ovocie, které nakúsol červík.
Kludne trhajte huby,
na ktorých sedia muchy a komáre.
Zasaďte strom do zeme,
ktorú rozryl krtko.
Postavte dom na mieste,
kde se ohrieva had.
Vykopte studňu tam,
kde sa vtáci ukrývajú pred horúčavou.
Zaspávajte a vstávajte so sliepkami,
získate zlaté zrnko dňa.
Jedzte viacej zeleniny,
budete mať silné nohy
a odolné srdce ako zvieratá.
Častejšie plávajte,
budete sa cítiť na zemi
ako ryba ve vode.
Čistejšie sa dívajte na oblohu,
nie pod svoje nohy,
a vaše myšlenky budú jasné a ľahké.
Buďte viacej v tichu a menej hovorte
a ticho sa usadí vo vašej duši
a váš duch bude spokojný a kludný
preklad Tarak Matl

Blog zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak 251.2015, doplnené 27.7.2020 a 16.12.2024.

Vplyv klasickej hudby na dieťa v tele matky

Vplyv klasickej hudby na dieťa v tele matky.

Často zverejňované postrehy a skúsenosti rodičov potvrdzujú, že deti mimoriadne senzitívne reagujú na hudbu.  Je veľa článkov, blogov i výskumov, ktoré sa odvolávajú na účinky rôznych hudobných žánrov na detskú psychiku.

Radosť z hudby. Aký je vplyv hudby
Radosť z hudby, zdroj: iStockphoto

V poslednom období sa začali objavovať úvahy a hypotézy o pôsobení hudby na tehotné mamičky a sprostredkovane aj na ešte nenarodené deti.

Najnovší výskum Mexickej univerzity tieto predpoklady v mnohom potvrdil – hovorí muzikoterapeutka a psychoteraeutka Anna Neuwirthová z Katedry teórie a dejín umenia Ostravskej univerzity.

Hudobná terapeutka Mgr. Anna Neuwirthová, Ph.D. - Aký je vplyv hudby?
Hudobná terapeutka Mgr. Anna Neuwirthová, Ph.D. Foto: Aleš Honus

“Hudba má skutočne významný vplyv aj na nenarodené dieťa. Počas tehotenstva sa plod postupne učí vnímať okolité zvuky a reagovať na ne. Práve hudba môže zohrávať kľúčovú úlohu v jeho vývoji, od stimulácie mozgu až po vytváranie emocionálneho puta medzi matkou a dieťaťom, … “

zdroj: video-interview vysielané v Studio ČT 24 (07. 02. 2025)

Vedci hovoria, že najlepšie dieťatko už v tele matky  reaguje na jednoduché, pravidelne sa opakujúce zvuky a melódie. Prvé zvuky, ktoré dieťa počuje ešte počas vývoja u svojej matky, sú zvuk jej srdca alebo zvuk plodovej vody. Preto majú deti rady zvuky, ktoré im pripomínajú pobyt v brušku. Tie hlasné, príliš rýchlo sa meniace tóny, ich skôr vyrušujú čo dokážu dať najavo a každá mamička to potvrdí.

 

Čím je bábätko v brušku väčšie, tým lepšie dokáže vnímať zvuky okolo seba. Čím viac sa matka prihovára svojmu bábätku a čím viac mu spieva, tým lepšie to vplýva na jeho nervovú sústavu. Čo sa týka výberu hudby, je to v postate na vás.

“Rovnako je to aj po pôrode. Napríklad, u predčasne narodených detí, sa používa muzikoterapia ešte v nemocniciach, kde sa novorodeniatkam púšťa ukľudňujúca hudba ako spev vtákov alebo zurčanie potôčika. Je dokázané, že po narodení dieťa ukľudní pokojná hudba, ktorá má pravidelné tóny a pripomína zvuky z matkinho tela.

Pre deti je pôrod veľmi stresujúci, pretože sa musia vyrovnať s novým prostredím a často bývajú oddelené na niekoľko hodín od matky. Preto sa v niektorým pôrodniciach rozhodli, že toto stresujúce obdobie pomôžu detičkám prekonať vďaka hudbe. Napríklad predčasne narodené deti hudba upokojuje a tak lepšie priberajú rastú.

zdroj:www.najmama.sk

Little girl with an afro hairstyle enjoying her music on bright orange headphones (isolated on white)
Radosť z počúvania hudby

1 Lucio Silla, K. 135: Ouverture.

II. Andante 00:00

2 Piano Sonata in B-Flat Major, K. 333

I. Allegro 02:45 
II. Andante cantabile 08:10 
III. Allegretto grazioso 13:56

 

3 Flute and Harp Concerto in C Major, K. 299

II. Andantino 20:32
III. Rondò. Allegro 28:41

4 Piano Sonata No. 16 in C Major, K. 545 “For Beginners”

I. Allegro 39:15
II. Andante 42:14
III. Rondo 45:57

5 Flute Concerto No. 2 in D Major, K. 314

I. Allegro aperto 47:53
III. Rondo. Allegretto 55:56

6 Piano Sonata No. 11 in A Major, K 331: III. Alla Turca 1:01:37
7 Lucio Silla, K. 135: Ouverture. I. Molto allegro 1:05:16
8 Eine Kleine Nachtmusik in G Major, K. 525: III. Minuetto 1:08:59
9 Symphony No. 36 in C Major, K. 425 “Linz”: III. Menuetto 1:11:22

10 Divertimento in D Major, K. 251

I. Allegro molto 1:14:37
II. Minuetto 1:19:16
III. Andatino – Allegretto 1:23:03
IV. Minuetto con variazione 1:26:38
V. Allegro assai 1:30:44

11 Lucio Silla, K. 135: Ouverture. III. Molto allegro 1:35:59
12 Le Nozze di Figaro: “Non Più Andrai, Farfallone Amoroso” 1:37:39
13 Flute Concerto No. 1 in G Major, K. 313: I. Allegro maestoso 1:40:58

14 Piano Sonata No. 17 in B-Flat Major, K. 570

I. Allegro 1:50:02
II. Adagio 1:56:07
III. Allegretto 2:03:12

15 Allegro in B flat Major, K. 400 2:06:15
16 Le Nozze di Figaro: “Voi che Sapete” 2:11:11
17 Ave verum corpus, S. 44 2:13:24

VIAC O TAJOMNÝCH ÚĆINKOCH HUDBY nájdete TU

 

HUDBA A DETI

Vplyv klasickej hudby na dieťa v tele matky.

Často zverejňované postrehy a skúsenosti rodičov potvrdzujú, že deti mimoriadne senzitívne reagujú na hudbu.  Je veľa článkov, blogov i výskumov, ktoré sa odvolávajú na účinky rôznych hudobných žánrov na detskú psychiku.

Radosť z hudby. Aký je vplyv hudby
Radosť z hudby, zdroj: iStockphoto

V poslednom období sa začali objavovať úvahy a hypotézy o pôsobení hudby na tehotné mamičky a sprostredkovane aj na ešte nenarodené deti.

Najnovší výskum Mexickej univerzity tieto predpoklady v mnohom potvrdil – hovorí muzikoterapeutka a psychoteraeutka Anna Neuwirthová z Katedry teórie a dejín umenia Ostravskej univerzity.

Hudobná terapeutka Mgr. Anna Neuwirthová, Ph.D. - Aký je vplyv hudby?
Hudobná terapeutka Mgr. Anna Neuwirthová, Ph.D. Foto: Aleš Honus

“Hudba má skutočne významný vplyv aj na nenarodené dieťa. Počas tehotenstva sa plod postupne učí vnímať okolité zvuky a reagovať na ne. Práve hudba môže zohrávať kľúčovú úlohu v jeho vývoji, od stimulácie mozgu až po vytváranie emocionálneho puta medzi matkou a dieťaťom, … “

zdroj: video-interview vysielané v Studio ČT 24 (07. 02. 2025)

 Odkaz na spomínanú mexickú štúdiu TU

Vedci hovoria, že najlepšie dieťatko už v tele matky  reaguje na jednoduché, pravidelne sa opakujúce zvuky a melódie. Prvé zvuky, ktoré dieťa počuje ešte počas vývoja u svojej matky, sú zvuk jej srdca alebo zvuk plodovej vody. Preto majú deti rady zvuky, ktoré im pripomínajú pobyt v brušku. Tie hlasné, príliš rýchlo sa meniace tóny, ich skôr vyrušujú čo dokážu dať najavo a každá mamička to potvrdí.

 

https://youtu.be/ealxD_LKAqg

https://youtu.be/i0U7P1BAd24

Čím je bábätko v brušku väčšie, tým lepšie dokáže vnímať zvuky okolo seba. Čím viac sa matka prihovára svojmu bábätku a čím viac mu spieva, tým lepšie to vplýva na jeho nervovú sústavu. Čo sa týka výberu hudby, je to v postate na vás.

“Rovnako je to aj po pôrode. Napríklad, u predčasne narodených detí, sa používa muzikoterapia ešte v nemocniciach, kde sa novorodeniatkam púšťa ukľudňujúca hudba ako spev vtákov alebo zurčanie potôčika. Je dokázané, že po narodení dieťa ukľudní pokojná hudba, ktorá má pravidelné tóny a pripomína zvuky z matkinho tela.

Pre deti je pôrod veľmi stresujúci, pretože sa musia vyrovnať s novým prostredím a často bývajú oddelené na niekoľko hodín od matky. Preto sa v niektorým pôrodniciach rozhodli, že toto stresujúce obdobie pomôžu detičkám prekonať vďaka hudbe. Napríklad predčasne narodené deti hudba upokojuje a tak lepšie priberajú rastú.

zdroj:www.najmama.sk

Little girl with an afro hairstyle enjoying her music on bright orange headphones (isolated on white)
Radosť z počúvania hudby

1 Lucio Silla, K. 135: Ouverture.

II. Andante 00:00

2 Piano Sonata in B-Flat Major, K. 333

I. Allegro 02:45 
II. Andante cantabile 08:10 
III. Allegretto grazioso 13:56

 

3 Flute and Harp Concerto in C Major, K. 299

II. Andantino 20:32
III. Rondò. Allegro 28:41

4 Piano Sonata No. 16 in C Major, K. 545 “For Beginners”

I. Allegro 39:15
II. Andante 42:14
III. Rondo 45:57

5 Flute Concerto No. 2 in D Major, K. 314

I. Allegro aperto 47:53
III. Rondo. Allegretto 55:56

6 Piano Sonata No. 11 in A Major, K 331: III. Alla Turca 1:01:37
7 Lucio Silla, K. 135: Ouverture. I. Molto allegro 1:05:16
8 Eine Kleine Nachtmusik in G Major, K. 525: III. Minuetto 1:08:59
9 Symphony No. 36 in C Major, K. 425 “Linz”: III. Menuetto 1:11:22

10 Divertimento in D Major, K. 251

I. Allegro molto 1:14:37
II. Minuetto 1:19:16
III. Andatino – Allegretto 1:23:03
IV. Minuetto con variazione 1:26:38
V. Allegro assai 1:30:44

11 Lucio Silla, K. 135: Ouverture. III. Molto allegro 1:35:59
12 Le Nozze di Figaro: “Non Più Andrai, Farfallone Amoroso” 1:37:39
13 Flute Concerto No. 1 in G Major, K. 313: I. Allegro maestoso 1:40:58

14 Piano Sonata No. 17 in B-Flat Major, K. 570

I. Allegro 1:50:02
II. Adagio 1:56:07
III. Allegretto 2:03:12

15 Allegro in B flat Major, K. 400 2:06:15
16 Le Nozze di Figaro: “Voi che Sapete” 2:11:11
17 Ave verum corpus, S. 44 2:13:24

VIAC O TAJOMNÝCH ÚĆINKOCH HUDBY nájdete TU

Budúca mamička zdroj:naj-mama.sk

Ako sa chrániť pred propagandou a vojnovým stresom?

AKO SA CHRÁNIŤ PRED PROPAGANDOU a vojnovým stresom?

 

Milan Lasica

Inšpiráciou k tomuto blogu  bola  rozsiahlejšia redakčná štúdia
**“Is it possible to protect yourself from propaganda?”**

uverejnená na dvojjazyčnom (en, ru) portáli istories media .
Založili ho a editujú poprední ruskí novinári, ktorí tesne pred i po začatí Putinovej “špeciálnej operácie na Ukrajine” opustili Rusko.

Je vhodné poznamenať, že redakčný i autorský pohľad týchto novinárov na propagandu je dosť jednostranný a abstrahuje od skutočnosti, že nástroje propagandy účelovo využívajú obe strany frontu.  Iste je to podmienené ich novinárskymi a životnými skúsenosťami. Napriek tomu sú však niektoré rozhovory s naslovovzatými odborníkmi vo svojej podstate natoľko inšpiratívne, že som sa pokúsil v ponúknutom blogu odpútať od tohto ich videnia a objektivizovať niektoré ich univerzálne a pre jednotlivca cenné myšlienky. V závere ponúkam odkaz na jednu účinnú a dostupnú cestu zachovania vlastnej integrity a osobnej “imunity” pred vplyvom propagánd, mediálnych manipulácií a vojnového stresu.

Psychologické vedy, teória komunikácie a vedy o ľudskom mozgu sa už dlho pokúšajú odpovedať na naznačené otázky a vyvinúť účinné spôsoby ochrany pred ich negatívnymi vplyvmi.
Záujem o získané poznatky v posledných mesiacoch prudko narástol, najmä v dôsledku vojny, ktorá prebieha na Ukrajine a dotýka aj Slovákov.

source: pinterest

“Prvou obeťou vojny je pravda.”

Táto veta môže znieť azda niekomu trochu pateticky. Nazdávam sa však, že pri hľadaní pravdy a jej rozlišovaní od propagandy, zámerných lží a hoaxov je nevyhnuté zotrvať na ich odhaľovaní. Nielen kvôli obetiam každej vojny ale aj preto, aby sme ďaľšie vojny ani obavy z nich už nikdy nemuseli zažívať.
Môže k tomu prispieť aj psychológia, ktorá len pomaly odkrýva odveké tajomstvá účelovej manipulácie s ľudským vedomím. 

Tie poznatky však vonkoncom nie sú povzbudivé.

Viaceré z nich preukázali, že “Ak je už človek infikovaný propagandou, je takmer nemožné ho zachrániť. “– hovorí docentka psychológie Anna Fenko z Fakulty sociálnych vied Amsterdamskej univerzity. Indoktrinácia propagandou je takou silnou zbraňou, že tragicky rozdeľuje nielen štáty, národy,  ale aj  samotný národ, ak sa  stal objektom pozornosti propagandistov. Tiež traumatizuje celé rodiny,  pokrvných príbuzných, ktorí sa ocitli na opačných stranách frontovej línie. Títo neveria, že sú ovplyvnení propagandou ani vtedy ak im príbuzní rozprávajú o zverstvách a bombových útokoch, ktoré osobne zažili. Ako je to možné? Ako sa propagande darí až takto otráviť mozog Homo sapiens? Ako táto infekcia prebieha a je možné pred ňou ochrániť seba a našich blízkych?
Podľa vyššie uvedeného zdroja bolo za posledných 20 rokov realizovaných viac ako 40 štúdií o účinnosti rôznych metód boja proti propagande, tzv. imunizácii jej účinkov. Tie však nie sú – žiaľ (či našťastie?) – extra účinné. Podobne ako rôzne laické , “úprimné” snahy presvedčiť svojich priateľov či rodičov, že to oni sú ovplyvnení propagandou.

Neraz to viedlo k ostrým konfliktom a rozchodom v rodinách. Z Ukrajiny, ale aj samotného Ruska a nakoniec aj u nás, zo Slovenska sa k nám dostávajú príbehy až s tragickými koncami. Viaceré experimentálne štúdie skúmali a porovnávali vnímanie rovnakých argumentov a faktov pred po pôsobení propagandy u rôznych skupín ľudí. Žiadna z nich však nepreukázala, že by ľudia zmenili svoje názory, ktoré sa u nich vyvinuli ako dôsledok propagandy.

“To znamená, že presvedčiť človeka infikovaného propagandou je takmer nemožné.”

Ak raz dôjde k mimovoľnému “vpečateniu” istých postojov a názorov do našej psychiky – ich zapojenie do hodnotenia javov, vzťahov a súvislostí vnímanej informácie, reality, alebo hoci len ľudskej  tváre je takmer okamžité.  Existujú štúdie, ktoré ukazujú, ako propaganda zneužíva tieto dispozície človeka, ako ovplyvňuje váš mozog a ako nás núti robiť zlé veci. Napríklad zabíjať iných ľudí vo vojne.

„Myslím si, (*zdôvodňuje ďalej Anna Fenko), že najhoršie rozhodnutia robíme vtedy, keď sme nahnevaní, vystresovaní, unavení, bojíme sa, alebo sme sfanatizovaní.  V takýchto chvíľach sme najmenej schopní kritického myslenia. V takýchto chvíľach nedokážeme regulovať naše najsilnejšie zlé emócie. Myslím si, že cieľom propagandy je manipuláciou emócií zmeniť ľudí tak aby nakoniec poslušne a dokonca aj aktívne urobili  hrozne nesprávne rozhodnutia v záujme mocných.”  

Zdroj: by Chitrapa at English Wikipedia

“Ak sa pozrieme na mozog, hormóny, gény a všetko ostatné, čo nás robí tým, kým sme, sme ako všetky ostatné primáty: delíme svet na „my“ a „oni“. A robíme to automaticky. Robíme to v zlomku sekundy. V tomto kontexte vzhľadom na obmedzený rozsah blogu odkazujem aspoň na rozhovor (uverejnený na rovnakom portáli https://istories.media/ ) s jedným z najznámejších svetových neurovedcov, profesorom Stanfordskej univerzity Robertom Sapolskym na tému “Prečo ľudia robia zlo … ?”

Naša povaha je taká, že sa k „nim“, k tým “cudzím” správame veľmi predpojato – hovorí Sapolsky. “V tomto smere sme ako všetky ostatné primáty. Istou nádejou pre mier je prekvapujúce zistenie, že je zároveň aj pomerne ľahké manipulovať s tým, koho presne považujeme za „našich“ a koho za „outsiderov“.” Propaganda veľmi efektívne spája inštinktívne emócie s našou reakciou. Sapolski pripomína “Aj keď ste schopní kriticky myslieť, ak máte to šťastie, máte dar takejto schopnosti aj vtedy bude neraz ťažké odolať jej.”
Vedci hovoria, že problém nie je ani tak v tom, že by ľudia nechceli poznať pravdu, napr. o páde dvojičiek v New Yorku, o zostrelení Boegingu MH17 nad Ukrajinou, o príčinách vojny na Ukrajine, o masakri v Buči, … .

Skutočným problémom je, že stále viac ľudí prestáva veriť v pravdu ako takú.

V tomto kontexte sa vynára viacero otázok. Jednou z nich je napríklad otázka: “Sú internet a digitál darmi ľudstvu?” Najhoršie na týchto výdobytkoch je to, že propaganda nielen premieňa “reál na virtuál”, ale to, že manipulátori a propagandisti z oboch brehov tvrdia, že ich “virtuál je reál”.

Civilizácia stojí pred novým obdobím “post reality”, “post faktov”, “post pravdy”, ktoré môžeme vnímať aj nebývalý CHAOS.

Bude nakoniec všetko len virtuálna ilúzia a “pravdu” bude mať ten, kto bude mať väčšiu a silnejšiu armádu?! Samozrejme mierotvornú. Čaká nás nový Babylon? Dokáže si s tým ľudstvo poradiť?

Relativizácia PRAVDY

má už dnes závažné dôsledky na celú ľudskú civilizáciu, na jej rozvoj a hroziaci úpadok.
Príčin je mnoho.
“Právd” môže byť v dnešných časoch explózie šírenia informácii hneď niekoľko a nie je možné ich nezávislé hodnoverné overenie, pretože všetko je bleskovo kontra-propagandisticky zmanipulované.

Napr. už len číselné fakty médiami udávaných fyzických obetí na strane napadnutých, alebo na strane agresora môžu byť diametrálne odlišné. U človeka  (percipienta) vtedy dochádza k tzv. kognitívnemu preťaženiu mozgu, ktorý nakoniec dospeje k presvedčeniu, že „všetci klamú“. A keďže žiadna pravda neexistuje, ľudia prijmú za svoj názor, ktorý je psychologicky pohodlnejší a ktorý zdieľa a schvaľuje väčšina.”
Celkom pokojne sa tento jav dá charakterizovať ako “mentálna hmla”, ktorej dôsledkom je stádovitosť v konaní a iracionalita v našom myslení.

George Orwell

Nastáva hromadný útlm zdravého rozumu, ľudskosti a racionality. To je stav nedôstojný človeka blízky ochoreniu známemu z psychiatrie ako “davová psychóza”. Je len otázkou času kedy budú padať múry, zarinčia zbrane, začnú padať bomby a budú zomierať nielen vojaci na frontových líniách, ale aj celkom nevinní ľudia. Medzi tými deľmi boli a iste sú aj noví ; “Mozart”, “Einštein”, “Phil Jobs”, “Matt Mullenweg” (jeden z mužov, ktorí stvorili WordPress, slobodný a nezávislý webový softvér dostupný každému čo i len trochu gramotnému človeku). Ak chcete tak aj ďalšia “Adriana Kučerová”, “Mirka Musilová”, “Alina Zagitová”, alebo hoci aj “Marek Hamšík”.

… a práve tieto, ani len netušené straty – ako dôsledky VOJNY a jej propagandy sú tie, ktoré by mali ľudstvo najviac znepokojovať a burcovať.

„Všetci utekali – tak som bežal tiež”

– prastaré, primitívne, no stále fungujúce pravidlo prežitia v situácii neistoty. Keď sú normy zničené a okolo sú nepriatelia a nebezpečenstvo, nie je čas pýtať sa: “Prečo?” “Čo? Kde je pravda?”.
Podľa psychológa Daniela Kahnemana, oceneného Nobelovou cenou za teóriu rozhodovania, viac ako 90 % našich činov nevykonávame racionálne, ale automaticky, pod vplyvom emócií, spoločenských noriem či zvykov. Človek zapína mozog len vtedy, ak sú splnené tri podmienky: po prvé, rozhodnutie je pre neho osobne veľmi dôležité. Po druhé, má dostatok zdrojov – času, informácií a vedomostí – na zváženie svojho rozhodnutia. A po tretie, je v pokojnom stave, nikam neuteká a nemusí sa báť ohrozenia. Vo všetkých ostatných prípadoch nie sme schopní nasledovať hlas rozumu. (D.Kahneman, Myslenie rýchle a pomalé, vyd. AKTUELL, slovak edition 2019).
“Existuje nádej, že opar propagandy niekedy opadne a že ľudia dokážu zapnúť svoje mozgy? “- pýta sa Kahneman. ”

Teoreticky existuje. Na to však musia byť splnené tieto tri podmienky: musí sa pre nich stať nevyhnutným triezve vnímanie reality, musia mať dostatok času a kognitívnych zdrojov na analýzu informácií a nesmú prežívať stres.”

Je odstrihnutie od médií a internetu riešením?

Mnoho ľudí, medzi nimi aj viacerí známi a priatelia riešili problém ochrany seba i svojich blízkych pred propagandou tak, že sa celkom odstrihli od médií a sietí. Iste – aj to je spôsob, pokus ako si zachovať vlastnú integritu. Ibaže skúsenosti opakovane potvrdzujú, že takáto úniková izolácia od informácií vedie časom k ilúziám o dianí vo svete, vytesňovaniu aj závážných skutočností, zmätenosti a nakoniec k vážnym osobnostným zlyhaniam a vzťahovým problémom.  Jednotlivec ich nedokáže sám, bez odbornej pomoci úspešne riešiť.

Už v prípade očakávaní z vyhrotenia vojnového konfliktu  môže dôjsť  u niektorých jednotlivcov až k ich paralizovaniu, niekedy aj k vystupňovaniu agresivity a  poruche nazývanou Posttraumatický stresový syndróm.

Posttraumatická stresová porucha
Dostupné po kliknutí

 

Otázkou je, ako tieto podmienky pacifikovania účinkov propagandy zmysluplne zabezpečiť. Pomerne jednoduché je to v individuálnych prípadoch, aj to len v prípade záujmu získať takúto záštitu. Existuje viacero osvedčených, vedeckých overených a účinných ciest k získaniu odstupu, nadhľadu, ciest k vnútornej slobode a životnej múdrosti.

Žiadna z nich však nie čarovným prútikom a neúčinkuje ako “acylpirín”. každá z nich si  vyžaduje  istý nenáročný “tréning” a  čas. 

Na jednu z nich sa môžete vydať ak zájdete na zdieľanú stránku. Podrobný “bedeker  nájdete TU.

Želám vám na tejto ceste mnoho objavov, obohacujúcich zážitkov, nezdolnú, pokojnú rozvahu  mier v sebe a predovšetkým  vôkol VÁS .

Ako sa brániť propagande?
OSLOBODZUJÚCA ZÁŠTITA. Picture Source Adobe Stock , licence standard, gratis per Web, social, email, e dispositivi mobili., autor: Jorm Sangsorn

Blog napísal, zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak. Vojenskú službu absolvoval v Armádnom vedecko-výskumnom psychologickom pracovisku Vojenskej akadémie AZ. Neskôr pracoval 19 rokov ako rozhlasový psychológ v Československom a Slovenskom rozhlase  (do roku 1994) a 14 rokov ako psychológ práce a organizácie v Národnej banke Slovenska. 

ČAS NA TICHO

ČAS NA TICHO

TICHO NIE JE PRÁZDNE

TICHO JE PLNÉ ODPOVEDÍ

čas na ticho
Chytanie ticha – Erik Ondrejička, slovenský básnik

 

Ticho zvnútorňuje skúsenosti, zážitky a nové informácie.

Ticho zvyšuje citlivosť a empatiu.

Ticho uvoľňuje napätie, ktoré je v tele a v mozgu.

Ticho bojuje proti nespavosti.

Ticho vytvára nové mozgové bunky.

Ticho nie je prázdne. Ticho je plné odpovedí.

klavír, … akoby sa vznášal niekde medzi zemou a tými oblakmi (od 14:50).

“Ticho sa nenachádza na končiaroch hôr a hluk sa nezdržiava na mestských trhoviskách. Oboje je v srdci človeka.” – Lao-c’ –

“Slová si môžu protirečiť, mlčanie nikdy!”
– Robert Hamerling –

“Správne slovo môže byť veľmi účinné, no nijaké slovo nie je také účinné ako mlčanie v pravej chvíli.” – Mark Twain –

“Rádio je skvelý vynález, stačí pohyb ruky – a je ticho.” – Julian Tuwim –

“Dva roky treba, aby sme sa naučili hovoriť, a päťdesiat rokov, aby sme sa naučili mlčať.”
– Ernest Hemingwain –

“Pre múdreho má mlčanie hodnotu odpovede.”
– Euripides –

„Boh je priateľom mlčania. Všimnite si, že príroda, stromy, rastliny a kvety rastú v tichu. Všimnite si, ako sa nebo, slnko a mesiac nečujne pohybujú.  Aj  my  potrebujeme  byť  ticho,  aby  sme  sa  mohli dotknúť duše.“
– Matka Tereza –

Iný pohľad je vždy užitočný.

       Bľabot, džavot, kvíkot, štebot, cvrkot, krik

– všetko jedno a to isté.     

V božom pláne je to len slepá premena bio-energie na zvukové vlny rezonujúce v priestore.

Mlčanie je pokora a viera v prozreteľnosť.

Len ticho ju sprítomňuje.

Edvard Munch: VÝKRIK (The_Scream or The Cry)
Edvard Munch: VÝKRIK (The_Scream or The Cry) http://www.ibiblio.org/wm/paint/auth/munch

 Čas na ticho  

Recenziu eseje Etely Farkašovej napísala Dana Podracká. 

Každá duša máva munchovské pocity. Osamelý výkrik na moste, ktorý nepočuť, pretože ho pohltilo ticho. Ticho je priestor, v ktorom sa rodí myšlienka. Myšlienka je most medzi bipolárnymi svetmi. V esejach Etely Farkašovej Čas na ticho dominuje na jednej strane polarita pracovného, zážitkového či turistického malströmu zrýchľovania času a na druhej strane jej opak: túžba po pomalosti, tichu a vychutnávaní „prítomnosti bytia“.

Starý americký slogan čas sú peniaze sa v čase globalizácie presunul do vyššieho levelu, a to vo vzťahu k moci ako nástroja nadvlády nad všetkým: „Disponovať rýchlou technikou znamená nielen doslovne schopnosť byť vo vzdialenom priestore (fyzicky) ,skôr‘, ale aj schopnosť ovládnuť ho, a teda zaistiť si výhodnejšiu mocenskú pozíciu.

Odštartovali sa preteky v rýchlosti, na ktorých má každý svoju bežeckú dráhu. Víťazmi nie sú najlepší, ale najrýchlejší. Prioritu má chrlenie všetkého, ale najmä toho, čo sa dá najrýchlejšie, v najväčšom množstve a najvýhodnejšie predať.

Zrkadlí sa to aj v literatúre a ostatných druhoch umenia, ktoré prestávajú byť národnými v zmysle vysokej kultúry, pretože rozhoduje kvantita (od výpožičiek v knižniciach po počet predaných výtlačkov). Kvalita a hĺbka, etika a vertikalita sú prežitky spomaleného času. Všetko ekonomicky nerentabilné je brzdou. Kto spomalí, sám sa vylúči z arény. V osobnom rozhovore mi Etela Farkašová povedala, že dokonca aj Beethovenove symfónie sa hrajú kratšie ako kedysi, teda rýchlejšie, pretože aj dirigenti a orchestre majú dnes už iné chápanie rýchlosti a pomalosti ako v čase, keď diela vznikali.

ETELA-FARKASOVA
Etela Farkašová. Viac po kliknutí na foto.

Zrýchľovanie, ktoré sa stále stupňuje, je znakom nového chápania dimenzie času ako sociálnej hodnoty. Rýchlosťou vzniká novodobá sociálna i duchovná diskriminácia. Pomalý = menej hodnotný. Rýchly = produktívny, dynamický, flexibilný, a teda použiteľnejší. Bipolarita času ústi do filozofie zneistenia: „do novej provizórnosti ako spôsobu vyrovnávania sa s nepodplatiteľným a nepolapiteľným časom (…) ostáva fragmentarizované bytie bez vedomia spolunáležitosti s celkom: neukotvené a zneistené“. Podľa Farkašovej vzniká moderné Prokrustovo lôžko, v ktorom sme otesávaní a ohobľovávaní podľa šablóny zrýchlenia.

Plodom zrýchľovania ako cieľa je „vedomie provizórnosti“, „ja bez kontinuity“, „dezintegrovaný subjekt vytrhnutý z vlastnej histórie“. Východiskom z tohoto zneistenia je návrat k pomalosti, vyrovnávanie technickej racionality racionalitou etickou. V každom z nás je bytostne obsiahnutá túžba po zvnútorňovaní a sebanapĺňaní. Cesta k nim vedie cez mlčanie a ticho. Aj Gándhí praktizoval niekoľko desaťročí takzvané mlčiace pondelky, keď s nikým neprehovoril. Vo výnimočných prípadoch, ak to bolo naozaj nevyhnutné, použil ako komunikačný prostriedok ceruzku a papier. Je takmer nepredstaviteľné, aby sme praktizovali mlčanie ako nepísaný zákon omerty, zúrodňujúci naše vnútorné psycho-duchovné priestory, a predsa je nevyhnutný pre zachovanie vnútornej integrity i identity.

Podľa autorky na počiatku nebolo slovo, ale ticho, čo dokladá analýzou básní Maše Haľamovej od Milana Rúfusa či huslistu lotyšského pôvodu Gideona Kremera. Rúfus píše: „… na počiatku nebolo slovo. Nemý živel sa zmietal sám v sebe miliardy ľudských rokov, kým vydal prvú neartikulovanú hlásku… Na počiatku je ticho tajomstva.

Meditačný priestor, kde sa ticho dá takmer hmatateľne uchopiť, je priestor umenia. Je „katarzným predpriestorom“, v ktorom sa môžeme učiť byť vo vlastnom bytí, nezabíjať sa zabíjaním času, a teda byť v čase vnútri svojho času.

Esejistickú knihu prozaičky, filozofky, esejistky a poetky Etely Farkašovej som prečítala na jeden dúšok. Pozostáva z esejí: Rýchlosť naša každodenná, Chvála pomalosti, Turizmus ako (konzumný) model prežívania, Čas na ticho a „Neprázdne prázdno“: o poézii ticha/mlčania. Netvrdím, že toto čítanie je ľahké, ale stojí za to. Texty, ktorých sa zmocňujeme ľahko ako akciového tovaru vo výpredaji, zvyčajne nemajú veľkú hodnotu.

Čím hlbšími obsahmi sýtime svoju myseľ, tým viac prispievame k jej naplneniu. Ak aj na slovenskej literárnej scéne nedominuje esej ako kráľovná žánrov, kde sa autor vydáva napospas mysliteľským postupom a má odvahu odhaliť svoj vnútorný diskurz pred verejnosťou, tak eseje Etely Farkašovej patria k jej nespochybniteľným klenotom, v korune zo slov.

Medzičasom dala Etela Farkašová svojim úvahám   podobu v knižnom vydaní:
Etela Farkasova-O-tichu-pomalosti_
Možnosť objednania – po kliknutí.

“Keď som dopisovala posledné strany Záchrany sveta,  bolo mi už jasné, že aj moja myseľ podobne ako protagonistkina sa pod vplyvom rapídne sa zhoršujúcej ekologickej situácie nasmerovala k spomínaným problémom dostatočne silno na to, aby sa stali témami, ktoré ma budú v nasledujúcom období opäť lákať k počítaču, a ja sa k nim uvzato budem dennodenne navracať: možno sa mi podarí vypovedať o nich čosi viac ako v esejach napísaných pred vyše desaťročím.

Fenoménom ticha/stíšenia a pomalosti/spomalenia sa v našich dynamických, hektických časoch venuje ešte vždy nedostatočná pozornosť, hoci už sa v odbornom i verejnom diskurze postupne zjavujú iniciatívy, aby sa zásadne zmenil pohľad na ne, oba sa začínajú vnímať ako niečo, čo je ohrozované superrýchlou spoločnosťou a jej kultom/kultúrou rýchlosti: niečo, čo sa stráca zo života a čo v ňom čoraz väčšmi chýba ako predpoklad jeho skvalitnenia.“

Týmito slovami uvádza autorka Etela Farkašová svoju novú esejistickú knihu. K fenoménom ticha/stíšenia a pomalosti/spomalenia sa vracia ako k parciálnym kritériám na prehodnocovanie spôsobu života v zahlučnenej, hektickej nonstop spoločnosti. Názov knihy naznačuje, že autorkiným zámerom je spochybňovať predstavy o správnosti súčasného civilizačného smerovania, založeného na princípe nekonečného rastu. Emocionálna zaujatosť, s akou autorka pristupuje k daným témam, sa prelína s racionálnou argumentáciou, čím sa vyznačujú aj  ostatné Farkašovej eseje. Spisovateľka sa vo svojich reflexiách opiera o myšlienky viacerých domácich i svetových osobností filozofie, špeciálnych vied i literatúry.

Aktuálnosť tém uchopených autorkiným charakteristickým štýlom vytvára dobrý predpoklad, že knižka O tichu, pomalosti a iných hodnotách nájde odozvu v náročnejšom čitateľskom okruhu tých, čo sa zaujímajú o nastolené problémy.

Ticho zvnútorňuje skúsenosti, zážitky a nové informácie.
Ticho zvyšuje citlivosť a empatiu.
Ticho uvoľňuje napätie, ktoré je v tele a v mozgu.
Ticho bojuje proti nespavosti.
Ticho vytvára nové mozgové bunky.
Ticho nie je prázdne. Ticho je plné odpovedí.

 

“Najkrajšia hudba je aj tak ticho.” – Marián Varga

 

Tichšie

Iný pohľad

doplnené 27.7.2020

Dušan Valent – Hovorenie jazykmi: dar ducha svätého, alebo štruktúrovaný bľabot

~ Svätý Serafín zo Sarova
Pite tam, kde pije kôň.
Kôň nikdy nepije zlú vodu.
Postavte posteľ tam, kde spí mačka.
Jedzte ovocie, které nakúsol červík.
Kludne trhajte huby,
na ktorých sedia muchy a komáre.
Zasaďte strom do zeme,
ktorú rozryl krtko.
Postavte dom na mieste,
kde se ohrieva had.
Vykopte studňu tam,
kde sa vtáci ukrývajú pred horúčavou.
Zaspávajte a vstávajte so sliepkami,
získate zlaté zrnko dňa.
Jedzte viacej zeleniny,
budete mať silné nohy
a odolné srdce ako zvieratá.
Častejšie plávajte,
budete sa cítiť na zemi
ako ryba ve vode.
Čistejšie sa dívajte na oblohu,
nie pod svoje nohy,
a vaše myšlenky budú jasné a ľahké.
Buďte viacej v tichu a menej hovorte
a ticho sa usadí vo vašej duši
a váš duch bude spokojný a kludný
preklad Tarak Matl

Blog zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak 251.2015, doplnené 27.7.2020 a 16.12.2024.