Recesívna antivaxerská konšpirácia, mienená aj ako “ospravedlňujúca” obhajoba covid-disidentov a vojnových štváčov.
Slovenskí rádio-astronómovia sídliaci na streche obrátenej pyramídy Slovenského rozhlasu nedávno pri spektrografickom preskúmavaní povrchu Mesiaca objavili doteraz neznáme intenzívne vyžarovanie.
Riadiace centrum mimozemskej inteligencie.
℘
Jeho zdroj lokalizovali v tomto kráteri.
Počas neustáleho odpočúvania čiastočne dešifrovali obsah komunikácie prebiehajúcej medzi Zemou a týmto kráterom.
Vierohodne preukázali, že sa v ňom nachádza Hlavné riadiace centrum šírenia pandémie COVOD 19 a následného chaosu po celej zemeguli.
Z analyzovaných údajov vyplýva, že samotný vírus COVID 19 je vlastne doteraz neznámou formou vyššej inteligencie, ktorá na Zemi vybudovala svoju spravodajskú a komunikačnú sieť. Jej prostredníctvom organizuje zatiaľ neznámymi kanálmi formy boja, vznik nových mutantov a ich bojového nasadenia v tom-ktorom regióne planéty. K ich globálnemu rozširovaniu používajú stratégiu vytvárane tzv. MENTÁLNEJ HMLY u zatiaľ zdravých jedincov. Títo postihnutí netušia, že sa stali hostiteľmi vírusu, ktorý sa usídlil v ich dutine lebečnej.
Japonskí vedci to nevyvrátiteľne dokázali vyšetrením mozgov pomocou magnetickej rezonancie 200 000 tzv. covid-disidentov (pochybovačov). Informáciu odvysielala japonská štátna TV NHK WORLD 20.12.2020.
Títo ľudia si pripadajú celkom zdraví! Dokonca veľmi zdraví, až bezohľadne zdraví! Mutant vírusu sa rafinovane prejavuje tak, že z nich robí kolaborantov, ktorí pod rúškom ignorancie zdravého rozumu slepo plnia inštrukcie vyvolať vojnu všetkých proti všetkým! WHO i vedci o tom z opatrnosti mlčia preto aby nevyvolali celosvetový chaos a paniku. Medzi VIP hostiteľmi sú aj na Slovensku mnohí politici a iné významné persóny.
℘
slovenský odzemok
U nás na tento účinok niektorých mikroorganizmov nedávno upozorňoval prof. Flégr z ČSAV.
prof. Jaroslav Flégr, evolučný biológ
O.i. zistil napr. u ľudí s toxoplazmózou v rozsiahlom a podrobnom výskume významne väčší výskyt zvláštneho sebavedomia, dopravných nehôd a iného rizikového správania. Vysvetľuje to oslabením INŠTINKTU SEBAZÁCHY. U myší infikovaných touto sprirochedou sa to prejavovalo tak, že miesto toho aby pred mačkami utekali začali sa im priamo núkať ako žrádlo. Veľmi podobné sú aj pozorovania pôsobenia iných mikroorganizmov. Ich inteligencia je o veľa vyššia ako tušíme. Však sú tu už miliardy rokov.
Zrejme sa naštvali na to čo na planéte stvárame. Aj preto sa rozhodli konať. Ich cieľom je totálna, komplexná a systémová likvidácia jedného invazívneho živočíšneho tvora, ktorý dočasne žije na tretej planéte obiehajúcej jednu hviezdu nazývanou Slnko, sídliacej na okraji galaxie nazývanej Mliečna cesta . Sú odhodlaní zabrániť mu v ničení tejto planéty a okupovaní celej slnečnej sústavy.
℘
Vážny, nerecesívny dodatok!
℘
Zvyknem sa sám seba pýtať, napríklad, – aká je pravda o pravde?! Kto má na ňu patent? Existuje vôbec? Pravdepodobne takto uvažujú aj mnohí z vás.
Čím máme viac informácií tým sme viac dezorientovaní. Dnešný svet sa hemží paradoxami, ktoré niečo naznačujú, ale čo?!
Fakty sa stávajú údajmi, z nich sa stávajú čísla, percentá, s ktorými sa šibrinkuje ako sa komu chce. Víťaz nevyhral a porazený je víťazom. Dobré je zlé a to zlé sa stáva dobrom. Pravda je lžou a lož je pravdou. Dezorientácia je daň za ilúziu “slobody”. Priateľ je v skutočnosti „vlk v ovčom rúchu“ nepriateľ je vlastne maskovaný anjel. Krikľúňom tlieskame a múdri sedia v kúte.
Relativizácia všetkého vytvára mentálnu hmlu, v ktorej blúdime ako ovce.
Ľudia vždy potrebovali ideály, hviezdy za ktorými kráčali.
Vzdali sme sa ich. Nábožnému bájosloviu veríme i neveríme (ako kto a ako kedy) a objavom vedy nerozumieme. Zabúdame na humanizmus a izolujeme sa. Rozumom nezvládame dobu v ktorom žijeme. Stávame sa paranoickými a útočíme jeden na druhého. Utiekame sa k živočíšnym inštinktom, emóciám, úteku či k pohŕdaniu, k plytkým, exaltovaným a prchavým zážitkom. Hlavne nech sú čo najviac hlučné a vysvietené. To nie sú dobré znamenia! Ľudstvo sa dostáva evolučne do slepej uličky. Možno existuje spôsob ako tento vývoj usmerniť a z tejto cesty vycúvať. Možno existuje sila, ktoré to dokáže. Ak áno – potom to bude zrejme krutý diktát rozumu a racionálnej logiky. Vidím však len málo signálov naznačujúcich, že súčasné ľudstvo je pripravené a schopné prekročiť vrodené biologické stereotypy a svoje limity. Možno sme len prípravným živočíšnym druhom z popola ktorého vznikne nakoniec vyššia inteligencia, ktorá bude mať s biológiou málo spoločného. Čo ak je tých právd mnoho. Každý mudrc, prorok, každé náboženstvo má tú svoju. Ani veda, konkrétne vedecké poznatky nemajú patent na pravdu. Rád by som vedel aká je pravda o pravde. Čo ak neexistuje jedna univerzálna pravda? Ak je pravdou, že všetko je relatívne – tak potom je na stole veľa vážnych otázok. Napríklad. Sú internet a digitál darmi ľudstvu? Najhoršie na týchto výdobytkoch je to, že nielen premieňajú “reál na virtuál”, ale to, že manipulátori a propagandisti z oboch brehov tvrdia, že ich “virtuál je reál”. Civilizácia stojí pred novým obdobím “post reality”, “post faktov”, “post pravdy”, čiže … .
Bude nakoniec všetko len virtuálna ilúzia a pravdu bude mať ten, kto bude mať silnú armádu?! Samozrejme mierotvornú. Čaká nás nový Babylon? Dokáže si s tým ľudstvo poradiť?
“Bellum omnium contra omnes.” (Thomas Hobbes) Je to vážne!
Viaceré zdroje poukazujú na to, že vírus COVID 19 sa objavil takmer súčasne na viacerých miestach planéty. Okrem čínskeho Wu-Chanu aj v Taliansku (v okolí Milána) v Thajsku, Laose a inde. Skupina talianskych lekárov a vedcov zverejnila výskum, podľa ktorého sa koronavírus COVID 19 vyskytoval v Taliansku už na jeseň roku 2019! Prvý prípad nového, vtedy ešte bezmenného corona víru vo Wu-Chane bol zistený (podľa hongkonského denníka South China Morning Post) 17. novembra 2019, ohlásený bol však až 31. decembra.
Ak je toto pravda – tak potom stojí pred ľudstvom rad nových otázok a hľadanie nových odpovedí na to ako sa vírusy šíria a čo sa deje na našej planéte.
℘
Jednu z odpovedí naznačuje priložené vyjadrenie.
Odznelo počas Live Streamu II – HOVORME SPOLU 28.11.2021 od 9:00 do 22:00.
℘
℘
V panoptiku týchto pandemických a vojnových dní vyznievajú slová piesne Marcela Palondera z roku 1992 nanajvýš aktuálne.
AKÁ HRA SA VLASTNE HRÁ O LETENKU DO PEKLA? ZA A PROTI KAŽDÝ HRÁ!JA VÁŽNE CHÁPEM, NECHÁPEM, ČO SA TU HRÁ?Ó RÍŠA ČLOVEČIA, Ó RÍŠA NAJVÄČŠIA, JA MÁM VÁŽNE STRACH MEDZI ĽUĎMI ŽIŤ. Ó RÍŠA SAMÝCH PRÁVD, KTORÉ KLAMÚ NÁS. JA MÁM VÁŽNE STRACH TU NA ZEMI ŽIŤ. Ó POZOR OVEČKY, VLK UŽ NEMÁ HLAD, JE TO ČUDNÁ VEC, KEĎ VLK NEMÁ HLAD. Ó POZOR MALIČKÍ , ČO SA BUDE HRAŤ, JE TO ČUDNÁ VEC, KEĎ VLK NEMÁ HLAD. AKÁ HRA SA VLASTNE HRÁ O LETENKU DO PEKLA? ZA A PROTI KAŽDÝ HRÁ! JA CHÁPEM, NECHÁPEM, ČO SA TU HRÁ?
za letu, na stojáka, dolu hlavou, pod vodou, na hladine, na konári, na vlásku, s otvorenými očami, v brlohu, v nore, …
aj taký môže byť spánok zvierat
a jedna senzácia
“Som rekordér! Viete o tom?”
Photo:Hans Peeters, zdroj: www.naturetoday.com
Všetky živé tvory na Zemi majú spoločnú jednu vec. Je ňou spánok. Spánok máme všetci spoločný, spánok nás spája v jednom veľkom mystickom tajomstve, ktorým je život. Všetko nasvedčuje tomu, že spánok je vlastne dôsledok vesmírnej zákonitosti, pohybu Zeme okolo vlastnej osi, čo ovplyvnilo všetky formy života na našej Zemi už od ich vzniku, pred miliardami rokov, – až po dnešok.
Spánok vnímame ako samozrejmosť, podobne ako dýchanie. Na rozdiel od dýchania však o spánku toho vieme oveľa menej. A pritom je to je to jedna z najdôležitejších biologických potrieb.
Ľudský spánok je stále v mnohom záhadný.
Možnosti skúmania mozgu sú aj napriek obrovskému technologickému pokroku neurotechnológií stále obmedzené. Jedna vec je rozpitvať tisíce mozgov a druhá vec porozumieť tomu, ako to celé funguje. Poznanie anatómie mozgu nám jednoducho nedokáže pomôcť s pochopením spánku.
Ak toho veľa nevieme o ľudskom spánku, koľko toho vieme o spánku zvierat?
Z bežného pozorovania vieme, že nespí iba človek, ale aj všetky cicavce a vtáky, väčšina rýb, plazov, obojživelníkov a dokonca aj hmyz. Ten prechádza do stavu nazývaný ako torpor, v ktorom neprejavujú takmer žiadny aktivitu. “Spia” aj také živočíchy ako pavúky a červíky vo vašej záhrade. Cyrkadiánny rytmus majú dokonca aj baktérie, ktoré cyklicky prechádzajú rôznymi úrovňami aktivity evokovanými intenzitou svetla.
Vo vedeckej obci však pretrváva spor o tom, či všetky zvieratá naozaj spia. Určite nájdete množstvo odborníkov, ktorí povedia, že nie. V tom spore záleží predovšetkým na tom ako si spánok definujem spánku.
U niektorých živočíchov je rozdiel medzi bdením a spánkom markantný, u iných oveľa menší.
Čím sú tieto rozdiely spôsobené vedci stále presne nevedia. Najčastejšie ich vysvetľujú tým, že potreba spánku vyplýva z kombinácie toho či je zviera všežravec, mäsožravec alebo bylinožravec. Jeho spánok potom evolučne zohľadňuje potravinovú špecializáciu a rovnováhu medzi jej získavaním, trávením a predátormi, ktoré ho ohrozujú. Ukazuje sa tiež dôležitosť sociálnych vzťahov toho ktorého zvieracieho druhu, zložitosť jeho nervovej sústavy a samotný metabolizmus.
Stále však pretrváva mnoho výnimiek a extrémov, ktoré táto klasifikácia nedokáže vysvetliť.
Napríklad prečo práve netopiere potrebujú dlhý až 20 hodinový spánok a žirafám stačia len 15 minútové zdriemnutia niekoľkokrát denne.
U človeka dochádza k pravidelnému striedaniu rôznych fáz spánku. Určite ste už počuli o REM či nonREm fázach spánku. Toto rozdelenie je minimálne u cicavcov univerzálne. Veľké rozdiely sú však v pomere týchto fáz. U človeka sa dlhé nonREM fázy striedajú s krátkymi REM fázami. U niektorých cicavcov je REM fáza dominantnou.
Pri mnohých živočíchoch nám tak nezostáva nič iné ako poznávať ich spánok na základe pozorovania a popisu ich správania. Spánok je potom definovaný ako časť dňa, kedy živočích vykazuje výrazne odlišné správanie – najmä nízka pohyblivosť, nehybnosť, znížený metabolizmus a tak ďalej.
Zimný spánok medveďov je u nás známy pojem. V mesiacoch, keď nie je dostatok potravy, všetko pod snehom a teploty sú pod bodom mrazu si niektoré zvieratá jednoducho doprajú dlhší oddych, ktorý možno posudozvať ako spánok.
O zimnom spánku zvierat na Slovensku. Autor: Mária Bednárová, 24.09.2020, zdroj:www.zborovna.sk
Podľa všetkého je potreba spánku u zvierat evolučne podmienená predovšetkým zachovaním rovnováhy v snahe o prežitie, aby neplytvali energiou v nečase, tak aby sa nestali polnočným občerstvením nejakého predátora a zachovali možnosť odovzdať svoje gény v čo najväčšom množstve. To iste prispelo u viacerých druhov k vzniku viacerých bizarných spánkových návykov.
Napríklad niektoré vtáky dokážu spať za letu.
Slony, žirafy, kone si ľahnú len občas, raz za pár dní, dokážu si totiž zdriemnuť aj po stojačky. V kolenách sa im vyvinul akýsi statický aparát, ktorý “uzamkne” ich kĺby na nohách, takže se samovoľne nepokrčia, svaly se uvoľnia a môžu odpočívať. V prípade nebezpečia tak dokážu pohotovo reagovať.
Tam kde však nepociťujú nebezpečie zo strany predátorov dokážu aj tieto zvieratá spať v ľahu. Slony spia niekdy na suchej tráve alebo si vyhrabávajú vyhĺbeniny v zemi.
Tieto vyhĺbeniny sa označujú ako ,,slonie lôžko”.
podobne aj žirafy
Spiaca žirafa, source: blog.smudredrtextiel.nl
Morské živočíchy to majú pri odpočinku zložitejšie ako tie pozemské.
V prípade delfínov, by im hlboký spánok spojený so stratou vedomia mohol byť osudným. Ak by sa ponorili a nemohli by dýchať zahynuli by. Aj preto sa evolučne naučili spať len s jednou polovicou mozgu. Druhá hemisféra ostáva v činnosti a zabezpečuje kontrolu nad životnými funkciami, predovšetkým nad dýchaním. Metabolizmus sa spomalí a zvieratá sa pohybujú len minimálne. Spiacich delfínov možno identifikovať ako ležiacich na hladine s jedným otvoreným okom a vysunutou plutvou. Aktívna hemisféra tak udržiava telo v rovnováhe. Časom si hemisféry funkcie vymenia.
mozog spiaceho delfína (kompilácia)
Delfíny sú všeobecne považované za najinteligetntenjšie morské živočíchy. Vedci sa preto zaoberajú otázkou, či delfíny aj snívajú. Laboratórne výskumy zatiaľ nedokázali existenciu fáz rýchlych pohybov očí (REM), počas ktorých sa sny spravidla odohrávajú. To však ale sny v prípade delfínov nevylučuje. Je to teda ďalšia záhada, ktorá čaká na objasnenie.
U žralokov sa v minulosti napr. prepokladalo, že vôbec nespia. Nie je to však pravda. Aj žraloci spia, oči však majú neustále otvorené pretože nemajú viečka.
Zvieratá žijúce v moriach a oceánoch sú pre nás ľudí mimoriadne fascinujúce. Stále totiž pre nás predstavujú určitú záhadu a uvedomujeme si pri nich ako málo o nich vieme. Nazrieť do ich unikátneho sveta môžeme vďaka videu o spánku chobotnice, ktoré obletelo svet.
Chobotnice sa vrámci obranyschopnosti dokážu svojou farbou dokonale prispôsobiť svojmu prostrediu a tak sa zamaskovať pred možným nebezpečenstvom. Túto unikátnu premenu dokážu vykonať už behom tretiny sekundy. Človek má však iba málokedy možnosť vidieť niečo takéto na vlastné oči. Video z dokumentu Nature televíznej stanice PBS, na ktoré upozornil aj portál Bored Panda, však ukazuje, že za zmenou ich farby je aj niečo iné.
Farbu mení podľa toho, čo sa jej sníva.Na výskume priebehu spánku a snívania u hlavonožcov vedci pracujú už niekoľko rokov. Aj keď vo svojich zisteniach napredujú, nedokážu s určitosťou povedať, či u nich spánková fáza prebieha rovnako ako u človeka. Dá sa však predpokladať, že sa líši, keďže chobotnice majú narozdiel od človeka väčšinu neurónov umiestnenú v chápadlách a nie v mozgu.Napriek tomu ide o zaujímavú teóriu, ktorú umocňujú vizuálne pútavé zábery. Celá nahrávka je doplnená o komentár profesora aljašskej univerzity doktora Davida Scheela, ktorý sa týmto pozorovaním a výskumom zaoberal. Pomocou neho sa vtipne snaží opísať to, čo by chobotnica menom Heidi mohla počas spánku prežívať.
SPÁNOK ZVIERAT
Dĺžka spánku rôznych živočíchov
Dĺžka spánku je medzi rôznymi živočíchmi mimoriadne rozdielna. Niektoré živočíchy venujú denne spánku iba minimum času. Iné zase prespia takmer celý deň – a v konečnom dôsledku j celý život.
V nižšie uvedenej tabuľke si určite všimnete, že zvieratá umiestnené v potravinovej pyramíde vyššie spávajú dlhšie. Je to logické – môžu si to dovoliť. Evolúcia spánok nastavila tak, aby maximalizovala zvieraťu šancu prežiť.
Taký lev spí v priemere takmer 18 hodín. Toto číslo hovorí aj o tom, že sa cíti bezpečne, že mu od nikoho , iba ak od čleveka nehrozí žiadne nebezpečie.
Naproti tomu bylinožravce si 18 hodín spánku v žiadnom prípade nemôžu dovoliť. Jeden dôvod je, že potravu prijímajú priebežne. Nedokážu naraz zjesť veľké množstvo trávy. A tráva nie je taká výživná ako mäso. Omnoho dôležitejšia je však ochrana pred predátormi. Také vtáky či antilopy musia byť neustále v strehu, lebo na nich môže číhať hladná do ružova vyspaná mačkovitý šelma. Čím menej ich telo potrebuje spánku, čím kratšia sú v stave zraniteľnosti, tým majú väčšiu šancu prežiť, rozmnožiť sa a odovzdať svoje gény ďalším generáciám.
DAŽĎOVNÍK
Prekvapivý objav – dažďovník je nielen rýchlo lietajúci vták,
Na záver tejto krátkej exurzie do spánku zvietat ešte najnovšie poznatky o jednom nenápadnom vtákovi APUS APUS. Na Slovensku ho voláme dažďovník a v Čechách rorýs.
dažďovník obyčajný
Čo sme o ňom vedeli?
Apus Apus Barcelona Spain 24 April 2010, zdroj: Wikimedia Commons
Jeho vedecký názov Apus – v preklade z latinčiny beznohý – poukazuje na jednu z jeho najcharakteristickejších čŕt – krátke nôžky, ktoré na chôdzu používa len v malej miere. Aby mohol dážďovník vzlietnuť, potrebuje sa spustiť voľným pádom do voľného priestoru – minimálne do niekoľko metrovej hĺbky, aby nabral potrebnú štartovaciu rýchlosť. Ak pristane na zemi, obvykle nedokáže sám vzlietnuť bez pomoci človeka.
Tento sťahovavý druh k nám prilieta ako jeden z posledných až koncom apríla – začiatkom mája a odlieta už začiatkom augusta hneď po vyhniezdení. Dážďovníky denne lovia veľké množstvá lietajúceho hmyzu osobitne muchy a komáre, ktoré nemajú šancu uniknúť im. V noci často lietajú vysoko vo vzduchu kde spia počas letu (okrem obdobia hniezdenia). Tiež bolo o nich známe, že sú veľmi rýchle. Pri strmhlavom lete dokážu vyvinúť rýchlosť až 220km/h. Objavili sa však už vyšie údaje. Rýchlejší sú v Európe už len ich príbuzní dažďovníky veľké (Apus melba), a potom tiež sokol sťahovaný (Falco peregrinus).
Dažďovníky sú však rekordmani nielen v rýchlosti letu, ale aj v dĺžke neprerušovaného letu.
Táto ich schopnosť vedcov zaskočila, nič o nej netušili a za rekordmanov v dlžke doletu považovali celkom iné vtáky.
Niekoľkoročný výskum švédskych ornitológov z Univerzity v Lundu dokázal , že dažďovníky dokážu lietať až 10 mesiacov bez pristátia na zemi. Toto ich zistenie je o to nečakanejšie, že tieto vtáky sú nositeľmi hneď dvoch svetových rekordov: najrýchlejšieho a súčasne aj navytrvalejšieho vtáka.
Vedci ich sledovali s pomocou miniaturních vysielačiek, ktoré mali vtáky pripevnené na telách – pochopitelne tak, aby ich nijako neobmedzovali v lete. Viaceré z daźďovníkov sledovaných týmito prístrojmi za celých 10 mesiacov, co trvala ich migrácie, ani raz nedosadli na zem. „Je to fascinující,“ popisuje zistenia Anders Hedenström, ekológ, ktorý tento výzkum viedol. „Je úžasné, ako dokonale sú tieto vtáky adaptované na lietanie – sú to Formule 1 medzi vtákmi …“
Existuje aj mnoho iných druhov vtákov, ktoré vydržía vo vzduchu dlhé týždne (napríklad fregatky), ale žiadný iný vták nie je tak dokonale špecializovaný na život bez dotyku so zemou ako dažďovníky.
Spánok vo vzduchu
Zo vzduchu získávají tieto vtáky prakticky všetko, ćo potrebujú k životu: hniezda si stavajú z pierok, ktoré poletujú vzduchom, živia sa len hmyzom, ktorý lieta vo vzduchu, … a tiež ve vzduchu spia. O spánku počas letu vedia vedci zatiaľ jen málo. Dáta z geolokátorov však jednoznančne preukázali, že dažďovníky nepristávali ani v noci a lietali ďalej.
Na základe získaných dát predpokladajú, že počas letu dokážu spať. Tieto vtáky totiž často opakovali rovnaké rituály. Vždy za úsvitu a za súmraku vyleteli do výšky asi troch kilometrov a potom pomaly plachtili dole. Biológovia se preto domnievajú, žepri tomto plachtení si dažďovníky doprajú krátký, ale o to silnejší spánok.
Podobne ako u delfínov pri takomto spánku, zrejme spí len jedna polovica ich mozgu. Tú druhá je v bdelom stave a konroluje let. Podobne to vraj robí aj u nás dobre známa beloritka, ktorú si ľudia pletú s lastovičkou. Rozdiely TU a TU
V ďaľšom pripravovanom výskume plánujú švédski vedci s dokonaleším prístrojovým vybavením sledovať aj mozgovú aktivitu dažďovníkov, ktorá iste prezradí viac o týchto famóznych vtákoch.
Autor: Wikimedia Commons/volné dílo Rozšíření rorýse obecného (Apus apus) – červeně hnízdiště, modře zimoviště
Priemerná
dĺžka spánku
žirafa
2 hodiny
kôň
3 hodiny
somár
3 hodiny
slon
3.5 hodiny
ovca
4 hodiny
krava
4 hodiny
koza
5.5 hodiny
tuleň
6 hodín
prasa
8 hodín
človek
8 hodín
zajac
8.5 hodiny
šimpanz
9.5 hodiny
líška
10 hodín
pes
10 hodín
pavián
10 hodín
delfín
10 hodín
kačka
11 hodín
opica rézus
12 hodín
mačka
12.5 hodiny
potkan
12.5 hodiny
lev
13.5 hodiny
vtákopysk
14 hodín
veverička
15 hodín
tiger
16 hodín
leňochod
16 hodín
pytón
18 hodín
vačica
18 hodín
netopier
20 hodín
zdroj: www.slad.sk/spanok-risi-zvierat/
Pozrite si vizuálnu3D animáciu, ktorá porovnáva priemernú dĺžku spánku rôznych zvierat – od drobného hmyzu až po obrovské cicavce. Sledujte, ako je každý tvor reprezentovaný animovanými modelmi, zoradenými podľa toho, koľko hodín denne strávi spaním.
Špeciálna poznámka k tučniakom:
Zobrazený čas spánku tučniakov sa vzťahuje konkrétne na samce tučniakov cisárskych počas drsných, tmavých antarktických zím, keď inkubujú vajíčka. Počas tohto jedinečného obdobia spia takmer celý deň – je to adaptácia na prežitie v extrémnom chlade a hlade.
Záverom
V úvode blogu som sa zmienil, že všetky živé tvory na Zemi majú spoločnú jednu vec. Je ňou spánok. Spánok máme všetci spoločný, spánok nás spája v jednom veľkom mystickom tajomstve, ktorým je život.
V jeho závere mi prichodí vysloviť názor, že napriek všemožnému úsiliu vedcov z najrôznejších odborov poznávania zákonitostí prírody nám väčšina jeho tajomstiev uniká . Človek len pomaly odkrýva závesy, objavuje pritom nové tajomstvá a stojí pred novými otázkami. A na tie staré, večné a najdôležitejšíe stále odpoveď nenachádza.
Nič to však nemení na tom, že život na úžasnej Modrej planéte je sám o sebe zázrakom a vzácnym darom.
Falibilizmus (zo stredovekej latinčiny fallibilis, „náchylnosť k omylu“) je princíp, podľa ktorého sa ľudské bytosti môžu mýliť vo svojom názore, vo viere, vo svojich očakávaniach alebo v chápaní sveta. Napriek tomu sa podľa nich naďalej “oprávnene” držia svojho nesprávneho “presvedčenia”.
“Falibilizmus vyjadruje myšlienku, že nikdy si nemôžeme byť stopercentne istí či máme pravdu a preto musíme byť vždy otvorení možnosti, že sa mýlime.
Je iróniou človečenstva, že túto veľkú prednosť a silu jednotlivca i celých spoločenstiev “priznať si omylnosť” stále vnímame ako slabosť a prehru.
Priznanie chýb je prvým krokom k tomu, aby sme sa z nich vo vede, v spoločnosti i v osobnom živote poučili a prekonali ich.
Falibilizmus je jadrom vedeckého pokroku. Aj tie najuznávanejšie vedecké poznatky o „prírodných zákonoch“ sú „iba hypotézy“, ktoré zatiaľ odolali previerkam a testovaniu. Možnosť, že môžu byť nesprávne, je to, čo podnecuje generovanie nových alternatívnych hypotéz a hľadanie ďalších dôkazov, ktoré nám umožňujú zvoliť si medzi nimi tú presnejšiu, alebo správnejšiu. V tom spočíva vedecký pokrok. Veda oprávnene podporuje testovanie nových nápadov a opúšťa tie, ktoré neobstáli, alebo sú príliš bájne, vágne či všeobecné, aby sa vôbec dali preverovať či testovať.
Falibilizmus však môže byť prínosný aj v premenách ľudskej civilácie. Už v súčasnosti je hlavnou zásadou slobodných, otvorených a sekulárnych spoločností.
Ak môžu byť prírodné zákony nesprávne pochopené a definované, o koľko je pravdepodobnejšie, že naše spoločenské a politické usporiadania sú lepšie? Napríklad ani naša morálka neodzrkadľuje určité absolútne pravdy – dané Bohom – alebo inak. Aj tieto pravdy sú len hypotézami – biologickými a kultúrnymi snahami o riešenie problémov a konfliktov, ktoré sú súčasťou ľudského spoločenského dozrievania a vývoja.
Každé spoločenské a politické usporiadanie je len dočasné a môže byť dokonalejšie.
Uvedomenie si tejto skutočnosti, ktorá je zároveň aj príležitosťou zmeniť nevyhovujúce pomery – je presne to čo viedlo k obrovskému spoločenskému, morálnemu, právnemu a politickému pokroku za posledných niekoľko storočí. Falibilizmus – ako životný postoj tiež hovorí, že hoci nemusíme mať pravdu – neznamená, že sa mýlime vo všetkom. Tento postoj však nedáva nikomu právo ani licenciu, že všetko staré treba roztrhať a začať odznova. Mali by sme rešpektovať osvedčené hodnoty a inštitúcie a uznať, že naše pokusy o ich zlepšenie môžu byť rovnako omylné.
Falibilizmus tiež nevedie k relativizmu „všetko je možné”,
za ktorým sa skrýva predstava, že neexistuje spôsob, ako rozlíšiť dobré myšlienky od zlých. Naopak, falibilizmus nám hovorí, že naše moderné metódy rozlišovania a overovania lepších myšlienok a procesov, od tých horších fungujú. Vyzýva nás, aby sme s ich pomocou nich zmerali a vyčíslili našu neistotu a tak ju odstránili, alebo aspoň zmiernili. Najlepšiou formou je pritom spolupráca.
Váš súper, oponent, opozičník sa nepochybne mýli, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa mýlite aj vy. Prečo teda nevidieť, čo sa od seba môžete vzájomne naučiť a spolupracovať, aby sme spoločne videli a úspešne kráčali ďalej?
Každý, kto chce pochopiť svet alebo ho meniť k lepšiemu, by mal prijať túto základnú pravdu.”
Fallibilizmus je názor, že každá viera môže byť nepravdivá, dokonca aj tá, ktorá je podporená zdanlivo dobrými dôvodmi.
Falibilizmus (lat.) je uznávanie možnosti omylu pri akomkoľvek, teda i vedeckom poznávaní. To platí nezávisle od toho, či sa metóda poznania opiera o rozum, skúsenosť, autoritu alebo tradíciu.
Empirické vedy, ktoré sa opierajú o induktívne postupy, nemôžu nikdy dosiahnuť absolútne poznanie a môžu sa vyvíjať len ako neustále prekonávanie omylov. Falibilizmus vystihuje tú skutočnosť, že každá vedecká teória musí byť neustále podrobovaná kritike a z tohto hľadiska stanovuje základnú podmienku vývoja vedy.
Zdroj: WIKIPÉDIA
"Najzákladnejšia definícia fallibilizmu je, že niektoré časti prijatých tvrdení o vedomostiach môžu byť nesprávne alebo aspoň chybné. ... Skeptici pochybujú o tom, že by sme niekedy mohli vedieť pravdu o tom-ktorom tvrdení; fallibisti sú ochotní akceptovať oprávnené tvrdenie ako pravdivé, kým sa neukáže, že je nepravdivé.
Zdroj: What's the difference between fallibilism and skepticism?
“Souvislosti nemoci COVID-19 a duševních poruch: pohled klinicko-psychologické praxe.” 21.2.2021.
S postupujúcim priebehom pandémie choroby Covid-19 rastie množstvo znepokojujúcich poznatkov ohľadom komplexnejších zdravotných dopadov tejto choroby.
Svet prechádza náročným obdobím naplneným stresom, extrémnymi situáciami a neočakávanými udalosťami. Tieto zmeny sa stávajú novou výzvou pre adaptáciu človeka. Celosvetová neistota a dramatickosť situácie môže prirodzene ohrozovať ľudské duševné zdravie a mentálnu kondíciu ľudstva ako celku.
Strach z choroby, smrť, neistota budúcnosti, hrozba nezamestnanosti, ekonomická kríza, sociálna izolácia, sťažené pracovné podmienky, sú stresory, ktoré ohrozujú počas pandémie takmer každého.
Z vývoja súčasného stavu možno vyvodzovať, že v oblasti starostlivosti o duševné zdravie náš čakajú krušné časy. Zodpovedná a včasná príprava na nadchádzajúce obdobie bude vzhľadom na význam duševného zdravia ďalším z podstatných faktorov, ktorý ovplyvní celkový účet, ktorý nám nakoniec táto pandémie vystaví.
Zatiaľ môžeme pozorovať zväčša akútne a bezprostredné následky vplyvu na duševné zdravie. Skryté, sub-akútne a chronické následky sa môžu prejaviť so značným oneskorením, aj s odstupom mesiacov a rokov.
covid 19 a duševné zdravie
Už súčasná situácia je viac než alarmujúca a kladie mimoriadne požiadavky na dostatočné kapacity klinických psychológov a psychiatrov. Ich bezprostredná odborná pomoc je viac ako nutná v nielen v terapii, ale aj rozsiahlej prevencii rozvoja závažných či chronifikovatelných duševných ťažkostí obyvateľstva Spoločnosti sa to nielen mnohonásobne oplatí, ale naozaj prispeje k záchrane ľudských životov.
ilust.obr. source – www.people vcg
Stále častejšie sa vynárajúca predstava, že chýbajúce kapacity zdravotných psychologických služieb budú SUPLOVANÉ službami mimo zdravotníctva je prinajmenšom naivná a v mnohých ohľadoch aj nebezpečná.
POLITICKÁ MOC
by sa mala viac ako len zamýšľať nad súčasnou koordináciou starostlivosti o duševné zdravie a nerobiť krátkozraké populistické kroky. Jedinou zmysluplnou cestou sú investície do podpory rozvoja siete zdravotných služieb venujúcich sa duševnému zdraviu, najmä v špecializáciách klinickej psychológie a psychiatrie.
Všetko nasvedčuje tomu, že je načase venovať sa osobitne aj duševnému zdraviu samotných politikov. Tiež neprehliadať - v duchu prísloví "kováčova kobyla chodí bosa" a "krajčírova žena otrhaná" dôsledky pychickej záťaže a stresu na zdravie psychiatrov, psychológov a všeobecne našich zdravotníkov obetavo bojujúcich v prvej línii s Covidom(poznámka autora blogu) .
ilust.obr. source – www.people vcg
Zápisky klinického psychológa
Do ordinácií prichádzajú pacienti, u ktorých nebola v minulosti dokumentovaná žiadna psychologická ani psychiatrická starostlivosť. Oznamujú v zásade bezproblémovú anamnézu duševných ťažkostí až do doby prekonania choroby Covid-19.
“Chcel by som sa k Vám objednať na vyšetrenie, prekonal som Covid a po ňom mi nejako začala vypovedať pamäť. Všetko si teraz musím písať, inak to nemám šancu udržať … “
“Chcela by som k Vám objednať manžela, za dva týždne ho majú prepustiť z psychiatrickej liečebne, máme mu vraj nájsť nejakú ambulantnú starostlivosť … vôbec to nechápeme. Bol úplne v pohode, žiadne ťažkosti nikdy nemal, dostal cóvida, ale nič hrozné mu nebolo a potom zrazu začal byť úplne zmätený, popletený a mal halucinácie. Jeho doktorka ho nechala hneď odviesť do liečebne. “
ilustr.obr. zdroj www.theleaflet.incovid-19s-negative-impact-on-mental-health-
Do ordinácie volá zúfalý mužský hlas: “Prosím, objednajte manželku, prekonala Cóvid a odvtedy nevychádza z domu, bojí sa kamkoľvek ísť. Bojí sa riadiť, je len doma, leží v posteli, chveje sa, plače, nemôže spať …”
Dopady Covid 19 na duševné zdravie
Ako ilustratívny prípad možno uviesť príbeh muža,
štyridsiatnika, ktorý sa tešil dobrému zdraviu i fyzickej kondícii, v posledných pätnástich rokoch ho nič vážnejšie nebolelo, nebol sledovaný pre žiadnu chronickú chorobu. Okolím bol hodnotený ako veľmi pracovitý a pokojný človek. Celoživotná anamnéza bez známok akýchkoľvek adaptačných ťažkostí. Rodinná anamnéza bez známok heredity psychotických či afektívnych porúch.
Choroba Covid-19 u mala u neho ťažký priebeh ,
s obojstrannú pneumóniou, bol na kyslíka pri podávaní remdesiviru. Pobyt na Jednotke intenzívnej starostlivosti vnímal ako intenzívny stres. Bol svedkom úmrtia ľudí na oddelení, videl odváženie tiel, opisuje, že ho tieto zážitky veľmi emočne zasahovali. Po prekonaní respiračných ťažkostí nastúpil uňho hlboký zápal ciev v horných končatách. Z obáv trombózy mu boli podávané lieky na riedenie krvi. V nočných hodinách nastúpili masívne úzkostné stavy so strachom o život, strachom z otravy krvi.
Bol zmätený, dezorientovaný, komolil slová, mal prchavé halucinatórne stavy.
Zvažovaná neurologická či vaskulárná etiológia sa nepotvrdila a stav bol hodnotený ako akútna psychotická ataka. Vzhľadom k miere nepokoja a tenzie bol umiestený v uzavretom oddelení psychiatrickej nemocnice. V druhom týždni sa stav pacienta zlepšil a mohol sa zdržiavať už na otvorenom oddelení . Vyšetrenie, po prepustení už v ambulantných podmienkach nepreukazuje žiadne známky psychotických rezíduí. V zmysle porúch percepcie a kognície. Nie sú prítomné žiadne známky porúch myslenia, nejaví známky bludného myslenia, kognitívne výkony sú solídne, isté, zodpovedajú normám pre vek a vzdelanie pacienta. Nejaví známky post-psychotického defektu. V súčasnosti nie sú prítomné známky úzkostných či afektívnych porúch. Expresia emócií je aktuálne inhibovaná antipsychotikami, ktoré budú v najbližších mesiacoch postupne vysadzované. Stav sa klinicky nejaví ani schizoformný, ani ako latentný psychotický proces. Prípad bude vhodné sledovať aj po vysadení medikametóznej terapie.”
Spánok zvyšuje nielen funkciu vášho imunitného systému, ale preukázateľne tiež hrá úlohu pri zlepšovaní protilátkových reakcií na očkovanie.
To znamená, že dostatok spánku pred a po očkovaní môže pomôcť očkovacím látkam pracovať vo vašom tele.
ilustratívny obr. zdroj-www.topdoctors.co_
Skúste sa pred očkovaním dobre vyspať. Doprajte si pokojnú noc.
“Okrem zdravej výživy je dostatočné množstvo spánku v noci pred očkovaním dôležité a pravdepodobne dôležitejšie ako čokoľvek, čo sa ráno spotrebuje. Jedna nepokojná, prebdená noc spánok zníži fungovanie imunitného systému v ľudskom organizme až o 70%,” hovorí Dr. Louis Malinow, MD, lekár interného lekárstva a lekársky poradca pre “Persona Nutrition”. „Vaše telo využíva spánok na obnovenie svojej obranyschopnosti a chronická deprivácia spánku skutočne deprimuje váš imunitný systém,“ hovorí doktor Dr. William Li, MD, spoluzakladateľ a riaditeľ nadácie Angiogenesis tiež a autor knihy Eat To Beat Disease: The New Science of How Your Body can Heal .
spánok a covid
Celodenný stres tiež potláča imunitný systém, takže pokiaľ môžete ovládať, udržujte nízku hladinu stresu, hovorí hovorí Dr. Heather Koza, MD, lekárka pre rodinné lekárstvo v spoločnosti Comprehensive Integrative Healthcare v Michigane.
Ak ste pred očkovaním nespali dobre, nemusíte sa očkovania obávať, ale snažte sa pri druhej vakcíne vyspať čo najlepšie. Môžu vám pomôcť rady na na tejto stránke.
“Kamkoľvek sa pozrieme, vidíme, že inak príčetní muži a ženy vyvíjajú mimoriadne úsilie, aby obhájili, prípadne i presadili “svoju pravdu” a svoje zjavne chybné názory. Mnoho ľudí sa tieto svoje názory zdráha zmeniť, hoci by to mohli urobiť pomerne jednoducho, napr. po prečítaní niektorej relevantnej knihy. Ich strach zo straty tváre je znakom obavy z odhalenia ich vlastného zásadného zmätku.
Ponúkané video je druhou z pripravovaných audio transpozícií textov knihy “This Idea Is Briliant” editora Johna Brockmana (vyd. Edge.org). Autorom jedného z takto transponovaného textu nazvaného pôvodne "Intelektuálna česť" je neurovedec Sam Benjanin Harris. Transpozícia textu bola uskutočnená pomocou Google Translatora a jeho pluginu umožňujúceho priame tlmočenie textu do hovoreného slovenského jazyku. Kostrbatosť textového prekladu i rečového prejavu digitálnej speakerky sme upravili tak aby bol v rámci súčasných možností čo najviac zrozumiteľný.
Húževnaté lipnutie na názore
– za bodom, v ktorom bola jasne preukázaná jeho nesprávnosť však nepôsobí dobre. Všetci sme sa stali svedkami toho, ako sa mnohí ľudia, ženy a muži so skvelou reputáciou týmto spôsobom strápňujú. Každý z nás pozná niekoho, kto by nepripustil žiadne problémy na strane svojej „pravdy“, aj keby ho mali upáliť na hranici. Ak fakty nie sú na vašej strane, alebo je váš argument chybný, akýkoľvek pokus o záchranu tváre je vlastne jej dvojnásobná strata. Napriek tomu je pre mnohých z nás takáto zmena názoru mimoriadne ťažká. Pokiaľ to dokážeme zvládnuť stávame sa omnoho silnejšími. V skutočnosti je len ilúziou, že ak pripustíme svoju chybu ako omyl veľa stratíme. Pravdou je, že stratíme oveľa viac ak budeme tvrdohlavo zotrvávať na chybnom názore. Popri tom iste trochu potešíme a možno aj zabavíme našich oponentov, ktorí sa márne usilujú o naše dovzdelanie.
Intelektuálna poctivosť
nám dovoľuje odosobniť sa a myslieť spôsobom, ktorý ostatní opodstatnene považujú za presvedčivý. Spočíva tiež v poznaní, že naše želanie, aby niečo bolo pravda, nie je dôvodom tvrdenia, že v skutočnosti to aj pravda je. Je to skôr len ďalší dôvod na obavy, že by sme mohli byť mimo reality. V tomto zmysle je intelektuálna poctivosť mimoriadne užitočná, pretože len ona umožňuje skutočné poznanie. Náš vedecký, kultúrny a morálny pokrok je takmer úplne výsledkom mnohých presvedčujúcich dôkazov a nie domienok a bájí. Preto neschopnosť (alebo odmietnutie) čestne uvažovať je vážnym spoločenským problémom. Veľmi vážnym!
Nerešpektovanie
štandardov rozumnosti, odmietanie vedeckých faktov, vzdor voči logickým argumentom iných ľudí — je formou nepriateľstva. Ak je v stávke veľa, napríklad vo vzťahom medzi národmi stáva sa takáto vzdorovitosť výzvou k násiliu. V skutočnosti žijeme v neustálom výbere medzi dialógom a násilím. Preto je málo vecí dôležitejších ako naša schopnosť riadiť sa dôkazmi a argumentmi, mimoriadne dôležitá. Schopnosť zmeniť názor, a to aj v dôležitých otázkach – najmä v dôležitých otázkach – je jediným základom nádeje, že sa konečne dajú prekonať mnohé príčiny našej ľudskej biedy.”
Duchovný sprievodca pre ateistov.
Autor prezentovanej audio ukážky Samuel Harris je zároveň aj autorom svetového bestseleru
Pre milióny na tejto planéte, ktorí chcú poznávať a prežívať duchovno bez náboženstva, sa stala táto kniha neurovedeckým a psychologickým sprievodcom k racionálnemu chápaniu psychiky a ľudskej duše.
Kniha je určená ľuďom, ktorí sa neriadia žiadnym náboženstvom, ale ktorí si kladú otázky a majú podozrenie, či dôležité pravdy možno nájsť v skúsenostiach takých osobností ako Ježiš, Budha, Lao-c’, Rúmí a ďalších svätých a mudrcov histórie. Harris tvrdí, že porozumenie skutočnosti má viac dimenzií, ako len tie, ktoré všeobecne umožňuje veda a sekulárna kultúra, a že to, ako venujeme pozornosť súčasnému okamihu, do veľkej miery určuje kvalitu nášho života. Waking Up je súčasťou jeho memoárov a skúmania vedeckých základov duchovna. Žiadna iná kniha nespája kontemplatívnu múdrosť s modernou vedou tak ako sa o to pokúsil Sam Harris – vedec, filozof a veľký skeptik.
Celým menom Samuel Benjamin Harris (narodený 9. apríla 1967) je americký filozof , neurovedec , autor a hostiteľ podcastov. Jeho práca sa dotýka rôznych tém vrátane racionality, náboženstva, etiky, slobodnej vôle, neurovedy, meditácie, psychedeliky, filozofie mysle, politiky, terorizmu a umelej inteligencie. Harris sa dostal do popredia pre svoju kritiku náboženstva a najmä islamu. Je známy aj ako jeden zo „štyroch jazdcov“ nového ateizmu spolu s Richardom Dawkinsom, Christopherom Hitchensom a Danielom Dennettom. Zatiaľ čo jeho pôvodný odbor bola angličtina, Harris sa začal zaujímať o filozofické otázky počas štúdia na Stanfordskej univerzite. Po skúsenosti s empatogénnou drogou MDMA ho zaujala myšlienka, že by mohol byť schopný dosiahnuť duchovné vhľady aj bez použitia drog. Následne opustil počas druhého ročníka Stanford a navštívil Indiu a Nepál, kde študoval meditáciu u učiteľov budhistických a hinduistických náboženstiev, vrátane Dilga Khyentseho. O jedenásť rokov neskôr, v roku 1997, sa vrátil na Stanford, kde v roku 2000 ukončil štúdium filozofie s bakalárskym titulom. Následne v roku 2009 získal aj titul Ph.D. v odbore kognitívnej neurovedy na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Jeho diplomová práca mala názov “Morálna krajina: Ako by veda mohla určovať ľudské hodnoty” a jeho poradcom bol Mark S. Cohen.
Odstránenie ideológií v akejkoľvej podobe – vo vzťahoch medzi ľuďmi a národmi, racionálne presadzovanie verejného, dnes už celoplanetárneho záujmu, bez prežitých historických nánosov a v prospech celého človečenstva je cesta, ktorá nás môže uchrániť pred osudovými krízami, stretmi civilizácií a povzniesť ku “hviezdam”.
blog napísal a editorsky zostavil PhDr. Milan Kožiak
Pozoruhodná štúdia “Naivný realizmus” stručne analyzuje postatu toho ako nás klame náš vlastný úsudok. Poukazuje na škody, ktoré spôsosobuje v našom správaní, v komunikácii medzi ľuďmi i medzi národmi.
Ponúkaný text je prvou z pripravovaných audio transpozícií textov knihy “This Idea Is Briliant” editora Johna Brockmana. Jeho autorom je psychológ Matthew D. Lieberman pôsobiaci na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. Transpozícia textu bola uskutočnená pomocou Google Translatora a jeho pluginu umožňujúceho priame tlmočenie textu do hovoreného slovenského jazyku. Kostrbatosť textového prekladu i rečového prejavu digitálnej speakerky sme sa snažili upraviť, tak aby bol v rámci súčasných možností čo najviac zrozumiteľný každému záujemcovi.
Americký komik George Carlin raz povedal: „Každý, kto jazdí pomalšie ako vy, je idiot a každý, kto ide rýchlejšie ako vy, je maniak!“.
Jeho výrok vysvetľuje, prečo mnohých ľudí považujeme za hlupákov alebo bláznov?
Na svedomí to má „naivný realizmus“.
Stanfordský sociálny psychológ Lee ROSS používa tento výraz na označenie toho, že väčšina ľudí vníma svet mimovoľne, takmer intuitívne. Ide podľa neho o hlbokú chybu, ktorá spôsobuje medzi ľuďmi prakticky neriešiteľné konflikty.
“Predstavte si troch vodičov; Larryho, Moea a Curlyho. Larry má rýchlosť 30 mph, Moe rýchlosť 50 mph a Curly rýchlosť 70 mph. Larry a Curly sa zhodujú na tom, že jazda Moe je hrozná a pravdepodobne spôsobí nehodu. Moe je podľa nich tak či tak idiot alebo maniak. Moe s nimi pochopiteľne nesúhlasí, pretože je mu zrejmé, že Larry je idiot (s čím súhlasí Curly) a Curly je maniak (s čím zase súhlasí Larry).
Larry, Moe a Curly si nedokážu uvedomiť, že ich vnímanie je spojené s ich vlastným riadením automobilu a vonkoncom neodráža objektívne poznatky o situácii a o druhej osobe. Takto podobne to funguje aj v bežnom živote.
Naivný realizmus
sa vyskytuje ako neblahý vedľajší dôsledok evolučne vyvinutej, inak adaptívnej a prospešnej funkcie mozgu. Náš pozoruhodný systém vnímania okolitého sveta vykonáva každú sekundu nespočetné množstvo operácií tak rýchlo, že si ich nedokážeme vôbec uvedomovať. Napríklad „vidíme“oveľa viac, ako to čo v skutočnosti vidíme aj vďaka tomu, že náš mozog automaticky kombinuje zmyslové vstupy s našimi skúsenosťami, očakávaniami a motiváciou. Preto napríklad bicykel na rohu ulice, z ktorého vidíme len koleso okamžite „považujeme“ za celý bicykel. Pretože sa tieto konštruktívne procesy odohrávajú v zákulisí našej mysle, považujeme naše vnímanie za bezchybné.
Pokiaľ ide o vnímanie fyzického sveta, zdá sa, že to funguje a väčšinou vidíme veci rovnako. Napríklad ak vidíme strom, topánky, alebo gumové medvedíky všetci sa zhodneme, že na strom sa dá vyliezť, že topánky sú na nosenie a gumové medvedíky sú na jedenie. Ak sa však presunieme do sociálnej oblasti, do oblasti porozumenia ľuďom a ich interakciám, naše „videnie“ je ovplyvňované našimi očakávaniami, motiváciou ako reálne videným. Pretože naša mentálna konštrukcia sociálneho sveta je pre nás rovnako neviditeľná ako naša konštrukcia fyzického sveta, sú naše očakávania a motivácie v sociálnej oblasti oveľa problematickejšie.
Môžeme ich pomenovať tiež, že sú idiosynkratické.
Stručne povedané, pri posudzovaní temperamentu Donalda Trumpa a nečestnosti Hillary Clintonovej sme si rovnako istí ako pri hodnotení stromov, topánok a gumových medveďíkov. V oboch prípadoch sme si celkom istí, že vidíme realitu takú, aká je. A to je skutočný problém. Toto nie je problém heuristiky a predsudkov, kde je možné naše zjednodušené myslenie napraviť, keď vidíme správne riešenie. Toto je o vnímaní reality. Ak Ja vidím realitu takú aká je, a On ju vidí inak, tak potom On má iste rozbitý detektor reality a Ja viem, že môj detektor rozbitý nie je!
Ak nevidíte realitu takú, aká je – alebo ešte horšie, vidíte ju, ale odmietate ju akceptovať -, potom musíte byť šialený, hlúpy, zaujatý, lenivý alebo oklamaný. Vtedy sa stávame naivní realisti. Aj preto a najmä preto vidíme zložité spoločenské udalosti, naše správanie navzájom tak odlišne, pričom každý z nás toho druhého očierňuje, pretože nevidí to, čo je taká zjavná pravda .
Hoci existujú skutočné rozdiely, ktorými sa líšia rôzne spoločenstvá ľudí je naivný realizmus jedným z najničivejších zdrojov konfliktov medzi nimi.
Navyše je naivný realizmus mimoriadne odolný voči argumentom „druhej strany“. Príkladov možno uviesť nepreberné množstvo; Izrael verzus Palestínčania, americká politická ľavica a pravica, boj o vakcíny a autizmus, … . Vo všetkých takýchto prípadoch sa prejavuje naša neschopnosť odhaliť to ako si mylne konštruujeme svoju vlastnú realitu, ktorá bráni skutočnému poznaniu sveta. Deje sa to odvekov, do dnešných dní a všade okolo nás.
kliknite pre zväčšenie
blog napísal a editoval: PhDr. Milan Kožiak (21.marec. 2021)
“*LEN HUDBA POVIE DOSLOVA I ČO SA NEPOMESTÍ DO SLOVA” *
