HYPNÓZA
– v súvislostiach o ktorých sa nepíše ani nehovorí –
pokus o náčrt rizík zneužita “hypnózy”v mediálnom a politickom priestore
Hypnóza je stále záhadou
– mnohých fascinuje – iných znepokojuje.
Všetci o nej niečo vieme, ale zároveň je pre nás zahalená aurou tajomstva.
Kľúčové pojmy: Hypnotizácia, Sugescia, Médiá, Manipulácia, Marketing, Ideologizácia, Aktivizmus, Propaganda
Prológ
Základom hypnózy v akejkoľvej jej podobe je sugescia. V podstate možno povedať, že sugescie, ako vedomé, či mimovoľné procesy ovplyvňovania človeka človekom, sú prítomné v každom okamihu medziľudskej komunikácie. Túto skutočnosť si však neuvedomujeme pre rôznu intenzitu sugestívneho pôsobenia a aj preto, že len zriedkavo sme schopní postrehnúť a uvedomiť si, kedy podliehame sugestívnej zložke v komunikácii. Sugestívny je každý človek, ktorý hovorí primerane presvedčivo to, čo hovorí a pritom sa ani nemusí stotožňovať s tým, čo hovorí. Sugescia je ako elektromagnetické pole, ktoré sa vytvorí okolo vodiča, ktorým preteká elektricky prúd. Tento “prúd”, s istou intenzitou a istým napätím, predstavuje racionálne jadro komunikácie. Teda to, čo hovoríme (fakty, argumenty, logické súvislosti, myšlienky vyjadrené slovami a vetami).
Až to – zdanlivo druhoradé – AKO ich vyslovujeme, či inak prejavujeme, je sugescia. Rozvážne, rozhodne alebo nedirektívne, nežne materinsky až hypnoticky.
A tak ako neexistuje elektromagnetické pole bez elektrického prúdu a vice-versa, neexistuje ľudský prejav bez sugestívnej zložky a sugescia bez základného zmysluplného jadra komunikácie. To je “tajuplný” fenomén sugescie.
Ešte abstraktnešie a všeobecnejšie povedané – sugescia je pôsobenie energie (bio -energie) jedného subjektu na subjekty iné . Čiže nejde a ani nemôže ísť o nič iracionálne alebo nebodaj démonické, hoci zatiaľ málo poznané.
Všetko súvisí so všetkým.
Moderné vedecké výzkumy opakovane potvrdzujú, že ľudský mozog má nielen netušené možnosti rozvoja, ale aj zákutia iracionality, ktoré ho ťahajú späť do hĺbky. Ľudstvo až teraz začína postupne odkrývať jeho tajomstvá a rozpoznávať skutočný potenciál ľudskej psychiky a vedomia.
Je všeobecne známe, že v súčasnosti hypnóza sa legitímne využíva v celom rade medicínskych oblastí (v chirurgii, stomatológii, gynekológii, psychiatrii), tiež pri osvojovaní cudzích jazykov (kde sa nazýva sugestopédia), v športe.
Ale nielen tam.
Postupy pripomínajúce “hypnotizáciu” sa v minulosti stali neraz stáli vedomou, či mimovoľnou súčasťou práce všelijakých showmanov a mágov. Mnohé prípady sú popísané vo svätých knihách všetkých svetových náboženstiev
Lekári a psychológovia, v záujme zmiernenia obáv z hypnózy často argumentujú tým, že žiadna osoba nemôže byť zhypnotizovaná, sugestívne ovplyvnená pokiaľ dobrovoľne nespolupracuje. Opomínajú však, že hypnóza a hypnotizovanie sú podstatne komplexnejšie a rôznorodejšie javy a procesy. Tie existovali a fungovali odjakživa aj mimo zdravotníctva, už od úsvitu ľudstva, paralelne so vznikom spočenstiev ľudí a komunikácie medzi nimi. Lekári a psychológovia často zdôrazňujú, že bez potrebnej dôvery, motivácie vraj sugescie nefungujú a nie je možné vyvolať hypnotický stav.
Lenže – je tomu skutočne tak?
Nie je cieľom tohto blogu zaoberať sa primárne individuálnou klinickou hypnózou, jej technikami, rôznymi školami a smermi jej vedeckého skúmania. Takáto hypnóza je bezosporu neoceniteľným pomocníkom v práci lekárov, psychológov a prináša mnohé, výnamné zlepšenia zdravotného stavu ich pacientov.
Zmyslom blogu je poukázať na to, že postupy blízke hypnóze a sugescie sú dnes už takmer bežnou, vedomou súčasťou práce marketérov, propagandistov a politikov manipulujúcich s jednotlivcami i masami.
Viaceré individuálne i skupinové (hromadné) hypnotizačné techniky sú dnes tak prepracované, že dokážu vtiahnuť ľudí do spolupráce tak, že ani nepostrehnú AKO. Dokážu totiž kombinovať verbálnu hypnotizáciu s inými, celkom nevinnými postupmi, napríklad s neformálnym rozhovorom, gestami, obrazmi, zvukmi, hudbou, svetelnými efektami. Dokážu využiť prestíž médií masovej komunikácie a mnohonásobne zneužiť túžbu ľudí veriť v zázraky.
Nezávislé od toho, či je takéto skryté pôsobenie pozitívne, alebo negatívne, je mediálne neraz prekvapivo účinné. Hoci o dlhodobosti takéhoto pôsobenia sa vedú medzi odborníkmi siahodlhé diskusie.
V kontexte zamerania tohoto blogu sa opodstatnene vynárajú aj otázky týkajúce ľudských práv a ochrany INTEGRITY osobnosti.
Nielen preto si hypnóza vyžaduje seriózne, odmystifikované a reálne poznávanie.
V minulosti, dávno pred vznikom rozhlasu, televízie a internetu boli neraz preukázané vážne prípady zneužitia hypnotizačných postupov. Aj preto je obozretnosť pred svojvoľným aplikovaním hypnotických postupov v rôznych oblastiach života ľudí opodstatnená. Najmä v mediálnom priestore.
V učebniciach sa často ako príklad uvádza rozhlasová hra “Vojna Svetov” Orsona Wellesa. Jej vysielanie imitujúce priamy prenos vydesilo celú Ameriku (1938) a zapríčinilo aj smrť niekoľkých američanov. Tí pri fiktívnom útoku Marťanov na New York vyskakovali v panike z okien mrakodrapov.
Patrí tam aj systémová masová “hypnóza” rôznych psychopatických diktátorov typu Adolfa Hitlera, ktorý svojho času dokonale zneužil jej princípy v nacistickej propagande. Šíril ju prostredníctvom reproduktorov na štadiónoch a rádiom zmanipuloval takmer celý nemeckého národa. Aké to malo tragické dôsledky zrejme netreba ani pripomínať.
Z nedávnej minulosti možno pripomenúť napríklad šokujúce zdanlivo nevinné televízne show senzibila, lekára, psychiatra Igora Kašpirovského vysielané na živo z moskovského Ostankina aj do mnohých krajín Európy, Južnej a Severnej Ameriky. Tie krajiny nakoniec aj postupne navštevoval. Svojho času asi nebolo na svete populárnejšieho človeka. Tú popularitu nakoniec neuniesol a na istý čas sa celkom uzavrel. Sám hovoril, že mu chodia VAGÓNY ďakovných i prosebných listov z celého sveta. Vraj ťažko niesol najmä to, že nedokáže odpovedať ani na zlomok zlomku listov ľudí, u ktorých vzbudil nádej.
Z množstva dostupných videí vyberám jedno, v ktorom veľký mág “bojuje za zdravie žien”. Veľavravné i šokujúce zároveň.
Mohli by sme povedať, že to mohol predvídať a “zožal len to čo zasial”. Na strane druhej už len to, že si uvedomil a verejne priznal túto ním spôsobenú traumu je poučením pre mnohých. Varovaním však zostáva to, že ľudstvo stále nie je pripravené odolávať takýmto vplyvom. Tie sa vynárajú z hlbín ako preludy v nových šatách.
Veda však stále pomerne neúspešne hľadá cesty prístupu k uchopeniu takýchto fenoménov v celej ich šírke, celostnosti a mnohotvárnosti.
Ľudstvo odjakživa potrebovalo nádej a vieru v niečo lepšie, tak ako potrebuje životodarný kyslík. Ibaže ak je toho “kyslíku” v atmosfére viac ako tých “Pánom Bohom” stanovených 21 % stáva sa toxickým a môže škodiť a vážne ublížiť.
„Liečim bez bolesti a veľmi rýchlo – odstránenie alergie, zlepšenie zraku, a aj dokonca aj mením farbu očí. Alebo mandle – sedí v sále päťsto ľudí, z toho polovica detí, ktoré čaká operácia. Poviem im, aby sa pozreli do zrkadla na mandle. Zapnem hudbu, seansa trvá tri minúty. Opäť sa pozrú do zrkadla a u nejakého percenta ľudí úplne mandle zmizli. Nie u všetkých, asi u 80 percent, ale počas troch minút! Podobne sa dajú odstrániť aj jazvy na koži…“
Neuveriteľné, ale takéto reči šírili dezorientované médiá koncom minulého tisícročia.
Medzi čudá možno zaradiť aj TV seansy Allana Čumaka, ruského liečiteľa, ktorý sa dostal do popredia na vrchole Gorbačovovej perestrojky. Počas nich desaťtisíce divákov stavali k svojim televízorom poháre, fľaše s vodou v nádeji, že takto “ožiarená” voda bude po jej vypití schopná liečiť ich choroby.
Trvalo niekoľko rokov kým sa svet na sklonku XX. storočia spamätal a aj mnohým akademikom došlo o čo tu vlastne ide.
Vo viacerých krajinách a aj v samotnom Rusku úplne zakázali masové akcie liečiteľov a mágov. Tí sú však mimoriadne vynaliezaví. Samotný Kašpirovský potom čo musel prestať s masovou hypnózou začal organizovať “filozoficko-ozdravné besedy” a stretnutia s ľuďmi. Nie ako charitu, ale samozrejme za patričné vstupné.
Zdôvodňuje ich nasledovne:
“Ja nepoužívam hypnózu, nepresviedčam ľudí, aby vo mňa verili. Kto som, aby vo mňa verili? Naopak, ja verím v ľudí.“
Šikovný čarodej je to .
Čo je to vlastne hypnóza?
Hypnóza (zo starogr. hypnoó = uspávam) je stav ľudského vedomia, ktorý zahŕňa zúženie vedomej pozornosti a zvýšenú otvorenosť voči sugesciám iného človeka. Pojem hypnóza sa používa môže aj na označenie zručnosti, umenia alebo aktu navodenia hypnózy.(Wikipédia)
Hypnóza sa zväčša začína procedúrou tzv. hypnotickej indukcie, počas ktorej sa hypnotizovaný človek prijíma špecifické pokyny hypnotizéra. Moderné štúdie však ukazujú, že používanie hypnotickej indukcie nie je potrebné a hypnotické fenomény je možné vyvolať napríklad aj bežným riadeným rozhovorom.
Využitie hypnózy v zdravotníctve sa nazýva “hypnoterapia”, alebo “klinická hypnóza”. Pre výskumné účely “experimentálna hypnóza”, zatiaľ čo verejné demonštrácie hypnózy v kluboch, športových halách,či dokonca na štadiónoch sa nazývajú ako tzv. “show hypnoses” alebo “stage hypnoses”.
Jej podstatu a využitie v zdravotníctve a v športe približuje zdieľaný (inde na internete nedostupný) kanadsko – francúzsky dokument.
Je vhodné poznamenať, že práve v zdravotníctve je uplatňovanie hypnózy pomerne dobre inštitucionalizovaní a legislatívne ošetrené. Aj na Slovensku. Napriek tomu sa však z času na čas objavia noví snaživci fungujúci mimo zdravotníctva.
HYPNÓZA – okno do duše (dokumentárny film)
Aj tento film však ústami Dr. Marie Faymouville – uznávanej odborníčky na anesteziologickú hypnózu naznačuje otázky otvorené vyššie.
“Definovať hypnotický stav je ťažké. Čo je to vzťah k sebe samému? Kde sú hranice vedomia? Otázok je ešte mnoho a my zatiaľ poznáme len zlomok odpovedí.”
To je mimoriadne cenné konštatovanie, najmä so zreteľom k tomu, že samotní lekári a psychológovia prehliadajú mnohé iné aspekty využívania hypnózy a hypnotizovania. Vehementne sa zasadzujú v prospech jej prínosovv zdravotníctve, nehovoria však o rizikách jej sofistikovaného uplatňovania mimo neho. To je do istej miery pochopiteľné. Odôvodnene predpokladajú, že je to úlohou nemedicínskych vedných disciplín a v prípade nelegitímnych aktivít vecou právnikov.
Vo väčšine prác zaoberajúcich sa hypnózou sú popisované rôzne čiastkové – viac, či menej sofistikované, dôvtipné, občas aj vtipné, niekedy až rutinérske, remeselné postupy hypnotizovania. Mnoho pozornosti je tiež venovanej jednotlivým školám a smerom výskumu. V súčasnosti sa dôraz kladie na neurofyziologické, matematicko-štatistické overovanie výsledkov a tiež aj na etické aspekty hypnózy.
Avšak snaha o celostný prístup k tomuto fenoménu je vzácna a stále nám uniká pochopenie jej PODSTATY.. Možno je to aj tým, že atomizovaný prístup k človeku, k jeho zdraviu, k jeho telu a psychike je schodnejší a prináša aj aké-také výsledky. A možno aj tým, že “ak sme v lese”, nedokážeme ho vnímať vcelku.
Medzi najlepšie súhrnné práce experimentov v laboratórnych podmienkach a rôznych klinických aspektov hypnózy patrí – prinajmenšom v európskom meradle – monografia profesora, PhDr, Stanislava KRATOCHVĺLA, CSc.
Na sprístupnených vybraných kapitolách tejto prehľadovej monografie môžete priamo listovať a v prípade záujmu si ju môžete objednať priamo z tejto stránky.
Autor sa v nej opiera o dôkladné spracovanie svetovej literatúry, o výsledky experimentov amerických i európskych vedcov a tiež o svoje vlastné experimenty a skúsenosti z kroměřížských výcvikových kurzů hypnózy pro lekárov a klinických psychológov. Publikácia môže zaujať nielen odborníkov, ale aj laikov, ktorí majú záujem dozvedieť sa niečo viac o doposiaľ neprebádaných hĺbinách ľudskej psychiky.
Profesor Kratochvíl však podobne ako citovaná Dr. Marie Faymouville v závere 4. kapitoly podčiarkuje poňatie, že “hypnóza je viacdimenzionálny komlexný stav, v ktorom sa prelína niekoľko kontinuí. Tieto kontinuá pôsobia aj v iných javoch, alebo stavoch ako len v hypnóza, a určiť na každom z nich presne bod kde hypnóza začína nie je jednoduché. Hranica toho čo môžeme považovať za hypnózu a čo ešte nie je neostrá. … procesy a javy na pomedzí hypnózy, bez ohľadu na to či ich nazveme hypnózou, alebo nie, sú zaujímavé a ich skúmanie je z teoretického a praktického hľadiska účelné.”
Známy americký novinár a filozof Walter Lippmann už pred takmer storočím vo svojej knihe Verejná mienka (Public opinion), ktorá silne ovplyvňovala sociálnu psychológiu a politológiu napísal – „masa je neustále vystavená sugescii. Nečíta samotné informácie, ale správy s aurou sugescie, ktoré naznačujú, ako konať. Masa počúva spravodajstvo, ktoré nie je objektívnym zoznamom faktov, ale stereotypizovaným modelom správania sa. Údajný politický vodca tak mnohokrát zisťuje, že skutočným vládcom je vplyvný majiteľ novín.“
Čo sa od jeho čias zmenilo k lepšiemu? Všetko nasvedčuje, že vtedajší stav sa nielen prehĺbil, ale rozšíril takmer do celého sveta. Mediálny magnáti zistili, že recipienti “nepotrebujú” poznať celú pravdu. Potrebujú len, aby im niekto v správny čas, povedal správnu vec, správnym spôsobom. Kúpili si mediálnych mágov, majstrov na mediálny sugesciu. ktorí tie správne veci hovoria ochotne ďalej.
… a tak sa z poctivej žurnalistiky, aj u nás stalo čosi, niečo nanajvýš nevierihodné, na čo opakovane upozorňuje Karol Lovaš slovenský kňaz a spisovateľ, napríklad aj v článku O aktivizme médií a novinárov
Podľa Doc.PhDr. Petra Valčeka, PhD. vedca skúmajúceho otázky sémiotiky kultúry, verejnej mienky a propagandy „manipulácia prostredníctvom médií sa uskutočňuje najmä ako úmyselné i neúmyselné skresľovanie informácie či šírenie správ, ktoré sú nepravdivé, neúplné alebo neobjektívne s cieľom nenásilne (dezinformáciou či rétorickými postupmi) prinútiť adresáta k určitému konaniu alebo zmýšľaniu, t.j. docieliť jeho nevedomé podriadenie sa vôli manipulujúceho subjektu“
Obrana
Medzi možností zníženia rizík takýchto manipulácií patria predovšetkým; osveta, vzdelávanie v mediálnej gramotnosti a seriózne informovanie verejnosti, aj o takom špecifickom fenoméne ľudskej psychiky a interpersonálnej komunikácie, akým je hypnóza a sugescie.
Na prvom mieste je to však poriadok v štáte a dôveryhodnosť jeho politikov .
Snahy o zlepšenie takejto obrany sú v súčasnosti sú viac ako opodstatnené -najmä preto, že sú zanamenávané nielen živelné a spontánne formy manipulácie najmä mladými ľudmí na soc. sieťach, ale aj stále prepracovanejšie snahy a postupy o ich využitie v médiách všeobecne .
Ktorý marketér, propagandista a politik je imúnny voči pokušeniu vyskúšať ich? Navyše zrod nových “mentalistov” je podporovaný mediálnymi a filmovým tvorcami, ktorí sa v mene biznisu nešťastia pri oslovovaní iracionálnych zložiek fungovania ľudskej psychiky.
Ich vízia znie “všetko je možné”.
Zrejme dozrel dôslednejšie preskúmať aké rôzne podoby a dôsledky majú rôzne sofistikované triky a praktiky, blízke hypnotickým postupom na duševné zdravie jednotlivcov i spoločnosti .
S hypnózou je to podobné ako s gravitáciou.
Tá je všade prítomná, všeobjímajúca a taká samozrejmá, že si ani neuvedomujeme jej každodenné pôsobenie a ani nepociťujeme potrebu – s výnimkou zopár vedcov – poznať jej podstatu. Napriek tomu je všetko živé a neživé na našej planéte v jej područí. Pokusy o jej preskúmanie viedli napriek obrovskému pokroku v prírodných vedách zatiaľ len k veľmi čiastkovým poznatkom.
Trvalo tisícročia kým sa ľudstvo dopracovalo k akceptovaniu poznania, že človek je nielen BIO-PSYCHO- SOCIO bytosť. V posledných desaťročiach už aj veda začala akceptovať jeho DUCHOVNÚ, spirituálnu dimenziu a pridáva ju k trom základným dimenziám. Túto zdanlivú banalitu možno považovať za veľký pokrok skúmania PSYCHICKEJ REALITY.
Vyjadruje sa ňou krvopotný výsledok poznania, že nadovšetko, evidentne existuje niečo transcendentálne čo presahuje materiálnu, hmotnú, či spoločenskú podstatu človeka. Môžeme ho nazvať “morálnosťou”, “dušou”, “transcendentnom”, alebo hoci aj “vierou v prozreteľnosť”.
Dôležitý je ÚČEL
V oblasti ovplyvňovania človeka človekom sa odvekov objavovali rôzni mágovia, šamani, dnes by sme ich nazvali “típkovia” ktorí buď náhodou, alebo účelovo, pod rúškom pomoci iným využívali a neskôr zneužívali rôzne sugestívne a hypnotizačné postupy k manipulácii jednotlivcov, alebo aj celých skupín ľudí.
V histórii je mnoho príkladov toho, že aj vtedy ak je motívom takéhoto ovplyvňovania “dobrý” dôvod pomoci iným, tak veľmi často skĺznu jeho aktéri k vedomému a vykalkulovanému ovplyvňovania iných – v prospech subjektívnych záujmov na ktorých im záleží, alebo priamo k ovplyvňovaniu verejnej mienky z mocenských, politických dôvodov , či kapitalizácii .
Deje sa to postupne a aj preto, že sa im takéto možnosti priamo ponúkajú.
Ľudí takéto záhadné postupy zbavovania svojvôle a sebakontroly vždy fascinovali. Niekedy k tomu stačila len chýr, ktorý toho-ktorého mága predchádzal – aby ich považovali za polobohov.
Časom takýto “čarodeji” ľudských duší uveria vo svoju výnimočnosť, zatúžia po lepších podmienkach svojej “praxe” , po moci … .
Ak im je doba priaznivo naklonená môžu takto, zvyčajne v časoch j spoločenskej krízy a spoločenských zmien vyvolať až davovú psychózu, ktorá inak celkom normálnych ľudí privádza k iracionálnemu správaniu. Z posledných období sú aj u nás známe pokusy až masovej hypnotizácii ľudí. Kašpirovský došiel aj na Slovensko. V roku 1991 predvádzal svoju show 2 x aj na štadióne bratislavských Pasienkoch. Našťastie vôbec nie úspešne. Čo ma dosť zaujalo i potešilo zároveň. Ten neúspech Kašpiprovského v Bratislave, ktorý sám – na mimoriadne rušnej tlačovke po svojich seansách zhodnotil slovami “Nikdy viac na Slovensku!”
Tieto jeho slová si dodnes vysvetľujem ako kompliment nedisciplinovaným, hlučným a neposedným Slovákom a Slovenkám za ich odolnosť voči zbavovaniu svojprávnosti .
Mýlil som sa?
Viaceré prejavy nekonformných postojov Slovákov voči balamuteniu národa podobným mágmi, aj z posledného obdobia naznačujú, že to s nami nie je beznádejné.
Často opakovaná Rada odborníkov.
Ak by ste sa predsa len ocitli v osídlí manipulácie existuje podľa naslovovzatých odborníkov na hypnoidné manipulácie jeden účinný spôsob ako sa brániť ich vplyvu. ODÍĎTE z priestoru- pokiaľ ešte vládzete. Ak sa to balamutenie deje u vás doma, prostredníctvom televíznej obrazovky máte predsa po ruke ďialkový ovládač. 🙂
Pôvodne nezamýšľaný epilóg.
Napísaný ako apel, najmä v kontexte ochrany OSOBNOSTNEJ INTEGRITY človeka. Táto integrita je stále pod väčším tlakom digitálnych médií, ktoré hravo a nenásilne podsúvajú virtuálnu realitu ako realitu skutočnú. Vážne riziká pre normálnosť jedinca a celej civilizácie predstavuje nielen to, že moderní digitálni “šamani” premieňajú “reál na virtuál”, ale aj to, že manipulátori, propagandisti a rôzni sociálni technológovia z oboch brehov propagandistických frontov bohorovne tvrdia, že ich “virtuál je reál”. Prírodné, fyzikálne zákony a mravné princípy ignorujú “jedna radosť”. Vedie to k tomu, že z ľudí sa stávajú čísla, “voliči” a nikoho veľmi nezaujímajú ich skutočné osudy. Hoci politici často proklamujú snahy o ich blaho.
Mnoho vecí naznačuje, že civilizácia stojí pred novým obdobím, ktoré sociológovia, politológovia, filozofi nazývajú obdobím “post reality”, “post faktov”, “post pravdy”. V tomto vývoji už dnes zreteľne badať rezignáciu – najmä mladých ľudí na zmysel poznávania PRAVDY. Denne sa v médiách presviedčajú o tom, že “opak pravdy môže byť tiež pravdou” , že “víťaz nevyhral a porazený je víťazom”, že to “dobré” (rodina, tradície, mravnosť, čestnosť, zásadovosť,…) sú vlastne brzdou úspechu, progresu, modernosti a to “zlé” (špekulatívny individualizmus, plagiátorstvo, egoizmus) sa stáva “dobrom”, alebo prinajmenšom základom kariéry a úspechu. Ústi to do stavu, v ktorom – najmä mladí ľudia strácajú orientáciu. Konzumne prežívajú zo dňa na deň. Blúdia v mentálnej hmle ,z ktorej nevidia a často ani nechcú vidieť východisko. To nie je dobrá perspektíva. Kde sú morálne hodnoty cizelované tisícročiami? Kde sú inštitúcie, ktoré sa o ich presadzovanie majú usilovať? Všetky do jednej zlyhávajú aj v tom najzákladnejšom poslaní, zabrániť vojnám medzi národmi a štátmi.
Veľké svetové náboženstvá, veriaci a ich inštitúcie sa utiekajú vo svojej bezmoci k rituálom a občasným vyhláseniam, ktoré však majú len minimálny efekt. Nikdy sa tak masívne nezbrojilo, ako sa zbrojí na začiatku XXI. storočia. Namiesto intenzívneho a spoločného boja s klimatickými zmenami – marketéri, propagandisti a politici nám sugerujú všetko možné, aby mali ďalšie dôvody k ďalšej vojne. Čo sa má, alebo musí stať, aby sa ľudstvo na tejto divokej ceste zastavilo a dokázalo vrátiť k ideálom PRAVDY a MIERU, ktoré ho jediné môžu povzniesť.
Mierne optimistický D O V E T O K
V blogu sú opakované zmienky o potrebe zvyšovania mediálnej gramotnosti obyvateľstva a mediálnej výchoyy predovšetkým mladých ľudí. Na Slovensku sa v tejto oblasti v posledných rokoch realizovalo niekoľko zaujímavých a prínosných projektov.
Významný podiel na tomto progrese má iste aj PhDr. Nataša Slavíková, členka expertnej skupiny Európskej komisie pre mediálnu gramotnosť, autorka Koncepcie mediálnej gramotnosti v SR a tiež spoluautorka seriálu animovaných rozprávok Ovce.sk určených najmä deťom v EÚ (sheeplive.eu). Za zmienku stojí, že seriál je dabovaný do 30 jazykov , čo je samé o sebe tou najlepšou vizitkou Slovenska vo svete.
Aj – zatiaľ posledná 25. časť animovaných rozprávok “Ovce vedia lietať” je venovaná rizikovej manipulácii detí sugesciami na sociálnych sieťach.
“QUO VADIS MEDIÁLNA GRAMOTNOSŤ?”
Nataša Slavíková, Pedagogické rozhľady
A celkom ba záver iste stojí za zmienku aj paradozxná aktivita prezidentky Zuzany Čaputovej, zameraná na šírenie mediálnej gramotnosti na Slovensku osobne i prezidentskou záštitou série videí o sociálnych sieťach a kritickom myslení.
Blog napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak.
Autor pracoval 20 rokov ako psychológ v Čs. rozhlase a neskôr v Slovenskom rozhlase. Výcvik v hypnóze absolvoval v pokračovacích kurzoch hypnózy a autogénneho tréningu pod vedením profesora Stanislava Kratochvíla v PL Kroměříž.
Vo svojej práci dlhodobo využíval autogénny tréning založený na osvojovaní autosugescií pri zvyšovaní psychickej odolnosti rozhlasových redaktorov, hlásateľov, tiež u pilotov, vrcholových športovcov, manažérov, …
Kurz je voľne dostupný každému záujemcovi. TU
