AKO SA CHRÁNIŤ PRED PROPAGANDOU a vojnovým stresom?
Inšpiráciou k tomuto blogu bola rozsiahlejšia redakčná štúdia
**“Is it possible to protect yourself from propaganda?”**
uverejnená na dvojjazyčnom (en, ru) portáli istories media .
Založili ho a editujú poprední ruskí novinári, ktorí tesne pred i po začatí Putinovej “špeciálnej operácie na Ukrajine” opustili Rusko.
Je vhodné poznamenať, že redakčný i autorský pohľad týchto novinárov na propagandu je dosť jednostranný a abstrahuje od skutočnosti, že nástroje propagandy účelovo využívajú obe strany frontu. Iste je to podmienené ich novinárskymi a životnými skúsenosťami. Napriek tomu sú však niektoré rozhovory s naslovovzatými odborníkmi vo svojej podstate natoľko inšpiratívne, že som sa pokúsil v ponúknutom blogu odpútať od tohto ich videnia a objektivizovať niektoré ich univerzálne a pre jednotlivca cenné myšlienky. V závere ponúkam odkaz na jednu účinnú a dostupnú cestu zachovania vlastnej integrity a osobnej “imunity” pred vplyvom propagánd, mediálnych manipulácií a vojnového stresu.
Psychologické vedy, teória komunikácie a vedy o ľudskom mozgu sa už dlho pokúšajú odpovedať na naznačené otázky a vyvinúť účinné spôsoby ochrany pred ich negatívnymi vplyvmi.
Záujem o získané poznatky v posledných mesiacoch prudko narástol, najmä v dôsledku vojny, ktorá prebieha na Ukrajine a dotýka aj Slovákov.
“Prvou obeťou vojny je pravda.”
Táto veta môže znieť azda niekomu trochu pateticky. Nazdávam sa však, že pri hľadaní pravdy a jej rozlišovaní od propagandy, zámerných lží a hoaxov je nevyhnuté zotrvať na ich odhaľovaní. Nielen kvôli obetiam každej vojny ale aj preto, aby sme ďaľšie vojny ani obavy z nich už nikdy nemuseli zažívať.
Môže k tomu prispieť aj psychológia, ktorá len pomaly odkrýva odveké tajomstvá účelovej manipulácie s ľudským vedomím.
Tie poznatky však vonkoncom nie sú povzbudivé.
Viaceré z nich preukázali, že “Ak je už človek infikovaný propagandou, je takmer nemožné ho zachrániť. “– hovorí docentka psychológie Anna Fenko z Fakulty sociálnych vied Amsterdamskej univerzity. Indoktrinácia propagandou je takou silnou zbraňou, že tragicky rozdeľuje nielen štáty, národy, ale aj samotný národ, ak sa stal objektom pozornosti propagandistov. Tiež traumatizuje celé rodiny, pokrvných príbuzných, ktorí sa ocitli na opačných stranách frontovej línie. Títo neveria, že sú ovplyvnení propagandou ani vtedy ak im príbuzní rozprávajú o zverstvách a bombových útokoch, ktoré osobne zažili. Ako je to možné? Ako sa propagande darí až takto otráviť mozog Homo sapiens? Ako táto infekcia prebieha a je možné pred ňou ochrániť seba a našich blízkych?
Podľa vyššie uvedeného zdroja bolo za posledných 20 rokov realizovaných viac ako 40 štúdií o účinnosti rôznych metód boja proti propagande, tzv. imunizácii jej účinkov. Tie však nie sú – žiaľ (či našťastie?) – extra účinné. Podobne ako rôzne laické , “úprimné” snahy presvedčiť svojich priateľov či rodičov, že to oni sú ovplyvnení propagandou.
Neraz to viedlo k ostrým konfliktom a rozchodom v rodinách. Z Ukrajiny, ale aj samotného Ruska a nakoniec aj u nás, zo Slovenska sa k nám dostávajú príbehy až s tragickými koncami. Viaceré experimentálne štúdie skúmali a porovnávali vnímanie rovnakých argumentov a faktov pred po pôsobení propagandy u rôznych skupín ľudí. Žiadna z nich však nepreukázala, že by ľudia zmenili svoje názory, ktoré sa u nich vyvinuli ako dôsledok propagandy.
“To znamená, že presvedčiť človeka infikovaného propagandou je takmer nemožné.”
Ak raz dôjde k mimovoľnému “vpečateniu” istých postojov a názorov do našej psychiky – ich zapojenie do hodnotenia javov, vzťahov a súvislostí vnímanej informácie, reality, alebo hoci len ľudskej tváre je takmer okamžité. Existujú štúdie, ktoré ukazujú, ako propaganda zneužíva tieto dispozície človeka, ako ovplyvňuje váš mozog a ako nás núti robiť zlé veci. Napríklad zabíjať iných ľudí vo vojne.
„Myslím si, (*zdôvodňuje ďalej Anna Fenko), že najhoršie rozhodnutia robíme vtedy, keď sme nahnevaní, vystresovaní, unavení, bojíme sa, alebo sme sfanatizovaní. V takýchto chvíľach sme najmenej schopní kritického myslenia. V takýchto chvíľach nedokážeme regulovať naše najsilnejšie zlé emócie. Myslím si, že cieľom propagandy je manipuláciou emócií zmeniť ľudí tak aby nakoniec poslušne a dokonca aj aktívne urobili hrozne nesprávne rozhodnutia v záujme mocných.”
“Ak sa pozrieme na mozog, hormóny, gény a všetko ostatné, čo nás robí tým, kým sme, sme ako všetky ostatné primáty: delíme svet na „my“ a „oni“. A robíme to automaticky. Robíme to v zlomku sekundy. V tomto kontexte vzhľadom na obmedzený rozsah blogu odkazujem aspoň na rozhovor (uverejnený na rovnakom portáli https://istories.media/ ) s jedným z najznámejších svetových neurovedcov, profesorom Stanfordskej univerzity Robertom Sapolskym na tému “Prečo ľudia robia zlo … ?”
Naša povaha je taká, že sa k „nim“, k tým “cudzím” správame veľmi predpojato – hovorí Sapolsky. “V tomto smere sme ako všetky ostatné primáty. Istou nádejou pre mier je prekvapujúce zistenie, že je zároveň aj pomerne ľahké manipulovať s tým, koho presne považujeme za „našich“ a koho za „outsiderov“.” Propaganda veľmi efektívne spája inštinktívne emócie s našou reakciou. Sapolski pripomína “Aj keď ste schopní kriticky myslieť, ak máte to šťastie, máte dar takejto schopnosti aj vtedy bude neraz ťažké odolať jej.”
Vedci hovoria, že problém nie je ani tak v tom, že by ľudia nechceli poznať pravdu, napr. o páde dvojičiek v New Yorku, o zostrelení Boegingu MH17 nad Ukrajinou, o príčinách vojny na Ukrajine, o masakri v Buči, … .
Skutočným problémom je, že stále viac ľudí prestáva veriť v pravdu ako takú.
V tomto kontexte sa vynára viacero otázok. Jednou z nich je napríklad otázka: “Sú internet a digitál darmi ľudstvu?” Najhoršie na týchto výdobytkoch je to, že propaganda nielen premieňa “reál na virtuál”, ale to, že manipulátori a propagandisti z oboch brehov tvrdia, že ich “virtuál je reál”.
Civilizácia stojí pred novým obdobím “post reality”, “post faktov”, “post pravdy”, ktoré môžeme vnímať aj nebývalý CHAOS.
Bude nakoniec všetko len virtuálna ilúzia a “pravdu” bude mať ten, kto bude mať väčšiu a silnejšiu armádu?! Samozrejme mierotvornú. Čaká nás nový Babylon? Dokáže si s tým ľudstvo poradiť?
Relativizácia PRAVDY
má už dnes závažné dôsledky na celú ľudskú civilizáciu, na jej rozvoj a hroziaci úpadok.
Príčin je mnoho.
“Právd” môže byť v dnešných časoch explózie šírenia informácii hneď niekoľko a nie je možné ich nezávislé hodnoverné overenie, pretože všetko je bleskovo kontra-propagandisticky zmanipulované.
Napr. už len číselné fakty médiami udávaných fyzických obetí na strane napadnutých, alebo na strane agresora môžu byť diametrálne odlišné. U človeka (percipienta) vtedy dochádza k tzv. kognitívnemu preťaženiu mozgu, ktorý nakoniec dospeje k presvedčeniu, že „všetci klamú“. A keďže žiadna pravda neexistuje, ľudia prijmú za svoj názor, ktorý je psychologicky pohodlnejší a ktorý zdieľa a schvaľuje väčšina.”
Celkom pokojne sa tento jav dá charakterizovať ako “mentálna hmla”, ktorej dôsledkom je stádovitosť v konaní a iracionalita v našom myslení.
Nastáva hromadný útlm zdravého rozumu, ľudskosti a racionality. To je stav nedôstojný človeka blízky ochoreniu známemu z psychiatrie ako “davová psychóza”. Je len otázkou času kedy budú padať múry, zarinčia zbrane, začnú padať bomby a budú zomierať nielen vojaci na frontových líniách, ale aj celkom nevinní ľudia. Medzi tými deľmi boli a iste sú aj noví ; “Mozart”, “Einštein”, “Phil Jobs”, “Matt Mullenweg” (jeden z mužov, ktorí stvorili WordPress, slobodný a nezávislý webový softvér dostupný každému čo i len trochu gramotnému človeku). Ak chcete tak aj ďalšia “Adriana Kučerová”, “Mirka Musilová”, “Alina Zagitová”, alebo hoci aj “Marek Hamšík”.
… a práve tieto, ani len netušené straty – ako dôsledky VOJNY a jej propagandy sú tie, ktoré by mali ľudstvo najviac znepokojovať a burcovať.
„Všetci utekali – tak som bežal tiež”
– prastaré, primitívne, no stále fungujúce pravidlo prežitia v situácii neistoty. Keď sú normy zničené a okolo sú nepriatelia a nebezpečenstvo, nie je čas pýtať sa: “Prečo?” “Čo? Kde je pravda?”.
Podľa psychológa Daniela Kahnemana, oceneného Nobelovou cenou za teóriu rozhodovania, viac ako 90 % našich činov nevykonávame racionálne, ale automaticky, pod vplyvom emócií, spoločenských noriem či zvykov. Človek zapína mozog len vtedy, ak sú splnené tri podmienky: po prvé, rozhodnutie je pre neho osobne veľmi dôležité. Po druhé, má dostatok zdrojov – času, informácií a vedomostí – na zváženie svojho rozhodnutia. A po tretie, je v pokojnom stave, nikam neuteká a nemusí sa báť ohrozenia. Vo všetkých ostatných prípadoch nie sme schopní nasledovať hlas rozumu. (D.Kahneman, Myslenie rýchle a pomalé, vyd. AKTUELL, slovak edition 2019).
“Existuje nádej, že opar propagandy niekedy opadne a že ľudia dokážu zapnúť svoje mozgy? “- pýta sa Kahneman. ”
Teoreticky existuje. Na to však musia byť splnené tieto tri podmienky: musí sa pre nich stať nevyhnutným triezve vnímanie reality, musia mať dostatok času a kognitívnych zdrojov na analýzu informácií a nesmú prežívať stres.”
Je odstrihnutie od médií a internetu riešením?
Mnoho ľudí, medzi nimi aj viacerí známi a priatelia riešili problém ochrany seba i svojich blízkych pred propagandou tak, že sa celkom odstrihli od médií a sietí. Iste – aj to je spôsob, pokus ako si zachovať vlastnú integritu. Ibaže skúsenosti opakovane potvrdzujú, že takáto úniková izolácia od informácií vedie časom k ilúziám o dianí vo svete, vytesňovaniu aj závážných skutočností, zmätenosti a nakoniec k vážnym osobnostným zlyhaniam a vzťahovým problémom. Jednotlivec ich nedokáže sám, bez odbornej pomoci úspešne riešiť.
Už v prípade očakávaní z vyhrotenia vojnového konfliktu môže dôjsť u niektorých jednotlivcov až k ich paralizovaniu, niekedy aj k vystupňovaniu agresivity a poruche nazývanou Posttraumatický stresový syndróm.
Otázkou je, ako tieto podmienky pacifikovania účinkov propagandy zmysluplne zabezpečiť. Pomerne jednoduché je to v individuálnych prípadoch, aj to len v prípade záujmu získať takúto záštitu. Existuje viacero osvedčených, vedeckých overených a účinných ciest k získaniu odstupu, nadhľadu, ciest k vnútornej slobode a životnej múdrosti.
Žiadna z nich však nie čarovným prútikom a neúčinkuje ako “acylpirín”. každá z nich si vyžaduje istý nenáročný “tréning” a čas.
Na jednu z nich sa môžete vydať ak zájdete na zdieľanú stránku. Podrobný “bedeker nájdete TU.
Želám vám na tejto ceste mnoho objavov, obohacujúcich zážitkov, nezdolnú, pokojnú rozvahu mier v sebe a predovšetkým vôkol VÁS .
Blog napísal, zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak. Vojenskú službu absolvoval v Armádnom vedecko-výskumnom psychologickom pracovisku Vojenskej akadémie AZ. Neskôr pracoval 19 rokov ako rozhlasový psychológ v Československom a Slovenskom rozhlase (do roku 1994) a 14 rokov ako psychológ práce a organizácie v Národnej banke Slovenska.
