Dopady pandémie koronavírusu na duševné zdravie
Výber myšlienok z pozoruhodnej štúdie
Doc. PhDr. Martina Lečbycha, PhD.
“Souvislosti nemoci COVID-19 a duševních poruch: pohled klinicko-psychologické praxe.” 21.2.2021.
S postupujúcim priebehom pandémie choroby Covid-19 rastie množstvo znepokojujúcich poznatkov ohľadom komplexnejších zdravotných dopadov tejto choroby.
Svet prechádza náročným obdobím naplneným stresom, extrémnymi situáciami a neočakávanými udalosťami.
Tieto zmeny sa stávajú novou výzvou pre adaptáciu človeka. Celosvetová neistota a dramatickosť situácie môže prirodzene ohrozovať ľudské duševné zdravie a mentálnu kondíciu ľudstva ako celku.
Strach z choroby, smrť, neistota budúcnosti, hrozba nezamestnanosti, ekonomická kríza, sociálna izolácia, sťažené pracovné podmienky, sú stresory, ktoré ohrozujú počas pandémie takmer každého.
Z vývoja súčasného stavu možno vyvodzovať, že v oblasti starostlivosti o duševné zdravie náš čakajú krušné časy. Zodpovedná a včasná príprava na nadchádzajúce obdobie bude vzhľadom na význam duševného zdravia ďalším z podstatných faktorov, ktorý ovplyvní celkový účet, ktorý nám nakoniec táto pandémie vystaví.
Zatiaľ môžeme pozorovať zväčša akútne a bezprostredné následky vplyvu na duševné zdravie. Skryté, sub-akútne a chronické následky sa môžu prejaviť so značným oneskorením, aj s odstupom mesiacov a rokov.
covid 19 a duševné zdravie
Už súčasná situácia je viac než alarmujúca a kladie mimoriadne požiadavky na dostatočné kapacity klinických psychológov a psychiatrov. Ich bezprostredná odborná pomoc je viac ako nutná v nielen v terapii, ale aj rozsiahlej prevencii rozvoja závažných či chronifikovatelných duševných ťažkostí obyvateľstva
Spoločnosti sa to nielen mnohonásobne oplatí, ale naozaj prispeje k záchrane ľudských životov.
Stále častejšie sa vynárajúca predstava, že chýbajúce kapacity zdravotných psychologických služieb budú SUPLOVANÉ službami mimo zdravotníctva je prinajmenšom naivná a v mnohých ohľadoch aj nebezpečná. POLITICKÁ MOC by sa mala viac ako len zamýšľať nad súčasnou koordináciou starostlivosti o duševné zdravie a nerobiť krátkozraké populistické kroky. Jedinou zmysluplnou cestou sú investície do podpory rozvoja siete zdravotných služieb venujúcich sa duševnému zdraviu, najmä v špecializáciách klinickej psychológie a psychiatrie.
Všetko nasvedčuje tomu, že je načase venovať sa osobitne aj duševnému zdraviu samotných politikov. Tiež neprehliadať - v duchu prísloví "kováčova kobyla chodí bosa" a "krajčírova žena otrhaná" dôsledky pychickej záťaže a stresu na zdravie psychiatrov, psychológov a všeobecne našich zdravotníkov obetavo bojujúcich v prvej línii s Covidom
(poznámka autora blogu) .
Zápisky klinického psychológa
Do ordinácií prichádzajú pacienti, u ktorých nebola v minulosti dokumentovaná žiadna psychologická ani psychiatrická starostlivosť. Oznamujú v zásade bezproblémovú anamnézu duševných ťažkostí až do doby prekonania choroby Covid-19.
“Chcel by som sa k Vám objednať na vyšetrenie, prekonal som Covid a po ňom mi nejako začala vypovedať pamäť. Všetko si teraz musím písať, inak to nemám šancu udržať … “
“Chcela by som k Vám objednať manžela, za dva týždne ho majú prepustiť z psychiatrickej liečebne, máme mu vraj nájsť nejakú ambulantnú starostlivosť … vôbec to nechápeme. Bol úplne v pohode, žiadne ťažkosti nikdy nemal, dostal cóvida, ale nič hrozné mu nebolo a potom zrazu začal byť úplne zmätený, popletený a mal halucinácie. Jeho doktorka ho nechala hneď odviesť do liečebne. “
Do ordinácie volá zúfalý mužský hlas: “Prosím, objednajte manželku, prekonala Cóvid a odvtedy nevychádza z domu, bojí sa kamkoľvek ísť. Bojí sa riadiť, je len doma, leží v posteli, chveje sa, plače, nemôže spať …”
Dopady Covid 19 na duševné zdravie
Ako ilustratívny prípad možno uviesť príbeh muža,
štyridsiatnika, ktorý sa tešil dobrému zdraviu i fyzickej kondícii, v posledných pätnástich rokoch ho nič vážnejšie nebolelo, nebol sledovaný pre žiadnu chronickú chorobu. Okolím bol hodnotený ako veľmi pracovitý a pokojný človek. Celoživotná anamnéza bez známok akýchkoľvek adaptačných ťažkostí. Rodinná anamnéza bez známok heredity psychotických či afektívnych porúch.
Choroba Covid-19 u mala u neho ťažký priebeh ,
s obojstrannú pneumóniou, bol na kyslíka pri podávaní remdesiviru. Pobyt na Jednotke intenzívnej starostlivosti vnímal ako intenzívny stres. Bol svedkom úmrtia ľudí na oddelení, videl odváženie tiel, opisuje, že ho tieto zážitky veľmi emočne zasahovali. Po prekonaní respiračných ťažkostí nastúpil uňho hlboký zápal ciev v horných končatách. Z obáv trombózy mu boli podávané lieky na riedenie krvi. V nočných hodinách nastúpili masívne úzkostné stavy so strachom o život, strachom z otravy krvi.
Bol zmätený, dezorientovaný, komolil slová, mal prchavé halucinatórne stavy.
Zvažovaná neurologická či vaskulárná etiológia sa nepotvrdila a stav bol hodnotený ako akútna psychotická ataka. Vzhľadom k miere nepokoja a tenzie bol umiestený v uzavretom oddelení psychiatrickej nemocnice. V druhom týždni sa stav pacienta zlepšil a mohol sa zdržiavať už na otvorenom oddelení . Vyšetrenie, po prepustení už v ambulantných podmienkach nepreukazuje žiadne známky psychotických rezíduí. V zmysle porúch percepcie a kognície. Nie sú prítomné žiadne známky porúch myslenia, nejaví známky bludného myslenia, kognitívne výkony sú solídne, isté, zodpovedajú normám pre vek a vzdelanie pacienta. Nejaví známky post-psychotického defektu. V súčasnosti nie sú prítomné známky úzkostných či afektívnych porúch. Expresia emócií je aktuálne inhibovaná antipsychotikami, ktoré budú v najbližších mesiacoch postupne vysadzované. Stav sa klinicky nejaví ani schizoformný, ani ako latentný psychotický proces. Prípad bude vhodné sledovať aj po vysadení medikametóznej terapie.”
Celý text štúdie je dostupný TU
alebo TU
výber “Dopady Covid 19 na duševné zdravie” zostavil a blog editoval PhDr. Milan Kožiak
