Rádio MELÓDIA vysielalo koncom 80. rokov z rozhlasovej Pyramídy v Bratislave na VKV – od mája 1986 cca do roku 1990 – ako jediný slovenský okruh na území celého Československa.
Jeho programovou náplňou bola výlučne orchestrálna a inštrumentálna hudba.
Toto rádio “bez slov” založil a šéfoval mu Ľuboš ZEMAN,
paradoxne textár, ešte predtým ako vybudoval Rock FM Rádio.
Možno ho oslovili verše o hudbe
* LEN HUDBA POVIE DOSLOVA I ČO SA NEPOMESTÍ DO SLOVA *
od Jána Buzzássyho zo zbierky Znelec.
Ako rozhlasový psychológ som sa podieľal na personálnom budovaní Rock FM Rádia. Môžem zodpovedne povedať, že ešte jedného takého entuziastu, ktorý dokázal zanietiť pre dobrú vec desiatky budúcich kolegov a získať milióny rozhlasových poslucháčov – dokonca v celom Československu – som v rozhlase už nestretol. Ľuboš Zeman miloval a miluje život tak vrúcne, že iste aj nebesá počúvajú jeho piesne a jeho hudbu. 🙂
Ľuboš Zeman: Hudba je zvláštne esperanto/ zdroj: www.teraz.sk
Rádio Melódia – rádio “bez slov” si získalo srdcia poslucháčov a bolo mimoriadne obľúbené medzi českými poslucháčmi, zvlášť medzi pražákmi.
Nadšené ohlasy prichádzali aj z rakúskeho, nemeckého, ale aj z poľského pohraničia.
V súvislosti s týmto rádiom uvádzam po prvýkrát sporadicky opakovane vyslovované hypotetické názory z rôznych zdrojov, že práve toto rádio Rádio Melódia, – rádio BEZ SLOV prispelo koncom 80-tich rokov k zmieneniu politického napätia v celom stredoeurópskom regióne. O.i. aj tým, že ho bolo často počuť z reproduktorov v záhrade vyslanectva Nemeckej spolkovej republiky v Prahe, kde ho počúvali tisíce Nemcov, k torí sa pokúšali cez Prahu emigrovať na Západ. … a hrozil tam škandál nepredstaviteľných medzinárodných i humanitárnych rozmerov. Vraj tí Nemci v tom počúvaní Rádia Melódia pokračovali aj pri svojej ceste Trabantami a Wartburgami do Maďarska, ktoré im otvorilo hraničné priechody do Rakúska. Tam sa mi stopa sledovanosti RÁDIA MELÓDIA stratila. 🙂
Potom prišiel November ´89 a rádio prestalo, z mne neznámych príčin vysielať.
PREČO?!
Tie preferencie počúvanie Rádia Melódia nemcami putujúcimi z Nemeckej demokratickej republiky na Západ, cez územie Československa a Maďarska mali aj svoje objektívne príčiny.
Prvou, technickou príčinou bola skutočnosť, že práve Rádio Melódia malo od začiatku svojho vysiela výborné pokrytie výkonnými vysielačmi na celom území štátu, čo bol nebývalý a prekvapivý výkon Čs. telekomunikácii. Medzi rozhlasovými technikmi sa hovorilo, že práve Melódia mala lepšie pokrytie územia republiky ako prvé rádio štátu – stanica Hviezda. 🙂
Druhou, nezanedbateľnou psychologickou príčinou bola skutočnosť, že rádio vysielalo minimum slovnej komunikácie, ktorá bola navyše v slovenčine a ktorej nemohli rozumieť, s výnimkou názvov skladieb, mien hudobných skladateľov, orchestrov, názvov albumov a pod. , Tie boli často uvádzané v angličtine. To mohlo vyvolávať u nich pocity, že nie sú v celkom cudzom prostredí a dokážu mu rozumieť.
Ak sa občas zasvätene hovorieva, že vojny vyhrávajú kuchári tak v tomto zmysle možno povedať, že vojnám zabraňuje hudba. Pekná melodická hudba skôr do tanca ako do pochodu upokojuje srdce i myseľ a zaháňa úzkosť a strach, ktorý spôsobuje skratové konanie ľudí. .
Málo známy príbeh RÁDIA MELÓDIA to potvrdzuje.
Za zmienku iste stojí skutočnosť, že o internete nebolo v tých časoch ešte ani chýru, ani slychu.
Možno aj preto som o tomto úžasnom Rádiu nenašiel na internete takmer žiadnu zmienku, čo mi je ľúto.
Toto rádio bez slov vybudoval a šéfoval mu Ľuboš Zeman, paradoxne textár, ešte predtým ako založil Rock FM Rádio.
Posúďte aká hudba sa tam hrala.
Stala sa súčasťou môjho archívu. Hold niekto zbiera známky, niekto iný hocičo iné, mne sa stalo záľubou jej poznávanie a počúvanie.
Za každou jednou zo 180-tich ikoniek desaťročia nahonobeného archívu sa skrýva jeden dirigent s jeho úžasným orchestrom, prípadne vynikajúci sólisti – gitaristi, trubkári, saxafonisti, … . V niektorých prípadoch aj s viac ako 20-timi digitalizovaným LP či CD platňami.
Nie je možné zdieľať celý hudobný archív inštrumentálne hudby, ak však bude záujem aspoň trochu konkretizovaný pokúsim sa nájsť cestu zdieľania vybranej hudby na želanie, ON DEMAND – aj na tejto stránke.
Pyramída budova Slovenského rozhlasu Bratislava
V obnovenej tradícii Rádia Melódia pokračuje relácia Bez Slov vysielaná na Rádiu Regina, ktoré od svojho vzniku ponúkla svojim poslucháčom stovky orchestrálnych melódií z rozhlasového a televízneho archívu. Jej redaktorom a moderátorom je Martin Jurčo. Relácia mala 5.októbra 2025 svoje 550 vydanie!
Martin Jurčo s televíznym archivárom Milanom Antoničom
Záslužné a neúnavné hľadanie Martina Jurča vo všemožných archívoch doslova zachránilo mnoho inštrumentálnych a orchestrálnych skladieb v interpretácii českých a slovenských orchestrov a štúdiových skupín, napr.: Filmový symfonický orchester, ORCHESTR STUDIO BRNO, Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave, Big Band Radio Bratislava, ORCHESTR GUSTAVA BROMA, TRADITIONAL CLUB BRATISLAVA, Veľký sláčikový orchester Československého rozhlasu v Brne, ORCHESTR JOSEFA VOBRUBY, Tanečný orchester Jaroslava LAIFERA, TANEČNÝ ORCHESTER SILOŠA POHANKU, Ostravský rozhlasový orchestr, ORCHESTER VLADA HRONCA, Štúdiová skupina Vlada Valoviča ,Cappella Istropolitana, …
pôvodný ORCHESTER GUSTAVA BROMA
neskôr pod taktovkou Vlada Valoviča
VIAC TU
Kliknutie na obrázok vás prepojí na živé vysielanie Rádia Regina
Ana Vidovic, Anna Vidovič (* 8. november1980) je dievča z chorvátskeho mestečka Karlovac neďaleko Záhrebu. Na gitare začala hrať keď mala 5 rokov. Priviedli ju k nej starší súrodenci, brat Viktor (gitarový samouk) a sestra Silvia (vtedy žiačka hry na klavíri), ktorá malú Annu učila čítať noty. Zrejme intuitívne vycítili jej vrúcny vzťah k tomuto hudobnému nástroju a všemožne ju spoločne s rodičmi pri prvých detských krokoch podporovali.
℘
Ana Vidovic Untermyer Gardens Conservanc, New York, source: https://www.facebook.com/barbigracner
Už ako 7 ročná mala prvé verejné vystúpenie a v 11 rokoch vystupovala na medzinárodnej scéne. Vo veku 13 rokov sa stala najmladšou študentkou na prestížnej Národnej hudobnej akadémii v Záhrebe, kde študovala u chýrneho profesora Istvana Romera.
Onedlho, už pri jej prvých vystúpeniach sa začal prejavovať jej mimoriadny talent, ktorý časom dozrel v obdivovaný dar jedinečnej MUZIKÁLNOSTI.
Ana Vidovic je dnes vyhľadávanou hudobníčkou v hre na klasickej gitare nielen pre jedinečný, krásny tón a precíznu techniku, ale aj celkový distingvovaný prejav jej osobnosti. Odborníci ju zaraďujú medzi elitných hudobníkov sveta.
GUITAR HERO: A master of classical guitar, Croatia’s Ana Vidovic will kick off the Lively Arts season zdroj: www:/wiscnews.com/
℘
℘
℘
℘
℘
Zoznam jej hudobných ocenení , rovnako ako zoznam miest kde úspešne vystupovala je dlhý. Zrejme pre záujemcov bude najvhodnejším spôsobom jeho sprístupnenie uvedením dostupných odkazov.
Dôkazom môže byť aj to, že práve v deň zverejnenia tohoto blogu ( 17.7. 2024) mala Ana Vidovic v Tokiu úvodný koncert svojho japonského turné vypredaného s veľkým predstihom.
℘
℘
Untermyer Gardens Conservanc, New York, source: https://www.facebook.com/barbigracner
℘
℘
Veľavravná fotografia z koncertu Any Vidovič v Tokyu v roku 2024
℘
℘
So svojími priaznivcami bola v kontakte aj počas pandémie Covid a pripravila pre nich celý rad streamov.
Francis Goya (Francis Weyer) sa narodil do hudobníckej rodiny v belgickom meste Liege (*16.máj 1946) .
Francis Goya (Francis Weyer) jeho súrodenci a rodičia. Po kliknutí VIAC.
Nahral päťdesiat albumov, z ktorých mnohé dosiahli zlatý alebo platinový status. V roku 1975 sa vydal na sólovú dráhu, zmenil si meno na Goya. Hneď jeho prvý sólový singel Nostalgia sa stal medzinárodným hitom. Nasledujú mnohé ďalšie ozdobené zlatými a platinovými platňami nielen v Európe, ale aj Ázii a Južnej Amerike.
V roku 1981 sa stáva prvým umelcom v histórii, ktorý v čase vrcholiacej studenej vojny vystupoval v Moskve s prestížnym orchestrom Bolšoj a nahral tam jedinečnú platňu. Udalosť, na ktorú sa dodnes spomína bola na “ruský spôsob” sprevádzaná balalajkami a chórom 50 spevákov.
℘
℘
Nostalgia
℘
Russian Love Songs
℘
℘
℘
℘
℘
℘
℘
[ 00:00 ] 1. Again [ 02:56 ] 2. It might as well be spring [ 06:25 ] 3. My happiness [ 09:55 ] 4. Melodia [ 13:18 ] 5. Guilty [ 16:31 ] 6. Blue Moon [ 19:46 ] 7. Golden earrings [ 22:55 ] 8. Symphonie [ 25:57 ] 9. Mona Lisa [ 29:25 ] 10. Heaving you by my side [ 32:44 ] 11. The things we did last summer [ 36:25 ] 12. Now is the hour
Najlepší gitaristi – the best Guitarists – vol.2 –
Claude Ciari
La Playa La Playa La Playa La Playa La Playa La Playa La Playa
počúvajte gitaru čo spieva – každému ten najmilší, najkrajší príbeh
℘
Claude Ciari sa narodil v Nice, Côte d’Azur (Francúzsko), v roku 1944 talianskemu otcovi a rumunskej matke. Fotografia na stránke Holocaust Memorial Museum hovorí, že ako malému chlapcovi mu do života kruto zasiahol holocaust a nacistické prenasledovanie. Našťastie to jeho talent nezničilo.
Ten sa začal prejavovať už v skorom detstve a ako gitarový hráč začal upútavať pozornosť poslucháčov ako jedenásťročný. Keď mal šestnásť rokov, pripojil sa k rockovej skupine „Les Champions“ ako hlavný gitarista. Skupina sa stala najlepšou inštrumentálnou skupinou vo Francúzsku. Claude, vedomý si svojho talentu, sa rozhodol v roku 1964 pokračovať vo svojej kariére sám a dať voľný priechod svojej vášni pre gitaru a country hudbu na 12-strunovej gitare. Nahral album s rumbou „La Playa“, ktorý sa stal hitom v 45 krajinách. Mal 20 rokov a na svojom konte mnoho miliónov predaných platní.
Claude sa v roku 1974 presťahoval z Francúzska na Tahiti. Jednou z krajín, kam chodieval často vystupovať bolo Japonsko. Tam stretol svoju japonskú manželku, ktorá bola modelkou. Majú dve deti a Claude v roku 1985 nakoniec prijal japonské občianstvo. Odvtedy žije v Japonsku.
Claude nahral viac ako 50 albumov a vystupuje v mnohých krajinách, píše soundtracky pre televízne programy a stále vystupuje aktívne na pódiu, v televízii a rádiu.
℘
℘
℘
01. Le Premier Pas (0:00) 02. Amsterdam Sur Eau (4:12) 03. El Bimbo (7:31) 04. Nabucco’s Guitar (10:17) 05. Solenzara (13:09) 06. Ramona (15:40) 07. La Playa (19:00) 08. La Chanson Pour Anna (21:48) 09. 13 Jours En France (25:15) 10. Danny`s Theme (27:02) 11. Adoro (29:12) 12. How Deep Is Your Love (32:14) 13. Concierto De Aranjuez (35:57) 14. Sans Toi Mamie (41:10) 15. Hymne A L`amour (43:35) 16. Romance D`amour (47:12) 17. Maria Elena (50:19) 18. Les Parapluies De Cherbourg (53:24) 19. Il Etait Une Fois Dans L`ouest (57:00) 20. Johny Guitar (1:00:29) 21. The Music Played (1:02:54)
Najlepší gitaristi – The best guitarists – vol.1 – ARMIK
℘
Armik Dashchi
Gitarista ARMIK,
celým menom Armik Dashchi je gitarista iránsko-arménskeho pôvodu , ktorý žije a tvorí v USA. Odborníkmi je vnímaný ako zaklateľa hudobného štýlu New Flamenco .Nahral viac ako 30 albumov, z ktorých viaceré sa dostali medzi najlepšie albumy roka..
Jeho talent sa prejavil už v siedmich rokoch keď bez vedomia rodičov vymenil svoje hodinky za klasickú gitaru na ktorej spočiatku tajne cvičil v pivnici. Vo veku deviatich rokov absolvoval Armik formálne skúšky v hre na gitare a ako 12 ročný sa stal profesionálnym hudobníkom.
Vývoj v oblasti skúmania vzťahov medzi hudbou a rastlinami zákonite prešiel od empirických pokusov k exaktneším prístupom. Začali sa im venovať také odbory akými sú biofyzika, biochémia, fyziológia, elektronika a ich interdisciplinárna odnož bioakustika.
Kvety Brugmasie nazývané aj tropické Vuvuzely, alebo tiež africké trúby.
Tieto nové prístupy opúšťajú skúmanie vplyvu hudby a smerujú k experimentom so zvukmi, vrátane infra- a ultra- zvukov. To umožňuje vedcom presnejšie definovanie hypotéz a nastavenie projektov výskumu, presné merania tak aby získané výsledky boli akceptované vedeckou metodológiou, širšou vedeckou obcou a nakoniec aj praxou.
Pozoruhodné informácie aj s priamymi odkazmi na vedeckú štúdie v tomto smere priniesol portál ALDEBARAN
V ďaľšom výskume tím biológov z Telavivskej univerzity v Izraeli zistil, že nielen zvieratá, ale aj rastliny vydávajú zvuky.
Magazín o vede a technike Quark nedávno v článku
publikoval výsledky výskumu tímu biológov z tejtoj univerzity v ktorí zistili, že aj rastliny vydávajú zvuky. Najmä ak sú v strese. Ak sú poškodené alebo cítia ohrozenie.
Výskumníci zistili, že ultrazvukový „výkrik“ vydávajú aj vtedy, keď sú ich stonky odrezávané, alebo ak nemajú dostatok vlahy.
Vtedy emitujú zvuky – podobne ako mnoho zvierat –, a to pomocou ultrazvukových kliknutí, ktoré ľudské ucho nezachytí. Podľa vedcov tieto zvuky nesú informáciu o fyziologickom stave rastliny. Vedci na čele s profesorkou Lilach Hadanyovou zostavili záznamový systém s dvoma mikrofónmi v akusticky izolovanom boxe, v ktorom boli umiestnené rastliny – rajčiak jedlý (Solanum lycopersicum) a tabak virgínsky (Nicotiana tabacum).
Skúmali rastliny počas stresu zo sucha, rezania stonky a bežnej kontroly. Zamerali sa na ultrazvukový zvukový rozsah (20 – 150 kHz), kde je šum v pozadí slabší. Počet zvukov emitovaných rastlinami v období sucha bol asi 35 x (rajčiak) a 11 x(tabak) za hodinu. Pri rezaní emitovali rastliny zvuky v priebehu hodiny asi 25-krát (rajčiak) a 15-krát (tabak). Naopak, počet zvukov emitovaných rastlinami pri bežných kontrolách bol nižší ako jeden za hodinu. Vedci zaznamenali 65 dB hladiny akustického tlaku ultrazvukových vĺn 10 cm od rastlín, čo naznačuje, že tieto zvuky mohli byť detegované niektorými organizmami až do vzdialenosti niekoľkých metrov.
“Podľa našich vedomostí prvý raz ukazujeme, že stresované rastliny vysielajú zvuky prenášané vzduchom, ktoré je možné zaznamenávať na diaľku, a to v akustických komorách aj v skleníkoch”, uviedli . Vyslovili tiež názor, že ďalšie skúmanie bioakustiky rastlín môže otvoriť nové možnosti ich pochopenia a ich vzájomného pôsobenia so životným prostredím, čo môže mať významný vplyv aj na poľnohospodárstvo.
Vedci merali frekvenciu a intenzitu zvuku, ktoré sa líšili ako podľa druhu rastliny, tak aj podľa druhu stresu. Tieto zistenia sú zapojené do modelu učenia, ktoré predpovedá, aké typy zvukov produkujú iné stres.
Sledujte čo urobí so zvädnutým klíčkom paradajky syntezátor reprudukujúci signály z rastliny do oživujúcich zvukov. Za niekoľko minút.
Toto zariadenie tiež generuje muziku, ktorá je výsledkomjeho komunikácie s rastlinou . Zariadenie má názov Hudba rastlín (Music of the plants) a pred istým časom si ho z Damanhuru priniesla Hanka SEKULOVÁ, autorka kníh, lektorka, propagátorka a návrhárka prírodných jedlých liečivých ekosystémov.
22. júna 2020 v čase vrcholiacej pandémie COVID 19 bol prostredníctvom streamingu odvysielaný fascinujúci „Koncert pre biocén“, na ktorom sláčikové kvarteto UceLi Quartet zahralo Pucciniho „Chryzantémy“ publiku zloženému z 2 292 rastlín zo škôlok v tejto oblasti. Rastliny boli neskôr doručené 2 292 zdravotníkom Hospital Clinic de Barcelona.
Symbolika tohto počinu je veľavravná. Možno jeho aktéri chceli povedať, že rastliny sú omnoho lepšie prispôsobené zákonom prírody ako ľudia a akoby väčšina z nás predpokladala.
Ak premýšľame o našej planéte existujú všadeprítomné dôkazy, že rastliny sa dokážu aj brániť. Neúnavne zarastajú priestory, ktoré sme im vzali a dokonca majú schopnosti zahladiť devastáciu prírody spôsobenú nami ľuďmi. Metafyzici dokonca hovoria, že rastliny boli na tejto planéte nielen skôr ako ľudstvo, ale že ho aj prežijú.
Je najvyšší čas prejavovať im pozornosť a rešpekt aký im právom patrí. 🙂
Pôsobí hudba na rastliny, alebo je to len mýtus?
Zdalo by sa, že hudbu môžu vnímať len stvorenia, ktoré majú uši, ale množstvo pozorovaní však naznačuje, že rastliny na hudbu skutočne reagujú.
je blog, v ktorom popisujem životný príbeh istej Kristíny Matulovej. Žila na prelome 19. a 20. storočia a mezi prešpurákmi dodnes pretrváva legenda o tom ako na citare hrávala rastlinkám vo svojej záhradke v presvedčení, že im to prospieva. Museli to byť čarovné chvíle a večná škoda, že sa nezachovalo žiadne audio-video. :)
Nám však k ich pripomenutiu iste stačí trochu predstavivosti a obdiv k tejto pozoruhodnej žene.
Inšpirované FB statusom Ondreja Jajcaja v skupine "Prešpurčina ešte nezgegla" 4.júla 2020.
Na vtedajšie časy bola Kristína Matulová nielen vzdelaná, ale aj dosť nekonvenčná, samostatná a nezávislá žena. Napriek tomu si dokázala nájsť cestu do vyšších spoločenských kruhov a získať tam uznanie ctihodných prešporských dám.
Jej duša prahla po objavovaní a experimentoch.
V jednej staršej knihe objavila výrok významného švédskeho prírodovedca, lekára, entomológa, botanika a a zakladateľ taxonómie Carla Linné (1707- 1778) , ktorý tvrdil, že” hudba jest na Floru blahodárna”. Začala vyhrávať na svojej citare svojim bylinkým. Na vlastné oči videla ako rastú pre jej očami a otáčajú sa za jej hudbou .
Dávno pred ňou i pred Carlom Liné sa datujú prvé zmienky o tom, že rastliny reagujú na hudbu.
Napríklad v starovekých indických legendách sa uvádza, že keď boh Kršna hral na flautu, ruže sa otvárali priamo pred očami ohromených poslucháčov.
Krišna čaruje
V 20. storočí sa začali hromadiť argumenty o vplyve hudby na rastliny získané v dôsledku serióznych experimentov uskutočňovaných nezávislými výskumníkmi z rôznych krajín. Medzi nimi aj dôkazy, že hudba nielen zlepšuje vzhľad rastlín , ale prispeva aj k hojnejšej úrode.
V 70 tych rokoch 20. storočia výskumníci vo Švédsku a vtedajšom ZSSR zistili, že protoplazma rastlín pozorovaná mikroskopmi sa pod vplyvom hudby pohybuje výrazne rýchlejšie.
Vedci ten to jav interpretujú nasledovne:
Zvuk sa prenáša vo forme vĺn, ktoré prechádzajú médiom, napríklad vzduchom alebo vodou. Vlny spôsobujú, že častice v tomto médiu vibrujú. Keď zapnete rádio, zvukové vlny vytvárajú vo vzduchu vibrácie, ktoré spôsobujú vibráciu ušného bubienka. Táto tlaková energia sa premieňa na elektrickú energiu pre mozog, aby sa premietla do toho, čo vnímame ako hudobné zvuky.
Rastliny „hudbu nepočujú“, ale cítia vibrácie zvukovej vlny. Protoplazma, priesvitná živá hmota, z ktorej sú zložené všetky živočíšne a rastlinné bunky, je v neustálom pohybe. Vibrácie zachytené rastlinou môžu urýchliť protoplazmatický pohyb v bunkách. To stimuluje absorpciu živín a zlepšuje ich rast .
Výber z ďaľších výskumov.
INDIA
Annamalia University je vysoko uznávaná inštitúcia v Indii. V roku 1962 vedúci katedry botaniky na univerzite, Dr. TC Sing dohliadal na experimenty s vplyvom rôznych hudobných zvukov na rýchlosť rastu rôznych rastlín.
Jeho štúdia odhalila, že ak boli rastliny bazalky vystavené pôsobeniu hudby rástli rýchlejšie Rastliny vyrástli o 20 % vyššie a nabrali o 72 % biomasy viac ako zvyčajne. Počas rovnakého časového obdobia v kontrolnej skupine bazaliek na ktorú nepôsobila žiadna hudba. neboli zaznamenané žiadne zmeny .
Experiment spočiatku zahŕňal použitie klasickej hudby. Výskumníci experimentovali s hudbou známou ako raga hudba, ktorá zahŕňala flautu, husle a harmónium, prenosným nastrojom podobným organu. Výsledky boli podobné .
https://youtu.be/_gCN7cuVkww
Neskôr uskutočnili experimenty aj na poľných plodinách. Štúdia odhalila, že keď boli plodiny vystavené hudbe, ich veľkosť vzrástla o 25 až 60 percent nad priemer v regióne.
Nakoniec vedci z Annamalia University určili, že z viacerých hudbných nástrojov mali najvýznamnejší pozitívny vplyv na rast rastlín husle.
USA
O desaťročie neskôr výskumníčka Dorothy Retallack uskutočnila štúdiu, v ktorej boli rastliny vystavené rôznym druhom hudby alebo hudobných zvukov. Jedna skupina rastlín nechali vystavenú nie práve najpríemnejšiemu tónu F počas ôsmich hodín. Druhá skupina bola vystavená rovnakému tónu tri hodiny. Tretia skupina bola kontrolná kategória a nebola vystavená žiadnemu zvuku. Do dvoch týždňov rastliny v prvej skupine zahynuli, v druhej živorili a v tretej vyzerali zdravo.
Dorothy Retallack
tiež robila experimenty s rôznymy druhmi hudby. Pozorovala, že rastliny vystavené klasickej hudbe sa nakláňali k sebe, k zdroju hudby a navzájom sa prelínali. Rastliny vystavené rockovej hudbe sa odchyľovali od reproduktora a akoby sa pokúšali vyliezť na sklenenú ohradu skleníka.
V tomto experimente boli rôzne rastliny vystavené rôznym typom rockovej hudby, vrátane Led Zeppelin a Jimiho Hendrixa. Bez výnimky bol na všetkých exponovaných rastlinách pozorovaný abnormálny vertikálny rast a menšie listy. Nakoniec vedci zistili poškodenie rastlín, ktoré bolo podobné zmenám, ktoré spôsobila nadmerná zálievka. Nechtíky lekárske, ktoré boli v tejto štúdii vystavené rockovej hudbe uhynuli do dvoch týždňov. Zistenia z týchto štúdií publikovala Dorothy Retallack v knihe The Sound of Music and Plants, ktorá vyšla v roku 1973.
Vedci sú však stále nejednotní pokiaľ ide o jednoznačné a presvedčivé dôkazy, že hudba pozitívne ovplyvňuje rastliny – alebo v niektorých prípadoch má negatívny vplyv.
Taliansko
A hoci väčšina malých i veľkých pestovateľov rastlín nezačleňuje hudbu do svojich kultivačných režimov vo svete sa objavujú stále nové správy. Napríklad stále viac vinohradov dôsledne vystavuje svoje vinohrady hudbe a verí, že to pomáha ich viniču.
Istý Giancarlo, talianský pestovateľ citrusov vysielal v noci vo svojich sadoch hudba Mozarta, pretože bol presvedčený, že jeho stromom to prospieva.
Jeho kolegovia sa mu vysmievali. Ak však zistili, že jeho pomarančovníkuydozreli o 2 týždne skôr tak ho začali brať vážne. Skúmaním tejto skutočnosti sa dokonca zaoberal profesor Stefano Mancuso vedúci Medzinárodného laboratória pre rastlinnú neurobiológiu na Univerzite vo Florencii.
Opakovane sa objavujú poznatky, že mimoriadne záleží na štýle, druhu hudby.
HOLANDSKO
Štúdie z Holandska poukazujú na to, že klasická hudby vedie k zvýšeniu výnosu, zatiaľ čo tvrdý rock spôsobuje smrť rastlín. Stačia vraj dva týždne a rastliny, ktoré „počúvali“ klasiku boli svieže, sýto zelené a aktívne kvitnúce. Rastliny, ktoré dostali “dávku” rocku vyrástli exrémne vysoko, boli tenké, nekvitli a čoskoro uhynuli. Aj tieto štúdie poukázali na to, že rastliny, ktoré boli vystavené pôsobeniu “klasiky” sa tiahli smerom k zdroju zvuku, rovnako ako by tam bol zdroj svetla.
Záleží aj na hudobných nástrojoch.
Niektoré experimenty naznačujú, že na rastliny pôsobí pokojná, plynulá, ťahavá hudba, ktorú nemožno jednoznačne klasifikovať ako klasickú podobne ako organovú hudbu. Napr. severoindická hudba sitar, tiež tabla (perkusie), alebo arménska hudba nástroja duduk.
Zrejme by podobne pôsobila aj slovenská fujara.
Dnes sa na internete objavujú celé playlisty a predávajú CD s hudbou pre skleníky, viniče, či obľúbených domácich solitérov. Dokonca sa vyrábajú špeciálne prístroje, ktoré snímajú jemné elektrické signály zo živých rastlín, analyzujú ich a podľa nich syntetizuje hudobné tóny. Tie vraj fungujú na príncípe spätnej väzby. Výšku tónov a ich tempo si vlastne určuje rastlina sama.
Ako to teda vlastne je ?
Je to len ďaĺší ťah marketérov, alebo celkom efektívna a zmysluplná prax?
Napriek kritike a pochybovačom.
Vedci a vynálezcovia sa však nevzdávajú a stále hľadajú a objavujú nové spôsoby komunikácie rastlín.
Pred niekoľkými rokmi vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu objavili signálny mechanizmus, ktorý riadi prieduchy rastliny . Pri vystavení istej frekvencii sa prieduchy rastlín zatvárajú, pri inej otvorajú. Prieduchy sú zodpovedné za výmenu plynov, kyslíka, dusíka a CO2 čo znamená, že ich regulácia má významný vplyv na fotosyntézu. Ak však frekvencia a jej časové pôsobenie hudobných zvukov nie je presne správne, bunkám hrozí dehydratácia, alebo zadusenie. Experimenty ukázali, že vyššie tóny boli viac-menej priamo zodpovedné za zvýšenú výmenu plynov, ale na druhej strane ohrozovali rastlinu dehydratáciou.
Na vlne záujmu
o načrtnutý, doteraz málo známy život rastlín sa objavili viaceré dômyselné technické zariadenia a prístroje, ktorých cieľom je nielen zvýšiť výnos a zlepšiť stav rastlín, ale dokonca aj ľudských poslucháčov.
Vo Francúzsku sú populárne „super vintage“ CD so záznamami špeciálne vybraných diel klasickej hudby. V USA sú dostupné zvukové nahrávky určené pre konkrétne rastliny a konkrétne účely (zvýšenie veľkosti, zvýšenie počtu semien a pod.). V Číne sú v skleníkoch s veľkým úspechom inštalované „zelené generátory“ ktoré prenášajú rôzne zvukové vlny stimulujúce rast rastlín, ich fotosyntézu.
K podobným experimentátorom možno k nim zaradiť aj slovenského profesionálneho konštruktéra elektroniky Vladimíra Raffaja, ktorý vyvinul prístroj umožňujúci interpretácii signálov z rastlín, prenos dát do počítača a ich následnú analýzu.
Hudba môže mať vplyv aj na klíčenie semien .
Publikácia v časopise „Journal of alternative and Complementary Medicine“ opisuje experiment, v ktorom hudba viedla k vyššiemu percentu klíčenia a rýchlejšiemu klíčeniu.
Možným vysvetlením, prečo rastliny reagujú pozitívne na klasickú hudbu a nie na heavy metal, je to, že v klasickej hudbe sa používajú čistejšie tóny, kým heavy metal je plný gitarových efektov ako skreslenie a overdrive, ktoré rozhodne nemôžeme považovať za čisté tóny!
A tak sa zrodil nápad ozvučiť SIGNÁLY z rastlín primeranou hudbou.
Všetko sa začalo vo februári roku 1966, keď policajný expert CIA, odborník na detektory lži, Cleve Backster možno zo zvedavosti alebo z nudy pripojil svoj detektor lži na listy dracény. Očakával, že na jeho zapisovači uvidí pokles krivky povrchového odporu ako reakciu na zaliatie rastliny. Na jeho veľké prekvapenie detektor sprostredkoval reakciu, ktorá by u človeka zodpovedala vysokému emočnému vzrušeniu. Stalo sa to aj v momente, keď mu napadlo popáliť list rastliny zápalkou. Okamžite si uvedomil význam svojho objavu a v pokusoch pokračoval ďalej. Kvetiny sa prejavovali podľa jeho očakávania. Pri zalievaní krivka naznačovala spokojnosť, pri odtrhnutí listu zaznamenalo zariadenie typickú poplašnú reakciu . To naznačuje, že rastliny aj napriek chýbajúcej nervovej sústave reagujú podobne ako živočíchy.
Backsterov efekt
Kritici nakoniec takzvaný Backsterov efekt vzali na vedomie. Ďaľšie experimenty neskôr preukázali, že rastliny reagujú aj na iné a veľmi slabé signály. Backster neskôr zistil, že rastliny, ktoré vyrastajú vedľa seba určitú dobu, udržujú spolu kontakt. Zdá sa, že tieto spriatelené rastliny spolu komunikujú aj na pomerne veľké vzdialenosti. Môžu rastliny komunikovať doteraz neobjavenými informačnými kanálmi?
EPILÓG
hudba a rastliny
Ak premýšľame o našej planéte, existujú dôkazy, že rastliny sa dokážu brániť. Neúnavne zarastajú priestory, ktoré sme im vzali a dokonca majú schopnosti zahladiť devastáciu prírody spôsobenú nami ľuďmi. Metafyzici dokonca hovoria, že rastliny boli na tejto planéte nielen skôr ako ľudstvo, ale že ho aj prežijú. Je najvyšší čas prejavovať im pozornosť a rešpekt aký im právom patrí.
Rastlinám sa nedostáva veľkú úcta. Kosíme a chodíme po nich, pálime, zbierame a jeme. Nájdime si trochu času, aby sme si uvedomili, aký neuveriteľný môže byť malý zelený výhonok.
Blog Hudba a rastliny napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak
sú dve kórejské deti, ktoré žijú spolu s rodičmi vo francúzskom Bretónsku. Učarovali miliónom už v roku 2019 piesňou “VEINTE AñOS”, ktorú si nestrojene zaspievali a zahrali spolu s otcom Nicolasom, len tak na lavičke za domom.
Inokedy si zájdu do lesa, sadnú pod machom obrastený strom a dajú niečo také úžasné ako je GRACIAS A LA VIDA” (Vďaka životu), kubánsku pieseň, ktorú svojho časy spievala Joan Baezová.
Už prvé video,
ktoré zverejnila ich mama Catherines piesňou Viente años ich katapultovalo na obežnú dráhu Zeme. Niektoré ďalšie mali už pred pandémiou na sieťach súhrnne aj viac ako 50 mil. zhliadnutí. Nora dokáže celkom prirodzene spievať v najrôznejších jazykoch, popri angličtine a francúzštine aj španielsky, portugalsky, dokonca nemecky, taliansky, alebo napr. aj v arabsky – čo z nej urobilo v arabskom svete obrovské lákadlo osobitne pre jej rovesníčky. Sama sa z toho smeje a hovorí, že aspoň ušetrili rodičom financie na ich štúdium.
Už pred pandémiou
sa vychýrené hudobné festivaly šli o ich vystúpenie pretrhnúť. Vyhýbali sa im však ako mohli. Dokonca sa na istý čas “ukryli” v jednej latinskoamerickej krajine. Paradoxne tým rástla ich príťažlivosť a organizátori festivalov ich lákali snovými horármi za dve-tri pesničky .
Ako čas plynul
stali sa z nich tínedžeri, ktorí v ničom nestratili na svojej príťažlivosti. Nenechám si ujsť žiadne ich video, ale v čom spočíva to tajomstvo ich úspechu nedokážem pomenovať. Možno je to celým ich prejavom, ktorým prenášajú na divákov svoju auru pokoja, vľúdnosti, náklonnosti a bezpečia. Možno tým, že ľudia v tomto hlučnom svete ešte celkom nestratili cit pre takýto nežný, neafektovaný prejav a spev, ktorý očisťuje naše zmätené duše? Možno aj tým, že túžime po panensky čistej, nefalšovanej hudbe, ktorá nepozná hranice, spája kultúry a srdcia? To je niečo čo všetci potrebujeme a zvlášť v týchto ponurých dňoch. Nedávno som ich uvidel prvýkrát hovoriť pred kamerami. Posúďte sami.
https://youtu.be/ciROJ5r-mGs
A na dôvažok
ešte český text spomínanej nádhernej piesne
GRACIAS A LA VIDA” (Vďaka životu).
sem vděčná životu, který mi daroval tolik
Dal mi dvě jasné hvězdy (oči), kterými, kdykoliv je otevřu, přesně rozliším černé od bílého A na vysokém nebi, pozadí plné hvězd A mezi davy muže kterého miluji. Jsem vděčná životu, který mi daroval tolik Dal mi sluch, jež ve svém širokém rozsahu Zaznamenává v noci a ve dne cvrčky a kanárky, Kladiva, turbíny, štěkání, bouře A ten hlas tak něžný mého milovaného Jsem vděčná životu, který mi daroval tolik Dal mi zvuk a abecedu A s nimi též slova kterými myslím a říkám Matko, příteli, bratře, a světlo osvícující Cestu duše toho, kterého miluji Jsem vděčná životu, který mi daroval tolik Dal mi chůzi mých unavených noh, S nimiž jsem prošla města a louže, Pláže a pouště, hory a roviny, A přišla k tvému domu, tvé ulici a tvému dvoru Jsem vděčná životu který mi daroval tolik Dal mi srdce které rozrušuje moji hruď Když pozoruji plody lidského důmyslu Když pozoruji dobro tak odlišné od zla Když se dívám hluboko do tvých jasných očí Jsem vděčná životu, který mi daroval tolik Dal mi smích a dal mi pláč A tím já rozlišuji radost od smutku Které jsou dva zdroje mé písně A zdroje vaší písně, která je tou stejnou písní A zdroje písně celého lidstva, která je mou vlastní písní Jsem vděčná životu, který mi daroval tolik … .
je názov výnimočnej rozhlasovej hry srbského autora Momo KAPORA. V slovenskej verzii hru JOLLY JOCKEY úspešne premiérovo odvysielal Československý rozhlas v Bratislave ešte v roku 1978. Jej realizácia už vtedy zaujala odbornú verejnosť a poslucháčov. Svojej reprízy sa však dočkala až po 28-mich rokoch, v roku 2006.
Ktovie prečo?!
Momo Kapor
Momo Kapor ( 1937- 2010) bol významný srbský prozaik a maliar. Je autorom viac ako štyridsiatich románov, poviedok, cestopisných a autobiografických kníh a esejí. V európskom meradle bol známy aj ako autor rozhlasovej, televíznej a divadelnej drámy. Jeho knihy boli preložené do viac ako dvadsiatich jazykov. Známy sa stal aj ako ilustrátor a ilustroval svoje vlastné a početné knihy iných autorov. Jeho obrazy boli vystavené v New Yorku, Bostone, Ženeva, Frankfurt, Londýn a ďalších mestách. Bol riadnym členom Srbskej akadémie vied a umení.
alebo audio
Jolly Jockey je diskdžokej, ktorý vysiela v komerčnom rádiu nočný hudobný program. Mixuje v ňom šlágre so svojím slovom a reklamami. Svoju prácu však nevykonáva s nadšením, skôr profesionálne chladne a rezignovane až do chvíle, keď mu mladý telefonujúci poslucháč vynadá za prehrávanie hudobných vykopávek a za vykopávku označuje i jeho samotného. Diskdžokeja to neurazilo, ale práve naopak mobilizovalo k spomienkam zo svojho vlastného života. Takmer s hrdosťou hovorí, že sám seba považuje za žijúcu fosíliu, vyplznutého leoparda či špióna v tábore sopliakov. … a začne vysielať hudbu svojej mladosti
Komerčný éter sa rozoznie piesňami Zarah Leander a inými vojnovými a povojnovými hviezdami, sambou, ča-čou, rock´n´rollom, Fredem Astairem či cool jazzem. Medzitým vysielané, vopred pripravené reklamy však pôsobia každou minútou absurdnejšie a vlezlejšie, čo iste rozhodne o budúcom osude diskdžojeja v tomto rádiu.
Rolu starnúceho diskdžokeja pozoruhodne stvárnil Juraj Kukura.
Juraj Kukura
Hra presahuje dobu jej realizácie a svojím odkazom je v mnohom aktuálna aj v súčasnosti.
Hudba v tejto hre :Carole King: It's Too Late, Showaddywaddy: Under the Moon of Love, Osibisa: The Warrior, Körmendi együttes: Rock boogie, Ram Jam: Black Betty, Boney M: A Woman Can Change a Man, Ray Charles: Georgia, James Brown: Get Up I Feel Like Being A Sex Machine, Gene Kelly: Good Mornin', James Last: Happy Brasilia, Charles Aznavour: Jesabel, Jimi Hendrix: Voodoo Chile, Otis Redding: Day Tripper, Frank Sinatra: You My Love, Georde Harrison: I Me Mind , Pascal Danel : Kilimandjaro, ...
Na úspechu rozhlasovej hry Jolly Jockey mala iste – popri réžijnej, hereckej a technickej realizácii aj textová predloha jej slovenského prekladu. Jej autorom bol vtedajší redaktor Čs. rozhlasu Milan Materák, neskorší riaditeľ Slovenskej televízie.
Milan Materák
Pretože na internete dlhší čas pretrváva zhánka po tejto výnimočnej rozhlasovej hre – jej objav v súkromnom archíve nás viedol k digitalizácii starého analógového záznamu. Prostredníctvom stránky www.psychobalzam.com ho ponúkame našim návštevníkom.
V prípade, že sa videofilm nezobrazí skúste nasledovný automaticky prehrávaný zoznam skompletizovaný podľa priloženého playlistu.
Satelit-C-Music-Play-listBond Girls
C MUSIC TV sa od svojho vzniku v roku 2007 zameriava na klasickú a filmovú hudbu. Od roku 2017 sa ako C Music+ stala súčasťou spoločnosti Stingray iConcerts. V súčasnosti je prostredníctvom satelitov (free SAT) a káblových rozvodov dostupná vo viac ako 80-tich krajinách Európy, Ázie a Afriky.
otvoríte kliknutím na obr.
Táto asertívna spoločnosť sa medzičasom stala globálnym poskytovateľom hudobných služieb a popri hudobných televízií vlastní aj niekoľko desiatok rozhlasových staníc, prémiových TV 4K UHD, ponúka karaoke produkty, hudobné nosiče a aplikácie na internete.
Je otázkou či táto globalizácia trhu s hudbou bude na prospech kvality hudobnej kultúry.
Vanesse-Mae
Hudba …, Tanec …, Spev …, svet plný krásy a zázrakov
“*LEN HUDBA POVIE DOSLOVA I ČO SA NEPOMESTÍ DO SLOVA” *
