Archív značiek: smútok

Ako sa chrániť pred propagandou a vojnovým stresom?

AKO SA CHRÁNIŤ PRED PROPAGANDOU a vojnovým stresom?

 

Milan Lasica

Inšpiráciou k tomuto blogu  bola  rozsiahlejšia redakčná štúdia
**“Is it possible to protect yourself from propaganda?”**

uverejnená na dvojjazyčnom (en, ru) portáli istories media .
Založili ho a editujú poprední ruskí novinári, ktorí tesne pred i po začatí Putinovej “špeciálnej operácie na Ukrajine” opustili Rusko.

Je vhodné poznamenať, že redakčný i autorský pohľad týchto novinárov na propagandu je dosť jednostranný a abstrahuje od skutočnosti, že nástroje propagandy účelovo využívajú obe strany frontu.  Iste je to podmienené ich novinárskymi a životnými skúsenosťami. Napriek tomu sú však niektoré rozhovory s naslovovzatými odborníkmi vo svojej podstate natoľko inšpiratívne, že som sa pokúsil v ponúknutom blogu odpútať od tohto ich videnia a objektivizovať niektoré ich univerzálne a pre jednotlivca cenné myšlienky. V závere ponúkam odkaz na jednu účinnú a dostupnú cestu zachovania vlastnej integrity a osobnej “imunity” pred vplyvom propagánd, mediálnych manipulácií a vojnového stresu.

Psychologické vedy, teória komunikácie a vedy o ľudskom mozgu sa už dlho pokúšajú odpovedať na naznačené otázky a vyvinúť účinné spôsoby ochrany pred ich negatívnymi vplyvmi.
Záujem o získané poznatky v posledných mesiacoch prudko narástol, najmä v dôsledku vojny, ktorá prebieha na Ukrajine a dotýka aj Slovákov.

source: pinterest

“Prvou obeťou vojny je pravda.”

Táto veta môže znieť azda niekomu trochu pateticky. Nazdávam sa však, že pri hľadaní pravdy a jej rozlišovaní od propagandy, zámerných lží a hoaxov je nevyhnuté zotrvať na ich odhaľovaní. Nielen kvôli obetiam každej vojny ale aj preto, aby sme ďaľšie vojny ani obavy z nich už nikdy nemuseli zažívať.
Môže k tomu prispieť aj psychológia, ktorá len pomaly odkrýva odveké tajomstvá účelovej manipulácie s ľudským vedomím. 

Tie poznatky však vonkoncom nie sú povzbudivé.

Viaceré z nich preukázali, že “Ak je už človek infikovaný propagandou, je takmer nemožné ho zachrániť. “– hovorí docentka psychológie Anna Fenko z Fakulty sociálnych vied Amsterdamskej univerzity. Indoktrinácia propagandou je takou silnou zbraňou, že tragicky rozdeľuje nielen štáty, národy,  ale aj  samotný národ, ak sa  stal objektom pozornosti propagandistov. Tiež traumatizuje celé rodiny,  pokrvných príbuzných, ktorí sa ocitli na opačných stranách frontovej línie. Títo neveria, že sú ovplyvnení propagandou ani vtedy ak im príbuzní rozprávajú o zverstvách a bombových útokoch, ktoré osobne zažili. Ako je to možné? Ako sa propagande darí až takto otráviť mozog Homo sapiens? Ako táto infekcia prebieha a je možné pred ňou ochrániť seba a našich blízkych?
Podľa vyššie uvedeného zdroja bolo za posledných 20 rokov realizovaných viac ako 40 štúdií o účinnosti rôznych metód boja proti propagande, tzv. imunizácii jej účinkov. Tie však nie sú – žiaľ (či našťastie?) – extra účinné. Podobne ako rôzne laické , “úprimné” snahy presvedčiť svojich priateľov či rodičov, že to oni sú ovplyvnení propagandou.

Neraz to viedlo k ostrým konfliktom a rozchodom v rodinách. Z Ukrajiny, ale aj samotného Ruska a nakoniec aj u nás, zo Slovenska sa k nám dostávajú príbehy až s tragickými koncami. Viaceré experimentálne štúdie skúmali a porovnávali vnímanie rovnakých argumentov a faktov pred po pôsobení propagandy u rôznych skupín ľudí. Žiadna z nich však nepreukázala, že by ľudia zmenili svoje názory, ktoré sa u nich vyvinuli ako dôsledok propagandy.

“To znamená, že presvedčiť človeka infikovaného propagandou je takmer nemožné.”

Ak raz dôjde k mimovoľnému “vpečateniu” istých postojov a názorov do našej psychiky – ich zapojenie do hodnotenia javov, vzťahov a súvislostí vnímanej informácie, reality, alebo hoci len ľudskej  tváre je takmer okamžité.  Existujú štúdie, ktoré ukazujú, ako propaganda zneužíva tieto dispozície človeka, ako ovplyvňuje váš mozog a ako nás núti robiť zlé veci. Napríklad zabíjať iných ľudí vo vojne.

„Myslím si, (*zdôvodňuje ďalej Anna Fenko), že najhoršie rozhodnutia robíme vtedy, keď sme nahnevaní, vystresovaní, unavení, bojíme sa, alebo sme sfanatizovaní.  V takýchto chvíľach sme najmenej schopní kritického myslenia. V takýchto chvíľach nedokážeme regulovať naše najsilnejšie zlé emócie. Myslím si, že cieľom propagandy je manipuláciou emócií zmeniť ľudí tak aby nakoniec poslušne a dokonca aj aktívne urobili  hrozne nesprávne rozhodnutia v záujme mocných.”  

Zdroj: by Chitrapa at English Wikipedia

“Ak sa pozrieme na mozog, hormóny, gény a všetko ostatné, čo nás robí tým, kým sme, sme ako všetky ostatné primáty: delíme svet na „my“ a „oni“. A robíme to automaticky. Robíme to v zlomku sekundy. V tomto kontexte vzhľadom na obmedzený rozsah blogu odkazujem aspoň na rozhovor (uverejnený na rovnakom portáli https://istories.media/ ) s jedným z najznámejších svetových neurovedcov, profesorom Stanfordskej univerzity Robertom Sapolskym na tému “Prečo ľudia robia zlo … ?”

Naša povaha je taká, že sa k „nim“, k tým “cudzím” správame veľmi predpojato – hovorí Sapolsky. “V tomto smere sme ako všetky ostatné primáty. Istou nádejou pre mier je prekvapujúce zistenie, že je zároveň aj pomerne ľahké manipulovať s tým, koho presne považujeme za „našich“ a koho za „outsiderov“.” Propaganda veľmi efektívne spája inštinktívne emócie s našou reakciou. Sapolski pripomína “Aj keď ste schopní kriticky myslieť, ak máte to šťastie, máte dar takejto schopnosti aj vtedy bude neraz ťažké odolať jej.”
Vedci hovoria, že problém nie je ani tak v tom, že by ľudia nechceli poznať pravdu, napr. o páde dvojičiek v New Yorku, o zostrelení Boegingu MH17 nad Ukrajinou, o príčinách vojny na Ukrajine, o masakri v Buči, … .

Skutočným problémom je, že stále viac ľudí prestáva veriť v pravdu ako takú.

V tomto kontexte sa vynára viacero otázok. Jednou z nich je napríklad otázka: “Sú internet a digitál darmi ľudstvu?” Najhoršie na týchto výdobytkoch je to, že propaganda nielen premieňa “reál na virtuál”, ale to, že manipulátori a propagandisti z oboch brehov tvrdia, že ich “virtuál je reál”.

Civilizácia stojí pred novým obdobím “post reality”, “post faktov”, “post pravdy”, ktoré môžeme vnímať aj nebývalý CHAOS.

Bude nakoniec všetko len virtuálna ilúzia a “pravdu” bude mať ten, kto bude mať väčšiu a silnejšiu armádu?! Samozrejme mierotvornú. Čaká nás nový Babylon? Dokáže si s tým ľudstvo poradiť?

Relativizácia PRAVDY

má už dnes závažné dôsledky na celú ľudskú civilizáciu, na jej rozvoj a hroziaci úpadok.
Príčin je mnoho.
“Právd” môže byť v dnešných časoch explózie šírenia informácii hneď niekoľko a nie je možné ich nezávislé hodnoverné overenie, pretože všetko je bleskovo kontra-propagandisticky zmanipulované.

Napr. už len číselné fakty médiami udávaných fyzických obetí na strane napadnutých, alebo na strane agresora môžu byť diametrálne odlišné. U človeka  (percipienta) vtedy dochádza k tzv. kognitívnemu preťaženiu mozgu, ktorý nakoniec dospeje k presvedčeniu, že „všetci klamú“. A keďže žiadna pravda neexistuje, ľudia prijmú za svoj názor, ktorý je psychologicky pohodlnejší a ktorý zdieľa a schvaľuje väčšina.”
Celkom pokojne sa tento jav dá charakterizovať ako “mentálna hmla”, ktorej dôsledkom je stádovitosť v konaní a iracionalita v našom myslení.

George Orwell

Nastáva hromadný útlm zdravého rozumu, ľudskosti a racionality. To je stav nedôstojný človeka blízky ochoreniu známemu z psychiatrie ako “davová psychóza”. Je len otázkou času kedy budú padať múry, zarinčia zbrane, začnú padať bomby a budú zomierať nielen vojaci na frontových líniách, ale aj celkom nevinní ľudia. Medzi tými deľmi boli a iste sú aj noví ; “Mozart”, “Einštein”, “Phil Jobs”, “Matt Mullenweg” (jeden z mužov, ktorí stvorili WordPress, slobodný a nezávislý webový softvér dostupný každému čo i len trochu gramotnému človeku). Ak chcete tak aj ďalšia “Adriana Kučerová”, “Mirka Musilová”, “Alina Zagitová”, alebo hoci aj “Marek Hamšík”.

… a práve tieto, ani len netušené straty – ako dôsledky VOJNY a jej propagandy sú tie, ktoré by mali ľudstvo najviac znepokojovať a burcovať.

„Všetci utekali – tak som bežal tiež”

– prastaré, primitívne, no stále fungujúce pravidlo prežitia v situácii neistoty. Keď sú normy zničené a okolo sú nepriatelia a nebezpečenstvo, nie je čas pýtať sa: “Prečo?” “Čo? Kde je pravda?”.
Podľa psychológa Daniela Kahnemana, oceneného Nobelovou cenou za teóriu rozhodovania, viac ako 90 % našich činov nevykonávame racionálne, ale automaticky, pod vplyvom emócií, spoločenských noriem či zvykov. Človek zapína mozog len vtedy, ak sú splnené tri podmienky: po prvé, rozhodnutie je pre neho osobne veľmi dôležité. Po druhé, má dostatok zdrojov – času, informácií a vedomostí – na zváženie svojho rozhodnutia. A po tretie, je v pokojnom stave, nikam neuteká a nemusí sa báť ohrozenia. Vo všetkých ostatných prípadoch nie sme schopní nasledovať hlas rozumu. (D.Kahneman, Myslenie rýchle a pomalé, vyd. AKTUELL, slovak edition 2019).
“Existuje nádej, že opar propagandy niekedy opadne a že ľudia dokážu zapnúť svoje mozgy? “- pýta sa Kahneman. ”

Teoreticky existuje. Na to však musia byť splnené tieto tri podmienky: musí sa pre nich stať nevyhnutným triezve vnímanie reality, musia mať dostatok času a kognitívnych zdrojov na analýzu informácií a nesmú prežívať stres.”

Je odstrihnutie od médií a internetu riešením?

Mnoho ľudí, medzi nimi aj viacerí známi a priatelia riešili problém ochrany seba i svojich blízkych pred propagandou tak, že sa celkom odstrihli od médií a sietí. Iste – aj to je spôsob, pokus ako si zachovať vlastnú integritu. Ibaže skúsenosti opakovane potvrdzujú, že takáto úniková izolácia od informácií vedie časom k ilúziám o dianí vo svete, vytesňovaniu aj závážných skutočností, zmätenosti a nakoniec k vážnym osobnostným zlyhaniam a vzťahovým problémom.  Jednotlivec ich nedokáže sám, bez odbornej pomoci úspešne riešiť.

Už v prípade očakávaní z vyhrotenia vojnového konfliktu  môže dôjsť  u niektorých jednotlivcov až k ich paralizovaniu, niekedy aj k vystupňovaniu agresivity a  poruche nazývanou Posttraumatický stresový syndróm.

Posttraumatická stresová porucha
Dostupné po kliknutí

 

Otázkou je, ako tieto podmienky pacifikovania účinkov propagandy zmysluplne zabezpečiť. Pomerne jednoduché je to v individuálnych prípadoch, aj to len v prípade záujmu získať takúto záštitu. Existuje viacero osvedčených, vedeckých overených a účinných ciest k získaniu odstupu, nadhľadu, ciest k vnútornej slobode a životnej múdrosti.

Žiadna z nich však nie čarovným prútikom a neúčinkuje ako “acylpirín”. každá z nich si  vyžaduje  istý nenáročný “tréning” a  čas. 

Na jednu z nich sa môžete vydať ak zájdete na zdieľanú stránku. Podrobný “bedeker  nájdete TU.

Želám vám na tejto ceste mnoho objavov, obohacujúcich zážitkov, nezdolnú, pokojnú rozvahu  mier v sebe a predovšetkým  vôkol VÁS .

Ako sa brániť propagande?
OSLOBODZUJÚCA ZÁŠTITA. Picture Source Adobe Stock , licence standard, gratis per Web, social, email, e dispositivi mobili., autor: Jorm Sangsorn

Blog napísal, zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak. Vojenskú službu absolvoval v Armádnom vedecko-výskumnom psychologickom pracovisku Vojenskej akadémie AZ. Neskôr pracoval 19 rokov ako rozhlasový psychológ v Československom a Slovenskom rozhlase  (do roku 1994) a 14 rokov ako psychológ práce a organizácie v Národnej banke Slovenska. 

Visits: 177

HUDBA A MIER

HUDBA A MIER 

Grécke slovo označujúce mier, “eirene” má podľa etymológov pôvod v oblati hudby. Znamená súzvuk všetkých tónov: vysokých i hlbokých, hlasných i tichých, … . Keď tóny súznia, súznia nielen medzi sebou navzájom, ale aj s ľuďmi okolo. To sa stáva iba vtedy keď harmónia medzi nimi vzniká prirodzene, podľa prírodou daných zákonitostí súzvuku, čiže nanásilne a slobodne. 

V tom je ukrytý odkaz hudby  pre mier medzi ľuďmi, ktorý stále bohapusto ignorujeme.

HUDBA A MIER

V záujme hlavného zmyslu tohoto blogu ešte doplním, že latinské slovo “pax”(peace) pochádza zo slova “pacisci”, ktoré vyjadruje zhodu, dohodu, ktorá je vždy výsledkom jednania a vzájomného dohovoru.

V posledných mesiacoch , týždňoch a dňoch  namiesto snahy o súzvuk stále častejšie počúvame pazvuky a hlasy, ktoré sú od  vzájomného súladu vzdialené a stále sebavedomejšie nám vnucujú  svoje predstavy  o “MIERI”.  Dokonca sa ich intenzita rozmohla tak, že slovo VOJNA sa stalo bežným výrazom (pred nedávnom niečo u nás nepredstaviteľné ) a slovo MIER sa mnohí obavájú vyslovovať z obáv, že budú považovaní prinajmešom za sympatizantov tej druhej strany konfliktu. Ak sa aj ozvú tak sú “algoritmami” vytesnení z mediálneho  priestoru a často aj zablokovaní. V tom lepšom prípade sú považovaní za naivných romantikov, ktorí sú bojovne naladenými zbrojnošmi a ich lokajskými  mediálnymi  “expertami”, “analytikmi” a politikmi  akurát tak na smiech.

V dejinách ľudstva sa veľa výnimočných mužov i žien vyjadrovalo k otázkam VOJNY a MIERU. Ich slová, odkazy a diela akoby v týchto dňoch nemali žiadnu váhu. Nikto si vraj vojnu neželá, ale všetci ju strnulo a v kŕči očakávajú- niektorí ju aktívne a podporujú, mnohí však “ako ovce v salaši” pasívne  čakajú kým príde až  k nim domov a vycerí na nich svoje zuby,

… a zdôvodňujú si to rôznymi fatalistickými múdrosťami  typu:

„Mier-  v medzinárodnom živote nie je ničím iným ako obdobím vzájomného podvádzania medzi dvoma vojnami.“ (Ambrose Bierce americký editorialista, novinár, novelista, fabulista a satirik 1842 – 1914)

Našťastie je stále dosť odkazov múdrych, ktorí napriek bolestným skúsenostiam  s neznášanlivosťou a chamtivosťou národov postavili  ľudstvu majáky MIERU a HUMANITY.

Ibaže tie posolstvá v tej kakafónii hlasov politikov, výbuchov bômb  a bolesti miliónov takmer nepočuť.

Patria medzi nich aj dvaja velikáni  Fridrich Schiller a Ludwig van Beethoven.

Ten prvý napísal ešte v 18. storočí “Ódu na radosť”, ktorá je vlastne výzvou celému civilizovanému svetu  a nádejou možného mieru. Netušiac aké hrôzy zažije svet v dvoch svetových vojnách.

Fridrich Schiller (1759-1805) HUDBA A MIER - iný pohľad
Fridrich Schiller (1759-1805)
Rukopis "Ódy na radosť" HUDBA A MIER - iný pohľad
Rukopis “Ódy na radosť”

 

Óda na radosť

Radosť – krásna iskra Božia,
elyzejskej dcéry hlas,
teraz s láskou nevýslovnou
ku svätyni vedieš nás.

Tvoje kúzla prinavrátia,
čo zlá doba nechráni –
všetci ľudia budú bratia
pod tvojimi krídlami.

Ak ti dosiaľ šťastie prialo,
priateľovi pomáhaj,
ak túžiš za ženou stálou,
príď – tu u nás nájdeš raj.

Keby sa dnes každá duša
stretla hneď na úsvite,
svätý mier viac nenarušia,
plač so smútkom odíde.

Radosť! Človek odjakživa
pije z ňadier prírody,
ľudia tebou sa len živia,
z teba žijú národy.

Plný strapec tmavej révy –
darca najvzácnejších vín,
tebou sýtia sa aj červy,
teba schváli Cherubín.

Lúče slnečné sa roja,
nebo žiari nad nami,
spoločnými cestami
poďme v časoch nepokoja.

V náruč poďte milióny –
tu je bozk pre celý svet.
Bratia k hniezdam vzneste let,
kde náš milý Otec tróni.

V prach sa kloňte – milióny,
života bez Tvorcu niet.
Tam pri hviezdach bude bdieť,
tam pri hviezdach musí tróniť.

Radosť, jasná iskra bohov,
elyzejskej dcéry hlas,
teraz s láskou nevýslovnou
ku svätyni vedieš nás.

 

Ten druhý, Ludwig van Beethoven ju zhudobnil, hoci ju pre svoju hluchotu mohol počuť len vo svojom duševných predstavách.

Jeho Deviata symfónia akoby v prišla z inej galaxie. V nej Beethoven dovŕšil to, na čom celý život tvrdo pracoval,  doslova drel niekoľko rokov. V súčasnosti význam tohto diela ďaleko prekročil kruhy hodnotenia hudobnej tvorby.

Nakoniec sa obe ich diela stali hymnickými symbolmi vyjadrujúcimi túžby a sny obyvateľov jedného stále ťažko skúšaného kontinetu, našej EURÓPY.

“Óda na radosť”

je záverečná časť Beethovenovej 9. symfónie d moll op 125  (Ode “An die Freude”).  Vyjadruje idealistickú víziu bratstva celého ľudstva, ktorú zdieľal aj van Beethoven. Vyjadruje ideál slobody, mieru a solidarity.  Symfónia mala premiéru 7. mája 1824 vo Viedni. “Óda na radosť” bola ako Európska hymna  oficiálne uznaná  v roku 1985.

S nádejou i radosťou zdieľam jej predvedenie Slovenskou filharmóniou a Zborom SF zachytené amatérskym videom  (Patrika Regecziho) ešte v roku 2016. Hoci video nie je technicky najdokonalejšie veľkolepé predvedenie  slovenskými umelcami ma napĺňa hrdosťou a vierou, že Projekt Európskej únie – napriek všetkým disharmóniam a falošným tónom  je pre Slovensko a Slovákov správnou cestou a záštitou MIERU. 

sólisti SF, HUDBA A MIER - iný pohľad

HUDBA A MIER - iný pohľad HUDBA A MIER - iný pohľad

 

 

Video záznam z archívu Slovenskej filharmónie môžete nájsť TU

viac 

 

V nadväznosti na úvodné myšlienky o MIERI a VOJNE je v závere vhodné pripomenúť, že práve Fridrich Shiller odmietal násilie v akejkoľvek podobe.

Kľúč  k riešeniu základných spoločenských problémov videl v estetickej výchove. Podľa neho drsné zvieracie inštinkty bránia moderným ľuďom žiť v slobode. Za rozhodujúci prostriedok kultivácie spoločnosti považuje umenie a  výchovu ľudí krásou. “… Cesta k slobode a mieru vedie len cez krásu a kultiváciu ľudských duší” –  to sú hlavné idei celého jeho diela. Jadrom väčšiny Schillerových básní je základný optimizmus charakteristický pre básnika, viera v človeka, presvedčenie, že ľudia sa môžu a mali by byť navzájom spriaznení, nie však ľahostajní k nerozumu, v ktorejkoľvek podobe. To bol najdôležiteší prvok  jeho svetonázoru.

Problém integrity a vnútornej hodnoty jednotlivca videl v  rozvíjaní harmonickej energii jeho zmyslových a duchovných síl.   Tam, kde je narušená harmónia človeka, vzniká stav napätia. Tam, kde sa  autoritatívne  zachováva jednota  za cenu  oslabovania  duchovných síl, človek upadá do stavu oslabenia. To sú dve protikladné hranice, ku ktorým sa človek posúva v dôsledku deľby práce, ktorá obsiahla celú oblasť spoločenského života už počas jeho života v 18. storočí. Schiller tvrdí, že rozpad integrity človeka, oslabenie jeho fyzických a duchovných síl „niča jeho schopnosť hladať mier v sebe a zmier vôkol seba.  Práve krása v oslabenom človeku obnovuje jeho harmóniu,   energiu a snahu hľadať súzvuk s inými ľuďmi“. Viac TU

Slová stále aktuálne aj v súčasnosti.

Zostáva len dodať,  že hoci skutočná pozemská krása a harmónia je  tichá, mierna  a plachá vo svojich prejavoch potrebujú neustálu podporu káždého mierumilovného človeka.

Každý hlas je potrebný, každá hlas sa počíta, každý hlas zaváži zoči- voči hlučnej kakafónii zbrojnošov a ich zoskupení . Aj Ty môžeš pomôcť stlmiť ich primitívny, deštrukčný exibicionizmus a vyvážiť disonanciu, ktorú vyvolávajú všade kde sa objavia.

„Človek – to znie hrdo.“

Nedovoľme aby sa tento šľachetný výrok  Maxima Gorkého stal len nenaplnenou  víziou, ktorú navždy pochová i s nádejou na jej znovuzrodenie  vojna, ktorá aj na nás v týchto dňoch cerí svoje zuby. 

“Každý človek by mal vidieť v druhom človeku predovšetkým človeka a brata.”

hovoril aj L.L. Zamenhof ( 1859 – 1917 )  autor  esperanta určeného na medzinárodnú komunikáciu

Zamenhof monument Viedeň, HUDBA A MIER - iný pohľad
L.L. Zamenhof, Wien, Austria

Prakticky to znamená stavať príslušnosť k ľudstvu ako celku nad príslušnosť k národu, rase, náboženstvu či ideológii. Je to cieľ  s ktorým by zrejme súhlasili aj hlavní protagonisti tohto blogu “O hudbe a mieri”; Ludwig van Beethoven a Fridrich Shiller. Celkom iste ho zdieľajú aj mnohí významní ľudia súčasnosti ( vedci, umelci, pedagógovia, technici,  informatici, zdravotníci, či celkom obyčajní ľudia zbavení predsudkov a nánosov evolučného civilizačného vývoja. Prečo však mlčia?!

Tento vývoj priviedol ľudstvo na slepú koľaj!

Čím skôr si to uvedomíme a vycúvame z ohrozujúcej cesty – tým lepšie. Len potom ak to dokážeme môže sa život na krásnej modrej planéte stať kolískou života v širokom-ďalekom vesmíre.

Držme si palce PRIATELIA! 

earth-free-Pixabay - modrý rámček
Earth Cosmos Dove of Peace, author: Finamayer, Pixabay free image

 

Nech sa nikdy nenaplní vízia apokalypsy z tohoto videa!

 

Dodatok dopísaný  29.5.2022.

Európsky mládežnícky orchester pri EÚ (EUYO) zložený z najtalentovanejších, krásnych mladých hudobníkov všetkých členských štátov Európskej únie hrá Beethovenovu Symfóniu č. 9 d-mol pre divákov v berlínskom Konzerthause a pre poslucháčov na historickom namestí Gedarmenmarkt. Uprostred neho sa týči socha Schillera z bieleho mramoru. Schillerova ušľachtilá vízia zhudobnená Beethovenom sa stali v záverečnej časti tejto symfónie “Óda na radosť” (1:07:18) prísľubom nádeje a oslavou ideálu bratsva všetkých ľudí. Odôvodnene sa ju ustanovili ako oficiálnu hymnu Európskej únie. Zanietený a nadšený spev nemeckých divákov hovorí veľmi mnoho.

Ibaže … 

Dirigentom European Union Youth Orchestra je mladý ruský dirigent Vasilij Petrenko, ktorý donedávna pôsobil aj ako umelecký riaditeľ Štátneho akademického filharmonického orchestra v Petrohrade. Podľa informácii BBC však prerušil prácu vo svojej domovskej krajine pre “tragédiu na Ukrajine, … kým nebude obnovený mier”. V práci šéfdirigenta Kráľovskej liverpoolskej filharmónie však pokračuje naďalej.
Na rozdiel od iného legendárneho ruského dirigenta Valerija Gergieva, ktorý sa k Ruskom vedenej vojne na Ukrajine vôbec nevyjadroval.

Napriek tomu stratil angažmá v prestížnych svetových orchestroch. Bol napr. šéfdirigentom Londýnského symfonického orchestru a posledne  ho z postu šéfdirigenta pre jeho mlčanie odvolala aj Mníchovká filharmónia.
Podobne dopadla aj hviezdna Anna Netrebko, s ktorou zrušila zmluvu Viedenská štátna opera.
Rozporuplné časy žijeme. Na jednej strane spievame Schillerove verše “všetci ľudia budú bratia, svätý mier nič nenaruší, plač so smútkom odíde”. Na strane druhej už aj mlčanie sú mnohí schopní považovať za prejav nepriateľstva. Nepripomína vám to niečo?

Mne áno.
Schiller ani Beethoven by s podobnými perzekúciami umelcov vyjadrujúcimi sa len svojím umením iste nesúhlasili.
Nesignalizuje to nástup nového totalitného myslenia v Európe – pod krídlami vznešených ideálov?

Ľudia bdite!

A celkom na záver čosi magické. 

V japonskom  Nagane  sa pred Vianocami každý rok od roku 1983 zhromažďuje  spevácky zbor 10 000 spevákov, aby zaspievali finále Beethovenovej 9. symfónie. Väčšina spevákov sú amatéri. 

 

Blog “HUDBA A MIER” napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak (26.5.2022)

Visits: 331

Jessica Marcano

Niekedy počas Vianoc v roku 2018 mi z jedného videa Julia Iglesiasa skočila do oka speváčka z toho “křoví” na pozadí (video zdieľam na konci blogu – the first girl from the left). Omínala a omínala. Žiadne očné kvapky nepomáhali. Jej škoricovo-kakaová vôňa ma tiež vyrušovala. Keby som aspoň vedel aké má meno, aspoň … 🙂 Hľadal som a našiel. Volá sa Jessica Marcano. Je z Venezuely, dokonca je to Miss Venezuela 2004 a ako modelka, filmová herečka, TV moderátorka je známa nielen v Južnej a Latinskej Amerike, ale i v USA. Vo svojej krajine sa angažuje ako mierová  aktivistka a právnička bojujúca za práva chudobných  (rovno jame levovej – v USA).

Ktosi z priateľov prezradil na FB jej IQ. Vraj ho má 147. 

To nie je dar, ale záväzok! 

Veľa úspechov a šťastia Jessica.
Jessica Marcano
Jessica Marcano

Jessica-Marcano

Jessica Marcano
Jessica Marcano

Viete čo je to v španielčine Bacalao? Treska. Tresky sú tie vokály – každá z nich je chutnejšia ako ten Julio. 🙂

 

... a ešte  by som rád upozornil na tú harmoniku, ktorá znie v tej skladbe.je "božská".
UNITED KINGDOM – JULY 22 2004: Tango Dancers, Julio Iglesias Sang To The Smallest And Most Exclusive Crowd Of His Career, When He Became The First Big Act To Play At Exclusive London Club Venue No 6 Hamilton Place. Julio Who Is Finishing His European Tour, Before Setting Off To America Via Monte Carlo, Sang In Front Of Only 120 People, Julio Iglesias With Jessika Marcana (Photo by Dave Benett/Getty Images)

 

 

 

 

Visits: 164

Zhanna Bichevskaya

Zhanna Bichevskaya

Smútok ruskej duše.

Smútok žiaľ

Clivé piesne plné nostalalgie a sentimentu.

Žanna Vladimírovna Bičevská (Zhanna Bichevskaya) je významná  ruská speváčka a folková hudobníčka s poľskými koreňmi a s modrou krvou.  Narodila sa v Moskve a v roku 1971 absolvovala Moskovskú školu múzických umení. V 70. rokoch začala spievať ruské ľudové piesne a balady. Jej repertoár tvoria aj  zhudobnené texty ruských básnikov. V  80. a začiatkom 90. rokov začali mať piesne Žanny Bičevskej viac politické, pronárodné a duchovné zameranie. Nahrala sériu sugestívnych vlasteneckých, monarchistických a náboženských piesní, sériu piesní o dôstojníkoch Bielej gardy a tiež piesne venované romanovským svätým mučeníkom. Príklon Bičevskej k pravosláviu a nostalgii za cárským Ruskom vyvolal mnoho polemík. Viaceré jej  verejné vystúpenia v konzervatívnom a protizápadnom duchu rovnako vyvolali v Rusku nadšené, ale aj rozpačité  reakcie.

Jej vzorom bol Bulat Okudžava, z ktorého repertoáru prevzala viacero skladieb. Sama svoj štýl sama pomenovala ako „ruský countryfolk“. Úspešne vystúpila napr. v parížskej Olympii, kde ju  porovnávali s Joan Baezovou voči čomu sa ohradila. Koncertovala tiež v Československu, napr. na festivale Porta, aj v ČT. 

Zhanna Bichevskaya

Это было давно: Лет семнадцать назад, Вёз я девушку трактом почтовым. Круглолица, бела, Словно тополь стройна, И покрыта платочком шелковым.

Попросила она, Чтобы песню ей спел, Я запел, и она подхватила. А кругом тишина, Только я да она, И луна так лукаво светила.

Вдруг казачий разъезд Перерезал нам путь, Тройка быстрая вкопана встала. Кто-то выстрелил вдруг Прямо в девичью грудь, И она, как цветочек, завяла.

Перед смертью она Признавалася мне: “От жандармов я нынче бежала, Но злодейка-судьба Здесь настигла меня” – И навеки она замолчала.

Там, вдали за рекой Холм высокий стоит, Холм высокий, поросший травою. А под этим холмом Крепко девица спит, Что взяла мою песню с собою.

По диким степям Забайкалья,
Где золото роют в горах,
Бродяга, судьбу проклиная,
Тащился с сумой на плечах.
Бежал из тюрьмы темной ночью,
В тюрьме он за правду страдал.
Идти дальше нет уже мочи –
Пред ним расстилался Байкал.
Бродяга к Байкалу подходит,
Рыбацкую лодку берет
И грустную песню заводит,
Про Родину что-то поёт.
Бродяга Байкал переехал,
Навстречу родимая мать.
«Ах, здравствуй, ах, здравствуй, родная,
Здоров ли отец мой и брат?»
«Отец твой давно уж в могиле,
Землею засыпан лежит,
А брат твой давно уж в Сибири,
Давно кандалами гремит».

По Дону гуляет казак молодой,
А дева там плачет над быстрой рекой.
О чём дева плачешь, о чём Слёзы льешь?
Ах, как мне не плакать, слёз горьких не лить?
Когда молодою к цыганке пошла,
Цыганка гадала, за ручку брала.
Сказала, утонешь в день свадьбы своей
А милый мой тешит, чтоб не верила ей.
Зовёт он венчаться, он выстроил мост,
Он выстроил мост, да на тысячу вёрст.
Вот слышу, послышу мосточки гудут
Наверно, наверно невесту везут.
Вот конь, спотыкнулся и сшибся с моста.
Невеста упала в круты берега.
Во-первых, вскричала: “Прощай, мать, отец”,
Во-вторых, вскричала: “Прощай, белый свет”,
А в третьих, вскричала: “Прощай, милый мой,
Наверно, наверно, не жить нам с тобой”.
По Дону гуляет казак молодой,
А дева, а дева под мутной водой.

Пока земля еще вертится, Пока еще ярок свет, Господи, дай же Ты каждому Чего у него нет: Умному дай голову, Трусливому дай коня, Дай счастливому денег И не забудь про меня.

Пока землья еще вертится Господи, Твоя власть – Дай рвущемуся к власти Навластвоватся власть. Дай передышку щедрому . Хоть до исхода дня. Каину дай раскаянье И не забудь про меня.

Я знаю, Ты все умеешь, Я верую в мудрость Твою, Как верит солдат убитый, Что он проживает в раю; Как верит каждое ухо Тихим речам Твоим Как веруем и мы сами, Не ведая, что творим.

Господи, мой Боже Зеленоглазый мой, Пока земля еще вертится, И ето ей странно самой, Пока еще хватает Времени и огня – Дай же Ты всем понемногу И не забудь про меня.

стихи Булата Окуджавы

О Володе Высоцком я песню придумать решил: Вот еще одному не вернуться домой из похода Говорят, что грешил, что не к сроку свечу затушил … Как умел, так и жил, а безгрешных не знает природа.

Ненадолго разлука, всего лишь на миг, а потом Отправляться и нам по следам по его по горячим. Пусть кружит над Москвою орхипший его баритон, Ну а мы вместе с ним посмеемся и вместе поплачем

О Володе Высоцком я песню придумать хотел, Но дрожала рука и мотив со стихом не сходился… Белый аист московский на белое небо взлетел, Черный аист московский на черную землю спустился

https://youtu.be/H3_d8-sdFnA

www.zhanna bicevskaya

TEXTY PIESNÍ s odkazmi na videá A

TEXTY PIESNÍ s odkazmi na videá B

HUDBA A SPEV – BALZAM NA DUŠU

Tajomné, liečivé účinky clivej hudby

Visits: 241

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

katarziaSMÚTOK  ŽIAĽ  SKLAMANIE

 

ZÁHADNÉ ÚČINKY SMUTNEJ HUDBY

00:00 Barber – Agnus Dei 08:40 Albinoni – Adagio In G minor 20:30 Mozart – Lacrimosa (Requiem in D minor) 23:56 Bach – Adagio 29:11 Beethoven – Moonlight Sonata (Piano Sonata No.14) 34:35 Preisner – Lacrimosa 37:58 Faure – Requiem 44:20 Tchaikovsky – Hymn Of The Cherubim (Allegri) 55:29 Durante – Lamentations 58:26 Bach – Come Sweet Death 1:04:21 Saint-Saens – Rquiem (Agnus Dei) 1:12:53 Chopin – Nocturne No.20 (in C#minor) 1:16:36 Cortazar – Beethoven’s Silence 1:26:35 Satie – Gymnopedie No.1

Od nepamäti je známe, že hudba vplýva na našu náladu a správanie. Upokojujúca hudba má upokojujúce účinky, veselá tanečné, dynamická stimulujúce, …

Mohli by sme teda predpokladať, že podobne pôsobí aj hudba smutná. Skúsenosti, aj nové  poznatky však potvrdzujú, že tomu tak nie je. Smutná hudba zármutok a žiaľ málokedy prehlbuje, – skôr povznáša a utešuje.

smútok žiaľ sklamanie

Tento zvláštny účinok trúchlivej hudby je často vnímaný ako takmer magický a mystický. Už v minulosti ho postrehli viacerí filozofi i teológovia. Z nich napr. Martin Luther vyjadril paradoxný účinok hudby pri smútočných obradoch známym výrokom „Hudba nám zvestuje Evanjelium“ a inde „ Hudba je najlepšie umenie. Zaháňa smútok.“ Podľa Platóna „Hudba nachádza cestu k najskrytejším miestam duše“. Fridrich Nietzche považoval hudbu za „osloboditeľa, ktorý dáva krídla myšlienkam“. Angels-with-music    Škótsky filozof, esejista a matematik Thomas Carlyle ju vnímal ako  „reč anjelov“. 

Aj z týchto výrokov je zrejmé, že smutná hudba môže okrem povznesenia vyvolávať duchovné a estetické zážitky z precítenia vzácneho daru života. Smutná hudba akoby v nás zvyšovala kvocient individuálnej múdrosti a prehlbovala poznanie našej krehkosti a osudovej dočasnosti.

Poeticky krásne to vyjadril básnik Ján Buzzásy vo svojej zbierke sonetov Znelec (1976).

len hudba

smútok žiaľ sklamaniePovedané slovami astrofyziky – táto hudba akoby odkrývala  záves nášho časopriestoru a dovolila nám na chvíľu nahliadnuť do  tušených, inak nedostupných dimenzií vesmíru a nášho bytia v ňom.

 

 

SMÚTOK ŽIAĽ SKLAMANIEmusic is windows universe

hudba okno do vesmíru

Môže nám byť len ľúto, že tieto zážitky, hoci sú niekedy veľmi silné, sú aj prchavé a ťažko komunikovateľné slovami.

Funeral Václav Havel
Katedrála svätého Víta, pohreb Václava Havla.

Účastníci pietnych, rozlúčkových akcií a pohrebov sú často zaskočení pocitmi, ktoré dokáže vyvolať smutná hudba v takýchto nanajvýš osobných situáciách.

Sibelius

Prečo nás smutná hudba obšťastňuje?

Odpovede na otázky prečo smutná hudba u väčšiny ľudí trúchlenie neprehlbuje, ale zlepšuje ich náladu a duševné rozpoloženie začali hľadať aj súčasní vedci. 

Umožňujú  im to nové  výskumné  metódy, najmä v oblasti  zobrazovanie štruktúry a činnosti mozgu. Pomocou nich  preverujú tradujúce sa, často poetizujúce poznatky o vplyve hudby a snažia sa ich exaktne dokumentovať  a objektivizovať.

music neuroimaging experiment
Poznávanie vplyvu hudby na dobrovolníčke pomocou funkčnej magnetickej rezonancie. Viac TU.

Účinky hudby na človeka sú však natoľko komplexné a nejednoznačné, že aj súčasná veda len pomaly odkrýva jej tajomstvá.

Vedci postupne a pomaly skladajú mozaiku nových poznatkov, ktoré sú  stále len čiastkové, nesúrodé, polemické, akoby nezlučiteľné, možno niekedy až prekvapivé a nepochopiteľné.

smútok žiaľ sklamanie

 

 

Napríklad japonskí vedci z Tokijskej univerzity a Riken Brain Science Institute preukázali na súbore 44 probantov (zloženom z hudobníkov i laikov), že smutná hudba v nich nevyvoláva negatívne emócie, ale naopak pozitívne. Podľa štúdie zverejnenej v časopise  Frontiers in Psychology je tomu tak pretože smútok vyvolaný hudbou  nie je rovnaký, ako smútok vyvolaný skutočným nepriaznivými udalosťami (Ai Kawakami a kol. 2013). Títo japonskí vedci objavili významný rozdiel medzi emóciami, ktoré smutná hudba vyjadruje a protichodnými pocitmi, ktoré môžeme mať pri jej počúvaní. Rozlišujú medzi emóciami  ktoré hudba vyjadruje a pocitmi, ktoré vyvoláva.  Podľa nich smutná hudba mení vnímanie aktuálnej situácie. Túto situáciu – hoci je vážna a môže byť až tragická,  pociťujeme skôr nostalgicky, menej smutno a s neočakávaným nadhľadom. 

Môžete  to vyskúšať  tiež.  Tu je jedna zo skladieb použitých vo výskume. 

Tento objav ambivalentného vzťahu medzi znením smutnej hudby a pocitmi, ktoré v nás vyvoláva je významným prínosom v poznávaní jej „záhadného“ účinku.

smútok žiaľ sklamanie
zmiešané emócie

Ľudia intuitívne cítia, že smutno vyvolané  hudbou nie je skutočnou príčinou ich zármutku. Táto príčina je akoby vytesnená, stlmená a jej niekedy aj  “paralyzujúce” účinky sú významne zmiernené. Podľa japonských vedcov tento proces pôsobenia hudby na ľudskú psychiku pomáha vysporiadať sa nielen s emóciami smútku, ale aj s emóciami v mnohých ďalších, ťažších životných situáciách. Práve preto ju podvedome vyhľadávame a počúvame. Vedci tiež zistili, že k tomuto ambivalentnému účinku dochádza bez ohľadu na hudobné vzdelanie ľudí a nezávisle na národnej príslušnosti.

smútok žiaľ sklamanie

Aj ďalšie štúdie potvrdzujú, že ak sme smutní a počúvame smutnú hudbu cítime sa lepšie. Podľa výskumníkov Slobodnej univerzity v Berlíne, ktorí skúmali vplyv hudby na súbore 722 ľudí po celom svete – „smutná hudba“ viac než „šťastná hudba” vyvoláva komplexné emocionálne reakcie, ktoré vedú k pocitu úľavy, prekonaniu krízy a naplnenia zmyslu vlastnej existencie.

Schody do neba (message to heaven). smútok žiaľ sklamanie.
Schody do neba (message to heaven). Zdroj: Pinterest

Tieto skúsenosti uvádzalo až 49,9% ľudí skúmaného súboru, ktorí prekonali, či prekonávajú ťažké životné situácie. Tieto boli zväčša spájané s osobnou traumou (napr. smrťou, rozvodom), s duševným zdravím (napríklad depresiou, nespavosťou), s rakovinou, odlúčením od blízkych (dlhodobé pobyty v cudzine, väznenie), osamelosťou, ktorú spôsobuje napr. šikanovanie, alebo strádanie v dôsledku osobných zlyhaní (zavinená dopravná nehody, strata zamestnania).  Len 2,6% účastníkov výskumu nechcelo poskytnúť žiadne podrobnosti o svojich skúsenostiach s počúvaním smutnej hudby, pretože cítili, že táto téma je príliš súkromná na to, aby bola zdieľaná, hoci aj anonymne. 

smútok žiaľ sklamanie

Výskumníci z Berlína uvádzajú, že hudba vyvolávajúca smutné emócie by mala mať nízku intenzitu (hlasitosť), menšiu dynamiku a predovšetkým pomalé tempo.

V danom rámci sú mimoriadne podnetné systematické prehľady najnovších výskumov ponúkané v časopise Human Neuroscience . Poukazujú napr. na dôležitosť  situačných faktorov. Respondenti a probanti uvádzali, že smutnú hudbu počúvajú častejšie keď sú sami, keď sú sklamaní, alebo sa cítia osamelí, niekedy aj v neočakávanej situáciách, napr. pri blízkom kontakte s prírodou  (Taruffi a Koelsch, 2014 ). Niektorí uvádzali, že uprednostňujú počúvanie smutnej hudby v istom dennom čase, ktorý bol individuálne rôzny. Iné štúdie preukázali, že príťažlivosť a účinok smutnej hudby sa zvyšuje, keď opakovane znie tá istá časť  skladby. Tiež ak sú psychicky unavení, nervózni, či roztržití (Schellenberg a kol., 2008 ). Iní zase, že ich počúvaniu smutnej hudby predchádzala neutrálna, alebo dokonca optimistickejšia hudba (Schellenberg a kol., 2012). Mnohí tiež uviedli, že účinok smutnej hudby bol silnejší ak ju počúvali v súkromí a osamote, ako v skupine. (Egermann et al. , 2011 ).

Human Neuroscience

Účinky hudby na na ľudský mozog názorne prezentuje táto imaginácia zo stránky Neurolmalge.

Z  psychofyziologického hľadiska možno odôvodnene predpokladať, že podstata hlavného  účinku smutnej hudby spočíva vo vytesnení, zmiernení vplyvu spomienok, myšlienkových asociácií spojených s aktuálnou situáciou. V mnohých prípadoch výskumného, experimentálneho overovania vplyvu hudby na človeka, napr. pri vývoji PSYCHOBALZAMU (meraním bioelektrickej reaktivity kože) dochádzalo u probantov a pri optimálnom výbere hudobných skladieb až k blokovaniu, vytesneniu – rušivých myšlienok, asociácií a obáv.

Galvanic skin response
bioelektric 4

A/ zápis poklesu bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní relaxačno -aktivačného textu
B/ zápis poklesu bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej    kompozície dokumentuje výrazný účinok paralelne znejúcej hudby, ktorá spôsobila  dokonalé vyhladenie vmedzerených asociácií prejavujúcich sa v  grafe A ako kostrbatá krivka

Na tomto, aj z terapeutického hľadiska mimoriadne cennom potlačení, mala rozhodujúci podiel vhodná hudba. Na rozdiel od slov táto zasahuje primárne podkôrové centrá a viac pravú mozgovú hemisféru ako ľavú.

Scan mozgu ilustrujúci rozdielne reakcie hemisfér na smutnú hudbu
Art scan mozgu ilustrujúci rozdielne reakcie hemisfér na smutnú hudbu

Stimuluje v nich príjemné, utlmujúce pocity, ktoré následne upokojujú a znižujú aktivitu šedej kôry mozgovej. Tým sa uvoľní psychický priestor na vznik pocitov a emócií typických pre stavy uvoľnenia napätia, telesne a duševnej pohody.  Napokon dochádza k harmonickému vyváženiu činnosti oboch hemisfér, k priaznivému prepojeniu viacerých vrstiev mozgu a úrovní psychiky človeka ( Mašura S., Mátejová Zl. 1983)(Kožiak M, 2016) . 

Pohľad do psychologického laboratória Čs.. rozhlasu v Bratislave (1985) pri skúmaní vplyvu hudby.
Archívny pohľad do psychologického laboratória Čs.. rozhlasu v Bratislave (1985) pri skúmaní vplyvu hudby na neuropsychickú aktivitu prostredníctvom bioelekrickej reaktivity kože (Galvanic Skin Reflex).

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

V nadväznosti na uvedené  vedci dospievajú k názoru, že podvedomé vyhľadávanie smutnej hudby  súvisí  s nápravou  homeostatickej nerovnováhy celého neurohumorálneho systému človeka narušeného bolesťou zo žiaľu a smútku (Matthew E. Sachs, Antonio Damasio a Assal Habibi 2015). Výsledkom sú psychologicky užitočné  zmeny nálady, umožňujúce  zlepšenie  sebaregulácie,  empatie a spomienkovej sebareflexie a tiež aj esteticky príjemné pocity. 

SMÚTOK ŽIAĽ SKLAMANIE

Moderné neurozobrazovacie technológie (pozitrónova emisná  tomografia, magnetická rezonancia a iné) poskytujú úžasné trojrozmerné zobrazovanie štruktúry a funkčnosti živého mozgu aj pri počúvaní hudby.

Dostupné štúdie objavujú nové vzťahy medzi hudbou a mozgom človeka. Ich interpretácia však prekračuje ambície nášho článku.  Záujemcom  sprístupňujeme aspoň niektoré dostupné videá. Dokumentujú, že počúvanie hudby aktivuje nielen sluchové oblasti mozgovej kôry, ale aj veľké siete neurónovývh prepojení v celom mozgu

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

Citová očista

Paradoxne – smutná hudba evokovaním rozšíreného diapazónu protikladných emócií pôsobí aj ako stabilizátor nálady.

Podľa niektorých údajov môže vyvolať aj katarziu – bolestivú a plačlivú citovú očistu.  Užitočnú pre naše duševné zdravie, emocionálne prežívanie a správanie. Tým nám umožní ľahšie sa preniesť cez minulosť a zamerať sa na zmysluplné aktivity.

katarzia
KATARZIA zdroj: Free Stock Photos

ZÁVEROM

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

Smutná hudba je pre väčšinu ľudí príjemná a preto je aj  vyhľadávaná. Vytvára jedinečnú zmes protichodných, príjemných a nepríjemných „trpko-sladkých“ emócií, ktoré paradoxne pomáhajú prekonávať náročnejšie životné situácie. 

Nie je tomu tak vždy a u všetkých ľudí. U niektorých ľudí  počúvanie smutnej hudby môže neúnosne prehĺbiť stavy smútku, sklamania, zármutku a beznádeje. To prináša isté riziká, ktoré je potrebné poznávať a predchádzať im. Viac  TU.  Ak takéto riziká postrehnete u seba, alebo u svojich blízkych neváhajte a požiadajte o konzultáciu a pomoc svojho lekára, psychológa alebo priateľa.  Viac o depresii TU

 

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY

Máloktorá pieseň vyjadruje zármutok a osudovosť tak sugestívne ako táto. Muzikoterapeuti a psychológovia hovoria, že práve takéto piesne nám tieto stavy pomáhajú preklenúť. Vraj skôr utešujú a paradoxne povznášajú – už len tým, že v prehlbujú precítenie našej krehkosti a dočasnosti.

Vedci dokonca celkom vážne hovoria o tom, že truchlivé, melancholické a smutné piesne zvyšujú kvocient individuálnej múdrosti.

Čo si myslíte vy? Môže to byť pravda?
Túto pieseň pôvodne zložila i spievala Tanita Tikaram (speváčka s fidžijskými koreňmi). Práve pre osobitosť tejto piesne si ju len málo speváčok trúflo zaspievať v cover verzii. Táto je celkom vydarená, čo poviete?

Slovenský ornament

Zoznam psychoterapeutov certifikovaných Slovenskou psychoterapeutickou spoločnosťou

 Počúvajte TU

Lisnen sad music by happyjpg

…  a nakoniec Toccata a fuga Johanna Sebastiana Bacha hraná na organe v katedrále Notre Dame. Hlavné teleso organu bolo vytvorené už v roku 1401 a dodnes patrí k najväčším organom vo svete. Hral pred i po Bratomejskej noci v roku 1572, vyprevádzal heretikov na smrť upálnením na námestí pred katedrálou. Tiež na svadbe Henricha IV. ktorý priniesol dočasne zmierenie medzi katolíkmi a protestantami, na svadbe Márie Antoinetty s Ľudovítom XVI. v roku 1770. Prežil v zdraví francúzsku revolúciu a Robespiéra (1789), hral na cisárskej korunovácii Napoleona (1804), pri okupantskej návšteve Hitlera v roku 1940 a aj pri návšteve Baracka Obamu v roku 2017. Naposledy hral včera podvečer pri službách božích nazývaných Nešpory. Čo dodať? Ľudia v dejinách sú iba dočasní herci, ale hudba – tá je večná.

Možno má bližšie k stvoriteľovi ako tušíme.

ZÁHADNÉ ÚČINKY HUDBY zostavil a napísal PhDr. Milan Kožiak.

Visits: 184

ÚZKOSŤ STRACH NEISTOTA TRÉMA

ÚZKOSŤ STRACH NEISTOTA TRÉMA – sa vyskytujú u väčšiny ľudí situačne a v rôznej intenzite. Často nás skôr mobilizujú k čo najlepšej príprave, inokedy nás dokážu celkom „paralyzovať“ a vyvolávajú  procesy dnes pomenovávame všeobsažným pojmom STRES.

Neznámy klavírista hrá Lennona a Čajkovského na ulici pred koncertnou sálou BATACLAN
Neznámy klavírista hrá Lennona a Čajkovského na ulici pred koncertnou sálou BATACLAN

#prayforparis

Tieto stavy a pocity sú dôverne známe, každej čo i len trochu citlivej a vnímavej duši. Sú však aj takí ľudia čo suverénne tvrdia, že ich nepoznajú. Možno je tomu tak, možno už len zabudli ako  začínali, vtedy keď ešte neboli „majstrami sveta“.

Výrok „nepoznám strach“ však môže byť aj podvedomou autosugestívnou taktikou boja s ňou. Tá naozaj funguje. Niekedy! Niekedy nie! Aj také sú zložitosti a záhady našej psychiky.

 

stres-panika-zena-strach-bolest-hlavy-trema

Prečo je tomu tak? Prečo sú niektorí ľudia náchylnejší k intenzívnejšiemu prežívaniu a iní menej? – to je veľká a dnes už celkom dobre preskúmaná téma. Slovami vedca by sa dalo povedať „ existuje veľká inter-variabilita (rozdiely medzi ľuďmi)  a intra-variabilita (rozdiely v nás samotných a v čase).

Slovami básnika: 

„ Niekedy nás nespáli ani oheň, inokedy nás popáli obyčajný slnečný lúč“.

Čo s tým?

Existuje veľa postupov ako takéto stavy zmierňovať, zvládať a prekonávať. Na internete nájdeme tisíce dobrých a užitočných rád: dobrý spánok, šport, bylinky, kúpele, všetky zväčša zamerané na zlepšenie pohody a telesnej kondície. Táto iste prispieva k nárastu sebaistoty, ktorá skutočne pomáha zvládať rôzne stavy našej duše a prekonávať stres. Deje sa to však skôr sekundárne, ako vedľajší efekt fyziologických procesov, ktorých priebeh si uvedomujeme len čiastočne.

úzkosť strach neistota trema
úzkosť strach neistota tréma

Existujú však aj postupy, ktoré umožňujú vedomé a dnes aj vedecky overené, skutočne efektívne zvyšovanie psychickej odolnosti voči stresu. Patrí medzi nich napríklad aj AUTOGÉNNY TRÉNING, ktorému je venovaná celá jedna záložka v menu tejto stránky.

Je založený na tréningu AUTOSUGESCIE. Iste o tomto zvláštnom psychickom jave by vedel nejeden čitateľ veľa rozprávať. Lenže, problém je v tom, že niekedy zaberá a častejšie nie.

Autosugestívne pokusy „ Nemám trému!“, „Som absolútne pokojný/-á, som si istý/-á, viem čo mám urobiť, povedať. Dokážem to!“ – len tak bez prípravy nezaberajú. „Je to ako hádzanie hrachu na stenu“ povedal raz jeden samouk, ktorý mal v pláne niečo so svojou trémou urobiť. Alfou a Omegou úspechu takýchto snáh sú nenáročné, ale pravidelné cvičenia. Ich zmyslom je (popri aj inak užitočnej relaxácii) najmä osvojene tzv.  ABECEDY AUTOSUGESCIE. Tá pozostáva iba zo šiestich písmen – pomocou, ktorých dokážeme skutočne účinne komunikovať so svojím telom i psychikou.

Tak ako vo všetkom, ani v psychologickej podpore riešenia našich problémov – s neistotou, trémou, obavami, či komplexom menejcennost,  neexistuje jeden postup nadradený iným. Neexistuje jedna zaručene vhodná metóda, ktorá vylúči a nahradí všetky tie, ktoré sú overené stáročiamim.

Skúsenosti potvrdzujú, že je vždy dobré a užitočné spájať ich v logickom, na seba nadväzujúcom postupe. Napr. režimové opatrenia (spánok, životospráva) so športom a s autogénnym tréningom. Dôkladnú prípravu na zvládnutie nejakej úlohy s estetickými zážitkami, ktoré prináša umenie. Práve tieto zážitky môžu prispieť k objavovaniu takých zdrojov motivácie, vyšších princípov a právd, ktoré nám pomáhajú preklenúť aj naše stavy obáv, úzkostí a trém.

Tieto pocity a stavy duše sú bytostne vlastné každému človeku. Celý život ich prekonávalo aj mnoho skutočne významných ľudí. Ich zoznam by bol na celú encyklopédiu. V hudobnom svete sú známe príbehy P.I.Čajkovského, ktorý mal často úplnú hrôzu zo stretnutia s neznámym človekom.

Piotr Iľjič Čajkovskij (1840 - 1893)
Piotr Iľjič Čajkovskij (1840 – 1893)

Čajkovskij  sa vyhýbal, obchádzal zhromaždenia ľudí ako mohol, čo mu ako skladateľovi a dirigentovi výrazne komplikovalo život. Po jednej blamáži sa viac ako 10 rokov nedotkol taktovky. Postupne však získaval schopnosti vyrovnávať sa s neistotou, trémou a úzkosťou a nakoniec, ako oslavovaný dirigent vlastných diel pokrstil svoju Piatu symfóniu na inauguračnom koncerte novej newyorskej  Carnegie Hall.

Piotr Iljič Čajkoskij diriguje svoju V.Symfóniu v Carnegie Hall (1871)
Piotr Iljič Čajkoskij diriguje svoju V.Symfóniu v Carnegie Hall (1871)

Podobne tomu bolo aj u Schumanna, Ravela, Paganiniho, či samotného Beethovena. Títo skladatelia však viac trpeli inými pocitmi a stavmi akým je tréma. Schumann bol úzkostlivý a priveľmi uzavretý nepraktický snílek, Ravel bol svojím vzrastom nielen veľmi malý, ale mal aj slabú telesnú konštitúciu, pre ktorú ho dokonca odmietli v  armáde hoci sa hlásil ako dobrovoľník. Beethovenov príbeh je všeobecne známy, avšak asi len málokto má dosť síl k empatii jeho utrpenia a zápasu s postupujúcou hluchotou. Tvorba jeho hudby, ktorú už nemohol reálne počuť je skutočným zázrakom.

Ak chcete k tomu využiť silu, ktorú nám dodáva hudba mali by ste počúvať predovšetkým Bachovu hudbu.

J.S. Bach (1685 - 1750)
J.S. Bach (1685 – 1750)
Jej vyrovnanosť, pevnú vnútornou stavbu a takmer vesmírnu silu nasaje celkom zákonite aj Vaša duša. Poddajte sa jej čistým,  pulzujúcim rytmom, ktoré zaručene pozdvihnú každé pošramotené sebavedomie. Započúvajte sa tak, akoby ju hrali práve pre Vás, akoby ju skladateľ zložil len pre Vás. Neostýchajte sa pohrať sa s touto predstavou. Zanedlho poznáte, že táto čistá a radostná hudba Vám dodá pocit ničím nenarušeného sebavedomia, ktoré dokážete preniesť i do reálnych situácií. Je však potrebné počúvať ju častejšie ako len občas.
Už pri druhom treťom počúvaní, tej istej skladby sa do jej tónov ponoríte a poznáte, že jej vnútorný rytmus, jej pokoj a sila „okysličia krv“, vyčistia Vaše vedomie od smetí a budú súčasťou aury, či fluida Vašej osobnosti.

V tomto zmysle sa na posilnenie  sebadôvery, sebaistoty a sebavedomia mimoriadne hodia Prelúdiá a fúgy pre organ Johanna Sebastiana Bacha.

Túto úlohu môže samozrejme plniť aj hudba mnohých iných skladateľov. 

Ako vhodnú odporúčame napríklad celú spomínanú V. symfóniu P.I.Čajkovského, ktorá má mnoho znakov spoločných s V. symfóniou Bethovena . Tiež Čajkovského Husľový koncert D dur,op.35 a tiež známy a obľúbený I. klavírny koncert b-mol,op.23. 

 

Vhodná je aj všetka hudba Maxa Regera, najmä obe jeho Variácie a fúgy (op.100 a op.132).

Všeobecne sa pre daný účel hodia aj posledné vety klasických a romantických symfónií viacerých ďalších skladateľov. Každý má právo na svoj vkus a objavovaniu sa v tomto smere medze nekladú.

Ak ste však v kritickej situácii, pri ktorej klesá vaša energia “pod bod mrazu”, rozhodne nepočúvajte Mahlera, Chopina, či iných výrazne subjektívnych skladateľov, zväčša 19. storočia. Ich diela majú iste svoju významnú hodnotu, ale pre náš zámer sú kontraproduktívne.

Ráno, – ak nemusíte nevstávajte hneď po prebudení z postele. Zahájte Nový deň niektorým z Vivaldiho, alebo Händlových koncertov TU. Po tomto štarte, už pri bežných ranných aktivitách si môžete vypočuť ďalšie skladby, napríklad Bachove Braniborské koncerty.

Po istom čase hudbu striedajte a onedlho zistíte, že Vaše sebavedomie stúplo. Poznávate, že ak riešite nejaký problém – a tento proces podporíte vhodnou hudbou – výsledok sa prejaví vo vašom postoji ako k okoliu tak aj k sebe samému. Spočiatku bude tento pocit krehký, ale nevzdávajte sa tohto pomocníka. 

Neurovedci zistili, že počúvanie tejto hudby znižuje prežívanie úzkosti až o 65%.

https://www.inc.com/melanie-curtin/neuroscience-says-listening-to-this-one-song-reduces-anxiety-by-up-to-65-percent.html

VIAC TU

ÚZKOSŤ STRACH NEISTOTA TRÉMA

Pre niekoho môže byť prínosom aj návšteva blogu:   

Strach je kŕč, keď niečo nechceme.

 

18 tipov Sigmunda Freuda na pomoc pri odstraňovaní úzkosti a lepšom pochopení samého seba.

Ak sa však aj napriek Vášmu úsiliu ťažkosti pretrvávajú, je na mieste uvažovať o priamej podpore certifikovaným psychológom. Po konzultácii si môžete dohodnúť osobné stretnutie a na ňom tiež postup, ktorý Vám pomôže. Zoznam kvalifikovaných psychológov, registrovaných Slovenskou komorou psychológov nájdete TU.

Knižné pramene:

ÚZKOSŤ STRACH NEISTOTA TRÉMA

ÚZKOSŤ STRACH NEISTOTA TRÉMA

ÚZKOSŤ STRACH NEISTOTA TRÉMA

ÚZKOSŤ STRACH NEISTOTA TRÉMA

ÚZKOSŤ STRACH NEISTOTA

HUDOBNÁ LEKÁRNIČKA

Visits: 318