Žanna Vladimírovna Bičevská (Zhanna Bichevskaya) je významná ruská speváčka a folková hudobníčka s poľskými koreňmi a s modrou krvou. Narodila sa v Moskve a v roku 1971 absolvovala Moskovskú školu múzických umení. V 70. rokoch začala spievať ruské ľudové piesne a balady. Jej repertoár tvoria aj zhudobnené texty ruských básnikov. V 80. a začiatkom 90. rokov začali mať piesne Žanny Bičevskej viac politické, pronárodné a duchovné zameranie. Nahrala sériu sugestívnych vlasteneckých, monarchistických a náboženských piesní, sériu piesní o dôstojníkoch Bielej gardy a tiež piesne venované romanovským svätým mučeníkom. Príklon Bičevskej k pravosláviu a nostalgii za cárským Ruskom vyvolal mnoho polemík. Viaceré jej verejné vystúpenia v konzervatívnom a protizápadnom duchu rovnako vyvolali v Rusku nadšené, ale aj rozpačité reakcie.
Jej vzorom bol Bulat Okudžava, z ktorého repertoáru prevzala viacero skladieb. Sama svoj štýl sama pomenovala ako „ruský country–folk“. Úspešne vystúpila napr. v parížskej Olympii, kde ju porovnávali s Joan Baezovou voči čomu sa ohradila. Koncertovala tiež v Československu, napr. na festivale Porta, aj v ČT.
Zhanna Bichevskaya
Это было давно: Лет семнадцать назад, Вёз я девушку трактом почтовым. Круглолица, бела, Словно тополь стройна, И покрыта платочком шелковым.
Попросила она, Чтобы песню ей спел, Я запел, и она подхватила. А кругом тишина, Только я да она, И луна так лукаво светила.
Вдруг казачий разъезд Перерезал нам путь, Тройка быстрая вкопана встала. Кто-то выстрелил вдруг Прямо в девичью грудь, И она, как цветочек, завяла.
Перед смертью она Признавалася мне: “От жандармов я нынче бежала, Но злодейка-судьба Здесь настигла меня” – И навеки она замолчала.
Там, вдали за рекой Холм высокий стоит, Холм высокий, поросший травою. А под этим холмом Крепко девица спит, Что взяла мою песню с собою.
По диким степям Забайкалья,
Где золото роют в горах,
Бродяга, судьбу проклиная,
Тащился с сумой на плечах.
Бежал из тюрьмы темной ночью,
В тюрьме он за правду страдал.
Идти дальше нет уже мочи –
Пред ним расстилался Байкал.
Бродяга к Байкалу подходит,
Рыбацкую лодку берет
И грустную песню заводит,
Про Родину что-то поёт.
Бродяга Байкал переехал,
Навстречу родимая мать.
«Ах, здравствуй, ах, здравствуй, родная,
Здоров ли отец мой и брат?»
«Отец твой давно уж в могиле,
Землею засыпан лежит,
А брат твой давно уж в Сибири,
Давно кандалами гремит».
По Дону гуляет казак молодой,
А дева там плачет над быстрой рекой.
О чём дева плачешь, о чём Слёзы льешь?
Ах, как мне не плакать, слёз горьких не лить?
Когда молодою к цыганке пошла,
Цыганка гадала, за ручку брала.
Сказала, утонешь в день свадьбы своей
А милый мой тешит, чтоб не верила ей.
Зовёт он венчаться, он выстроил мост,
Он выстроил мост, да на тысячу вёрст.
Вот слышу, послышу мосточки гудут
Наверно, наверно невесту везут.
Вот конь, спотыкнулся и сшибся с моста.
Невеста упала в круты берега.
Во-первых, вскричала: “Прощай, мать, отец”,
Во-вторых, вскричала: “Прощай, белый свет”,
А в третьих, вскричала: “Прощай, милый мой,
Наверно, наверно, не жить нам с тобой”.
По Дону гуляет казак молодой,
А дева, а дева под мутной водой.
Пока земля еще вертится, Пока еще ярок свет, Господи, дай же Ты каждому Чего у него нет: Умному дай голову, Трусливому дай коня, Дай счастливому денег И не забудь про меня.
Пока землья еще вертится Господи, Твоя власть – Дай рвущемуся к власти Навластвоватся власть. Дай передышку щедрому . Хоть до исхода дня. Каину дай раскаянье И не забудь про меня.
Я знаю, Ты все умеешь, Я верую в мудрость Твою, Как верит солдат убитый, Что он проживает в раю; Как верит каждое ухо Тихим речам Твоим Как веруем и мы сами, Не ведая, что творим.
Господи, мой Боже Зеленоглазый мой, Пока земля еще вертится, И ето ей странно самой, Пока еще хватает Времени и огня – Дай же Ты всем понемногу И не забудь про меня.
стихи Булата Окуджавы
О Володе Высоцком я песню придумать решил: Вот еще одному не вернуться домой из похода Говорят, что грешил, что не к сроку свечу затушил … Как умел, так и жил, а безгрешных не знает природа.
Ненадолго разлука, всего лишь на миг, а потом Отправляться и нам по следам по его по горячим. Пусть кружит над Москвою орхипший его баритон, Ну а мы вместе с ним посмеемся и вместе поплачем
О Володе Высоцком я песню придумать хотел, Но дрожала рука и мотив со стихом не сходился… Белый аист московский на белое небо взлетел, Черный аист московский на черную землю спустился
Rádio MELÓDIA vysielalo koncom 80. rokov z rozhlasovej Pyramídy v Bratislave na VKV – od mája 1986 cca do roku 1990 – ako jediný slovenský okruh na území celého Československa.
Jeho programovou náplňou bola výlučne orchestrálna a inštrumentálna hudba.
Toto rádio “bez slov” založil a šéfoval mu Ľuboš ZEMAN,
paradoxne textár, ešte predtým ako vybudoval Rock FM Rádio.
Možno ho oslovili verše o hudbe
* LEN HUDBA POVIE DOSLOVA I ČO SA NEPOMESTÍ DO SLOVA *
od Jána Buzzássyho zo zbierky Znelec.
℘
Ako rozhlasový psychológ som sa podieľal na personálnom budovaní Rock FM Rádia. Môžem zodpovedne vyhlásiť, že takých pracantov a entuziastov bolo v rozhlase viacero, ale ešte jedného takého agitátora, ktorý dokázal zanietiť pre nové rádio desiatky budúcich kolegov a získať milióny rozhlasových poslucháčov – dokonca v celom Československu – som v tom čase – v rozhlase – už nestretol.
Ľuboš Zeman: Hudba je zvláštne esperanto/ zdroj: www.teraz.sk
℘
Rádio Melódia – rádio “bez slov” si získalo srdcia poslucháčov a bolo mimoriadne obľúbené medzi českými poslucháčmi, zvlášť medzi pražákmi.
Nadšené ohlasy prichádzali aj z rakúskeho, nemeckého, ale aj z poľského pohraničia.
V súvislosti s týmto rádiom uvádzam po prvýkrát sporadicky opakovane vyslovované hypotetické názory z rôznych zdrojov, že práve toto rádio Rádio Melódia, – rádio BEZ SLOV prispelo koncom 80-tich rokov k zmieneniu politického napätia v celom stredoeurópskom regióne. O.i. aj tým, že ho bolo často počuť z reproduktorov v záhrade vyslanectva Nemeckej spolkovej republiky v Prahe, kde ho počúvali tisíce Nemcov, k torí sa pokúšali cez Prahu emigrovať na Západ. … a hrozil tam škandál nepredstaviteľných medzinárodných i humanitárnych rozmerov. Vraj tí Nemci v tom počúvaní Rádia Melódia pokračovali aj pri svojej ceste Trabantami a Wartburgami do Maďarska, ktoré im otvorilo hraničné priechody do Rakúska. Tam sa mi stopa sledovanosti RÁDIA MELÓDIA stratila. 🙂
Potom prišiel November ´89 a rádio prestalo, z mne neznámych príčin vysielať.
PREČO?!
℘ ℘ ℘
Tie preferencie počúvanie Rádia Melódia nemcami putujúcimi z Nemeckej demokratickej republiky na Západ, cez územie Československa a Maďarska mali aj svoje objektívne príčiny.
Prvou, technickou príčinou bola skutočnosť, že práve Rádio Melódia malo od začiatku svojho vysiela výborné pokrytie výkonnými vysielačmi na celom území štátu, čo bol nebývalý a prekvapivý výkon Čs. telekomunikácii.
Medzi rozhlasovými technikmi sa vtedy hovorilo, že práve Melódia mala lepšie pokrytie územia republiky ako Prvé rádio štátu - stanica Hviezda. :)
To nemohla byť náhoda!
Tá mimoriadna štátna podpora rozhlasového okruhu vysielajúceho 24/7 len inštrumentálnu hudbu a krátke správy vyvolávala viaceré otázky ...
Druhou, nezanedbateľnou psychologickou príčinou bola skutočnosť, že rádio vysielalo minimum slovnej komunikácie, ktorá bola navyše v slovenčine a ktorej nemci nemohli rozumieť, s výnimkou názvov skladieb, mien hudobných skladateľov, orchestrov, názvov albumov a pod. , Tie boli často uvádzané v angličtine. To mohlo vyvolávať u nich pocity, že nie sú v celkom cudzom prostredí a dokážu mu rozumieť.
℘
Ak sa občas zasvätene hovorieva, že vojny vyhrávajú kuchári tak v tomto zmysle možno povedať, že vojnám zabraňuje hudba. Pekná melodická hudba skôr do tanca ako do pochodu upokojuje srdce i myseľ a zaháňa úzkosť a strach, ktorý spôsobuje skratové konanie ľudí. .
Málo známy príbeh RÁDIA MELÓDIA to potvrdzuje.
℘
Za zmienku iste stojí skutočnosť, že o internete nebolo v tých časoch ešte ani chýru, ani slychu.
Možno aj preto som o tomto úžasnom Rádiu nenašiel na internete takmer žiadnu zmienku, čo mi je ľúto.
Posúďte aká hudba sa tam hrala.
℘℘℘
Stala sa súčasťou môjho archívu. Hold niekto zbiera známky, niekto iný hocičo iné, mne – zo slov unavenému psychológovi na dôchodku – sa stalo záľubou jej poznávanie a počúvanie.
Za každou jednou zo 180-tich ikoniek desaťročia nahonobeného archívu sa skrýva jeden dirigent s jeho úžasným orchestrom, prípadne vynikajúci sólisti – gitaristi, trubkári, saxafonisti, … . V niektorých prípadoch aj s viac ako 20-timi digitalizovaným LP či CD platňami.
Nie je možné zdieľať celý hudobný archív inštrumentálne hudby, ak však bude záujem aspoň trochu konkretizovaný pokúsim sa nájsť cestu zdieľania vybranej hudby na želanie, ON DEMAND – aj na tejto stránke.
Pyramída budova Slovenského rozhlasu Bratislava
℘
V obnovenej tradícii Rádia Melódia pokračuje relácia Bez Slov vysielaná na Rádiu Regina, ktoré od svojho vzniku ponúkla svojim poslucháčom stovky orchestrálnych melódií z rozhlasového a televízneho archívu. Jej redaktorom a moderátorom je Martin Jurčo. Relácia mala 5.októbra 2025 svoje 550 vydanie!
Martin Jurčo s televíznym archivárom Milanom Antoničom
Záslužné a neúnavné hľadanie Martina Jurča vo všemožných archívoch doslova zachránilo mnoho inštrumentálnych a orchestrálnych skladieb v interpretácii českých a slovenských orchestrov a štúdiových skupín, napr.: Filmový symfonický orchester, ORCHESTR STUDIO BRNO, Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave, Big Band Radio Bratislava, ORCHESTR GUSTAVA BROMA, TRADITIONAL CLUB BRATISLAVA, Veľký sláčikový orchester Československého rozhlasu v Brne, ORCHESTR JOSEFA VOBRUBY, Tanečný orchester Jaroslava LAIFERA, TANEČNÝ ORCHESTER SILOŠA POHANKU, Ostravský rozhlasový orchestr, ORCHESTER VLADA HRONCA, Štúdiová skupina Vlada Valoviča ,Cappella Istropolitana, …
pôvodný ORCHESTER GUSTAVA BROMA
neskôr pod taktovkou Vlada Valoviča
VIAC TU
Kliknutie na obrázok vás prepojí na živé vysielanie Rádia Regina
AKO SA CHRÁNIŤ PRED PROPAGANDOU a vojnovým stresom?
Inšpiráciou k tomuto blogu bola rozsiahlejšia redakčná štúdia
**“Is it possible to protect yourself from propaganda?”**
uverejnená na dvojjazyčnom (en, ru) portáli istories media . Založili ho a editujú poprední ruskí novinári, ktorí tesne pred i po začatí Putinovej “špeciálnej operácie na Ukrajine” opustili Rusko.
Je vhodné poznamenať, že redakčný i autorský pohľad týchto novinárov na propagandu je dosť jednostranný a abstrahuje od skutočnosti, že nástroje propagandy účelovo využívajú obe strany frontu. Iste je to podmienené ich novinárskymi a životnými skúsenosťami. Napriek tomu sú však niektoré rozhovory s naslovovzatými odborníkmi vo svojej podstate natoľko inšpiratívne, že som sa pokúsil v ponúknutom blogu odpútať od tohto ich videnia a objektivizovať niektoré ich univerzálne a pre jednotlivca cenné myšlienky. V závere ponúkam odkaz na jednu účinnú a dostupnú cestu zachovania vlastnej integrity a osobnej “imunity” pred vplyvom propagánd, mediálnych manipulácií a vojnového stresu.
Psychologické vedy, teória komunikácie a vedy o ľudskom mozgu sa už dlho pokúšajú odpovedať na naznačené otázky a vyvinúť účinné spôsoby ochrany pred ich negatívnymi vplyvmi. Záujem o získané poznatky v posledných mesiacoch prudko narástol, najmä v dôsledku vojny, ktorá prebieha na Ukrajine a dotýka aj Slovákov.
source: pinterest
“Prvou obeťou vojny je pravda.”
Táto veta môže znieť azda niekomu trochu pateticky. Nazdávam sa však, že pri hľadaní pravdy a jej rozlišovaní od propagandy, zámerných lží a hoaxov je nevyhnuté zotrvať na ich odhaľovaní. Nielen kvôli obetiam každej vojny ale aj preto, aby sme ďaľšie vojny ani obavy z nich už nikdy nemuseli zažívať. Môže k tomu prispieť aj psychológia, ktorá len pomaly odkrýva odveké tajomstvá účelovej manipulácie s ľudským vedomím.
Tie poznatky však vonkoncom nie sú povzbudivé.
Viaceré z nich preukázali, že “Ak je už človek infikovaný propagandou, je takmer nemožné ho zachrániť. “– hovorí docentka psychológie Anna Fenko z Fakulty sociálnych vied Amsterdamskej univerzity. Indoktrinácia propagandou je takou silnou zbraňou, že tragicky rozdeľuje nielen štáty, národy, ale aj samotný národ, ak sa stal objektom pozornosti propagandistov. Tiež traumatizuje celé rodiny, pokrvných príbuzných, ktorí sa ocitli na opačných stranách frontovej línie. Títo neveria, že sú ovplyvnení propagandou ani vtedy ak im príbuzní rozprávajú o zverstvách a bombových útokoch, ktoré osobne zažili. Ako je to možné? Ako sa propagande darí až takto otráviť mozog Homo sapiens? Ako táto infekcia prebieha a je možné pred ňou ochrániť seba a našich blízkych? Podľa vyššie uvedeného zdroja bolo za posledných 20 rokov realizovaných viac ako 40 štúdií o účinnosti rôznych metód boja proti propagande, tzv. imunizácii jej účinkov. Tie však nie sú – žiaľ (či našťastie?) – extra účinné. Podobne ako rôzne laické , “úprimné” snahy presvedčiť svojich priateľov či rodičov, že to oni sú ovplyvnení propagandou.
Neraz to viedlo k ostrým konfliktom a rozchodom v rodinách. Z Ukrajiny, ale aj samotného Ruska a nakoniec aj u nás, zo Slovenska sa k nám dostávajú príbehy až s tragickými koncami. Viaceré experimentálne štúdie skúmali a porovnávali vnímanie rovnakých argumentov a faktov pred po pôsobení propagandy u rôznych skupín ľudí. Žiadna z nich však nepreukázala, že by ľudia zmenili svoje názory, ktoré sa u nich vyvinuli ako dôsledok propagandy.
“To znamená, že presvedčiť človeka infikovaného propagandou je takmer nemožné.”
Ak raz dôjde k mimovoľnému “vpečateniu” istých postojov a názorov do našej psychiky – ich zapojenie do hodnotenia javov, vzťahov a súvislostí vnímanej informácie, reality, alebo hoci len ľudskej tváre je takmer okamžité. Existujú štúdie, ktoré ukazujú, ako propaganda zneužíva tieto dispozície človeka, ako ovplyvňuje váš mozog a ako nás núti robiť zlé veci. Napríklad zabíjať iných ľudí vo vojne.
„Myslím si, (*zdôvodňuje ďalej Anna Fenko), že najhoršie rozhodnutia robíme vtedy, keď sme nahnevaní, vystresovaní, unavení, bojíme sa, alebo sme sfanatizovaní. V takýchto chvíľach sme najmenej schopní kritického myslenia. V takýchto chvíľach nedokážeme regulovať naše najsilnejšie zlé emócie. Myslím si, že cieľom propagandy je manipuláciou emócií zmeniť ľudí tak aby nakoniec poslušne a dokonca aj aktívne urobili hrozne nesprávne rozhodnutia v záujme mocných.”
Zdroj: by Chitrapa at English Wikipedia
“Ak sa pozrieme na mozog, hormóny, gény a všetko ostatné, čo nás robí tým, kým sme, sme ako všetky ostatné primáty: delíme svet na „my“ a „oni“. A robíme to automaticky. Robíme to v zlomku sekundy. V tomto kontexte vzhľadom na obmedzený rozsah blogu odkazujem aspoň na rozhovor (uverejnený na rovnakom portáli https://istories.media/ ) s jedným z najznámejších svetových neurovedcov, profesorom Stanfordskej univerzity Robertom Sapolskym na tému “Prečo ľudia robia zlo … ?”
Naša povaha je taká, že sa k „nim“, k tým “cudzím” správame veľmi predpojato – hovorí Sapolsky. “V tomto smere sme ako všetky ostatné primáty. Istou nádejou pre mier je prekvapujúce zistenie, že je zároveň aj pomerne ľahké manipulovať s tým, koho presne považujeme za „našich“ a koho za „outsiderov“.” Propaganda veľmi efektívne spája inštinktívne emócie s našou reakciou. Sapolski pripomína “Aj keď ste schopní kriticky myslieť, ak máte to šťastie, máte dar takejto schopnosti aj vtedy bude neraz ťažké odolať jej.” Vedci hovoria, že problém nie je ani tak v tom, že by ľudia nechceli poznať pravdu, napr. o páde dvojičiek v New Yorku, o zostrelení Boegingu MH17 nad Ukrajinou, o príčinách vojny na Ukrajine, o masakri v Buči, … .
Skutočným problémom je, že stále viac ľudí prestáva veriť v pravdu ako takú.
V tomto kontexte sa vynára viacero otázok. Jednou z nich je napríklad otázka: “Sú internet a digitál darmi ľudstvu?” Najhoršie na týchto výdobytkoch je to, že propaganda nielen premieňa “reál na virtuál”, ale to, že manipulátori a propagandisti z oboch brehov tvrdia, že ich “virtuál je reál”.
Civilizácia stojí pred novým obdobím “post reality”, “post faktov”, “post pravdy”, ktoré môžeme vnímať aj nebývalý CHAOS.
Bude nakoniec všetko len virtuálna ilúzia a “pravdu” bude mať ten, kto bude mať väčšiu a silnejšiu armádu?! Samozrejme mierotvornú. Čaká nás nový Babylon? Dokáže si s tým ľudstvo poradiť?
Relativizácia PRAVDY
má už dnes závažné dôsledky na celú ľudskú civilizáciu, na jej rozvoj a hroziaci úpadok. Príčin je mnoho. “Právd” môže byť v dnešných časoch explózie šírenia informácii hneď niekoľko a nie je možné ich nezávislé hodnoverné overenie, pretože všetko je bleskovo kontra-propagandisticky zmanipulované.
Napr. už len číselné fakty médiami udávaných fyzických obetí na strane napadnutých, alebo na strane agresora môžu byť diametrálne odlišné. U človeka (percipienta) vtedy dochádza k tzv. kognitívnemu preťaženiu mozgu, ktorý nakoniec dospeje k presvedčeniu, že „všetci klamú“. A keďže žiadna pravda neexistuje, ľudia prijmú za svoj názor, ktorý je psychologicky pohodlnejší a ktorý zdieľa a schvaľuje väčšina.” Celkom pokojne sa tento jav dá charakterizovať ako “mentálna hmla”, ktorej dôsledkom je stádovitosť v konaní a iracionalita v našom myslení.
Nastáva hromadný útlm zdravého rozumu, ľudskosti a racionality. To je stav nedôstojný človeka blízky ochoreniu známemu z psychiatrie ako “davová psychóza”. Je len otázkou času kedy budú padať múry, zarinčia zbrane, začnú padať bomby a budú zomierať nielen vojaci na frontových líniách, ale aj celkom nevinní ľudia. Medzi tými deľmi boli a iste sú aj noví ; “Mozart”, “Einštein”, “Phil Jobs”, “Matt Mullenweg” (jeden z mužov, ktorí stvorili WordPress, slobodný a nezávislý webový softvér dostupný každému čo i len trochu gramotnému človeku). Ak chcete tak aj ďalšia “Adriana Kučerová”, “Mirka Musilová”, “Alina Zagitová”, alebo hoci aj “Marek Hamšík”.
… a práve tieto, ani len netušené straty – ako dôsledky VOJNY a jej propagandy sú tie, ktoré by mali ľudstvo najviac znepokojovať a burcovať.
„Všetci utekali – tak som bežal tiež”
– prastaré, primitívne, no stále fungujúce pravidlo prežitia v situácii neistoty. Keď sú normy zničené a okolo sú nepriatelia a nebezpečenstvo, nie je čas pýtať sa: “Prečo?” “Čo? Kde je pravda?”. Podľa psychológa Daniela Kahnemana, oceneného Nobelovou cenou za teóriu rozhodovania, viac ako 90 % našich činov nevykonávame racionálne, ale automaticky, pod vplyvom emócií, spoločenských noriem či zvykov. Človek zapína mozog len vtedy, ak sú splnené tri podmienky: po prvé, rozhodnutie je pre neho osobne veľmi dôležité. Po druhé, má dostatok zdrojov – času, informácií a vedomostí – na zváženie svojho rozhodnutia. A po tretie, je v pokojnom stave, nikam neuteká a nemusí sa báť ohrozenia. Vo všetkých ostatných prípadoch nie sme schopní nasledovať hlas rozumu. (D.Kahneman, Myslenie rýchle a pomalé, vyd. AKTUELL, slovak edition 2019). “Existuje nádej, že opar propagandy niekedy opadne a že ľudia dokážu zapnúť svoje mozgy? “- pýta sa Kahneman. ”
Teoreticky existuje. Na to však musia byť splnené tieto tri podmienky: musí sa pre nich stať nevyhnutným triezve vnímanie reality, musia mať dostatok času a kognitívnych zdrojov na analýzu informácií a nesmú prežívať stres.”
Je odstrihnutie od médií a internetu riešením?
Mnoho ľudí, medzi nimi aj viacerí známi a priatelia riešili problém ochrany seba i svojich blízkych pred propagandou tak, že sa celkom odstrihli od médií a sietí. Iste – aj to je spôsob, pokus ako si zachovať vlastnú integritu. Ibaže skúsenosti opakovane potvrdzujú, že takáto úniková izolácia od informácií vedie časom k ilúziám o dianí vo svete, vytesňovaniu aj závážných skutočností, zmätenosti a nakoniec k vážnym osobnostným zlyhaniam a vzťahovým problémom. Jednotlivec ich nedokáže sám, bez odbornej pomoci úspešne riešiť.
Už v prípade očakávaní z vyhrotenia vojnového konfliktu môže dôjsť u niektorých jednotlivcov až k ich paralizovaniu, niekedy aj k vystupňovaniu agresivity a poruche nazývanou Posttraumatický stresový syndróm.
Dostupné po kliknutí
Otázkou je, ako tieto podmienky pacifikovania účinkov propagandy zmysluplne zabezpečiť. Pomerne jednoduché je to v individuálnych prípadoch, aj to len v prípade záujmu získať takúto záštitu. Existuje viacero osvedčených, vedeckých overených a účinných ciest k získaniu odstupu, nadhľadu, ciest k vnútornej slobode a životnej múdrosti.
Žiadna z nich však nie čarovným prútikom a neúčinkuje ako “acylpirín”. každá z nich si vyžaduje istý nenáročný “tréning” a čas.
Na jednu z nich sa môžete vydať ak zájdete na zdieľanú stránku. Podrobný “bedeker nájdete TU.
Želám vám na tejto ceste mnoho objavov, obohacujúcich zážitkov, nezdolnú, pokojnú rozvahu mier v sebe a predovšetkým vôkol VÁS .
OSLOBODZUJÚCA ZÁŠTITA. Picture Source Adobe Stock , licence standard, gratis per Web, social, email, e dispositivi mobili., autor: Jorm Sangsorn
Blog napísal, zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak.Vojenskú službu absolvoval v Armádnom vedecko-výskumnom psychologickom pracovisku Vojenskej akadémie AZ. Neskôr pracoval 19 rokov ako rozhlasový psychológ v Československom a Slovenskom rozhlase (do roku 1994) a 14 rokov ako psychológ práce a organizácie v Národnej banke Slovenska.
AKO SA CHRÁNIŤ PRED PROPAGANDOU a vojnovým stresom?
Inšpiráciou k tomuto blogu bola rozsiahlejšia redakčná štúdia
**“Is it possible to protect yourself from propaganda?”**
uverejnená na dvojjazyčnom (en, ru) portáli istories media . Založili ho a editujú poprední ruskí novinári, ktorí tesne pred i po začatí Putinovej “špeciálnej operácie na Ukrajine” opustili Rusko.
Je vhodné poznamenať, že redakčný i autorský pohľad týchto novinárov na propagandu je dosť jednostranný a abstrahuje od skutočnosti, že nástroje propagandy účelovo využívajú obe strany frontu. Iste je to podmienené ich novinárskymi a životnými skúsenosťami. Napriek tomu sú však niektoré rozhovory s naslovovzatými odborníkmi vo svojej podstate natoľko inšpiratívne, že som sa pokúsil v ponúknutom blogu odpútať od tohto ich videnia a objektivizovať niektoré ich univerzálne a pre jednotlivca cenné myšlienky. V závere ponúkam odkaz na jednu účinnú a dostupnú cestu zachovania vlastnej integrity a osobnej “imunity” pred vplyvom propagánd, mediálnych manipulácií a vojnového stresu.
Psychologické vedy, teória komunikácie a vedy o ľudskom mozgu sa už dlho pokúšajú odpovedať na naznačené otázky a vyvinúť účinné spôsoby ochrany pred ich negatívnymi vplyvmi. Záujem o získané poznatky v posledných mesiacoch prudko narástol, najmä v dôsledku vojny, ktorá prebieha na Ukrajine a dotýka aj Slovákov.
source: pinterest
“Prvou obeťou vojny je pravda.”
Táto veta môže znieť azda niekomu trochu pateticky. Nazdávam sa však, že pri hľadaní pravdy a jej rozlišovaní od propagandy, zámerných lží a hoaxov je nevyhnuté zotrvať na ich odhaľovaní. Nielen kvôli obetiam každej vojny ale aj preto, aby sme ďaľšie vojny ani obavy z nich už nikdy nemuseli zažívať. Môže k tomu prispieť aj psychológia, ktorá len pomaly odkrýva odveké tajomstvá účelovej manipulácie s ľudským vedomím.
Tie poznatky však vonkoncom nie sú povzbudivé.
Viaceré z nich preukázali, že “Ak je už človek infikovaný propagandou, je takmer nemožné ho zachrániť. “– hovorí docentka psychológie Anna Fenko z Fakulty sociálnych vied Amsterdamskej univerzity. Indoktrinácia propagandou je takou silnou zbraňou, že tragicky rozdeľuje nielen štáty, národy, ale aj samotný národ, ak sa stal objektom pozornosti propagandistov. Tiež traumatizuje celé rodiny, pokrvných príbuzných, ktorí sa ocitli na opačných stranách frontovej línie. Títo neveria, že sú ovplyvnení propagandou ani vtedy ak im príbuzní rozprávajú o zverstvách a bombových útokoch, ktoré osobne zažili. Ako je to možné? Ako sa propagande darí až takto otráviť mozog Homo sapiens? Ako táto infekcia prebieha a je možné pred ňou ochrániť seba a našich blízkych? Podľa vyššie uvedeného zdroja bolo za posledných 20 rokov realizovaných viac ako 40 štúdií o účinnosti rôznych metód boja proti propagande, tzv. imunizácii jej účinkov. Tie však nie sú – žiaľ (či našťastie?) – extra účinné. Podobne ako rôzne laické , “úprimné” snahy presvedčiť svojich priateľov či rodičov, že to oni sú ovplyvnení propagandou.
Neraz to viedlo k ostrým konfliktom a rozchodom v rodinách. Z Ukrajiny, ale aj samotného Ruska a nakoniec aj u nás, zo Slovenska sa k nám dostávajú príbehy až s tragickými koncami. Viaceré experimentálne štúdie skúmali a porovnávali vnímanie rovnakých argumentov a faktov pred po pôsobení propagandy u rôznych skupín ľudí. Žiadna z nich však nepreukázala, že by ľudia zmenili svoje názory, ktoré sa u nich vyvinuli ako dôsledok propagandy.
“To znamená, že presvedčiť človeka infikovaného propagandou je takmer nemožné.”
Ak raz dôjde k mimovoľnému “vpečateniu” istých postojov a názorov do našej psychiky – ich zapojenie do hodnotenia javov, vzťahov a súvislostí vnímanej informácie, reality, alebo hoci len ľudskej tváre je takmer okamžité. Existujú štúdie, ktoré ukazujú, ako propaganda zneužíva tieto dispozície človeka, ako ovplyvňuje váš mozog a ako nás núti robiť zlé veci. Napríklad zabíjať iných ľudí vo vojne.
„Myslím si, (*zdôvodňuje ďalej Anna Fenko), že najhoršie rozhodnutia robíme vtedy, keď sme nahnevaní, vystresovaní, unavení, bojíme sa, alebo sme sfanatizovaní. V takýchto chvíľach sme najmenej schopní kritického myslenia. V takýchto chvíľach nedokážeme regulovať naše najsilnejšie zlé emócie. Myslím si, že cieľom propagandy je manipuláciou emócií zmeniť ľudí tak aby nakoniec poslušne a dokonca aj aktívne urobili hrozne nesprávne rozhodnutia v záujme mocných.”
Zdroj: by Chitrapa at English Wikipedia
“Ak sa pozrieme na mozog, hormóny, gény a všetko ostatné, čo nás robí tým, kým sme, sme ako všetky ostatné primáty: delíme svet na „my“ a „oni“. A robíme to automaticky. Robíme to v zlomku sekundy. V tomto kontexte vzhľadom na obmedzený rozsah blogu odkazujem aspoň na rozhovor (uverejnený na rovnakom portáli https://istories.media/ ) s jedným z najznámejších svetových neurovedcov, profesorom Stanfordskej univerzity Robertom Sapolskym na tému “Prečo ľudia robia zlo … ?”
Naša povaha je taká, že sa k „nim“, k tým “cudzím” správame veľmi predpojato – hovorí Sapolsky. “V tomto smere sme ako všetky ostatné primáty. Istou nádejou pre mier je prekvapujúce zistenie, že je zároveň aj pomerne ľahké manipulovať s tým, koho presne považujeme za „našich“ a koho za „outsiderov“.” Propaganda veľmi efektívne spája inštinktívne emócie s našou reakciou. Sapolski pripomína “Aj keď ste schopní kriticky myslieť, ak máte to šťastie, máte dar takejto schopnosti aj vtedy bude neraz ťažké odolať jej.” Vedci hovoria, že problém nie je ani tak v tom, že by ľudia nechceli poznať pravdu, napr. o páde dvojičiek v New Yorku, o zostrelení Boegingu MH17 nad Ukrajinou, o príčinách vojny na Ukrajine, o masakri v Buči, … .
Skutočným problémom je, že stále viac ľudí prestáva veriť v pravdu ako takú.
V tomto kontexte sa vynára viacero otázok. Jednou z nich je napríklad otázka: “Sú internet a digitál darmi ľudstvu?” Najhoršie na týchto výdobytkoch je to, že propaganda nielen premieňa “reál na virtuál”, ale to, že manipulátori a propagandisti z oboch brehov tvrdia, že ich “virtuál je reál”.
Civilizácia stojí pred novým obdobím “post reality”, “post faktov”, “post pravdy”, ktoré môžeme vnímať aj nebývalý CHAOS.
Bude nakoniec všetko len virtuálna ilúzia a “pravdu” bude mať ten, kto bude mať väčšiu a silnejšiu armádu?! Samozrejme mierotvornú. Čaká nás nový Babylon? Dokáže si s tým ľudstvo poradiť?
Relativizácia PRAVDY
má už dnes závažné dôsledky na celú ľudskú civilizáciu, na jej rozvoj a hroziaci úpadok. Príčin je mnoho. “Právd” môže byť v dnešných časoch explózie šírenia informácii hneď niekoľko a nie je možné ich nezávislé hodnoverné overenie, pretože všetko je bleskovo kontra-propagandisticky zmanipulované.
Napr. už len číselné fakty médiami udávaných fyzických obetí na strane napadnutých, alebo na strane agresora môžu byť diametrálne odlišné. U človeka (percipienta) vtedy dochádza k tzv. kognitívnemu preťaženiu mozgu, ktorý nakoniec dospeje k presvedčeniu, že „všetci klamú“. A keďže žiadna pravda neexistuje, ľudia prijmú za svoj názor, ktorý je psychologicky pohodlnejší a ktorý zdieľa a schvaľuje väčšina.” Celkom pokojne sa tento jav dá charakterizovať ako “mentálna hmla”, ktorej dôsledkom je stádovitosť v konaní a iracionalita v našom myslení.
Nastáva hromadný útlm zdravého rozumu, ľudskosti a racionality. To je stav nedôstojný človeka blízky ochoreniu známemu z psychiatrie ako “davová psychóza”. Je len otázkou času kedy budú padať múry, zarinčia zbrane, začnú padať bomby a budú zomierať nielen vojaci na frontových líniách, ale aj celkom nevinní ľudia. Medzi tými deľmi boli a iste sú aj noví ; “Mozart”, “Einštein”, “Phil Jobs”, “Matt Mullenweg” (jeden z mužov, ktorí stvorili WordPress, slobodný a nezávislý webový softvér dostupný každému čo i len trochu gramotnému človeku). Ak chcete tak aj ďalšia “Adriana Kučerová”, “Mirka Musilová”, “Alina Zagitová”, alebo hoci aj “Marek Hamšík”.
… a práve tieto, ani len netušené straty – ako dôsledky VOJNY a jej propagandy sú tie, ktoré by mali ľudstvo najviac znepokojovať a burcovať.
„Všetci utekali – tak som bežal tiež”
– prastaré, primitívne, no stále fungujúce pravidlo prežitia v situácii neistoty. Keď sú normy zničené a okolo sú nepriatelia a nebezpečenstvo, nie je čas pýtať sa: “Prečo?” “Čo? Kde je pravda?”. Podľa psychológa Daniela Kahnemana, oceneného Nobelovou cenou za teóriu rozhodovania, viac ako 90 % našich činov nevykonávame racionálne, ale automaticky, pod vplyvom emócií, spoločenských noriem či zvykov. Človek zapína mozog len vtedy, ak sú splnené tri podmienky: po prvé, rozhodnutie je pre neho osobne veľmi dôležité. Po druhé, má dostatok zdrojov – času, informácií a vedomostí – na zváženie svojho rozhodnutia. A po tretie, je v pokojnom stave, nikam neuteká a nemusí sa báť ohrozenia. Vo všetkých ostatných prípadoch nie sme schopní nasledovať hlas rozumu. (D.Kahneman, Myslenie rýchle a pomalé, vyd. AKTUELL, slovak edition 2019). “Existuje nádej, že opar propagandy niekedy opadne a že ľudia dokážu zapnúť svoje mozgy? “- pýta sa Kahneman. ”
Teoreticky existuje. Na to však musia byť splnené tieto tri podmienky: musí sa pre nich stať nevyhnutným triezve vnímanie reality, musia mať dostatok času a kognitívnych zdrojov na analýzu informácií a nesmú prežívať stres.”
Je odstrihnutie od médií a internetu riešením?
Mnoho ľudí, medzi nimi aj viacerí známi a priatelia riešili problém ochrany seba i svojich blízkych pred propagandou tak, že sa celkom odstrihli od médií a sietí. Iste – aj to je spôsob, pokus ako si zachovať vlastnú integritu. Ibaže skúsenosti opakovane potvrdzujú, že takáto úniková izolácia od informácií vedie časom k ilúziám o dianí vo svete, vytesňovaniu aj závážných skutočností, zmätenosti a nakoniec k vážnym osobnostným zlyhaniam a vzťahovým problémom. Jednotlivec ich nedokáže sám, bez odbornej pomoci úspešne riešiť.
Už v prípade očakávaní z vyhrotenia vojnového konfliktu môže dôjsť u niektorých jednotlivcov až k ich paralizovaniu, niekedy aj k vystupňovaniu agresivity a poruche nazývanou Posttraumatický stresový syndróm.
Dostupné po kliknutí
Otázkou je, ako tieto podmienky pacifikovania účinkov propagandy zmysluplne zabezpečiť. Pomerne jednoduché je to v individuálnych prípadoch, aj to len v prípade záujmu získať takúto záštitu. Existuje viacero osvedčených, vedeckých overených a účinných ciest k získaniu odstupu, nadhľadu, ciest k vnútornej slobode a životnej múdrosti.
Žiadna z nich však nie čarovným prútikom a neúčinkuje ako “acylpirín”. každá z nich si vyžaduje istý nenáročný “tréning” a čas.
Na jednu z nich sa môžete vydať ak zájdete na zdieľanú stránku. Podrobný “bedeker nájdete TU.
Želám vám na tejto ceste mnoho objavov, obohacujúcich zážitkov, nezdolnú, pokojnú rozvahu mier v sebe a predovšetkým vôkol VÁS .
OSLOBODZUJÚCA ZÁŠTITA. Picture Source Adobe Stock , licence standard, gratis per Web, social, email, e dispositivi mobili., autor: Jorm Sangsorn
Blog napísal, zostavil a editoval PhDr. Milan Kožiak.Vojenskú službu absolvoval v Armádnom vedecko-výskumnom psychologickom pracovisku Vojenskej akadémie AZ. Neskôr pracoval 19 rokov ako rozhlasový psychológ v Československom a Slovenskom rozhlase (do roku 1994) a 14 rokov ako psychológ práce a organizácie v Národnej banke Slovenska.
Grécke slovo označujúce mier, “eirene” má podľa etymológov pôvod v oblati hudby. Znamená súzvuk všetkých tónov: vysokých i hlbokých, hlasných i tichých, … . Keď tóny súznia, súznia nielen medzi sebou navzájom, ale aj s ľuďmi okolo. To sa stáva iba vtedy keď harmónia medzi nimi vzniká prirodzene, podľa prírodou daných zákonitostí súzvuku, čiže nanásilne a slobodne.
V tom je ukrytý odkaz hudby pre mier medzi ľuďmi, ktorý stále mnohí bohapusto ignorujeme.
℘
HUDBA A MIER
V záujme hlavného zmyslu tohoto blogu ešte doplním, že latinské slovo “pax”(peace) pochádza zo slova “pacisci”, ktoré vyjadruje zhodu, dohodu, ktorá je vždy výsledkom jednania a vzájomného dohovoru.
V posledných mesiacoch , týždňoch a dňoch namiesto snahy o súzvuk stále častejšie počúvame pazvuky a hlasy, ktoré sú od vzájomného súladu vzdialené a stále sebavedomejšie nám vnucujú svoje predstavy o “MIERI”. Dokonca sa ich intenzita rozmohla tak, že slovo VOJNA sa stalo bežným výrazom (pred nedávnom niečo u nás nepredstaviteľné ) a slovo MIER sa mnohí obavájú vyslovovať z obáv, že budú považovaní prinajmešom za sympatizantov tej druhej strany konfliktu. Ak sa aj ozvú tak sú “algoritmami” vytesnení z mediálneho priestoru a často aj zablokovaní. V tom lepšom prípade sú považovaní za naivných romantikov, ktorí sú bojovne naladenými zbrojnošmi a ich lokajskými mediálnymi “expertami”, “analytikmi” a politikmi akurát tak na smiech.
V dejinách ľudstva sa veľa výnimočných mužov i žien vyjadrovalo k otázkam VOJNY a MIERU. Ich slová, odkazy a diela akoby v týchto dňoch nemali žiadnu váhu. Nikto si vraj vojnu neželá, ale všetci ju strnulo a v kŕči očakávajú- niektorí ju aktívne a podporujú, mnohí však “ako ovce v salaši” pasívne čakajú kým príde až k nim domov a vycerí na nich svoje zuby,
… a zdôvodňujú si to rôznymi fatalistickými múdrosťami typu:
„Mier- v medzinárodnom živote nie je ničím iným ako obdobím vzájomného podvádzania medzi dvoma vojnami.“ (Ambrose Bierce americký editorialista, novinár, novelista, fabulista a satirik 1842 – 1914)
Našťastie je stále dosť odkazov múdrych, ktorí napriek bolestným skúsenostiam s neznášanlivosťou a chamtivosťou národov postavili ľudstvu majáky MIERU a HUMANITY.
Ibaže tie posolstvá v tej kakafónii hlasov politikov, výbuchov bômb a bolesti miliónov takmer nepočuť.
Patria medzi nich aj dvaja velikáni Fridrich Schiller a Ludwig van Beethoven.
Ten prvý napísal ešte v 18. storočí “Ódu na radosť”, ktorá je vlastne výzvou celému civilizovanému svetu a nádejou možného mieru. Netušiac aké hrôzy zažije svet v dvoch svetových vojnách.
Fridrich Schiller (1759-1805)Rukopis “Ódy na radosť”
Óda na radosť
Radosť – krásna iskra Božia, elyzejskej dcéry hlas, teraz s láskou nevýslovnou ku svätyni vedieš nás.
Tvoje kúzla prinavrátia, čo zlá doba nechráni – všetci ľudia budú bratia pod tvojimi krídlami.
Ak ti dosiaľ šťastie prialo, priateľovi pomáhaj, ak túžiš za ženou stálou, príď – tu u nás nájdeš raj.
Keby sa dnes každá duša stretla hneď na úsvite, svätý mier viac nenarušia, plač so smútkom odíde.
Radosť! Človek odjakživa pije z ňadier prírody, ľudia tebou sa len živia, z teba žijú národy.
Plný strapec tmavej révy – darca najvzácnejších vín, tebou sýtia sa aj červy, teba schváli Cherubín.
Lúče slnečné sa roja, nebo žiari nad nami, spoločnými cestami poďme v časoch nepokoja.
V náruč poďte milióny – tu je bozk pre celý svet. Bratia k hniezdam vzneste let, kde náš milý Otec tróni.
V prach sa kloňte – milióny, života bez Tvorcu niet. Tam pri hviezdach bude bdieť, tam pri hviezdach musí tróniť.
Radosť, jasná iskra bohov, elyzejskej dcéry hlas, teraz s láskou nevýslovnou ku svätyni vedieš nás.
Ten druhý, Ludwig van Beethoven ju zhudobnil, hoci ju pre svoju hluchotu mohol počuť len vo svojom duševných predstavách.
Jeho Deviata symfónia akoby v prišla z inej galaxie. V nej Beethoven dovŕšil to, na čom celý život tvrdo pracoval, doslova drel niekoľko rokov. V súčasnosti význam tohto diela ďaleko prekročil kruhy hodnotenia hudobnej tvorby.
Nakoniec sa obe ich diela stali hymnickými symbolmi vyjadrujúcimi túžby a sny obyvateľov jedného stále ťažko skúšaného kontinetu, našej EURÓPY.
“Óda na radosť”
je záverečná časť Beethovenovej 9. symfónie d moll op 125 (Ode “An die Freude”). Vyjadruje idealistickú víziu bratstva celého ľudstva, ktorú zdieľal aj van Beethoven. Vyjadruje ideál slobody, mieru a solidarity. Symfónia mala premiéru 7. mája 1824 vo Viedni. “Óda na radosť” bola ako Európska hymna oficiálne uznaná v roku 1985.
S nádejou i radosťou zdieľam jej predvedenie Slovenskou filharmóniou a Zborom SF zachytené amatérskym videom (Patrika Regecziho) ešte v roku 2016. Hoci video nie je technicky najdokonalejšie veľkolepé predvedenie slovenskými umelcami ma napĺňa hrdosťou a vierou, že Projekt Európskej únie – napriek všetkým disharmóniam a falošným tónom je pre Slovensko a Slovákov správnou cestou a záštitou MIERU.
V nadväznosti na úvodné myšlienky o MIERI a VOJNE je v závere vhodné pripomenúť, že práve Fridrich Shiller odmietal násilie v akejkoľvek podobe.
Kľúč k riešeniu základných spoločenských problémov videl v estetickej výchove. Podľa neho drsné zvieracie inštinkty bránia moderným ľuďom žiť v slobode. Za rozhodujúci prostriedok kultivácie spoločnosti považuje umenie a výchovu ľudí krásou. “… Cesta k slobode a mieru vedie len cez krásu a kultiváciu ľudských duší” – to sú hlavné idei celého jeho diela. Jadrom väčšiny Schillerových básní je základný optimizmus charakteristický pre básnika, viera v človeka, presvedčenie, že ľudia sa môžu a mali by byť navzájom spriaznení, nie však ľahostajní k nerozumu, v ktorejkoľvek podobe. To bol najdôležiteší prvok jeho svetonázoru.
Problém integrity a vnútornej hodnoty jednotlivca videl v rozvíjaní harmonickej energii jeho zmyslových a duchovných síl. Tam, kde je narušená harmónia človeka, vzniká stav napätia. Tam, kde sa autoritatívne zachováva jednota za cenu oslabovania duchovných síl, človek upadá do stavu oslabenia. To sú dve protikladné hranice, ku ktorým sa človek posúva v dôsledku deľby práce, ktorá obsiahla celú oblasť spoločenského života už počas jeho života v 18. storočí. Schiller tvrdí, že rozpad integrity človeka, oslabenie jeho fyzických a duchovných síl „niča jeho schopnosť hladať mier v sebe a zmier vôkol seba. Práve krása v oslabenom človeku obnovuje jeho harmóniu, energiu a snahu hľadať súzvuk s inými ľuďmi“. Viac TU
Slová stále aktuálne aj v súčasnosti.
Zostáva len dodať, že hoci skutočná pozemská krása a harmónia je tichá, mierna a plachá vo svojich prejavoch potrebujú neustálu podporu káždého mierumilovného človeka.
Každý hlas je potrebný, každá hlas sa počíta, každý hlas zaváži zoči- voči hlučnej kakafónii zbrojnošov a ich zoskupení . Aj Ty môžeš pomôcť stlmiť ich primitívny, deštrukčný exibicionizmus a vyvážiť disonanciu, ktorú vyvolávajú všade kde sa objavia.
„Človek – to znie hrdo.“
Nedovoľme aby sa tento šľachetný výrok Maxima Gorkého stal len nenaplnenou víziou, ktorú navždy pochová i s nádejou na jej znovuzrodenie vojna, ktorá aj na nás v týchto dňoch cerí svoje zuby.
“Každý človek by mal vidieť v druhom človeku predovšetkým človeka a brata.”
Prakticky to znamená stavať príslušnosť k ľudstvu ako celku nad príslušnosť k národu, rase, náboženstvu či ideológii. Je to cieľ s ktorým by zrejme súhlasili aj hlavní protagonisti tohto blogu “O hudbe a mieri”; Ludwig van Beethoven a Fridrich Shiller. Celkom iste ho zdieľajú aj mnohí významní ľudia súčasnosti ( vedci, umelci, pedagógovia, technici, informatici, zdravotníci, či celkom obyčajní ľudia zbavení predsudkov a nánosov evolučného civilizačného vývoja. Prečo však mlčia?!
Tento vývoj priviedol ľudstvo na slepú koľaj!
Čím skôr si to uvedomíme a vycúvame z ohrozujúcej cesty – tým lepšie. Len potom ak to dokážeme môže sa život na krásnej modrej planéte stať kolískou života v širokom-ďalekom vesmíre.
Držme si palce PRIATELIA!
Earth Cosmos Dove of Peace, author: Finamayer, Pixabay free image
℘
℘
Nech sa nikdy nenaplní vízia apokalypsy z tohoto videa!
℘
Dodatok dopísaný 29.5.2022.
Európsky mládežnícky orchester pri EÚ (EUYO) zložený z najtalentovanejších, krásnych mladých hudobníkov všetkých členských štátov Európskej únie hrá Beethovenovu Symfóniu č. 9 d-mol pre divákov v berlínskom Konzerthause a pre poslucháčov na historickom namestí Gedarmenmarkt. Uprostred neho sa týči socha Schillera z bieleho mramoru. Schillerova ušľachtilá vízia zhudobnená Beethovenom sa stali v záverečnej časti tejto symfónie “Óda na radosť” (1:07:18) prísľubom nádeje a oslavou ideálu bratsva všetkých ľudí. Odôvodnene sa ju ustanovili ako oficiálnu hymnu Európskej únie. Zanietený a nadšený spev nemeckých divákov hovorí veľmi mnoho.
Ibaže …
Dirigentom European Union Youth Orchestra je mladý ruský dirigent Vasilij Petrenko, ktorý donedávna pôsobil aj ako umelecký riaditeľ Štátneho akademického filharmonického orchestra v Petrohrade. Podľa informácii BBC však musel prerušiť prácu vo svojej domovskej krajine pre “tragédiu na Ukrajine, … kým nebude obnovený mier” a nakoniec aj prácu šéfdirigenta Kráľovskej liverpoolskej filharmónie. Na rozdiel od iného legendárneho ruského dirigenta Valerija Gergieva, ktorý sa k Ruskom vedenej vojne na Ukrajine vôbec nevyjadroval.
Napriek tomu stratil angažmá v prestížnych svetových orchestroch. Bol napr. šéfdirigentom Londýnského symfonického orchestru a posledne ho z postu šéfdirigenta pre jeho mlčanie odvolala aj Mníchovká filharmónia. Podobne dopadla aj hviezdna Anna Netrebko, s ktorou zrušila zmluvu Viedenská štátna opera. Rozporuplné časy žijeme. Na jednej strane spievame Schillerove verše “všetci ľudia budú bratia, svätý mier nič nenaruší, plač so smútkom odíde”. Na strane druhej už aj mlčanie sú mnohí schopní považovať za prejav nepriateľstva. Nepripomína vám to niečo?
Mne áno. Schiller ani Beethoven by s podobnými perzekúciami umelcov vyjadrujúcimi sa len svojím umením iste nesúhlasili. Nesignalizuje to nástup nového totalitného myslenia v Európe – pod krídlami vznešených ideálov?
Ľudia bdite!
℘
℘
A celkom na záver čosi magické.
V japonskom Nagane sa pred Vianocami každý rok od roku 1983 zhromažďuje spevácky zbor 10 000 spevákov, aby zaspievali finále Beethovenovej 9. symfónie. Väčšina spevákov sú amatéri.
Blog “HUDBA A MIER” napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak (26.5.2022)
Niekedy počas Vianoc v roku 2018 mi z jedného videa Julia Iglesiasa skočila do oka speváčka z toho “křoví” na pozadí (video zdieľam na konci blogu – the first girl from the left). Omínala a omínala. Žiadne očné kvapky nepomáhali. Jej škoricovo-kakaová vôňa ma tiež vyrušovala. Keby som aspoň vedel aké má meno, aspoň … 🙂 Hľadal som a našiel. Volá sa Jessica Marcano. Je z Venezuely, dokonca je to Miss Venezuela 2004 a ako modelka, filmová herečka, TV moderátorka je známa nielen v Južnej a Latinskej Amerike, ale i v USA. Vo svojej krajine sa angažuje ako mierová aktivistka a právnička bojujúca za práva chudobných (rovno jame levovej – v USA).
Ktosi z priateľov prezradil na FB jej IQ. Vraj ho má 147.
To nie je dar, ale záväzok!
Veľa úspechov a šťastia Jessica.
Jessica Marcano
Jessica Marcano
Viete čo je to v španielčine Bacalao? Treska. Tresky sú tie vokály – každá z nich je chutnejšia ako ten Julio. 🙂
... a ešte by som rád upozornil na tú harmoniku, ktorá znie v tej skladbe.je "božská".
UNITED KINGDOM – JULY 22 2004: Tango Dancers, Julio Iglesias Sang To The Smallest And Most Exclusive Crowd Of His Career, When He Became The First Big Act To Play At Exclusive London Club Venue No 6 Hamilton Place. Julio Who Is Finishing His European Tour, Before Setting Off To America Via Monte Carlo, Sang In Front Of Only 120 People, Julio Iglesias With Jessika Marcana (Photo by Dave Benett/Getty Images)
Žanna Vladimírovna Bičevská (Zhanna Bichevskaya) je významná ruská speváčka a folková hudobníčka s poľskými koreňmi a s modrou krvou. Narodila sa v Moskve a v roku 1971 absolvovala Moskovskú školu múzických umení. V 70. rokoch začala spievať ruské ľudové piesne a balady. Jej repertoár tvoria aj zhudobnené texty ruských básnikov. V 80. a začiatkom 90. rokov začali mať piesne Žanny Bičevskej viac politické, pronárodné a duchovné zameranie. Nahrala sériu sugestívnych vlasteneckých, monarchistických a náboženských piesní, sériu piesní o dôstojníkoch Bielej gardy a tiež piesne venované romanovským svätým mučeníkom. Príklon Bičevskej k pravosláviu a nostalgii za cárským Ruskom vyvolal mnoho polemík. Viaceré jej verejné vystúpenia v konzervatívnom a protizápadnom duchu rovnako vyvolali v Rusku nadšené, ale aj rozpačité reakcie.
Jej vzorom bol Bulat Okudžava, z ktorého repertoáru prevzala viacero skladieb. Sama svoj štýl sama pomenovala ako „ruský country–folk“. Úspešne vystúpila napr. v parížskej Olympii, kde ju porovnávali s Joan Baezovou voči čomu sa ohradila. Koncertovala tiež v Československu, napr. na festivale Porta, aj v ČT.
Zhanna Bichevskaya
Это было давно: Лет семнадцать назад, Вёз я девушку трактом почтовым. Круглолица, бела, Словно тополь стройна, И покрыта платочком шелковым.
Попросила она, Чтобы песню ей спел, Я запел, и она подхватила. А кругом тишина, Только я да она, И луна так лукаво светила.
Вдруг казачий разъезд Перерезал нам путь, Тройка быстрая вкопана встала. Кто-то выстрелил вдруг Прямо в девичью грудь, И она, как цветочек, завяла.
Перед смертью она Признавалася мне: “От жандармов я нынче бежала, Но злодейка-судьба Здесь настигла меня” – И навеки она замолчала.
Там, вдали за рекой Холм высокий стоит, Холм высокий, поросший травою. А под этим холмом Крепко девица спит, Что взяла мою песню с собою.
По диким степям Забайкалья,
Где золото роют в горах,
Бродяга, судьбу проклиная,
Тащился с сумой на плечах.
Бежал из тюрьмы темной ночью,
В тюрьме он за правду страдал.
Идти дальше нет уже мочи –
Пред ним расстилался Байкал.
Бродяга к Байкалу подходит,
Рыбацкую лодку берет
И грустную песню заводит,
Про Родину что-то поёт.
Бродяга Байкал переехал,
Навстречу родимая мать.
«Ах, здравствуй, ах, здравствуй, родная,
Здоров ли отец мой и брат?»
«Отец твой давно уж в могиле,
Землею засыпан лежит,
А брат твой давно уж в Сибири,
Давно кандалами гремит».
По Дону гуляет казак молодой,
А дева там плачет над быстрой рекой.
О чём дева плачешь, о чём Слёзы льешь?
Ах, как мне не плакать, слёз горьких не лить?
Когда молодою к цыганке пошла,
Цыганка гадала, за ручку брала.
Сказала, утонешь в день свадьбы своей
А милый мой тешит, чтоб не верила ей.
Зовёт он венчаться, он выстроил мост,
Он выстроил мост, да на тысячу вёрст.
Вот слышу, послышу мосточки гудут
Наверно, наверно невесту везут.
Вот конь, спотыкнулся и сшибся с моста.
Невеста упала в круты берега.
Во-первых, вскричала: “Прощай, мать, отец”,
Во-вторых, вскричала: “Прощай, белый свет”,
А в третьих, вскричала: “Прощай, милый мой,
Наверно, наверно, не жить нам с тобой”.
По Дону гуляет казак молодой,
А дева, а дева под мутной водой.
Пока земля еще вертится, Пока еще ярок свет, Господи, дай же Ты каждому Чего у него нет: Умному дай голову, Трусливому дай коня, Дай счастливому денег И не забудь про меня.
Пока землья еще вертится Господи, Твоя власть – Дай рвущемуся к власти Навластвоватся власть. Дай передышку щедрому . Хоть до исхода дня. Каину дай раскаянье И не забудь про меня.
Я знаю, Ты все умеешь, Я верую в мудрость Твою, Как верит солдат убитый, Что он проживает в раю; Как верит каждое ухо Тихим речам Твоим Как веруем и мы сами, Не ведая, что творим.
Господи, мой Боже Зеленоглазый мой, Пока земля еще вертится, И ето ей странно самой, Пока еще хватает Времени и огня – Дай же Ты всем понемногу И не забудь про меня.
стихи Булата Окуджавы
О Володе Высоцком я песню придумать решил: Вот еще одному не вернуться домой из похода Говорят, что грешил, что не к сроку свечу затушил … Как умел, так и жил, а безгрешных не знает природа.
Ненадолго разлука, всего лишь на миг, а потом Отправляться и нам по следам по его по горячим. Пусть кружит над Москвою орхипший его баритон, Ну а мы вместе с ним посмеемся и вместе поплачем
О Володе Высоцком я песню придумать хотел, Но дрожала рука и мотив со стихом не сходился… Белый аист московский на белое небо взлетел, Черный аист московский на черную землю спустился
