Audio nahrávka Psychogénna aktivácia bola pôvodne vyvinutá na zdokonalenie psychologickej prípravy vrcholových športovcov na OH v roku 1980, – ako pomôcka výcviku v autoregulácii psychických stavov a procesov pomocou Relaxačno-aktivačnej metódy (RAM).
maestro Ladislav CHUDÍKoptimálne počúvanie s pomocou slúchadielOlympijský víťaz Ota ZAREMBA 1980
Po dobrých skúsenostiach s uplatnením hudobno-slovnej predspánkovej relaxácie u športovcov (neskôr komerčne nazvanej PSYCHOBALZAM) inicioval autor metódy RAM prof. Miloš Machač, DrSc. , prostredníctvom Psychologického ústavu Karlovej univerzity a Československého zväzu telesnej výchovy a športu) vývoj a realizáciu aj aktivizačnej nahrávky. Ním vypracovaný relaxačný text zodpovedá charakteru výcviku podľa RAM a navrhol tiež hudobný nástroj (organ).
Obe inštitúcie požiadali Čs. rozhlas v Bratislave o realizáciu jej hudobno-slovnej verzie. Nezaobišlo so to bez komplikácií a problémov.
Pôvodne bolo medzi vrcholovými športovcami distribuovaných len asi 40 jej kópií tejto nahrávky . Vtedajší ideologickí strážcovia mali obavy z náboženských asociácií, ktoré vraj mohla organová hudba vyvolávať.
Vtedajšie výhrady nahrávku z prípravy športovcov vytesnili a nakoniec cenzurovali jej dostupnosť aj pre verejnosť.
Nepomohlo ani to,
že v nej bola použitá civilná, nechrámová hudba, ktorú na svojom domácom organe nahral Albert SCHWEITZER.
Trezorová relaxačná nahrávka PSYCHOGÉNNA AKTIVÁCIA je zverejnená vôbec po prvýkrát od jej vzniku v roku 1980.
Autori textu: Miloš MACHAČ, Helena MACHAČOVÁ
Relaxačný text v češtine prednáša Ladislav CHUDÍK Na organe hrá Albert SCHWEITZER Réžia, výber hudby a zvuková realizácie PhDr. Milan KOŽIAK, psychológ Čs. rozhlasu v Bratislave Nahrávka bola realizovaná v roku 1980 na Psychologickom pracovisku Čs. rozhlasu v Bratislave.
V nahrávke znejú upravované a krátené hudobné motívy z diela Johanna Sebastiana BACHA: – Choral Prelude, BWV 727, Herzlich tut mich verlangen – Adagio BWV 974
Cieľom III. cvičenia kurzu je naučiť sa pozorovať svoj dych: pokojne, akoby nezúčastnene, nechať ho voľne plynúť, nijako neovplyvňovať svojou vôľou jeho rýchlosť ani hĺbku. A práve to je na tomto cvičení ťažké. Skúste to. Len čo zameriame svoju pozornosť na dýchanie, ktoré bolo do tejto chvíle úplne automatické, máme tendenciu s ním začať manipulovať.
Úvod 3. lekcie kurzu AT (učinkujú PhDr. Milan Kožiak, PhDr. Pavol Šrámek a priami účastníci kurzu)
Záverečná časť 3. lekcie kurzu autogénneho tréningu (diskusia, inštrukcie k domácim cvičeniam)
Tretie cvičenie – kľudný dych
Každý, kto pravidelne cvičil “tiaž” a “teplo” by sa mal už dobre uvoľňovať a vedieť rýchlo pohrúžiť do stavu príjemnej pohody a pokoja “autogénneho stavu” alebo tiež do tzv. alfa hladiny.
Znakom osvojenia prvých dvoch písmen abecedy autosugescie je skutočnosť, že pocit TIAŽE a TEPLA sa ako súhrnná predstava rozšíri po celom tele, čomu môžete pomôcť spojením oboch cvikov do jednej formulky “TEPLÁ TIAŽ”. Po dvojtýždňovom cvičení možno dosiahnuť tento stav v priebehu necelých dvoch minút. Celý algoritmus prvých dvoch cvikov je však vhodné z času na čas detailne “predýchať”.
Tretím a najdôležitejším písmenom abecedy autosugescie je v autogénnom tréningu dýchanie.
POKOJNE, NEZÚČASTNENE…
Napätie a stresy spolu s nedostatkom pohybu sa prejavujú aj na dýchaní: často je neprirodzene zrýchlené, a preto aj plytké a povrchné. Zdravý, pokojný, vyrovnaný človek dýcha bránicou. Trvale rebrové dýchanie neúmerne zaťažuje hrudné svaly a namáha spojená s neustálym zdvíhaním hrudníka sa prenáša najmä na krčnú chrbticu. Len budúce mamičky musia takto dýchať, pretože bránica už smerom dole nemá voľný pohyb.
Cieľom III. cvičenia nášho kurzu
je naučiť sa pozorovať svoj dych: pokojne, akoby nezúčastnene, nechať ho voľne plynúť, nijako neovplyvňovať svojou vôľou jeho rýchlosť ani hĺbku. A práve to je na tomto cvičení ťažké. Skúste to. Len čo zameriam svoju pozornosť na dýchanie, ktoré bolo do tejto chvíle úplne automatické, máme tendenciu s ním začať manipulovať.
Naučiť sa sledovať, len sledovať, “ako mi to samo” pravidelne, ticho, rovnomerne, úplne pokojne dýcha, je zmyslom tohto cvičenia. Teda nie “JA dýcham pokojne…”, ale “dýcha sa mi pokojne…”. Vdychujeme a vydychujeme len nosom.
Po navodení relaxácie, t.j. pocitu ťažoby a tepla, sa sústreďujeme na myšlienku “dych je celkom kľudný” . Účelom tohto cvičenia je naučiť sa pozorovať dýchanie a pritom s nim nemanipulovať, teda neovplyvňovať vlastnou vôľou rýchlosť dýchania, ani jeho hĺbku.
V tom je práve obtiažnosť tohto cviku. Ak začneme venovať pozornosť nejakej automatickej činnosti nášho organizmu, obyčajne tento automatizmus porušujeme; cvičením sa máme naučiť sledovať dýchanie bez takéhoto rušivého vplyvu. Máme sa poddať ukľudnujúcemu dojmu, ktorým kľudný dych pôsobí. Aby sa pri nácviku zdôraznila automatičnosť cvičenia, používajú psychológovia formulku “dýcha mi to”. Formulka “dýcham kľudne” ako zistíte nás zvádza, aby sme s dychom niečo zámerne robili, zrychľovali ho, spomaľovali, a pod. To je v autogénny tréning – 3. lekcia.
Cvičenie teda považujeme za zvládnuté vtedy, keď človek pri sústredení sa na svoje dýchanie dokáže vnímať jeho rytmičnosť a pravidelnosť, pričom do tohto procesu nezasahuje.
Najmä zo začiatku sa môže dýchanie prehĺbiť a nadobudnúť až charakter vzdychu. Takýmto a podobným prejavom treba nechať voľný priebeh. Ako sa objavili, tak aj odídu. Dýchanie pri tomto cvičení nemusí byť samo o sebe len pravidelné, jeho intenzita sa môže celkom prirodzene striedať.
K druhému cvičeniu pristupujeme po nacvičení tiaže. Najskôr dokonale relaxujeme a navodíme stav kľudu. Potom už s nacvičeným pocitom ťažoby pristúpime ku koncentrácii na myšlienku “pravá ruka je tepla” (u ľavákov začíname ľavou rukou). Formulky si najprv opakujeme pomalým rytmom, neskôr sa snažíme predstaviť si teplo čo najplastickejšie – ako prúdi od ramena dole do predlaktia, na chrbát ruky a dlane.
Úvod 2. lekcie kurzu AT (učinkujú PhDr. Milan Kožiak, PhDr. Pavol Šrámek a priami účastníci kurzu)
Záverečná časť 2. lekcie kurzu autogénneho tréningu (diskusia, inštrukcie k domácim cvičeniam)
Autogénny tréning
Druhé cvičenie — pocit tepla
Po uplynutí 7-10 dní si väčšina cvičiacich dôkaze bez problémov vyvolať pocit TIAŽE. Niektorých ešte pri sústreďovaní a sebauvolňovaní rušia rožné myšlienkové asociácie, náhodné predstavy či pocity, ale už menej než na začiatku. Napriek tomu možno pristúpiť k druhému cviku. Ak sa vám však nepodarilo vyvolať pocit TIAŽE pri dvoch po sebe nasledujúcich cvičeniach, nevzdávajte sa, trénujte ďalej.
meditatívna imaginácia
K druhému cvičeniu pristupujeme po nacvičení tiaže.
Najskôr dokonale relaxujeme a navodíme stav kľudu. Potom už s nacvičeným pocitom ťažoby pristúpime ku koncentrácii na myšlienku “pravá ruka je tepla” (u ľavákov začíname ľavou rukou). Formulky si najprv opakujeme pomalým rytmom, neskôr sa snažíme predstaviť si teplo čo najplastickejšie – ako prúdi od ramena dole do predlaktia, na chrbát ruky a dlane. Predstava je doprevádzaná relaxáciou ciev, t.j. ich rozšírením. Tým sa zvyšuje prekrvenie príslušnej oblasti tak, že po dokonalom nacvičení dochádza i k skutočnému zohriatiu v oblasti, na ktorú sa sústreďujeme. Pri nacvičovaní si môžeme pomáhať pomocnými predstavami tepelného zdroja napríklad, že na ruku svieti slnko, že je v blízkosti sálajúca pec a podobne. Je možné si vyvolať aj predstavu vnútorného tepla, ktoré z hrudníka prechádza do rúk. Odstránenie alebo zrušenie pocitov tepla nie je potrebné.
autogénny tréning skupinové cvičenie
V priebehu 1 až 2 týždňov
ďalšieho opakovania cvičení sa pocit tepla stáva stále výraznejším a postupne sa objavuje nielen v nacvičovanej končatine, ale aj v ostatných končatinách. Nácvik tohto cvičenia vyžaduje podľa autora určitú opatrnosť, vzhľadom na možnosť nepriaznivého vplyvu v rozdelení krvi v jednotlivých. častiach ľudského tela.
Pri tomto cvičení, ako aj pri ďalších, sa má cvičiaci jedinec sústreďovať hlavne na jednu už známu predstavu (ťažoba) a novú k nej pribudovať. Po nacvičení tepla v jednej ruke postupujeme pomocou formuliek “obe ruky sú teplé” a “nohy sú teplé”.
Po ukončení nácviku si stačí vyvolať súhrnnú predstavu “teplo”, aby sa v celom tele po chvíli rozšíril príjemný pocit tepla. Pocit tepla nacvičujeme vždy po vyvolaní pocitu tiaže. Po zvládnutí druhého cvičenia sa stáva vyvolanie pocitu tiaže a tepla záležitosťou necelých dvoch minút a zvyšný čas môže byť venovaný cvičeniu ďalšiemu.
Celé druhé cvičenie sa opiera o skutočnosť, že mnohé reakcie nášho krvného obehu sú výrazne ovplyvňované aj rôznymi psychickými činiteľmi. Cieľom tohto cvičenia je priaznivé ovplyvnenie periférneho krvného obehu a to tým, že sa napätie alebo stiahnutie periférnych krvných ciev uvoľní a tiež prehĺbením stavu uvoľnenia.
ALGORITMUS 2. CVIKU
Zaujmeme vhodnú polohu (v ľahu, v kresle) v málo frekventovanej miestnosti, pri tlmenom svetle a porovnáme fyzické napätie s fyzickým uvoľnením:
a/ hlbší nádych, zadržte dych a zovrite ruky do pästi ráznejšie.
porovnanie svalového napätia s uvoľnením
b/vydýchnite a päste uvoľnite
Nasledujúce formulky vyjadrujeme vnútornou, tichou, myslenou rečou vždy pri výdychu.
Som úplne (dokonale, absolútne) pokojný – 1 x
Celé telo je ťažké (akoby sa vlastnou váhou zabáralo, akoby sa zväčšila zemská príťažlivosť) – 5 až 6 x
Som úplne pokojný – 1 x
Moja pravá ruka (u ľavákov ľavá) je teplá – 5 až 6 x
Som úplne pokojný – 1 x
Moja ľavá (pravá) ruka je teplá – 5 až 6
Som úplne pokojný – 1 x
Obe nohy sú teplé – 5 až 6 x
Som úplne pokojný – 1 x
autogénny tréning poloha drožkára
Celé telo je teplé, príjemne prehriate, zvnútra i zvonku, celé telo je ťažké a teplé, akoby sa teplá tiaž pri každom výdychu rozlievala zvnútra tela do ramien a do stehien, lakťov a kolien, do dlani a chodidiel.
Pri nácviku si môžeme pomáhať predstavami teplého zdroja. Napríklad, že na ruku, na telo svieti slnko, v blízkosti je sálajúca pec a podobne.
Odstránenie pocitu tepla nie je potrebné, zatiaľ čo predstavu tiaže, ktorá sa môže stať i veľmi silným pocitom, treba zrušiť zakaždým, s výnimkou cvičenia pred spaním. Robí sa to následovne:
a) zhlboka sa nadýchneme a vydýchneme
b) otvoríme oči
c) energicky ohneme a vystrieme ruky, prípadne urobíme drep s miernym výskokom
Subjektívnu predstavu tepla sprevádza skutočne zvýšené prekrvenie teplejšou krvou zvnútra tela, pri nácviku dochádza k merateľnému vzrastu teploty na povrchu tej časti tela, na ktorú zameriavame svoju pozornosť. V bežnom živote je známy opačný jav. Pri úzkosti, strachu, či tréme dochádza reflexívne k zúženiu kapilár a následnému zblednutiu i poklesu teploty.
