Aj výborný a trpezlivý učiteľ môže nad sebou v triede stratiť kontrolu. O koncentráciu na učenie žiakov ho môže obrať frustrácia či pocit ohrozenia, ktorý sa objavuje so šikanou zo strany kolegov či nadriadeného.
www.burjanoskole.sk
Kde sa mobbing a bossing v školstve berú? Psychológ a pedagóg Miron Zelina hovorí, že vysoká záťaž či viac stresov oproti minulosti spôsobujú na pracoviskách napätie, nervozitu, impulzívne reakcie alebo uzatváranie sa do seba.
“Takými stresmi je veľa úloh v určitých časových úsekoch, byrokracia, časté zmeny predpisov, čo vedie k chybám a ku konfliktom. Ďalej je to nedostatok učebníc a dobrých metodických materiálov, čo sťažuje prípravu na vyučovanie,” približuje.
Pod stres sa však podľa odborníka podpisuje aj zhoršujúce sa správanie žiakov k učiteľom, no aj rodičov k učiteľom. A zároveň… “Riaditeľ niekomu povolí ďalšie vzdelávanie, niekomu nie, niekoho odmeňuje, iného nie, niekto má veľa nadpočetných hodín, iný nie, a tak ďalej,” podotýka Zelina.
Kto sa s kým pozná
Podľa viceprezidenta Slovenskej komory učiteľov Vladimíra Crmomana pretrvávajú v školstve socialistické mechanizmy. Šikana, ako tvrdí, vzniká tam, kde sa nadriadeným nestane človek na základe morálnych či odborných kvalít.
“Fungujú tam skôr mechanizmy, kto sa s kým pozná, kto je s kým kamarát, to je väčšinou dôvod narušených vzťahy na pracovisku,“ vysvetľuje.
Ak nadriadený vychádza z prostredia rodinkárstva alebo ho priamo zavádza, prostredie je náchylnejšie šikanovať.
Presadiť vôľu nasilu
Spriaznení ľudia vedia toho, kto má moc, podržať a nadriadený si vie dovoliť viac.
“Začne sa u neho prejavovať vedomie moci a prestáva rešpektovať základné pravidlá: počúvame sa, hoci niekto má iný názor, rešpektujeme sa, sme k sebe féroví. Ak nie je po jeho, presadí svoju vôľu nasilu,“ komentuje jav Crmoman.
Následne sa podľa neho začnú k presadzovaniu vôle pridružovať i veci, pri ktorých klesá ľudská dôstojnosť.
“Už to nie je o tom, že zamestnanci sú partneri spolupráce, ale o tom, že niekto je vyššie, niekto nižšie a tomu, kto je nižšie sa to dá aj najavo. Vzniká odstup a prichádzajú javy, že si povedzme riaditeľ dovolí prísť do zborovne a na všetkých nakričať.“
Vplyv aj na žiakov
Šikanovanie kolegov či podriadených má svoj vplyv aj na samotných žiakov.
Frustrovaný učiteľ alebo učiteľ, ktorý sa cíti byť ohrozený, sa totiž nemôže dobre sústrediť na učenie. A nielen to. “Skôr a častejšie ho znervóznia aj menšie prehrešky žiakov. Žiaci vycítia nepohodu učiteľa, a tak sa netvorí dobrá klíma, v triede nie je uvoľnenosť, radosť, sústredenosť na učenie,” vysvetľuje Zelina.
Inšpekčné správy riešenia sťažností na učiteľov ukázali, že porušenie noriem správania sa zo strany učiteľa sú najmä preto, že učiteľ nezvláda stresové a konfliktné situácie.
Podľa odborníka je dôvodom vplyv emócií, únavy, často pocit krivdy, že niekde koná neprimerane či impulzívne.
“Inak to môže byť veľmi dobrý učiteľ, ovládajúci etiku učiteľa, metódy, didaktiku, ale napríklad na tej piatej vyučovacej hodine je vyčerpaný, bossingom znervóznený, žiaci ho provokujú svojou nedisciplinovanosťou a v takomto psychickom stave urobí niečo alebo povie niečo nevhodné, čo potom ľutuje.”
Stanislava Harkotová
tvitter 
