Archív kategorií: AUTOGÉNNY TRÉNING

autogénny tréning – 4. lekcia (audio)

objavenie zážitku srdca

Ak ste pravidelne cvičili podľa predošlých inštrukcií, mali by ste sa už vedieť dobre a rýchlo uvoľniť na vnútorný pokyn a odpútať sa od rušivých vplyvov. Teraz môžete pristúpiť k “objaveniu zážitku srdca”, ktorý je 4. písmenom abecedy autosugescie.

Štvrté cvičenie sa teda zameriava na nácvik nevôľovej regulácie činnosti srdca, ktoré ako je známe, tiež veľmi rýchle a silne reaguje na rôzne vplyvy z psychickej oblasti. Činnosť srdca si však človek obyčajne neuvedomuje, a preto si cvičenie kladie za úlohu ju v určitom zmysle odhaliť.Cieľom tohto cvičenia je teda naučiť sa pociťovať kľudný tlkot srdca v srdečnej krajine. Ľudia si svoje srdce uvedomujú vtedy, keď sú rozčúlení alebo udýchaní, teda vtedy, keď srdce pracuje na väčšie obrátky. Ak ležíme v kľude a nemáme náhodou horúčku pociťujeme tep srdca dosť obťažne.K nácviku “srdca” pristupujeme vždy po vyvolaní pocitov tiaže a tepla, alebo TEPLEJ TIAŽE a po krátkej a príjemnej chvíli pasívneho vnímania vlastného dychu. Potom si zľahka položíme pravú ruku na hruď v tom mieste, kde zvyčajne cítime tlkot srdca najviac.

Pokúsime sa vnímať jeho rytmus ako príjemnú hudbu. Pri každom výdychu sa ako vlna za vlnou šíri teplá tiaž do dlaní…, až do chodidiel… A popritom sa snažíme tichou, vnútornou rečou sami pre seba, vyslovovať v rytme srdca nasledovne slová a vety: – moje srdce tlčie pokojne a rovnomerne, – pokojne a presne…, pokojne a isto… Keď po niekoľkých cvičeniach dokážete objavovať zážitok srdca v hrudi istejšie, môžete vrátiť pravú ruku do pôvodnej polohy.

LIEČIVÉ PREDSTAVY

Pre objavovanie srdca je typické strácanie sa zážitku, akési jeho zahmlenie. Neznamená to však, že nám srdce nebodaj prestalo tĺcť, čo niektorých začiatočníkov aj trochu vyplaší. Znamená to len, že jeho spočiatku krehký vnem, je prehlušený vnemom výraznejším. Najčastejšie ním býva vlastný dych, ktorý môže mať pri autogénnom tréningu niekedy i podobu vzdychu. Niekto skôr ako srdce v hrudi objaví tep pulzujúcej krvi v prstoch. rúk. Pocíti vlnu pulzu, akoby v ozvene, vždy o niečo neskôr za úderom srdca. Pritom je užitočné, liečivé predstaviť si “vak so živou vodou” (imaginácia z rozhlasovej relácie), v ktorom je to naše srdce uložené. Vtedy zvyčajne pocítime, ako sa v okolí srdca šíri teplo, sprevádzané objektívne merateľným rozšírením koronárnych ciev a zlepšením prekrvenia samotného srdcového svalu. Mnohí absolventi autogénneho tréningu tvrdia, že práve objavenie zážitku srdca zásadne zmenilo ich postoj k životu vôbec a samozrejme i k tomu svojmu.

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

Citáty slávnych o srdci

AUTOGÉNNY TRÉNING,PSYCHOBALZAM

AUTOGÉNNY TRÉNING

12/05 edit 48 komentárov

AUTOGÉNNY TRÉNING

LIEK NA STRES – o relaxácii v súvislostiach.

Je skutočne AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES?

Život súčasného človeka dychtivo využívajúceho všetko dobré, čo prináša civilizácia poznamenali aj mnohé záporné vplyvy. Zhon, pracovná neistota, nervozita, málo spánku, informačná explózia, nepravidelná životospráva, osobné sklamania a konflikty, k tomu zopár káv, nejaké tie cigarety a zrazu prestávame byť a cítiť sa zdravými.

Vo vreckách, kabelkách, v zásuvkách písacích stolov zhromažďujeme rôzne lieky – ľahko dostupné a rýchle harmonizátory našich ilúzií a depresií. Niektorí z nás im zakrátko začnú veriť viac ako sami sebe. Pre iných cestu z problémov vyznačil pohárik “niečoho ostrejšieho”, tretí sa odreagujú “výbuchmi”, pri ktorých pourážajú aj tých, ktorí im podávajú ruku. A všetci do jedného sa časom ocitajú v slepej uličke. Z predmetu “umenie žiť” dostávame, aj po maturite či promócii, veľkú nedostatočnú.

V tejto situácii vystupuje do popredia čoraz naliehavejšie potreba viac využívať aj seriózne, vedecky overené postupy a metódy regulovania našich emócií, duševných procesov, i techniky zvyšovania odolnosti voči záťaži a stresu. Tak, aby sme si dokázali uchovať duševnú rovnováhu, chuť tvoriť a tešiť sa zo života a zdravia i vtedy, keď nesvieti slnko práve nad tou našou hlavou.

JE UVOĽNENIE SA UMENIE?

Väčšina ľudí sa domnieva, že ak chce – tak dokáže relaxovať. Lenže, ako potvrdzujú všemožné výsledky výskumov stresu a jeho dôsledkov, nie je tomu tak. Ľudia ocitajúci sa za istou hranicou psychickej záťaže a stresu sa už uvoľniť nedokážu. Ich vnútorné napätie ohrozuje nielen ich výkon (pracovný, športový), ale aj zdravie. Sami si to však o sebe nemyslia a tvrdia, že dokážu relaxovať. Priviesť ich k poznaniu, že majú v tomto smere rezervy je dosť často problém.

Túto skúsenosť výstižne popísala jedna z absolventiek kurzu autogénneho tréningu „ Myslela som si, že dokážem relaxovať, lenže už prvé cvičenia mi robili ťažkosti. Nevedela som sa pri nich odpútať od mojich starostí a problémov, ktoré rušili priebeh cvičení. Asi po dvoch týždńoch som začala tušiť o čom to celé je. Medzi tou mojou predstavou o relaxácii a skutočnou relaxáciou je asi taký rozdiel aký je medzi králikom a kráľom.“

Nič nie je také ťažké, ako veci zdanlivo najľahšie.

Prosím, urobte pokus: Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.

Existuje totiž akési robenie ničnerobením. Čosi ako vedomé, avšak nie vôľové pozabudnutie, vypnutie. A čo máme vypnúť? No predsa vtieravé myšlienky, obavy, úzkosť a sprievodné napätie! Svalové, neuropsychické, vegetatívne. Na to však, ako sa ukazuje, nestačí len spoznať, že sme v napätí, ale treba sa naučiť zmierniť ho alebo i celkom odstrániť. Až potom totiž môžeme od niekoho žiadať, aby niečo lepšie pochopil, aby prestal “robiť niečo”, o čom vlastne ani nevie, že to robí.

Viete, čo je to skutočná relaxácia?

Pozrite sa na mačku, ako leží a odpočíva, hoci aj na nepohodlnom izbovom radiátore. To dokonale poddajne uvoľnenie tela je nákazlivé. Chyťte ju za labku a poznáte, čo je to pravá relaxácia.

AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES

A tu sme zrazu uprostred všetkých ľudských a všeľudských zmätkov. Čím viac sa vzďaľujeme od prírody, od rastlín, od zvierat, tým viac sa vzďaľujeme i sami od seba a jeden od druhého. Tým väčší je vnútorný nepokoj, tým ostrejšie sú konflikty. Pôsobíme na seba vzájomne a ani nevieme ako. Sme v tomto smere takmer analfabeti. Topíme sa v pocitoch a napätiach, vinách i obvineniach a za racionálne vydávame i to, čo je len pôžitkárske alebo egoistické.

Niekto je v napätí, ktoré sa mu prejavuje i v hlase. Sám však o tom nevie, neuvedomuje si to. Ale pritom sa úprimne rozhorčuje, prečo ten druhý, napríklad na druhom konci telefónu, zvyšuje svoj hlas. Slová, dobré slová, akými sú napríklad “ďakujem”, “prosím”, “áno” možno vysloviť storakým spôsobom. Pritom ten posledný spôsob môže človeka, ktorému ich adresujeme, aj uraziť. Vieme o tom?

Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to, čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď tvrdí, že sebapoznanie je zo všetkého najťažšie. Svojim žiakom však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou, ktorej podstata nám dnes už nie je známa. Vieme však, že jej mottom bolo heslo:

“Uvoľnenú myseľ napadne tvorivá myšlienka rýchlosťou blesku!”

Ktovie, koľko spoločného mala táto procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť?

AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningy (audio)

I. lekcia kurzu autogénneho tréningu

Publikácia dostupná TU

Ako praktizovať autogénny tréning

Ešte viac

AUTOGÉNNY TRÉNING

autogénny tréning – 3. lekcia (audio)

Audio 14/02 edit 19 komentárov

autogénny tréning – 3. lekcia (audio)

Cieľom III. cvičenia kurzu je naučiť sa pozorovať svoj dych: pokojne, akoby nezúčastnene, nechať ho voľne plynúť, nijako neovplyvňovať svojou vôľou jeho rýchlosť ani hĺbku. A práve to je na tomto cvičení ťažké. Skúste to. Len čo zameriame svoju pozornosť na dýchanie, ktoré bolo do tejto chvíle úplne automatické, máme tendenciu s ním začať manipulovať.

Úvod 3. lekcie kurzu AT (učinkujú PhDr. Milan Kožiak, PhDr. Pavol Šrámek a priami účastníci kurzu)

Hudobno-slovné relaxačné cvičenie 3. lekcie kurzu autogénneho tréningu (interpret Ladislav Chudík)

Záverečná časť  3. lekcie kurzu autogénneho tréningu (diskusia, inštrukcie k domácim cvičeniam)

Tretie cvičenie – kľudný dych

Každý, kto pravidelne cvičil “tiaž” a “teplo” by sa mal už dobre uvoľňovať a vedieť rýchlo pohrúžiť do stavu príjemnej pohody a pokoja “autogénneho stavu” alebo tiež do tzv. alfa hladiny.

Znakom osvojenia prvých dvoch písmen abecedy autosugescie je skutočnosť, že pocit TIAŽE a TEPLA sa ako súhrnná predstava rozšíri po celom tele, čomu môžete pomôcť spojením oboch cvikov do jednej formulky “TEPLÁ TIAŽ”. Po dvojtýždňovom cvičení možno dosiahnuť tento stav v priebehu necelých dvoch minút. Celý algoritmus prvých dvoch cvikov je však vhodné z času na čas detailne “predýchať”.

Tretím a najdôležitejším písmenom abecedy autosugescie je v autogénnom tréningu dýchanie.

POKOJNE, NEZÚČASTNENE…

Napätie a stresy spolu s nedostatkom pohybu sa prejavujú aj na dýchaní: často je neprirodzene zrýchlené, a preto aj plytké a povrchné. Zdravý, pokojný, vyrovnaný človek dýcha bránicou. Trvale rebrové dýchanie neúmerne zaťažuje hrudné svaly a namáha spojená s neustálym zdvíhaním hrudníka sa prenáša najmä na krčnú chrbticu. Len budúce mamičky musia takto dýchať, pretože bránica už smerom dole nemá voľný pohyb.

Cieľom III. cvičenia nášho kurzu

je naučiť sa pozorovať svoj dych: pokojne, akoby nezúčastnene, nechať ho voľne plynúť, nijako neovplyvňovať svojou vôľou jeho rýchlosť ani hĺbku. A práve to je na tomto cvičení ťažké. Skúste to. Len čo zameriam svoju pozornosť na dýchanie, ktoré bolo do tejto chvíle úplne automatické, máme tendenciu s ním začať manipulovať.

Naučiť sa sledovať, len sledovať, “ako mi to samo” pravidelne, ticho, rovnomerne, úplne pokojne dýcha, je zmyslom tohto cvičenia. Teda nie “JA dýcham pokojne…”, ale “dýcha sa mi pokojne…”. Vdychujeme a vydychujeme len nosom.

Po navodení relaxácie, t.j. pocitu ťažoby a tepla, sa sústreďujeme na myšlienku “dych je celkom kľudný” . Účelom tohto cvičenia je naučiť sa pozorovať dýchanie a pritom s nim nemanipulovať, teda neovplyvňovať vlastnou vôľou rýchlosť dýchania, ani jeho hĺbku.

V tom je práve obtiažnosť tohto cviku. Ak začneme venovať pozornosť nejakej automatickej činnosti nášho organizmu, obyčajne tento automatizmus porušujeme; cvičením sa máme naučiť sledovať dýchanie bez takéhoto rušivého vplyvu. Máme sa poddať ukľudnujúcemu dojmu, ktorým kľudný dych pôsobí. Aby sa pri nácviku zdôraznila automatičnosť cvičenia, používajú psychológovia formulku “dýcha mi to”. Formulka “dýcham kľudne” ako zistíte nás zvádza, aby sme s dychom niečo zámerne robili, zrychľovali ho, spomaľovali, a pod. To je v autogénny tréning – 3. lekcia.

Cvičenie teda považujeme za zvládnuté vtedy, keď človek pri sústredení sa na svoje dýchanie dokáže vnímať jeho rytmičnosť a pravidelnosť, pričom do tohto procesu nezasahuje.

Najmä zo začiatku sa môže dýchanie prehĺbiť a nadobudnúť až charakter vzdychu. Takýmto a podobným prejavom treba nechať voľný priebeh. Ako sa objavili, tak aj odídu. Dýchanie pri tomto cvičení nemusí byť samo o sebe len pravidelné, jeho intenzita sa môže celkom prirodzene striedať.

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

AUTOGÉNNY TRÉNING

O autogénnom tréningu

Audio 26/01 edit 9 komentárov

Ukážku úvodnej časti 1. lekcie kurzu autogénneho tréningu číta Mária Mačáková, hlásateľka Slovenského rozhlasu.

Vyjadrenia absolventov Kurzu autogénneho tréningu (redaktori, piloti, manažéri,športovci) TU

AUTOGÉNNY TRÉNING

Aj výborný učiteľ môže nad sebou stratiť kontrolu. Prečo?

26/01 edit 4 komentáre

Aj výborný a trpezlivý učiteľ môže nad sebou v triede stratiť kontrolu. O koncentráciu na učenie žiakov ho môže obrať frustrácia či pocit ohrozenia, ktorý sa objavuje so šikanou zo strany kolegov či nadriadeného.

"Čo majú znamenať tie známky?“ http://www.burjanoskole.sk — “Čo majú znamenať tie známky?“
www.burjanoskole.sk

Kde sa mobbing a bossing v školstve berú? Psychológ a pedagóg Miron Zelina hovorí, že vysoká záťaž či viac stresov oproti minulosti spôsobujú na pracoviskách napätie, nervozitu, impulzívne reakcie alebo uzatváranie sa do seba.

“Takými stresmi je veľa úloh v určitých časových úsekoch, byrokracia, časté zmeny predpisov, čo vedie k chybám a ku konfliktom. Ďalej je to nedostatok učebníc a dobrých metodických materiálov, čo sťažuje prípravu na vyučovanie,” približuje.

Pod stres sa však podľa odborníka podpisuje aj zhoršujúce sa správanie žiakov k učiteľom, no aj rodičov k učiteľom. A zároveň… “Riaditeľ niekomu povolí ďalšie vzdelávanie, niekomu nie, niekoho odmeňuje, iného nie, niekto má veľa nadpočetných hodín, iný nie, a tak ďalej,” podotýka Zelina.

Kto sa s kým pozná

Podľa viceprezidenta Slovenskej komory učiteľov Vladimíra Crmomana pretrvávajú v školstve socialistické mechanizmy. Šikana, ako tvrdí, vzniká tam, kde sa nadriadeným nestane človek na základe morálnych či odborných kvalít.

“Fungujú tam skôr mechanizmy, kto sa s kým pozná, kto je s kým kamarát, to je väčšinou dôvod narušených vzťahy na pracovisku,“ vysvetľuje.

Ak nadriadený vychádza z prostredia rodinkárstva alebo ho priamo zavádza, prostredie je náchylnejšie šikanovať.

Presadiť vôľu nasilu

Spriaznení ľudia vedia toho, kto má moc, podržať a nadriadený si vie dovoliť viac.

“Začne sa u neho prejavovať vedomie moci a prestáva rešpektovať základné pravidlá: počúvame sa, hoci niekto má iný názor, rešpektujeme sa, sme k sebe féroví. Ak nie je po jeho, presadí svoju vôľu nasilu,“ komentuje jav Crmoman.

Následne sa podľa neho začnú k presadzovaniu vôle pridružovať i veci, pri ktorých klesá ľudská dôstojnosť.

“Už to nie je o tom, že zamestnanci sú partneri spolupráce, ale o tom, že niekto je vyššie, niekto nižšie a tomu, kto je nižšie sa to dá aj najavo. Vzniká odstup a prichádzajú javy, že si povedzme riaditeľ dovolí prísť do zborovne a na všetkých nakričať.“

Vplyv aj na žiakov

Šikanovanie kolegov či podriadených má svoj vplyv aj na samotných žiakov.

Frustrovaný učiteľ alebo učiteľ, ktorý sa cíti byť ohrozený, sa totiž nemôže dobre sústrediť na učenie. A nielen to. “Skôr a častejšie ho znervóznia aj menšie prehrešky žiakov. Žiaci vycítia nepohodu učiteľa, a tak sa netvorí dobrá klíma, v triede nie je uvoľnenosť, radosť, sústredenosť na učenie,” vysvetľuje Zelina.

Inšpekčné správy riešenia sťažností na učiteľov ukázali, že porušenie noriem správania sa zo strany učiteľa sú najmä preto, že učiteľ nezvláda stresové a konfliktné situácie.

Podľa odborníka je dôvodom vplyv emócií, únavy, často pocit krivdy, že niekde koná neprimerane či impulzívne.

“Inak to môže byť veľmi dobrý učiteľ, ovládajúci etiku učiteľa, metódy, didaktiku, ale napríklad na tej piatej vyučovacej hodine je vyčerpaný, bossingom znervóznený, žiaci ho provokujú svojou nedisciplinovanosťou a v takomto psychickom stave urobí niečo alebo povie niečo nevhodné, čo potom ľutuje.”

Stanislava Harkotová

Odkaz na pôvodný zdroj

AUTOGÉNNY TRÉNING

WORKOHOLIZMUS

20/01 edit Jeden komentár

WORKOHOLIZMUS

Najdôležitejšie je vedieť spomaliť, tvrdí psychológ

Hoci je pojem v poslednom čase doslova módny, nejde o nič nové.

Workoholizmus

nepomenúva nič nového pod slnkom, problémy s prepracovanosťou, preťaženosťou, psychickým vyčerpaním, súvisiacim s problémom odpútať sa od nejakej myšlienky, nápadu alebo zanietenej činnosti sú u nás známe od úsvitu dejín. Samotní ľudia, ktorí sú až chorobne posadnutí prácou len ťažko dokážu postrehnúť, kedy sa dostanú na hranicu svojich možností.

Nezbadáme ako sa meníme.

Človek nemá zmyslový analyzátor na postihnutie kontinuitných zmien v čase, t. j. zmien, ktoré sa uskutočňujú plynule, nebadane, tak ako sadá prach. Nezbadáme, ako sa staneme alkoholikmi, závislými od cigariet, drog či od niečoho, čo nám dovoľuje únik do zabudnutia. Nezbadáme ani, ako sa staneme rutinérmi, cynikmi, apatickými, ako sa vzdávame ideálov. Musí byť vždy niekto ďalší, ktorý signalizuje, že sa týmto spôsobom posúvame.

Sú šéfovia firiem, ktorí workholikov, napríklad počítačových maniakov, priam zbožňujú, samotné blízke okolie však workoholikov nechváli. “Jedným z najdôležitejších signálov pracovných neurotikov je narúšanie sociálnych vzťahov, prerušenie normálnej komunikácie. Strácajú schopnosť vychádzať s inými ľuďmi, rozpadá sa im manželstvo, stávajú sa konfliktnými, problémovými, ocitajú sa izolovaní. Stále žijú v zhone, všetko, čo sa priamo netýka práce, ich len zdržuje a obťažuje.

V každom prípade, ak sa začnú pridružovať poruchy sústredenia a iné zdravotné problémy, treba zájsť za lekárom. Je jedno, čo nás ženie k tomu, aby sme sa v práci prepínali, aj tí, ktorí sa obetujú pre nejaké vznešené myšlienky a ciele, keď nebudú rešpektovať biologické zákonitosti, lebo sa riadia heslom radšej sa opotrebovať, ako zhrdzavieť, nakoniec obetujú nielen seba, ale aj tú vec, pre ktorú sa obetovali.

Workoholizmus – riziko prepracovanosti

hrozí omnoho viac ľuďom, ktorí sú vychovávaní k dôslednosti, systematickosti ako u jedincov, ktorí boli vychovávaní v atmosfére etického relativizmu, nejednoznačnosti, neurčitosti. Naša spoločnosť si podľa jeho slov doslova pestuje atmosféru neurčitosti, dokonca v dohodách a zmluvách, čo je tiež jedna z príčin ďalšieho stresogénneho vplyvu, ktorý pôsobí neurotizujúco na spoločnosť, na ľudí v hospodárskej sfére, na manažérov. Rôzne prieskumy správania sa ľudí v najrôznejších povolaniach a situáciách poukazujú na to, že v prevencii ťažkých zdravotných dôsledkov workoholizmu je rozhodujúca naša schopnosť alebo neschopnosť spomaliť životné tempo. Utekáme do konzumu, do stále väčšieho chvatu a chaosu. Z nášho života sme doslova vyhnali jemnosť, ticho, skromnosť, láskavosť, pravdu, statočnosť i sebaúctu. Šliapeme si po nich ako tí, pri privatizačných korytách. Pritom schopnosť stíšiť sa, rozjímať a zamyslieť sa nad videným, počutým, nad svojimi činmi a činmi našich blízkych je v našej psychike pre zachovanie normality nenahraditeľná” .

SME.sk

IT zamestnanci žijú v permanentnom strese tvitter @avogado6

Workoholik si svoju závislosť nepripúšťa

AKO ZISTIŤ ČI STE ZÁVISLÝ/Á NA PRÁCI?

AUTOGÉNNY TRÉNING

autogénny tréning – 2. lekcia (audio)

Audio 09/01 edit 25 komentárov

autogénny tréning – 2. lekcia (audio)

K druhému cvičeniu pristupujeme po nacvičení tiaže. Najskôr dokonale relaxujeme a navodíme stav kľudu. Potom už s nacvičeným pocitom ťažoby pristúpime ku koncentrácii na myšlienku “pravá ruka je tepla” (u ľavákov začíname ľavou rukou). Formulky si najprv opakujeme pomalým rytmom, neskôr sa snažíme predstaviť si teplo čo najplastickejšie – ako prúdi od ramena dole do predlaktia, na chrbát ruky a dlane.

Úvod 2. lekcie kurzu AT (učinkujú PhDr. Milan Kožiak, PhDr. Pavol Šrámek a priami účastníci kurzu)

Hudobno-slovné relaxačné cvičenie 2. lekcie kurzu autogénneho tréningu (interpret Ladislav Chudík)

Záverečná časť  2. lekcie kurzu autogénneho tréningu (diskusia, inštrukcie k domácim cvičeniam)

Autogénny tréning

Druhé cvičenie — pocit tepla

Po uplynutí 7-10 dní si väčšina cvičiacich dôkaze bez problémov vyvolať pocit TIAŽE. Niektorých ešte pri sústreďovaní a sebauvolňovaní rušia rožné myšlienkové asociácie, náhodné predstavy či pocity, ale už menej než na začiatku. Napriek tomu možno pristúpiť k druhému cviku. Ak sa vám však nepodarilo vyvolať pocit TIAŽE pri dvoch po sebe nasledujúcich cvičeniach, nevzdávajte sa, trénujte ďalej.

K druhému cvičeniu pristupujeme po nacvičení tiaže.

Najskôr dokonale relaxujeme a navodíme stav kľudu. Potom už s nacvičeným pocitom ťažoby pristúpime ku koncentrácii na myšlienku “pravá ruka je tepla” (u ľavákov začíname ľavou rukou). Formulky si najprv opakujeme pomalým rytmom, neskôr sa snažíme predstaviť si teplo čo najplastickejšie – ako prúdi od ramena dole do predlaktia, na chrbát ruky a dlane. Predstava je doprevádzaná relaxáciou ciev, t.j. ich rozšírením. Tým sa zvyšuje prekrvenie príslušnej oblasti tak, že po dokonalom nacvičení dochádza i k skutočnému zohriatiu v oblasti, na ktorú sa sústreďujeme. Pri nacvičovaní si môžeme pomáhať pomocnými predstavami tepelného zdroja napríklad, že na ruku svieti slnko, že je v blízkosti sálajúca pec a podobne. Je možné si vyvolať aj predstavu vnútorného tepla, ktoré z hrudníka prechádza do rúk. Odstránenie alebo zrušenie pocitov tepla nie je potrebné.

V priebehu 1 až 2 týždňov

ďalšieho opakovania cvičení sa pocit tepla stáva stále výraznejším a postupne sa objavuje nielen v nacvičovanej končatine, ale aj v ostatných končatinách. Nácvik tohto cvičenia vyžaduje podľa autora určitú opatrnosť, vzhľadom na možnosť nepriaznivého vplyvu v rozdelení krvi v jednotlivých. častiach ľudského tela.

Pri tomto cvičení, ako aj pri ďalších, sa má cvičiaci jedinec sústreďovať hlavne na jednu už známu predstavu (ťažoba) a novú k nej pribudovať. Po nacvičení tepla v jednej ruke postupujeme pomocou formuliek “obe ruky sú teplé” a “nohy sú teplé”.

Po ukončení nácviku si stačí vyvolať súhrnnú predstavu “teplo”, aby sa v celom tele po chvíli rozšíril príjemný pocit tepla. Pocit tepla nacvičujeme vždy po vyvolaní pocitu tiaže. Po zvládnutí druhého cvičenia sa stáva vyvolanie pocitu tiaže a tepla záležitosťou necelých dvoch minút a zvyšný čas môže byť venovaný cvičeniu ďalšiemu.

Celé druhé cvičenie sa opiera o skutočnosť, že mnohé reakcie nášho krvného obehu sú výrazne ovplyvňované aj rôznymi psychickými činiteľmi. Cieľom tohto cvičenia je priaznivé ovplyvnenie periférneho krvného obehu a to tým, že sa napätie alebo stiahnutie periférnych krvných ciev uvoľní a tiež prehĺbením stavu uvoľnenia.

ALGORITMUS 2. CVIKU

Zaujmeme vhodnú polohu (v ľahu, v kresle) v málo frekventovanej miestnosti, pri tlmenom svetle a porovnáme fyzické napätie s fyzickým uvoľnením:

a/ hlbší nádych, zadržte dych a zovrite ruky do pästi ráznejšie.

porovnanie svalového napätia s uvoľnením

b/vydýchnite a päste uvoľnite

Nasledujúce formulky vyjadrujeme vnútornou, tichou, myslenou rečou vždy pri výdychu.

Som úplne (dokonale, absolútne) pokojný – 1 x

Celé telo je ťažké (akoby sa vlastnou váhou zabáralo, akoby sa zväčšila zemská príťažlivosť) – 5 až 6 x

Som úplne pokojný – 1 x

Moja pravá ruka (u ľavákov ľavá) je teplá – 5 až 6 x

Som úplne pokojný – 1 x

Moja ľavá (pravá) ruka je teplá – 5 až 6

Som úplne pokojný – 1 x

Obe nohy sú teplé – 5 až 6 x

Som úplne pokojný – 1 x

Celé telo je teplé, príjemne prehriate, zvnútra i zvonku, celé telo je ťažké a teplé, akoby sa teplá tiaž pri každom výdychu rozlievala zvnútra tela do ramien a do stehien, lakťov a kolien, do dlani a chodidiel.

Pri nácviku si môžeme pomáhať predstavami teplého zdroja. Napríklad, že na ruku, na telo svieti slnko, v blízkosti je sálajúca pec a podobne.

Odstránenie pocitu tepla nie je potrebné, zatiaľ čo predstavu tiaže, ktorá sa môže stať i veľmi silným pocitom, treba zrušiť zakaždým, s výnimkou cvičenia pred spaním. Robí sa to následovne:

a) zhlboka sa nadýchneme a vydýchneme

b) otvoríme oči

c) energicky ohneme a vystrieme ruky, prípadne urobíme drep s miernym výskokom

Ranné cvičenia odporúčame ukončiť krátkou svižnou rozcvičkou.

Subjektívnu predstavu tepla sprevádza skutočne zvýšené prekrvenie teplejšou krvou zvnútra tela, pri nácviku dochádza k merateľnému vzrastu teploty na povrchu tej časti tela, na ktorú zameriavame svoju pozornosť. V bežnom živote je známy opačný jav. Pri úzkosti, strachu, či tréme dochádza reflexívne k zúženiu kapilár a následnému zblednutiu i poklesu teploty.

autogénny tréning – 2. lekcia (audio)

Vyjadrenia o prínose autogénneho trénongu.

Využite možnosť poslať správu, alebo dopyt.