Organistka Anna Lapwood predstavuje novú generáciu globálnych hviezd kultúry a umenia .
Vlani ani nie 30 ročná sa stala členkou Rádu Britského impéria. O.i. pôsobí ako oficiálna organistka prestížnej Royal Albert Hall v Londýne a je aj hudobnou riaditeľkou na Cambridgeskej univerzite a tiež zbormaisterka . Získala desiatky ocenení vrátane Gamechanger Award, Opus Klassik a čestného titulu MBE
od britskej kráľovskej rodiny.
℘
Jej prirodzený hudobný talent jej umožňuje udivujúco a zľahka prekračovať hranice žánrov.
„Oveľa viac než len talentovaná organistka, zbormajsterka a senzácia sociálnych sietí – ona je zjavenie, ktoré oslovuje mladých ľudí a dáva zmysel ich snahám niečo v živote dokázať.“ (Sunday Times)
Vo videu ponúkame otitulkovaný záznam z vysielania nemeckej televízie ZDF z odovzdávania ceny OPUS Klassik 2024 na pódiu Koncertne sály v Berlíne
℘
Jej tohtoročné koncertné turné po Európe len potvrdzuje jej výnimočnosť a rastúcu obľúbenosť..
Napr. na koncert 15.7. v najväčšej nemeckej Katedrále v Kolíne nad Rýnom sa na námestí pred katedrálou sa zišiel 5 x väčší počet priaznivcov z celého sveta ako umožňovala jej 3 tisícová kapacita. Keď sa to Anna Lapwood dozvedela koncert grátis opakovala ešte v ten istý večer
℘
V Bratislave vystúpila s mimoriadne rozmanitým programom na skvelom organe vo Veľkej koncertnej sieni Slovenského rozhlasu, kde zazneli diela Philipa Glassa, Gounoda–Bacha, Brittena, Alana Menkena, Olivie Belli, Rachel Portman a Duruflého.
Veľké koncertné štúdio Slovenskéo rozhlasu, zdroj:citysoundsfestival
Koncert Anny Lapwood s jej nekonečnou vitalitou, životným optimizmom a spontánnou organovou interpretáciou priniesol vzrušujúce a nezabudnuteľné momenty nielen v podobe filmovej hudby od Zimmera – napríklad z filmov Da Vinciho kód, Interstellar Suite, či z Pirátov Karibiku.
Popri spontánnej hre na organe sa Anna prejavila aj ako zbormajsterka The Chapel Choir of Pembroke College v Cambridge,
V Bratislave v priebehu niekoľkých minút takto vycvičila k zborovému spevu svoje 600 členné publikum.
℘
Anna Lapwood v STVR
Bol to iste nezvyčajný večer a zážitok aj pre hviezdy na nebi. 🙂
℘℘℘
Anna Lapwood si získava sympatie nielen svojím talentom, ale aj bezsprostredným a priateľským vystupovaním. S nadšením jej tlieskajú malé deťúrence aj seniori, ktorí prichádzajú na jej koncerty opierajúc sa o drevené paličky.
Jej návšteva a koncert v Bratislave nie je náhodným výsledkom komerčných reťazcov, ktoré obchodujú s umením a s umelcami.
Je prejavom uznania a poctou pre Slovensko, jeho hudobnej kultúre a jeho hudobným umelcom, ktorí práve v Koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu svojimi elitnými profesionálnymi nahrávkami so cťou vstúpili do povedomia medzinárodnej hudobnej komunity.
Z angl. komentárov na YouTube k videám Anny Lapwood vyberám:
“Vážená pani Lapwoodová, Váš úžasný talent vo Vašom remesle je skutočným majákom nádeje pre ľudstvo. V tejto dobe bezduchej a priemernej zábavy ste svetlom, ktoré tento svet potrebuje. Som veľmi vďačná za ľudí, ako ste Vy!” “Bože môj, aká očarujúca žena, má úžasne pútavý spôsob, ako sa s vami rozpráva, je to ako by ste sa s ňou už dlho poznali.”
Sama hovorí o svojom obdive k organu a láske k organovej hudbe, ktorá podľa nej presahuje človeka.
Anna sa narodila v roku 1995 v High Wycombe v Buckinghamshire. Jej otec je anglikánsky duchovný a učiteľ, matka je detská paliatívna opatrovateľka.
Študovala hru na klavíri, husliach, viole a kompozícii na Junior Royal Academy of Music a bola hlavnou harfistkou Národného mládežníckeho orchestra Veľkej Británie a Symfonického orchestra Juniorskej akadémie. Vie hrať na 15 nástrojov.
Po navštevovaní Oxfordskej strednej školy, kde hrala na štyri nástroje v 8. ročníku a začala hrať na organe, získala Lapwoodová prvotriedny titul na Magdalen College v Oxforde a bola prvou ženou v 560-ročnej histórii vysokej školy, ktorá získala organové štipendium.
℘
Každá ľudská STAR má aj svoje civilné, ľudské záľuby, ktoré môžu aj nemusia súvisieť s profesionálnymi aktivitami.
Má ich aj Anna Lapwood.
Prvou z nich je záľub je africká krajina Zambia, zambijčania a najmä ich hudba, o ktorej hovorí s údivom a mimoriadnym uznaním. Zambiu navštevuje každý rok a založila tam Hudobnú akadémiu, ktorá je mostom medzi rôznymi hudobnými kultúrami.
O.i. v Zambii objavila malú komunitu nadšených samoukov v hre na organe, ktorých pravidelne navštevuje a podporuje aj materiálne.
Sitali and Anna at the organ workshop in Ndola – www,nac.today/en/music-overcomes-borders/
Druhou záľubou Anny Lapwood, ktorá sa stala virálnou je pravidelný, každoročný počin, ktorý najvýstižnejšie vyjadrí nasledovný obrázok:
Anna Lapwood skok Viktoriine vodopády
Viktóriine vodopády, nachádzajúce sa na rieke Zambezi medzi Zambiou a Zimbabwe, sú jedny z najväčších a najúžasnejších vodopádov na svete, známe svojou krásou a historickým významom.
Tak toto by som nedal ani v C2H5OH etanolovom opojení. 🙂
Pre Annu Lapwood je však toto miesto na okraji vodopádu najobľúbenejším miestom na Zemi.
Nerozumiem síce tomu prečo? …, ale nie som Anna Lapwood. 🙂
Iste to niečo hovorí o tom ako si dobíja energiu, hľadá motiváciu
a stimuluje sa k vrcholovým výkonom.
℘
Na odľahčenie vypätého a náročného života jednej svetovej hviezdy zdieľam jednu opakujúcu sa humornú story.
Pre máloktorého muzikanta sú topánky také dôležité ako pre organistu, zvlášť pre dámy, ktoré majú drobné nôžky. Topánky sú pre ne najdôležitejšia súčasť osobnej výbavy pri hre na organe. Musia nielen pasovať, ale tak aby netlačili a ani neskĺzli z nôžky medzi pedále. Mali by byť ľahučké a hlavne sa nesmú strácať – pred i po koncerte. To je vraj ich špecialitou. Je to s nimi ako s ponožkami, jedna sa zvykne záhadne stratiť a nedarí sa ju nájsť. Platí to vraj aj pre topánky Anny Lapwood. Povráva sa, že to majú na svedomí zberatelia suvenírov, ktorým stačí ako vzácny zberateľský kúsok aj jedna topánka. Horšie na tom je, že táto zberateľská úchylka sa rozmohla natoľko, že Anna vraj nosí na turné jednu tašku plnú koncertných topánok. Tie sa napriek špeciálnemu zámku na taške aj tak strácajú. Stávajú sa z nich talizmany obľúbenosti, šťastia a úspechu. Povráva sa, že cena jednej topánky sa na čiernych aukčných trhoch pohybuje okolo 3 000 £ ❗️ V Bratislave našťastie záhadne nezmizla ani jedna z topánok Anny Lapwood, – tak ako sa to stalo pred jedným z jej posledných koncertov. Všetko nasvedčuje tomu, že viac ako osobnú ochranku bude Anna Lapwood potrebovať strážcov jej topánok.
Anna Lapwood – topánky
℘℘℘ ℘℘℘℘
Blog o organovej hudbe by mal byť nanajvýš vážny a seriózny.
Jeho autorovi to nedovolila samotná slnečná osobnosť Anny Lapwood, ktorá mimovoľne postaví naftalínovú strojenú, odmeranú vážnosť do kúta všade kde sa objaví. …aj preto ju s takým nadšením vyhľadávajú najmä mladí ľudia, ktorí vedia, že za všetkou tou vážnosťou sa veľmi často skrýva všeličo možné len nie serióznosť.
Jedným z prejavov fluida a prostriedkov jeho vyžarovania je u nej aj zovňajšok a jej odev. Vraj rada nosí legíny tmavej farby, v poslednom čase vraj začala často nosiť najmä džíny – paradoxne čiernej farby – aj pri tých najslávnostnejších príležitostiach. V komentároch na sieťach sa zakrátko potom globálne rozšírili informácie, že čierne texasky sú vo všetkých obchodných reťazcoch nadlho vypredané. Vraj ešte nejaké dostať v Austrálii. Ak si myslíte, že je to bluf skúste ich zohnať a dajte vedieť či ste uspeli. 🙂
Anna Lapwood is conducting at Pembroke College, Cambridge. Source musicteachermagazineAnna Lapwood MBE za zásluhy o hudbu
Rádio MELÓDIA vysielalo koncom 80. rokov z rozhlasovej Pyramídy v Bratislave na VKV – od mája 1986 cca do roku 1990 – ako jediný slovenský okruh na území celého Československa.
Jeho programovou náplňou bola výlučne orchestrálna a inštrumentálna hudba.
Toto rádio “bez slov” založil a šéfoval mu Ľuboš ZEMAN,
paradoxne textár, ešte predtým ako vybudoval Rock FM Rádio.
Možno ho oslovili verše o hudbe
* LEN HUDBA POVIE DOSLOVA I ČO SA NEPOMESTÍ DO SLOVA *
od Jána Buzzássyho zo zbierky Znelec.
℘
Ako rozhlasový psychológ som sa podieľal na personálnom budovaní Rock FM Rádia. Môžem zodpovedne vyhlásiť, že takých pracantov a entuziastov bolo v rozhlase viacero, ale ešte jedného takého , ktorý dokázal zanietiť pre dobrú vec desiatky budúcich kolegov a získať milióny rozhlasových poslucháčov – dokonca v celom Československu – som v tom čase – v rozhlase – už nestretol.
Ľuboš Zeman miloval a miluje život tak vrúcne, že iste aj nebesá počúvajú jeho piesne a jeho hudbu. 🙂
Ľuboš Zeman: Hudba je zvláštne esperanto/ zdroj: www.teraz.sk
℘
Rádio Melódia – rádio “bez slov” si získalo srdcia poslucháčov a bolo mimoriadne obľúbené medzi českými poslucháčmi, zvlášť medzi pražákmi.
Nadšené ohlasy prichádzali aj z rakúskeho, nemeckého, ale aj z poľského pohraničia.
V súvislosti s týmto rádiom uvádzam po prvýkrát sporadicky opakovane vyslovované hypotetické názory z rôznych zdrojov, že práve toto rádio Rádio Melódia, – rádio BEZ SLOV prispelo koncom 80-tich rokov k zmieneniu politického napätia v celom stredoeurópskom regióne. O.i. aj tým, že ho bolo často počuť z reproduktorov v záhrade vyslanectva Nemeckej spolkovej republiky v Prahe, kde ho počúvali tisíce Nemcov, k torí sa pokúšali cez Prahu emigrovať na Západ. … a hrozil tam škandál nepredstaviteľných medzinárodných i humanitárnych rozmerov. Vraj tí Nemci v tom počúvaní Rádia Melódia pokračovali aj pri svojej ceste Trabantami a Wartburgami do Maďarska, ktoré im otvorilo hraničné priechody do Rakúska. Tam sa mi stopa sledovanosti RÁDIA MELÓDIA stratila. 🙂
Potom prišiel November ´89 a rádio prestalo, z mne neznámych príčin vysielať.
PREČO?!
℘ ℘ ℘
Tie preferencie počúvanie Rádia Melódia nemcami putujúcimi z Nemeckej demokratickej republiky na Západ, cez územie Československa a Maďarska mali aj svoje objektívne príčiny.
Prvou, technickou príčinou bola skutočnosť, že práve Rádio Melódia malo od začiatku svojho vysiela výborné pokrytie výkonnými vysielačmi na celom území štátu, čo bol nebývalý a prekvapivý výkon Čs. telekomunikácii. Medzi rozhlasovými technikmi sa hovorilo, že práve Melódia mala lepšie pokrytie územia republiky ako prvé rádio štátu – stanica Hviezda. 🙂
Druhou, nezanedbateľnou psychologickou príčinou bola skutočnosť, že rádio vysielalo minimum slovnej komunikácie, ktorá bola navyše v slovenčine a ktorej nemci nemohli rozumieť, s výnimkou názvov skladieb, mien hudobných skladateľov, orchestrov, názvov albumov a pod. , Tie boli často uvádzané v angličtine. To mohlo vyvolávať u nich pocity, že nie sú v celkom cudzom prostredí a dokážu mu rozumieť.
℘
Ak sa občas zasvätene hovorieva, že vojny vyhrávajú kuchári tak v tomto zmysle možno povedať, že vojnám zabraňuje hudba. Pekná melodická hudba skôr do tanca ako do pochodu upokojuje srdce i myseľ a zaháňa úzkosť a strach, ktorý spôsobuje skratové konanie ľudí. .
Málo známy príbeh RÁDIA MELÓDIA to potvrdzuje.
℘
Za zmienku iste stojí skutočnosť, že o internete nebolo v tých časoch ešte ani chýru, ani slychu.
Možno aj preto som o tomto úžasnom Rádiu nenašiel na internete takmer žiadnu zmienku, čo mi je ľúto.
Posúďte aká hudba sa tam hrala.
℘℘℘
Stala sa súčasťou môjho archívu. Hold niekto zbiera známky, niekto iný hocičo iné, mne – zo slov unavenému psychológovi na dôchodku – sa stalo záľubou jej poznávanie a počúvanie.
Za každou jednou zo 180-tich ikoniek desaťročia nahonobeného archívu sa skrýva jeden dirigent s jeho úžasným orchestrom, prípadne vynikajúci sólisti – gitaristi, trubkári, saxafonisti, … . V niektorých prípadoch aj s viac ako 20-timi digitalizovaným LP či CD platňami.
Nie je možné zdieľať celý hudobný archív inštrumentálne hudby, ak však bude záujem aspoň trochu konkretizovaný pokúsim sa nájsť cestu zdieľania vybranej hudby na želanie, ON DEMAND – aj na tejto stránke.
Pyramída budova Slovenského rozhlasu Bratislava
℘
V obnovenej tradícii Rádia Melódia pokračuje relácia Bez Slov vysielaná na Rádiu Regina, ktoré od svojho vzniku ponúkla svojim poslucháčom stovky orchestrálnych melódií z rozhlasového a televízneho archívu. Jej redaktorom a moderátorom je Martin Jurčo. Relácia mala 5.októbra 2025 svoje 550 vydanie!
Martin Jurčo s televíznym archivárom Milanom Antoničom
Záslužné a neúnavné hľadanie Martina Jurča vo všemožných archívoch doslova zachránilo mnoho inštrumentálnych a orchestrálnych skladieb v interpretácii českých a slovenských orchestrov a štúdiových skupín, napr.: Filmový symfonický orchester, ORCHESTR STUDIO BRNO, Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave, Big Band Radio Bratislava, ORCHESTR GUSTAVA BROMA, TRADITIONAL CLUB BRATISLAVA, Veľký sláčikový orchester Československého rozhlasu v Brne, ORCHESTR JOSEFA VOBRUBY, Tanečný orchester Jaroslava LAIFERA, TANEČNÝ ORCHESTER SILOŠA POHANKU, Ostravský rozhlasový orchestr, ORCHESTER VLADA HRONCA, Štúdiová skupina Vlada Valoviča ,Cappella Istropolitana, …
pôvodný ORCHESTER GUSTAVA BROMA
neskôr pod taktovkou Vlada Valoviča
VIAC TU
Kliknutie na obrázok vás prepojí na živé vysielanie Rádia Regina
Často zverejňované postrehy a skúsenosti rodičov potvrdzujú, že deti mimoriadne senzitívne reagujú na hudbu. Je veľa článkov, blogov i výskumov, ktoré sa odvolávajú na účinky rôznych hudobných žánrov na detskú psychiku.
Radosť z hudby, zdroj: iStockphoto
V poslednom období sa začali objavovať úvahy a hypotézy o pôsobení hudby na tehotné mamičky a sprostredkovane aj na ešte nenarodené deti.
Najnovší výskum Mexickej univerzity tieto predpoklady v mnohom potvrdil – hovorí muzikoterapeutka a psychoteraeutka Anna Neuwirthová z Katedry teórie a dejín umenia Ostravskej univerzity.
Hudobná terapeutka Mgr. Anna Neuwirthová, Ph.D. Foto: Aleš Honus
“Hudba má skutočne významný vplyv aj na nenarodené dieťa. Počas tehotenstva sa plod postupne učí vnímať okolité zvuky a reagovať na ne. Práve hudba môže zohrávať kľúčovú úlohu v jeho vývoji, od stimulácie mozgu až po vytváranie emocionálneho puta medzi matkou a dieťaťom, … “
zdroj: video-interview vysielané v Studio ČT 24 (07. 02. 2025)
Vedci hovoria, že najlepšie dieťatko už v tele matky reaguje na jednoduché, pravidelne sa opakujúce zvuky a melódie. Prvé zvuky, ktoré dieťa počuje ešte počas vývoja u svojej matky, sú zvuk jej srdca alebo zvuk plodovej vody. Preto majú deti rady zvuky, ktoré im pripomínajú pobyt v brušku. Tie hlasné, príliš rýchlo sa meniace tóny, ich skôr vyrušujú čo dokážu dať najavo a každá mamička to potvrdí.
https://youtu.be/ealxD_LKAqg
https://youtu.be/i0U7P1BAd24
Čím je bábätko v brušku väčšie, tým lepšie dokáže vnímať zvuky okolo seba. Čím viac sa matka prihovára svojmu bábätku a čím viac mu spieva, tým lepšie to vplýva na jeho nervovú sústavu. Čo sa týka výberu hudby, je to v postate na vás.
“Rovnako je to aj po pôrode. Napríklad, u predčasne narodených detí, sa používa muzikoterapia ešte v nemocniciach, kde sa novorodeniatkam púšťa ukľudňujúca hudba ako spev vtákov alebo zurčanie potôčika. Je dokázané, že po narodení dieťa ukľudní pokojná hudba, ktorá má pravidelné tóny a pripomína zvuky z matkinho tela.
Pre deti je pôrod veľmi stresujúci, pretože sa musia vyrovnať s novým prostredím a často bývajú oddelené na niekoľko hodín od matky. Preto sa v niektorým pôrodniciach rozhodli, že toto stresujúce obdobie pomôžu detičkám prekonať vďaka hudbe. Napríklad predčasne narodené deti hudba upokojuje a tak lepšie priberajú rastú.
I. Allegro aperto 47:53
III. Rondo. Allegretto 55:56
6 Piano Sonata No. 11 in A Major, K 331: III. Alla Turca 1:01:37 7 Lucio Silla, K. 135: Ouverture. I. Molto allegro 1:05:16 8 Eine Kleine Nachtmusik in G Major, K. 525: III. Minuetto 1:08:59 9 Symphony No. 36 in C Major, K. 425 “Linz”: III. Menuetto 1:11:22
10 Divertimento in D Major, K. 251
I. Allegro molto 1:14:37
II. Minuetto 1:19:16
III. Andatino – Allegretto 1:23:03
IV. Minuetto con variazione 1:26:38
V. Allegro assai 1:30:44
11 Lucio Silla, K. 135: Ouverture. III. Molto allegro 1:35:59 12 Le Nozze di Figaro: “Non Più Andrai, Farfallone Amoroso” 1:37:39 13 Flute Concerto No. 1 in G Major, K. 313: I. Allegro maestoso 1:40:58
Najlepší gitaristi – the best Guitarists – vol.2 –
Claude Ciari
La Playa La Playa La Playa La Playa La Playa La Playa La Playa
počúvajte gitaru čo spieva – každému ten najmilší, najkrajší príbeh
℘
Claude Ciari sa narodil v Nice, Côte d’Azur (Francúzsko), v roku 1944 talianskemu otcovi a rumunskej matke. Fotografia na stránke Holocaust Memorial Museum hovorí, že ako malému chlapcovi mu do života kruto zasiahol holocaust a nacistické prenasledovanie. Našťastie to jeho talent nezničilo.
Ten sa začal prejavovať už v skorom detstve a ako gitarový hráč začal upútavať pozornosť poslucháčov ako jedenásťročný. Keď mal šestnásť rokov, pripojil sa k rockovej skupine „Les Champions“ ako hlavný gitarista. Skupina sa stala najlepšou inštrumentálnou skupinou vo Francúzsku. Claude, vedomý si svojho talentu, sa rozhodol v roku 1964 pokračovať vo svojej kariére sám a dať voľný priechod svojej vášni pre gitaru a country hudbu na 12-strunovej gitare. Nahral album s rumbou „La Playa“, ktorý sa stal hitom v 45 krajinách. Mal 20 rokov a na svojom konte mnoho miliónov predaných platní.
Claude sa v roku 1974 presťahoval z Francúzska na Tahiti. Jednou z krajín, kam chodieval často vystupovať bolo Japonsko. Tam stretol svoju japonskú manželku, ktorá bola modelkou. Majú dve deti a Claude v roku 1985 nakoniec prijal japonské občianstvo. Odvtedy žije v Japonsku.
Claude nahral viac ako 50 albumov a vystupuje v mnohých krajinách, píše soundtracky pre televízne programy a stále vystupuje aktívne na pódiu, v televízii a rádiu.
℘
℘
℘
01. Le Premier Pas (0:00) 02. Amsterdam Sur Eau (4:12) 03. El Bimbo (7:31) 04. Nabucco’s Guitar (10:17) 05. Solenzara (13:09) 06. Ramona (15:40) 07. La Playa (19:00) 08. La Chanson Pour Anna (21:48) 09. 13 Jours En France (25:15) 10. Danny`s Theme (27:02) 11. Adoro (29:12) 12. How Deep Is Your Love (32:14) 13. Concierto De Aranjuez (35:57) 14. Sans Toi Mamie (41:10) 15. Hymne A L`amour (43:35) 16. Romance D`amour (47:12) 17. Maria Elena (50:19) 18. Les Parapluies De Cherbourg (53:24) 19. Il Etait Une Fois Dans L`ouest (57:00) 20. Johny Guitar (1:00:29) 21. The Music Played (1:02:54)
Najlepší gitaristi – The best guitarists – vol.1 – ARMIK
℘
Armik Dashchi
Gitarista ARMIK,
celým menom Armik Dashchi je gitarista iránsko-arménskeho pôvodu , ktorý žije a tvorí v USA. Odborníkmi je vnímaný ako zaklateľa hudobného štýlu New Flamenco .Nahral viac ako 30 albumov, z ktorých viaceré sa dostali medzi najlepšie albumy roka..
Jeho talent sa prejavil už v siedmich rokoch keď bez vedomia rodičov vymenil svoje hodinky za klasickú gitaru na ktorej spočiatku tajne cvičil v pivnici. Vo veku deviatich rokov absolvoval Armik formálne skúšky v hre na gitare a ako 12 ročný sa stal profesionálnym hudobníkom.
Grécke slovo označujúce mier, “eirene” má podľa etymológov pôvod v oblati hudby. Znamená súzvuk všetkých tónov: vysokých i hlbokých, hlasných i tichých, … . Keď tóny súznia, súznia nielen medzi sebou navzájom, ale aj s ľuďmi okolo. To sa stáva iba vtedy keď harmónia medzi nimi vzniká prirodzene, podľa prírodou daných zákonitostí súzvuku, čiže nanásilne a slobodne.
V tom je ukrytý odkaz hudby pre mier medzi ľuďmi, ktorý stále mnohí bohapusto ignorujeme.
℘
HUDBA A MIER
V záujme hlavného zmyslu tohoto blogu ešte doplním, že latinské slovo “pax”(peace) pochádza zo slova “pacisci”, ktoré vyjadruje zhodu, dohodu, ktorá je vždy výsledkom jednania a vzájomného dohovoru.
V posledných mesiacoch , týždňoch a dňoch namiesto snahy o súzvuk stále častejšie počúvame pazvuky a hlasy, ktoré sú od vzájomného súladu vzdialené a stále sebavedomejšie nám vnucujú svoje predstavy o “MIERI”. Dokonca sa ich intenzita rozmohla tak, že slovo VOJNA sa stalo bežným výrazom (pred nedávnom niečo u nás nepredstaviteľné ) a slovo MIER sa mnohí obavájú vyslovovať z obáv, že budú považovaní prinajmešom za sympatizantov tej druhej strany konfliktu. Ak sa aj ozvú tak sú “algoritmami” vytesnení z mediálneho priestoru a často aj zablokovaní. V tom lepšom prípade sú považovaní za naivných romantikov, ktorí sú bojovne naladenými zbrojnošmi a ich lokajskými mediálnymi “expertami”, “analytikmi” a politikmi akurát tak na smiech.
V dejinách ľudstva sa veľa výnimočných mužov i žien vyjadrovalo k otázkam VOJNY a MIERU. Ich slová, odkazy a diela akoby v týchto dňoch nemali žiadnu váhu. Nikto si vraj vojnu neželá, ale všetci ju strnulo a v kŕči očakávajú- niektorí ju aktívne a podporujú, mnohí však “ako ovce v salaši” pasívne čakajú kým príde až k nim domov a vycerí na nich svoje zuby,
… a zdôvodňujú si to rôznymi fatalistickými múdrosťami typu:
„Mier- v medzinárodnom živote nie je ničím iným ako obdobím vzájomného podvádzania medzi dvoma vojnami.“ (Ambrose Bierce americký editorialista, novinár, novelista, fabulista a satirik 1842 – 1914)
Našťastie je stále dosť odkazov múdrych, ktorí napriek bolestným skúsenostiam s neznášanlivosťou a chamtivosťou národov postavili ľudstvu majáky MIERU a HUMANITY.
Ibaže tie posolstvá v tej kakafónii hlasov politikov, výbuchov bômb a bolesti miliónov takmer nepočuť.
Patria medzi nich aj dvaja velikáni Fridrich Schiller a Ludwig van Beethoven.
Ten prvý napísal ešte v 18. storočí “Ódu na radosť”, ktorá je vlastne výzvou celému civilizovanému svetu a nádejou možného mieru. Netušiac aké hrôzy zažije svet v dvoch svetových vojnách.
Fridrich Schiller (1759-1805)Rukopis “Ódy na radosť”
Óda na radosť
Radosť – krásna iskra Božia, elyzejskej dcéry hlas, teraz s láskou nevýslovnou ku svätyni vedieš nás.
Tvoje kúzla prinavrátia, čo zlá doba nechráni – všetci ľudia budú bratia pod tvojimi krídlami.
Ak ti dosiaľ šťastie prialo, priateľovi pomáhaj, ak túžiš za ženou stálou, príď – tu u nás nájdeš raj.
Keby sa dnes každá duša stretla hneď na úsvite, svätý mier viac nenarušia, plač so smútkom odíde.
Radosť! Človek odjakživa pije z ňadier prírody, ľudia tebou sa len živia, z teba žijú národy.
Plný strapec tmavej révy – darca najvzácnejších vín, tebou sýtia sa aj červy, teba schváli Cherubín.
Lúče slnečné sa roja, nebo žiari nad nami, spoločnými cestami poďme v časoch nepokoja.
V náruč poďte milióny – tu je bozk pre celý svet. Bratia k hniezdam vzneste let, kde náš milý Otec tróni.
V prach sa kloňte – milióny, života bez Tvorcu niet. Tam pri hviezdach bude bdieť, tam pri hviezdach musí tróniť.
Radosť, jasná iskra bohov, elyzejskej dcéry hlas, teraz s láskou nevýslovnou ku svätyni vedieš nás.
Ten druhý, Ludwig van Beethoven ju zhudobnil, hoci ju pre svoju hluchotu mohol počuť len vo svojom duševných predstavách.
Jeho Deviata symfónia akoby v prišla z inej galaxie. V nej Beethoven dovŕšil to, na čom celý život tvrdo pracoval, doslova drel niekoľko rokov. V súčasnosti význam tohto diela ďaleko prekročil kruhy hodnotenia hudobnej tvorby.
Nakoniec sa obe ich diela stali hymnickými symbolmi vyjadrujúcimi túžby a sny obyvateľov jedného stále ťažko skúšaného kontinetu, našej EURÓPY.
“Óda na radosť”
je záverečná časť Beethovenovej 9. symfónie d moll op 125 (Ode “An die Freude”). Vyjadruje idealistickú víziu bratstva celého ľudstva, ktorú zdieľal aj van Beethoven. Vyjadruje ideál slobody, mieru a solidarity. Symfónia mala premiéru 7. mája 1824 vo Viedni. “Óda na radosť” bola ako Európska hymna oficiálne uznaná v roku 1985.
S nádejou i radosťou zdieľam jej predvedenie Slovenskou filharmóniou a Zborom SF zachytené amatérskym videom (Patrika Regecziho) ešte v roku 2016. Hoci video nie je technicky najdokonalejšie veľkolepé predvedenie slovenskými umelcami ma napĺňa hrdosťou a vierou, že Projekt Európskej únie – napriek všetkým disharmóniam a falošným tónom je pre Slovensko a Slovákov správnou cestou a záštitou MIERU.
V nadväznosti na úvodné myšlienky o MIERI a VOJNE je v závere vhodné pripomenúť, že práve Fridrich Shiller odmietal násilie v akejkoľvek podobe.
Kľúč k riešeniu základných spoločenských problémov videl v estetickej výchove. Podľa neho drsné zvieracie inštinkty bránia moderným ľuďom žiť v slobode. Za rozhodujúci prostriedok kultivácie spoločnosti považuje umenie a výchovu ľudí krásou. “… Cesta k slobode a mieru vedie len cez krásu a kultiváciu ľudských duší” – to sú hlavné idei celého jeho diela. Jadrom väčšiny Schillerových básní je základný optimizmus charakteristický pre básnika, viera v človeka, presvedčenie, že ľudia sa môžu a mali by byť navzájom spriaznení, nie však ľahostajní k nerozumu, v ktorejkoľvek podobe. To bol najdôležiteší prvok jeho svetonázoru.
Problém integrity a vnútornej hodnoty jednotlivca videl v rozvíjaní harmonickej energii jeho zmyslových a duchovných síl. Tam, kde je narušená harmónia človeka, vzniká stav napätia. Tam, kde sa autoritatívne zachováva jednota za cenu oslabovania duchovných síl, človek upadá do stavu oslabenia. To sú dve protikladné hranice, ku ktorým sa človek posúva v dôsledku deľby práce, ktorá obsiahla celú oblasť spoločenského života už počas jeho života v 18. storočí. Schiller tvrdí, že rozpad integrity človeka, oslabenie jeho fyzických a duchovných síl „niča jeho schopnosť hladať mier v sebe a zmier vôkol seba. Práve krása v oslabenom človeku obnovuje jeho harmóniu, energiu a snahu hľadať súzvuk s inými ľuďmi“. Viac TU
Slová stále aktuálne aj v súčasnosti.
Zostáva len dodať, že hoci skutočná pozemská krása a harmónia je tichá, mierna a plachá vo svojich prejavoch potrebujú neustálu podporu káždého mierumilovného človeka.
Každý hlas je potrebný, každá hlas sa počíta, každý hlas zaváži zoči- voči hlučnej kakafónii zbrojnošov a ich zoskupení . Aj Ty môžeš pomôcť stlmiť ich primitívny, deštrukčný exibicionizmus a vyvážiť disonanciu, ktorú vyvolávajú všade kde sa objavia.
„Človek – to znie hrdo.“
Nedovoľme aby sa tento šľachetný výrok Maxima Gorkého stal len nenaplnenou víziou, ktorú navždy pochová i s nádejou na jej znovuzrodenie vojna, ktorá aj na nás v týchto dňoch cerí svoje zuby.
“Každý človek by mal vidieť v druhom človeku predovšetkým človeka a brata.”
Prakticky to znamená stavať príslušnosť k ľudstvu ako celku nad príslušnosť k národu, rase, náboženstvu či ideológii. Je to cieľ s ktorým by zrejme súhlasili aj hlavní protagonisti tohto blogu “O hudbe a mieri”; Ludwig van Beethoven a Fridrich Shiller. Celkom iste ho zdieľajú aj mnohí významní ľudia súčasnosti ( vedci, umelci, pedagógovia, technici, informatici, zdravotníci, či celkom obyčajní ľudia zbavení predsudkov a nánosov evolučného civilizačného vývoja. Prečo však mlčia?!
Tento vývoj priviedol ľudstvo na slepú koľaj!
Čím skôr si to uvedomíme a vycúvame z ohrozujúcej cesty – tým lepšie. Len potom ak to dokážeme môže sa život na krásnej modrej planéte stať kolískou života v širokom-ďalekom vesmíre.
Držme si palce PRIATELIA!
Earth Cosmos Dove of Peace, author: Finamayer, Pixabay free image
℘
℘
Nech sa nikdy nenaplní vízia apokalypsy z tohoto videa!
℘
Dodatok dopísaný 29.5.2022.
Európsky mládežnícky orchester pri EÚ (EUYO) zložený z najtalentovanejších, krásnych mladých hudobníkov všetkých členských štátov Európskej únie hrá Beethovenovu Symfóniu č. 9 d-mol pre divákov v berlínskom Konzerthause a pre poslucháčov na historickom namestí Gedarmenmarkt. Uprostred neho sa týči socha Schillera z bieleho mramoru. Schillerova ušľachtilá vízia zhudobnená Beethovenom sa stali v záverečnej časti tejto symfónie “Óda na radosť” (1:07:18) prísľubom nádeje a oslavou ideálu bratsva všetkých ľudí. Odôvodnene sa ju ustanovili ako oficiálnu hymnu Európskej únie. Zanietený a nadšený spev nemeckých divákov hovorí veľmi mnoho.
Ibaže …
Dirigentom European Union Youth Orchestra je mladý ruský dirigent Vasilij Petrenko, ktorý donedávna pôsobil aj ako umelecký riaditeľ Štátneho akademického filharmonického orchestra v Petrohrade. Podľa informácii BBC však musel prerušiť prácu vo svojej domovskej krajine pre “tragédiu na Ukrajine, … kým nebude obnovený mier” a nakoniec aj prácu šéfdirigenta Kráľovskej liverpoolskej filharmónie. Na rozdiel od iného legendárneho ruského dirigenta Valerija Gergieva, ktorý sa k Ruskom vedenej vojne na Ukrajine vôbec nevyjadroval.
Napriek tomu stratil angažmá v prestížnych svetových orchestroch. Bol napr. šéfdirigentom Londýnského symfonického orchestru a posledne ho z postu šéfdirigenta pre jeho mlčanie odvolala aj Mníchovká filharmónia. Podobne dopadla aj hviezdna Anna Netrebko, s ktorou zrušila zmluvu Viedenská štátna opera. Rozporuplné časy žijeme. Na jednej strane spievame Schillerove verše “všetci ľudia budú bratia, svätý mier nič nenaruší, plač so smútkom odíde”. Na strane druhej už aj mlčanie sú mnohí schopní považovať za prejav nepriateľstva. Nepripomína vám to niečo?
Mne áno. Schiller ani Beethoven by s podobnými perzekúciami umelcov vyjadrujúcimi sa len svojím umením iste nesúhlasili. Nesignalizuje to nástup nového totalitného myslenia v Európe – pod krídlami vznešených ideálov?
Ľudia bdite!
℘
℘
A celkom na záver čosi magické.
V japonskom Nagane sa pred Vianocami každý rok od roku 1983 zhromažďuje spevácky zbor 10 000 spevákov, aby zaspievali finále Beethovenovej 9. symfónie. Väčšina spevákov sú amatéri.
Blog “HUDBA A MIER” napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak (26.5.2022)
22. júna 2020 v čase vrcholiacej pandémie COVID 19 bol prostredníctvom streamingu odvysielaný fascinujúci „Koncert pre biocén“, na ktorom sláčikové kvarteto UceLi Quartet zahralo Pucciniho „Chryzantémy“ publiku zloženému z 2 292 rastlín zo škôlok v tejto oblasti. Rastliny boli neskôr doručené 2 292 zdravotníkom Hospital Clinic de Barcelona.
Symbolika tohto počinu je veľavravná. Možno jeho aktéri chceli povedať, že rastliny sú omnoho lepšie prispôsobené zákonom prírody ako ľudia a akoby väčšina z nás predpokladala.
Ak premýšľame o našej planéte existujú všadeprítomné dôkazy, že rastliny sa dokážu aj brániť. Neúnavne zarastajú priestory, ktoré sme im vzali a dokonca majú schopnosti zahladiť devastáciu prírody spôsobenú nami ľuďmi. Metafyzici dokonca hovoria, že rastliny boli na tejto planéte nielen skôr ako ľudstvo, ale že ho aj prežijú.
Je najvyšší čas prejavovať im pozornosť a rešpekt aký im právom patrí. 🙂
Pôsobí hudba na rastliny, alebo je to len mýtus?
Zdalo by sa, že hudbu môžu vnímať len stvorenia, ktoré majú uši, ale množstvo pozorovaní však naznačuje, že rastliny na hudbu skutočne reagujú.
je blog, v ktorom popisujem životný príbeh istej Kristíny Matulovej. Žila na prelome 19. a 20. storočia a mezi prešpurákmi dodnes pretrváva legenda o tom ako na citare hrávala rastlinkám vo svojej záhradke v presvedčení, že im to prospieva. Museli to byť čarovné chvíle a večná škoda, že sa nezachovalo žiadne audio-video. :)
Nám však k ich pripomenutiu iste stačí trochu predstavivosti a obdiv k tejto pozoruhodnej žene.
Inšpirované FB statusom Ondreja Jajcaja v skupine "Prešpurčina ešte nezgegla" 4.júla 2020.
Na vtedajšie časy bola Kristína Matulová nielen vzdelaná, ale aj dosť nekonvenčná, samostatná a nezávislá žena. Napriek tomu si dokázala nájsť cestu do vyšších spoločenských kruhov a získať tam uznanie ctihodných prešporských dám.
Jej duša prahla po objavovaní a experimentoch.
V jednej staršej knihe objavila výrok významného švédskeho prírodovedca, lekára, entomológa, botanika a a zakladateľ taxonómie Carla Linné (1707- 1778) , ktorý tvrdil, že” hudba jest na Floru blahodárna”. Začala vyhrávať na svojej citare svojim bylinkým. Na vlastné oči videla ako rastú pre jej očami a otáčajú sa za jej hudbou .
Dávno pred ňou i pred Carlom Liné sa datujú prvé zmienky o tom, že rastliny reagujú na hudbu.
Napríklad v starovekých indických legendách sa uvádza, že keď boh Kršna hral na flautu, ruže sa otvárali priamo pred očami ohromených poslucháčov.
Krišna čaruje
V 20. storočí sa začali hromadiť argumenty o vplyve hudby na rastliny získané v dôsledku serióznych experimentov uskutočňovaných nezávislými výskumníkmi z rôznych krajín. Medzi nimi aj dôkazy, že hudba nielen zlepšuje vzhľad rastlín , ale prispeva aj k hojnejšej úrode.
V 70 tych rokoch 20. storočia výskumníci vo Švédsku a vtedajšom ZSSR zistili, že protoplazma rastlín pozorovaná mikroskopmi sa pod vplyvom hudby pohybuje výrazne rýchlejšie.
Vedci ten to jav interpretujú nasledovne:
Zvuk sa prenáša vo forme vĺn, ktoré prechádzajú médiom, napríklad vzduchom alebo vodou. Vlny spôsobujú, že častice v tomto médiu vibrujú. Keď zapnete rádio, zvukové vlny vytvárajú vo vzduchu vibrácie, ktoré spôsobujú vibráciu ušného bubienka. Táto tlaková energia sa premieňa na elektrickú energiu pre mozog, aby sa premietla do toho, čo vnímame ako hudobné zvuky.
Rastliny „hudbu nepočujú“, ale cítia vibrácie zvukovej vlny. Protoplazma, priesvitná živá hmota, z ktorej sú zložené všetky živočíšne a rastlinné bunky, je v neustálom pohybe. Vibrácie zachytené rastlinou môžu urýchliť protoplazmatický pohyb v bunkách. To stimuluje absorpciu živín a zlepšuje ich rast .
Výber z ďaľších výskumov.
INDIA
Annamalia University je vysoko uznávaná inštitúcia v Indii. V roku 1962 vedúci katedry botaniky na univerzite, Dr. TC Sing dohliadal na experimenty s vplyvom rôznych hudobných zvukov na rýchlosť rastu rôznych rastlín.
Jeho štúdia odhalila, že ak boli rastliny bazalky vystavené pôsobeniu hudby rástli rýchlejšie Rastliny vyrástli o 20 % vyššie a nabrali o 72 % biomasy viac ako zvyčajne. Počas rovnakého časového obdobia v kontrolnej skupine bazaliek na ktorú nepôsobila žiadna hudba. neboli zaznamenané žiadne zmeny .
Experiment spočiatku zahŕňal použitie klasickej hudby. Výskumníci experimentovali s hudbou známou ako raga hudba, ktorá zahŕňala flautu, husle a harmónium, prenosným nastrojom podobným organu. Výsledky boli podobné .
https://youtu.be/_gCN7cuVkww
Neskôr uskutočnili experimenty aj na poľných plodinách. Štúdia odhalila, že keď boli plodiny vystavené hudbe, ich veľkosť vzrástla o 25 až 60 percent nad priemer v regióne.
Nakoniec vedci z Annamalia University určili, že z viacerých hudbných nástrojov mali najvýznamnejší pozitívny vplyv na rast rastlín husle.
USA
O desaťročie neskôr výskumníčka Dorothy Retallack uskutočnila štúdiu, v ktorej boli rastliny vystavené rôznym druhom hudby alebo hudobných zvukov. Jedna skupina rastlín nechali vystavenú nie práve najpríemnejšiemu tónu F počas ôsmich hodín. Druhá skupina bola vystavená rovnakému tónu tri hodiny. Tretia skupina bola kontrolná kategória a nebola vystavená žiadnemu zvuku. Do dvoch týždňov rastliny v prvej skupine zahynuli, v druhej živorili a v tretej vyzerali zdravo.
Dorothy Retallack
tiež robila experimenty s rôznymy druhmi hudby. Pozorovala, že rastliny vystavené klasickej hudbe sa nakláňali k sebe, k zdroju hudby a navzájom sa prelínali. Rastliny vystavené rockovej hudbe sa odchyľovali od reproduktora a akoby sa pokúšali vyliezť na sklenenú ohradu skleníka.
V tomto experimente boli rôzne rastliny vystavené rôznym typom rockovej hudby, vrátane Led Zeppelin a Jimiho Hendrixa. Bez výnimky bol na všetkých exponovaných rastlinách pozorovaný abnormálny vertikálny rast a menšie listy. Nakoniec vedci zistili poškodenie rastlín, ktoré bolo podobné zmenám, ktoré spôsobila nadmerná zálievka. Nechtíky lekárske, ktoré boli v tejto štúdii vystavené rockovej hudbe uhynuli do dvoch týždňov. Zistenia z týchto štúdií publikovala Dorothy Retallack v knihe The Sound of Music and Plants, ktorá vyšla v roku 1973.
Vedci sú však stále nejednotní pokiaľ ide o jednoznačné a presvedčivé dôkazy, že hudba pozitívne ovplyvňuje rastliny – alebo v niektorých prípadoch má negatívny vplyv.
Taliansko
A hoci väčšina malých i veľkých pestovateľov rastlín nezačleňuje hudbu do svojich kultivačných režimov vo svete sa objavujú stále nové správy. Napríklad stále viac vinohradov dôsledne vystavuje svoje vinohrady hudbe a verí, že to pomáha ich viniču.
Istý Giancarlo, talianský pestovateľ citrusov vysielal v noci vo svojich sadoch hudba Mozarta, pretože bol presvedčený, že jeho stromom to prospieva.
Jeho kolegovia sa mu vysmievali. Ak však zistili, že jeho pomarančovníkuydozreli o 2 týždne skôr tak ho začali brať vážne. Skúmaním tejto skutočnosti sa dokonca zaoberal profesor Stefano Mancuso vedúci Medzinárodného laboratória pre rastlinnú neurobiológiu na Univerzite vo Florencii.
Opakovane sa objavujú poznatky, že mimoriadne záleží na štýle, druhu hudby.
HOLANDSKO
Štúdie z Holandska poukazujú na to, že klasická hudby vedie k zvýšeniu výnosu, zatiaľ čo tvrdý rock spôsobuje smrť rastlín. Stačia vraj dva týždne a rastliny, ktoré „počúvali“ klasiku boli svieže, sýto zelené a aktívne kvitnúce. Rastliny, ktoré dostali “dávku” rocku vyrástli exrémne vysoko, boli tenké, nekvitli a čoskoro uhynuli. Aj tieto štúdie poukázali na to, že rastliny, ktoré boli vystavené pôsobeniu “klasiky” sa tiahli smerom k zdroju zvuku, rovnako ako by tam bol zdroj svetla.
Záleží aj na hudobných nástrojoch.
Niektoré experimenty naznačujú, že na rastliny pôsobí pokojná, plynulá, ťahavá hudba, ktorú nemožno jednoznačne klasifikovať ako klasickú podobne ako organovú hudbu. Napr. severoindická hudba sitar, tiež tabla (perkusie), alebo arménska hudba nástroja duduk.
Zrejme by podobne pôsobila aj slovenská fujara.
Dnes sa na internete objavujú celé playlisty a predávajú CD s hudbou pre skleníky, viniče, či obľúbených domácich solitérov. Dokonca sa vyrábajú špeciálne prístroje, ktoré snímajú jemné elektrické signály zo živých rastlín, analyzujú ich a podľa nich syntetizuje hudobné tóny. Tie vraj fungujú na príncípe spätnej väzby. Výšku tónov a ich tempo si vlastne určuje rastlina sama.
Ako to teda vlastne je ?
Je to len ďaĺší ťah marketérov, alebo celkom efektívna a zmysluplná prax?
Napriek kritike a pochybovačom.
Vedci a vynálezcovia sa však nevzdávajú a stále hľadajú a objavujú nové spôsoby komunikácie rastlín.
Pred niekoľkými rokmi vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu objavili signálny mechanizmus, ktorý riadi prieduchy rastliny . Pri vystavení istej frekvencii sa prieduchy rastlín zatvárajú, pri inej otvorajú. Prieduchy sú zodpovedné za výmenu plynov, kyslíka, dusíka a CO2 čo znamená, že ich regulácia má významný vplyv na fotosyntézu. Ak však frekvencia a jej časové pôsobenie hudobných zvukov nie je presne správne, bunkám hrozí dehydratácia, alebo zadusenie. Experimenty ukázali, že vyššie tóny boli viac-menej priamo zodpovedné za zvýšenú výmenu plynov, ale na druhej strane ohrozovali rastlinu dehydratáciou.
Na vlne záujmu
o načrtnutý, doteraz málo známy život rastlín sa objavili viaceré dômyselné technické zariadenia a prístroje, ktorých cieľom je nielen zvýšiť výnos a zlepšiť stav rastlín, ale dokonca aj ľudských poslucháčov.
Vo Francúzsku sú populárne „super vintage“ CD so záznamami špeciálne vybraných diel klasickej hudby. V USA sú dostupné zvukové nahrávky určené pre konkrétne rastliny a konkrétne účely (zvýšenie veľkosti, zvýšenie počtu semien a pod.). V Číne sú v skleníkoch s veľkým úspechom inštalované „zelené generátory“ ktoré prenášajú rôzne zvukové vlny stimulujúce rast rastlín, ich fotosyntézu.
K podobným experimentátorom možno k nim zaradiť aj slovenského profesionálneho konštruktéra elektroniky Vladimíra Raffaja, ktorý vyvinul prístroj umožňujúci interpretácii signálov z rastlín, prenos dát do počítača a ich následnú analýzu.
Hudba môže mať vplyv aj na klíčenie semien .
Publikácia v časopise „Journal of alternative and Complementary Medicine“ opisuje experiment, v ktorom hudba viedla k vyššiemu percentu klíčenia a rýchlejšiemu klíčeniu.
Možným vysvetlením, prečo rastliny reagujú pozitívne na klasickú hudbu a nie na heavy metal, je to, že v klasickej hudbe sa používajú čistejšie tóny, kým heavy metal je plný gitarových efektov ako skreslenie a overdrive, ktoré rozhodne nemôžeme považovať za čisté tóny!
A tak sa zrodil nápad ozvučiť SIGNÁLY z rastlín primeranou hudbou.
Všetko sa začalo vo februári roku 1966, keď policajný expert CIA, odborník na detektory lži, Cleve Backster možno zo zvedavosti alebo z nudy pripojil svoj detektor lži na listy dracény. Očakával, že na jeho zapisovači uvidí pokles krivky povrchového odporu ako reakciu na zaliatie rastliny. Na jeho veľké prekvapenie detektor sprostredkoval reakciu, ktorá by u človeka zodpovedala vysokému emočnému vzrušeniu. Stalo sa to aj v momente, keď mu napadlo popáliť list rastliny zápalkou. Okamžite si uvedomil význam svojho objavu a v pokusoch pokračoval ďalej. Kvetiny sa prejavovali podľa jeho očakávania. Pri zalievaní krivka naznačovala spokojnosť, pri odtrhnutí listu zaznamenalo zariadenie typickú poplašnú reakciu . To naznačuje, že rastliny aj napriek chýbajúcej nervovej sústave reagujú podobne ako živočíchy.
Backsterov efekt
Kritici nakoniec takzvaný Backsterov efekt vzali na vedomie. Ďaľšie experimenty neskôr preukázali, že rastliny reagujú aj na iné a veľmi slabé signály. Backster neskôr zistil, že rastliny, ktoré vyrastajú vedľa seba určitú dobu, udržujú spolu kontakt. Zdá sa, že tieto spriatelené rastliny spolu komunikujú aj na pomerne veľké vzdialenosti. Môžu rastliny komunikovať doteraz neobjavenými informačnými kanálmi?
EPILÓG
hudba a rastliny
Ak premýšľame o našej planéte, existujú dôkazy, že rastliny sa dokážu brániť. Neúnavne zarastajú priestory, ktoré sme im vzali a dokonca majú schopnosti zahladiť devastáciu prírody spôsobenú nami ľuďmi. Metafyzici dokonca hovoria, že rastliny boli na tejto planéte nielen skôr ako ľudstvo, ale že ho aj prežijú. Je najvyšší čas prejavovať im pozornosť a rešpekt aký im právom patrí.
Rastlinám sa nedostáva veľkú úcta. Kosíme a chodíme po nich, pálime, zbierame a jeme. Nájdime si trochu času, aby sme si uvedomili, aký neuveriteľný môže byť malý zelený výhonok.
Blog Hudba a rastliny napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak
V prípade, že sa videofilm nezobrazí skúste nasledovný automaticky prehrávaný zoznam skompletizovaný podľa priloženého playlistu.
Satelit-C-Music-Play-listBond Girls
C MUSIC TV sa od svojho vzniku v roku 2007 zameriava na klasickú a filmovú hudbu. Od roku 2017 sa ako C Music+ stala súčasťou spoločnosti Stingray iConcerts. V súčasnosti je prostredníctvom satelitov (free SAT) a káblových rozvodov dostupná vo viac ako 80-tich krajinách Európy, Ázie a Afriky.
otvoríte kliknutím na obr.
Táto asertívna spoločnosť sa medzičasom stala globálnym poskytovateľom hudobných služieb a popri hudobných televízií vlastní aj niekoľko desiatok rozhlasových staníc, prémiových TV 4K UHD, ponúka karaoke produkty, hudobné nosiče a aplikácie na internete.
Je otázkou či táto globalizácia trhu s hudbou bude na prospech kvality hudobnej kultúry.
Vanesse-Mae
Hudba …, Tanec …, Spev …, svet plný krásy a zázrakov
V hudobno-slovných modifikáciách AT znie hudba po celý čas vpozadí. Jej funkcia je sekundárna. To však neznamená je druhoradosť. Jej poslaním je hudobne dokresliť a dopĺňať prednes sugescií (relaxačných, imaginatívnych, aktivizačných). Výber hudby a jej skoro vždy potrebná úprava by mala, popri formálne ilustratívnej funkcií, tiež vyvolávať potrebný psychologický účinok odpútavania sa od okolitého prostredia a prehlbovania psychofyziologických procesov uvoľňovania celého organizmu, vrátanie zmiernenia, stíšenia mentálnej aktivity. Zvládnutie tejto fázy je predpokladom ako spánkových tak aj aktivizačných záverov takýchto modifikácií AT. Túto úlohu môžu splniť ak jej harmonicky vyrovnaná hudobná línia pôsobí na väčšinu poslucháčov ako príjemné „zvukové pole“ a vnímanie jej formy a obsahu ustúpi do pozadia.
Základným kritériom výberu hudobných skladieb a výňatkov bol preto muziko- terapeutický „izoprincíp“ vyjadrujúci potrebu výberu takej zostavy hudobných diel (častí), ktoré v úvode najprv mierne korešpondujú s predpokladaným negatívnym psychickým rozpoložením poslucháča, trápiaceho sa ťažkosťami pri zaspávaní. V strednej časti toto rozpoloženie neutralizujú a v závere prehĺbia spánkové uvoľnenie.
V hudobne zložke predspánkovej relaxačnej nahrávky PSYCHOBALZAM boli použité skladby, upravované motívy a výňatky z nasledovných diel:00:01 P.I. Čajkovskij – Spiaca krásavica, Baletná siuta, Adagio, 01:22 A.Vivaldi - Alla rustika, Koncert č. 4, G-dur, Adagio, 03:26 W. A. Mozart - Koncert pre klavír a orchester C- dur, K.z. 467, Andante,07:52 A.Marcello - Koncert pre hoboj a orchester d-mol, Adagio,
12:45 J. Pachelbel - Kánon D-dur pre trojo huslí a generálbas, 18:20 A.Dvořák - IX. Symfónia E- mol, Z nového sveta, Largo, 25:30 J.S. Bach - Air z III. Suity D-dur
Úvodná časť rezonuje s disharmonickým psychickým rozpoložením potenciálneho poslucháča a jej cieľom je akési “intro” , ktoré zväčša nevyvoláva primerané relaxačné odozvy. Až po nej nasleduje výber skladieb a výňatkov s príjemnou melodikou, upokojujúcim, neskôr až tlmiacim účinkom. Takýto účinok vyvoláva predovšetkým pravidelný a pokojne plynúci rytmus, zmierňujúce až pomalé tempo a citlivý prenos dynamiky z jednej skladby do druhej. Za najvyhovujúcejšie sú v tomto zmyslepovažované diela z hudobného baroka a klasicizmu, prípadne i pokojné imaginatívne časti impresionistických diel. V hudobno-slovnej imaginatívnej modifikácii AT nazvanej PSYCHOSIESTA boli celkom úspešne použité skladby známych autorov komponujúcich inštrumentálnu a elektronickú hudbu. Pôvodný zámer vkladať prednes textu do vopred pripravenej hudobnej kompozície sa neukázal schodný. Nedarilo sa ho zosúladiť zo súbežne znejúcou hudbou. Slovný prednes bol preto vždy nahrávaný samostatne a nezávisle na hudobnom podklade. To umožnilo presnejšiu postsynchronizáciu s vybranými hudobnými motívmi. Tie boli následne rovnako upravované, prispôsobované slovnému prednesu a so zreteľom na hudobno-slovný kontrapunkt, najmä v závere jednotlivých sekvencií.
Majster zvuku Gustáv Šorál a psychológ PhDr. Milan Kožiak – pri finalizácii pôvodného, prvého vydania Psychobalzamu (OPUS 1983). Na realizácii digitalizovaného vydania v roku 2014 sa podieľal majster zvuku Ing. Juraj Ďuriš.
Teoretické pozadie realizácie a overovanie prípravných nahrávok.
Podstata hlavného psychofyziologického účinku spojenia hudby a slovaspočíva, v zmiernení vplyvu tzv. vmedzerených asociácií a negatívnych emócií poslucháča. Tieto vmedzerené asociácie predstavujú rôzne rušivé myšlienky, predstavy, spomienky, obavy, neistota, alebo aj pociťovanie bolesti. Výsledky boli mimoriadne povzbudivé. V mnohých prípadoch experimentálneho overovania prípravných nahrávok na rôznych pracoviskách po celom Československu, dochádzalo u probantov, pri optimálnom hudobno-slovnom kontrapunkte až ich blokovaniu.
Na tomto, z hľadiska účinku cennom blokovaní negatívnych, rušivých asociácií a emócií má významný, ak nie rozhodujúci podiel vhodná hudba. Táto zasahuje primárne podkôrové centrá a viac pravú mozgovú hemisféru ako ľavú. Vyvoláva príjemné, utlmujúce pocity, ktoré následne znižujú aktivitu šedej kôry mozgovej, čím ju pripravujú na prijatie ďalších súbežne znejúcich zvukových signálov, najme reči. Týmto spôsobom sa vytvára možnosť účinného globálneho ovplyvnenia “zasiahnutia“ oboch hemisfér a viacerých vrstiev mozgu a psychicky človeka. Masívnosť súčasného pôsobenia hudby a slova sa prejavuje efektom synergie, ktorý nemožno považovať len za lineárny súčet dvoch činiteľov. Opakované merania poklesu aktivačnej úrovne organizmu človeka, poklesu jeho neuropsychickej tenzie pri vývoji Psychobalzamu, to objektívne preukázali. Efekt súzvuku slova a hudby bol signifikantne výraznejší ako tomu bolo iba pri prednese štandardnej predlohy samotných predspánkových sugescií, alebo len pri po počúvaní podkladovej predspánkovej hudby.
Uvedené konštatovanie sa opierajú o objektívne merania bio-elektrickej aktivity, prostredníctvom kožno-galvanického reflexu, ktorého pokles nie je ovplyvniteľný vôľou.
Valčík č.2 Dmitrija Šostakoviča je nepochybne jedným z najznámejších valčíkov. Ale kto pozná Prvý valčík?
Autor MrTheNaw použil pri tvorbe klipu scény z filmov: Leopard (Il Gattopardo) od Luchina Viscontiho z roku 1963. Anna Karenina od Maurizia Millenottiho z roku 1997, Anna Karenina od Joe Wrighta z roku 2013, Fanfan & Alexandre od Alexandra Jardina z roku 1993, Vojna a mier , Televízny seriály z roku 2007, The Young Victoria od Jean-Marca Valléeho z roku 2009 a tiež - Valčík Dagmara a Artura (1. svadobný tanec) z roku 2011.
Vo svete známy Valčík č.2 (The Second Waltz) má v Rusku názov Ruský valčík. Tajomstvo kedy a ako skladateľ skomponoval túto nádhernú hudbu si vzal Šostakovič so sebou. Životopisci však spájajú históriu jeho vzniku s jeho pôsobením v ideologicky podozrivom Štátnom jazzovom orchestre ZSSR niekedy v roku 1936. V roku 1941 boli všetci členovia orchestra odvedení do armády a v bojoch s Wermachtom väčšina z nich zahynula. Stratili sa aj všetky archívy a záznamy týkajúce sa činnosti orchestra.
Až o 15 rokov neskôr (1955) zaznel tento valčík znovu. Nie však v koncertných , ale vo filmových sálach. Režisér filmu “Prvý sled” Michail Kalatozov, prizval k spolupráci Šostakoviča, ktorý pre film zložil hudbu vrátane Ruského valčíku.
Samotný film však veľmi nazaujal a tak si nikto ani nevšimol aký nádherný valčík v ňom zaznieva.
Medzitým sa hudobný archív skladateľa stratený počas vojny sa objavil v zahraničí, v Holandsku. Aj odtiaľ si však “Second Waltz” tiež dlhšie hľadal cestu k svojej sláve. Hlavnú úlohu v jeho popularizácii zohral americký režisér Stanley Kubrick, v ktorého filme “Eyes Wide Shut” (Očarujúca vášeň) očaril tento valčík celý svet. (Zdroj: Perish.info)
Valčík č.2 je dnes už nepochybne jedným z najznámejších valčíkov. Ale kto pozná Prvý valčík?
Ak existuje valčík č. 2, mal by predsa existovať aj Valčík č. 1. Niektorí historici považujú Valčík č. 1 za valčíkový motív zahrnutý v predstavení Jazz Suite vyššie spomínaného Štátneho jazzového orchestru ZSSR . Iní sa domnievajú, že Valčík č. 1 napísal Šostakovič pre film „Zlatá hora“ od Sergeja Yutkeviča z roku 1936.
Autor videoklipu VidMak použil scény z filmov: „Vojna a mier“ z roku 1966 Sergeja Bondarčuka, „Leopard“ (Il Gattopardo) od Luchina Viscontiho z roku 1963. Anna Karenina od Maurizia Millenottiho z roku 1997, Anna Karenina od Joe Wrighta z roku 2013, Fanfan & Alexandre, autor: Alexandre Jardin z roku 1993, Vojna a mier, televízne seriály z roku 2007, a Vojna a mier (Andrej a Nataša), televízne seriály BBC z roku 2016.
Následne sa viacerí tvorcovia pokúšali vrátiť tento valčík späť do ruského kultúrneho a historické prostredia formou video kompilácií rôznych filmových scén. Nakoľko boli ich snahy úspešné môžete teraz posúdiť sami.
https://youtu.be/WPjNphbbla0
Scény videoklipu pochádzajú z francúzskeho filmu „Fanfan - vôňa lásky“ režiséra Alexandre Jardin z roku 1993, v ktorom hrali Sophie Marceau a Vincent Perez.
Scény vieoklipu pochádzajú z britsko-amerického filmu "The Young Victoria" (Kráľovná Viktória) režiséra Jeana-Marca Vallée (2009) s Emily Bluntovou a Rupertem Friendem v hlavných úlohách.
Autorka videoklipu Andreea Petcu použila scény z britsko´-amerického filmu (2015) "Cinderella" (Popoluška). Réžia: Kenneth Branagh. Hrajú: Lily James, Cate Blanchett,
Ak sa po kliknutí na prehranie tohoto videa zobrazí info: Video nie je k dispozícii kliknite na “Prehrať na YouTube”.
Valčík Nataše Rostovej a Andreja Bolkonského z adaptácie Vojny a mieru od Sergeja Bondarčuka z roku 1967 od Leva Tolstého. Účinkujú Ľudmila Saveljevová, Viačeslav Tichonov a Sergej Bondarčuk.
V nasledujúcom videu tancuje Sophie Marceau s Vincentom Perezom vo filme “Fanfan”
Ak sa po kliknutí na prehranie tohoto videa zobrazí info: Video nie je k dispozícii kliknite na “Prehrať na YouTube”.
Autor videoklipu François-Xavier Dubois napísal: "Nataša Rostová je jednou z najvýraznejších postáv v majstrovskom diele Leva Tolstého Vojna a mier - jeden z mojich najobľúbenejších románov všetkých čias ... V tretej časti druhej knihy sa Nataša zúčastňuje svojho vôbec prvého veľkého plesu na cárskom dvore. .. Tostoj je venuje niekoľko kapitol: veľký spisovateľ tam dosahuje vrcholy psychologickej analýzy pri vyvolávaní ambivalentných emócií - plachosť, obavy, neznesiteľné čakanie na pozvanie, vzrušenie, ktoré Natašu sprevádza i na plese.
... Na podnet Pierra Bezoukova ju princ Andrey nakoniec vyzve, aby zatancovala valčík. Victor Hugo by to nazval spojením dvoch hviezd. Podľa viacerých zdrojov zostáva majstrovská adaptácia Sergeja Bondarčuka najdrahším filmom v histórii (podľa Forbesu z roku 2005). Náklady na výrobu by dnes presiahli 700 miliónov dolárov. Práce na filmovej adaptácii Tolstého diela trvali dva roky a na natáčaní sa podieľalo 120 000 komparzistov."
To, že valčík dokáže anulovať silu zemskej príťažlivosti si všimol aj tvorca a režisér jedného z najúžasnejších sci-fi filmov “2001:Vesmírna Odysea” Stanley Kubrick. Zdalo sa mu vhodné spojiť valčíkovú hudbu so scénami vesmírnej krásy a beztiaže.
Posúďte ako sa mu to podarilo.
Blog "The Second Waltz & The First Waltz" napísal a priebežne edituje Milan Kožiak
(Sunday Times)
