Archív kategorií: Rezervná

SPÁNOK ZVIERAT

HOCIKDE – HOCIAKO – HOCIKEDY

za  letu,  na stojáka,  dolu hlavou, pod vodou, na hladine,  na konári, na vlásku,  s otvorenými očami,  v brlohu,  v nore, … 

a jedna senzácia

“Som rekordér! Viete o tom?”

Dažďovník
Photo:Hans Peeters, zdroj: www.naturetoday.com

Všetky živé tvory na Zemi majú spoločnú jednu vec. Je ňou spánok. Spánok máme všetci spoločný, spánok nás spája v jednom  veľkom mystickom  tajomstve, ktorým je život. Všetko nasvedčuje tomu, že spánok je vlastne dôsledok vesmírnej zákonitosti, pohybu Zeme okolo vlastnej osi, čo ovplyvnilo všetky formy života na našej Zemi už od ich vzniku, pred miliardami rokov, – až po dnešok.

Spánok vnímame ako samozrejmosť, podobne ako dýchanie. Na rozdiel od dýchania však o spánku toho vieme oveľa menej. A pritom je to je to jedna z najdôležitejších biologických potrieb.

Ľudský spánok je stále v mnohom záhadný.

Možnosti skúmania mozgu sú aj napriek obrovskému technologickému pokroku neurotechnológií  stále obmedzené.  Jedna vec je rozpitvať tisíce mozgov a druhá vec porozumieť tomu, ako to celé funguje. Poznanie anatómie mozgu nám jednoducho nedokáže pomôcť s pochopením spánku.

Ak toho veľa nevieme o ľudskom spánku, koľko toho vieme o spánku zvierat?

Z bežného pozorovania vieme, že nespí iba človek, ale aj všetky cicavce a vtáky, väčšina rýb, plazov, obojživelníkov a dokonca aj hmyz. Ten prechádza do stavu nazývaný ako torpor, v ktorom neprejavujú takmer žiadny aktivitu. “Spia” aj také živočíchy ako pavúky a červíky vo vašej záhrade. Cyrkadiánny rytmus majú dokonca aj baktérie, ktoré cyklicky prechádzajú rôznymi úrovňami aktivity evokovanými intenzitou svetla.

Vo vedeckej obci však pretrváva spor o tom, či všetky zvieratá naozaj spia. Určite nájdete množstvo odborníkov, ktorí povedia, že nie. V tom spore záleží predovšetkým na tom ako si spánok  definujem spánku.

U niektorých živočíchov je rozdiel medzi bdením a spánkom markantný, u iných oveľa menší.

Čím sú tieto rozdiely spôsobené vedci stále presne nevedia. Najčastejšie ich vysvetľujú tým, že potreba spánku vyplýva z kombinácie toho či je zviera všežravec, mäsožravec alebo bylinožravec. Jeho spánok potom evolučne zohľadňuje potravinovú špecializáciu a rovnováhu medzi jej získavaním, trávením a predátormi, ktoré ho ohrozujú. Ukazuje sa tiež dôležitosť sociálnych vzťahov toho ktorého zvieracieho druhu, zložitosť jeho nervovej sústavy a samotný metabolizmus.

Stále však pretrváva mnoho výnimiek a extrémov, ktoré táto klasifikácia nedokáže vysvetliť.

Napríklad prečo práve netopiere potrebujú dlhý až 20 hodinový spánok a žirafám stačia len 15 minútové zdriemnutia niekoľkokrát denne.

spánok morožov

Spiaci mrož

U človeka dochádza k pravidelnému striedaniu rôznych fáz spánku. Určite ste už počuli o REM či nonREm fázach spánku. Toto rozdelenie je minimálne u cicavcov  univerzálne. Veľké rozdiely sú však v pomere týchto fáz. U človeka sa dlhé nonREM fázy striedajú s krátkymi REM fázami. U niektorých cicavcov je REM fáza dominantnou.

Pri mnohých živočíchoch nám tak nezostáva nič iné ako poznávať ich spánok na základe pozorovania a popisu ich správania. Spánok je potom definovaný ako časť dňa, kedy živočích vykazuje výrazne odlišné správanie – najmä nízka pohyblivosť, nehybnosť, znížený metabolizmus a tak ďalej.

 

Zimný spánok medveďov je u nás známy pojem. V mesiacoch, keď nie je dostatok potravy, všetko pod snehom a teploty sú pod bodom mrazu si niektoré zvieratá jednoducho doprajú dlhší oddych, ktorý možno posudozvať ako spánok.

O zimnom spánku zvierat ma Slovensku
O zimnom spánku zvierat na Slovensku. Autor: Mária Bednárová, 24.09.2020, zdroj:www.zborovna.sk

Podľa všetkého je potreba spánku u zvierat evolučne podmienená predovšetkým zachovaním rovnováhy v snahe o prežitie, aby neplytvali energiou v nečase, tak aby sa nestali polnočným občerstvením nejakého predátora a zachovali možnosť odovzdať svoje gény v čo najväčšom množstve. To iste prispelo u viacerých druhov k vzniku viacerých bizarných spánkových návykov.

Napríklad niektoré vtáky dokážu spať za letu.

Slony, žirafy, kone si ľahnú len občas, raz za pár dní, dokážu si totiž zdriemnuť aj po stojačky. V kolenách sa im vyvinul akýsi  statický aparát, ktorý “uzamkne” ich kĺby na nohách, takže se samovoľne nepokrčia, svaly se uvoľnia a môžu odpočívať. V prípade nebezpečia tak dokážu pohotovo reagovať.

Tam kde však nepociťujú nebezpečie zo strany predátorov dokážu aj tieto zvieratá spať v ľahu. Slony spia niekdy na suchej tráve alebo si vyhrabávajú vyhĺbeniny v zemi.

Tieto vyhĺbeniny sa označujú ako ,,slonie lôžko”.

podobne aj žirafy

Spiaca žirafa, source: blog.smudredrtextiel.nl

 

Morské živočíchy to majú pri odpočinku zložitejšie ako tie pozemské.

V prípade delfínov, by im hlboký spánok spojený so stratou vedomia mohol byť osudným. Ak by sa ponorili a nemohli by dýchať zahynuli by.  Aj preto sa evolučne naučili spať len s jednou polovicou mozgu. Druhá hemisféra ostáva v činnosti a zabezpečuje kontrolu nad životnými funkciami, predovšetkým nad dýchaním. Metabolizmus sa spomalí a zvieratá sa pohybujú len minimálne. Spiacich delfínov možno identifikovať ako ležiacich na hladine s jedným otvoreným okom a vysunutou plutvou. Aktívna hemisféra tak udržiava telo v rovnováhe. Časom si hemisféry funkcie vymenia.

mozog spiaceho delfína
mozog spiaceho delfína (kompilácia)

Delfíny sú všeobecne považované za najinteligetntenjšie morské živočíchy. Vedci sa preto zaoberajú otázkou, či delfíny aj snívajú. Laboratórne výskumy  zatiaľ nedokázali existenciu fáz rýchlych pohybov očí (REM), počas ktorých sa sny spravidla odohrávajú. To však ale sny v prípade delfínov nevylučuje. Je to teda ďalšia záhada, ktorá čaká na objasnenie.

SPáNOK DELFíNOV
zdroj: magazin.pluska.sk/spektrum/zvlastny-spanok-zvierat-ktore-spia-len-polovicou-mozgu

U žralokov sa v minulosti napr. prepokladalo, že vôbec nespia. Nie je to však pravda. Aj žraloci spia, oči však majú neustále otvorené pretože nemajú viečka.

 Zvieratá žijúce v moriach a oceánoch sú pre nás ľudí mimoriadne  fascinujúce. Stále totiž pre nás predstavujú určitú záhadu a uvedomujeme si pri nich ako málo o nich vieme. Nazrieť do ich unikátneho sveta môžeme vďaka videu o spánku chobotnice, ktoré obletelo svet.

Chobotnice sa vrámci obranyschopnosti dokážu svojou farbou dokonale prispôsobiť svojmu prostrediu a tak sa zamaskovať pred možným nebezpečenstvom. Túto unikátnu premenu dokážu vykonať už behom tretiny sekundy. Človek má však iba málokedy možnosť vidieť niečo takéto na vlastné oči. Video z dokumentu Nature televíznej stanice PBS, na ktoré upozornil aj portál Bored Panda, však ukazuje, že za zmenou ich farby je aj niečo iné.

Farbu mení podľa toho, čo sa jej sníva.
Na výskume priebehu spánku a snívania u hlavonožcov vedci pracujú už niekoľko rokov. Aj keď vo svojich zisteniach napredujú, nedokážu s určitosťou povedať, či u nich spánková fáza prebieha rovnako ako u človeka. Dá sa však predpokladať, že sa líši, keďže chobotnice majú narozdiel od človeka väčšinu neurónov umiestnenú v chápadlách a nie v mozgu.

Napriek tomu ide o zaujímavú teóriu, ktorú umocňujú vizuálne pútavé zábery. Celá nahrávka je doplnená o komentár profesora aljašskej univerzity doktora Davida Scheela, ktorý sa týmto pozorovaním a výskumom zaoberal. Pomocou neho sa vtipne snaží opísať to, čo by chobotnica menom Heidi mohla počas spánku prežívať.
Dĺžka spánku rôznych živočíchov

Dĺžka spánku je medzi rôznymi živočíchmi mimoriadne rozdielna. Niektoré živočíchy venujú denne spánku iba minimum času. Iné zase prespia takmer celý deň – a v konečnom dôsledku j celý život.

V nižšie uvedenej tabuľke si určite všimnete, že zvieratá umiestnené v potravinovej pyramíde vyššie spávajú dlhšie. Je to logické – môžu si to dovoliť. Evolúcia spánok nastavila tak, aby maximalizovala zvieraťu šancu prežiť.

Taký lev spí v priemere takmer 18 hodín. Toto číslo hovorí aj o tom, že sa cíti bezpečne, že mu od nikoho , iba ak od čleveka nehrozí žiadne nebezpečie. 

Naproti tomu bylinožravce si 18 hodín spánku v žiadnom prípade nemôžu dovoliť. Jeden dôvod je, že potravu prijímajú priebežne. Nedokážu naraz zjesť veľké množstvo trávy. A tráva nie je taká výživná ako mäso. Omnoho dôležitejšia je však ochrana pred predátormi. Také vtáky či antilopy musia byť neustále v strehu, lebo na nich môže číhať hladná do ružova vyspaná mačkovitý šelma. Čím menej ich telo potrebuje spánku, čím kratšia sú v stave zraniteľnosti, tým majú väčšiu šancu prežiť, rozmnožiť sa a odovzdať svoje gény ďalším generáciám.

spánok kačiekSpiace kačky

DAŽĎOVNÍK
Prekvapivý objav – dažďovník je nielen rýchlo lietajúci vták,

Na záver tejto krátkej exurzie do spánku zvietat ešte najnovšie poznatky o jednom nenápadnom vtákovi APUS APUS. Na Slovensku ho voláme dažďovník a v Čechách rorýs.

dažďovník obyčajný
dažďovník obyčajný

Čo sme o ňom vedeli?

Apus Apus Barcelona Spain
Apus Apus Barcelona Spain 24 April 2010, zdroj: Wikimedia Commons

Jeho vedecký názov  Apus – v preklade z latinčiny beznohý – poukazuje na jednu z jeho najcharakteristickejších čŕt – krátke nôžky, ktoré na chôdzu používa len v malej miere. Aby mohol dážďovník vzlietnuť, potrebuje sa spustiť voľným pádom do voľného priestoru – minimálne do niekoľko metrovej hĺbky, aby nabral potrebnú štartovaciu rýchlosť. Ak pristane na zemi, obvykle nedokáže sám vzlietnuť bez pomoci človeka.

Tento sťahovavý druh k nám prilieta ako jeden z posledných až koncom apríla – začiatkom mája a odlieta už začiatkom augusta hneď po vyhniezdení. Dážďovníky denne lovia veľké množstvá lietajúceho hmyzu osobitne muchy a komáre, ktoré nemajú šancu uniknúť im. V noci často lietajú  vysoko vo vzduchu kde spia počas letu (okrem obdobia hniezdenia). Tiež bolo o nich známe, že sú veľmi rýchle. Pri strmhlavom lete dokážu vyvinúť rýchlosť až 220km/h. Objavili sa však už vyšie údaje.  Rýchlejší sú v Európe už len ich príbuzní dažďovníky veľké (Apus melba), a potom tiež sokol sťahovaný (Falco peregrinus).

Let dažďovníkov. Autor: Warszawska róg Szerokiej w Tomaszowie Mazowieckim w województwie łódzkim, PL, EU. CC0

Dažďovníky sú však rekordmani nielen v rýchlosti letu, ale aj v dĺžke neprerušovaného letu.

Táto ich schopnosť vedcov zaskočila, nič o nej netušili a za rekordmanov v dlžke doletu považovali celkom iné vtáky.

Niekoľkoročný výskum švédskych ornitológov z Univerzity v Lundu dokázal , že dažďovníky dokážu lietať až 10 mesiacov bez pristátia na zemi. Toto ich zistenie je o to nečakanejšie, že tieto vtáky sú nositeľmi hneď dvoch svetových rekordov: najrýchlejšieho a súčasne aj navytrvalejšieho vtáka.

Vedci ich sledovali s pomocou miniaturních vysielačiek, ktoré mali vtáky pripevnené na telách – pochopitelne tak, aby ich nijako neobmedzovali v lete.  Viaceré z daźďovníkov sledovaných týmito prístrojmi  za celých 10 mesiacov,  co trvala ich migrácie, ani raz  nedosadli na zem. „Je to fascinující,“ popisuje zistenia Anders Hedenström, ekológ, ktorý tento výzkum viedol. „Je úžasné, ako dokonale sú tieto vtáky adaptované na lietanie – sú to  Formule 1 medzi vtákmi …“

Existuje aj mnoho iných druhov vtákov, ktoré vydržía vo vzduchu dlhé týždne (napríklad fregatky), ale žiadný iný vták nie je tak dokonale  špecializovaný na život bez dotyku so zemou ako dažďovníky.

Spánok vo vzduchu

Zo vzduchu získávají tieto vtáky prakticky všetko, ćo potrebujú k životu: hniezda si stavajú z pierok, ktoré poletujú vzduchom, živia sa len hmyzom, ktorý lieta vo vzduchu, …  a tiež ve vzduchu spia. O spánku počas letu  vedia vedci zatiaľ jen málo. Dáta z geolokátorov však jednoznančne preukázali, že  dažďovníky nepristávali ani v noci a lietali ďalej.

Na základe získaných dát predpokladajú, že počas letu dokážu spať. Tieto vtáky totiž často opakovali rovnaké rituály. Vždy za úsvitu a za súmraku vyleteli do výšky asi troch kilometrov a potom pomaly plachtili dole. Biológovia se preto domnievajú, žepri tomto plachtení si dažďovníky doprajú krátký, ale o to silnejší spánok.

Podobne ako u delfínov pri takomto spánku, zrejme spí len jedna polovica ich mozgu. Tú druhá je v bdelom stave a konroluje let. Podobne to vraj robí aj u nás dobre známa beloritka, ktorú si ľudia pletú s lastovičkou.   Rozdiely TU a TU

V ďaľšom pripravovanom výskume  plánujú švédski vedci s dokonaleším prístrojovým  vybavením sledovať aj mozgovú aktivitu dažďovníkov, ktorá iste prezradí viac o týchto famóznych vtákoch.

 

Rozšíření rorýse obecného (Apus apus) - červeně hnízdiště, modře zimoviště

Autor: Wikimedia Commons/volné dílo Rozšíření rorýse obecného (Apus apus) – červeně hnízdiště, modře zimoviště

 

 

Priemerná 
dĺžka spánku
žirafa 2  hodiny
kôň 3  hodiny
somár 3 hodiny
slon 3.5 hodiny
ovca 4 hodiny
krava 4 hodiny
koza 5.5 hodiny
tuleň 6 hodín
prasa  8 hodín
človek 8 hodín
zajac 8.5  hodiny
šimpanz 9.5 hodiny
líška 10 hodín
pes 10 hodín
pavián 10 hodín
delfín 10 hodín
kačka 11 hodín
opica rézus 12 hodín
mačka 12.5 hodiny
potkan 12.5 hodiny
lev 13.5 hodiny
vtákopysk 14 hodín
veverička 15 hodín
tiger 16 hodín
leňochod 16 hodín
pytón 18 hodín
vačica 18 hodín
netopier 20 hodín
zdroj: www.slad.sk/spanok-risi-zvierat/
Záverom

V úvode blogu som sa zmienil, že všetky živé tvory na Zemi majú spoločnú jednu vec. Je ňou spánok. Spánok máme všetci spoločný, spánok nás spája v jednom  veľkom mystickom  tajomstve, ktorým je život.

V jeho závere mi prichodí vysloviť názor, že napriek všemožnému úsiliu vedcov z najrôznejších odborov poznávania zákonitostí prírody nám väčšina jeho tajomstiev uniká . Človek len  pomaly odkrýva závesy, objavuje pritom nové tajomstvá a stojí pred novými otázkami. A na tie staré, večné a  najdôležitejšíe stále odpoveď nenachádza. 

Nič to však nemení na tom, že  život na úžasnej Modrej planéte je sám o sebe  zázrakom a vzácnym darom.

 

zostavil a napísal PhDr. Milan Kožiak

Zdroje:

https://ekolist.cz/cz/publicistika/priroda/jak-spi-zvirata-devatenact-hodin.anebo-skoro-vubec http://petslady.com/article/beware-animals-sleep-one-eye-open https://zoommagazin.iprima.cz/novinky/uchvatna-rise-zvirat/rorysi-jsou-rekordmani-v-delce-letu-vedce-sokovalo-jak-dlouho-nemusi-pr https://ustecky.denik.cz/zvireci-denik/dobry-spanek-zvirata-20200121.html http://dazdovniky.vtaky.sk/sk https://www.cell.com/current-biology/comments/S0960-9822(16)31063-6

 

Možnosť poslať správu, alebo dopyt (send our your feedback)

kliknite na spodnú lištu

Vítame každý názor, postreh, pripomienku. Ďakujeme!

Visits: 320

Spánok skákajúceho pavúka

Pavúči antifobický prológ

Pavúky sú nočnou morou dievčat. Boja sa ich viac ako komárov, alebo myší. Ktovie čím to je? Teraz v lete žijú aj pavúky naplno  a bojujú o svoje právo na život. Nechajme ich žiť. Neubližujú nám. Práve naopak. Sú užitočné. Vieme o tom?

Skákavka znamenaná Aelurillus_v-insignitus István Csíkos Hungary
Skákavka znamenaná Aelurillus_v-insignitus István Csíkos Hungary
Ak natiahnu pavučinu vo vašej kúpeľni, alebo WC znamená to, že sa tam cítia zdravo a bezpečne. Opýtajte sa hociktorého vinohradníka. Iste vám odpovie, že v pivnici, v ktorej na strope nevidíte pavučiny nemôže dozrieť dobré víno.
… a okrem toho pavúky  vraj prinášajú šťastie . 🙂
Neničte si ho!
Pavúky majú veľký a stále nedoceňovaný hospodársky význam: VIAC TU – Pavúky (Araneae) ako významná súčasť ekosystémov poľnohospodárskej krajiny.

 

..., ale nielen o hospodárstve a ekonomike by mal byť tento blog

Možno by chcel byť o tom ako málo vieme o tajomstvách života – hoci aj v našej záhrade, o ktorej “všetko vieme” , v ktorej “sa zdanlivo nič tajomné nedeje”  a v ktorej “máme všetko pod kontrolou”.

Omyl! Nemáme a nevieme!

… a často ani netušíme aký búrlivý a čarovný život v nej “bublá”, aké dôvtipné stratégie boja o prežitie v nej prebiehajú – medzi tvormi, ktoré ani “neberieme na vedomie”. Hoci len preto, že sú príliš drobné a takmer neviditeľné.

A s pýchou vlastnou človeku celkom ignorujeme skutočnosť, že tieto tvory žili na tejto planéte milióny rokov predtým, ako po nej začal kráčať tvor, ktorý sáme seba nazval “homo sapiens” (človek rozumný)  a ktorý v súčasnosti invazívne obýva celú planétu Zem, ničí ju a dokonca sa pokúša dobývať vesmír. 

Varovných signálov prírody, ktorá sa bráni – je okolo nás viac ako  dosť. Aj posledné skúsenosti s pandémiou koronavírusu by mohli a mali byť pre nás výstražným  poučením.

Jednú júnovú sobotu 2021

  som počas návštevy sestry Natašy videl ako jej 5 ročný vnúčik Dávidko kreslil pavúčika, ktorý ho zaujal v krátkych videjkách, ktoré mu  mamička Lenka našla na YouTube. 

Zhodou okolností som  pripravoval podklady pre nový seriál blogov “Spánok zvierat” a mal som čo to už “naštudované”. – takže som vedel prispieť do jeho rozprávkového sveta. Ako odmenu som od Dávidka dostal nádhernú kresbu pavúčika skákavky, ktorý sa práve chystá k skoku za svojimi raňajkami. 

Jumping Spider - picture of a 5 year old boy
Jumping Spider – picture of a 5 year old boy

Moje dovzdelanie vo svete pavúkov a toho  skákavého zvlášť – má na svedomí táto sympatická dievčina, ktorej už od detstva učaroval ich svet. Volá sa  Daniela C. Roessler.

Daniela C. Rößler Spánok skákajúceho pavúka
Daniela C. Rößler
Na svojej stránke https://danielaroessler.weebly.com/ píše :

"Som behaviorálny a evolučný ekológ. Moje výskumné záujmy zahŕňajú zvieracie sfarbenie a vzory, signály a správanie s dôrazom na adaptácie proti predátorom. Experimentálne testujem funkciu signálov a správania na základe prirodzených pozorovaní z terénu pomocou integratívnych a interdisciplinárnych prístupov. Momentálne pracujem na vizuálnych signáloch, poznávaní a protidravcovom správaní skákajúcich pavúkov (Salticidae) a ich vnímavé a kognitívne schopnosti ma neustále ohromujú.  Ak máte akékoľvek otázky, neváhajte nás kontaktovať!
https://danielaroessler.weebly.com/

Spánok skákajúceho pavúka

Skákacie pavúky netkajú pavučiny, aby chytili svoju korisť, ale skáču po nej. Doteraz bolo známe,  že si vytvárajú hodvábne útočiská, akési kukly z vlákien, v ktorých odpočívajú ukryté v zvinutých listoch a na iných chránených miestach. O ich spánku však táto mladá vedkyňa zistila niečo celkom iné a zaujímavé.

Keď pandémia zasiahla svet Daniela sa vrátila zo štúdií v Harwarde, kde experimentovala so skákajúcimi pavúkmi späť  domov do Nemecka a zhromaždila niektoré z miestnych skákavých pavúkov. Vtedy si náhodou všimla, že tieto pavúky majú zvláštny nočný rituál.

Prvýkrát ho zbadala jednu noc po príchode z večere domov. „Zapla som svetlo,“ spomína „ a pozrela som sa na parapet, kde som ich ubytovala: “Bože, čo sa stalo s týmito zvieratkami? Sú mŕtve? ” Všetky viseli zo stropu malých plastových škatúľ, do ktorých som ich vložila. Ráno však pavúčiku pobehovali v škatuliach ako zvyčajne.”

Spánok skákajúceho pavúka

Spánok skákajúceho pavúkaSpánok skákajúceho pavúka

Vrátila sa teda späť na miesto, kde ich nazbierala avšak tentoraz už v noci. “Našli sme ich veľa. Bolo ich trojnásobne viac ako cez deň. Iste to bolo aj tým, že je ľahlé ich spozorovať ak visia z akejkoľvek vegetácie. ” hovorí .

Nočný výskum Daniele Roessler
Nočný výskum Daniele Roessler

“Takto zavesené pavúky sme ľahko našli – ale iste to nie je také ľahké pre ich nočné predátory, akými sú napr.  mravce. Keď som sa  jemne dotkla vlákna, skákajúce pavúky takmer vždy spadli na zem a odfŕkli preč, alebo vyliezli na miesto kde zavesili svoje vlákno.”

“Zaujímavý bol aj rozdiel v správaní samičiek a samčekov. Pri dotyku rastliny, z ktorej viseli samičky žiadna z nich nespadla, ale vyliezli naspäť hore. Správanie samčekov bolo odlišné. Polovica z nich padala a tá druhá liezla hore.  Je to zvláštne, ale bolo to veľmi dôsledné. Takto sme “vyskúšali” veľké množstvo pavúkov, takže je to určite niečo čo budeme chcieť v budúcnosti prekúmať lepšie.”

„Niečo ich informuje o tom, ako sa rozhodnúť, kde prenocovať, ako prenocovať.“

Spánok skákajúceho pavúka
A brightly colored male jumping spider, species Habronattus pyrrithrix. Colin Hutton

 

Nielen vedci oceňujú výskum Daniele Rößler,

ale aj bežní ľudia po celom svete prejavili záujem o jej prácu a vyslovujú jej nadšenú podporu. Je potešiteľné, že sú medzi nimi najmä mladí ľudia.

„Väčšina výskumníkov, ktorí sa zaoberali spánkom v prírode, sa zameriava skôr na cicavce a vtáky,“ hovorí Paul Shaw z lekárskej fakulty Washingtonskej univerzity v St. Louis a dodáva, že väčšina vedcov si dlho domnievala, že na spánok je potrebný zložitý mozog, ale ukazuje sa, že tomu tak nie je. V minulosti bolo len málo  výskumov zameraných na oddychové správanie bezstavovcov vo voľnej prírode. Iste aj pre náročnosť takéhoto skúmania.  Skutočnosť, že väčšina zvierat spí, aj keď sa vďaka tomu vystavujú nebezpečenstvu a sú zraniteľnejšie jasne dokazuje, že spánok musí slúžiť nejakej doteraz neodhalenej základnej biologickej  funkcii života.

Pred pár desaťročiami, keď dve skupiny vedcov zistili, že ovocné mušky skutočne spávajú, sa toto poznanie stretlo s veľkým odporom. „Trvalo niekoľko rokov, kým sme dokázali zvíťaziť nad skeptikmi, a teraz je to celkom dobre akceptované,“ hovorí Shaw.

Aj podľa jeho názoru tieto skákajúce pavúky zjavne spia zavesené na vlákne. „Garantujem to na 100% “ hovorí.

Amita Sehgal , výskumníčka spánku na Perelmanovej lekárskej fakulte na Pennsylvánskej univerzite považuje zavesenie skákajúch pavúkov za niečo mimoriadne zaujímavé. Iste im to pomáha v úniku pred predátormi. Pravdepodobne ich vlákno rezonuje a vibruje  s prichádzajúci zvukmi a tak ich varuje pred možným ohrozením. Úžasné,

Vedci stále viac, skúmajú spánok bezstavovcov – od červov cez medúzy až po hydry. „Myslím si, že sa to naozaj chytilo, táto myšlienka, že ak je spánok taký dôležitý stav, pravdepodobne sa neobmedzuje iba na niekoľko druhov a je rozšírený v celej živočíšnej ríši ako sme predpokladali.“ hovorí Sehgal.

Daniela Rößler hovorí, že odkedy zverejnila svoje zistenia, mnohí pozorovatelia jej hlásili, že videli toto nočné zavesenie skákavých pavúkov v Kalifornii, na Novom Zélande a napr. aj v Indii. „Myslím si, že je to veľmi rozšírený fenomén,“ hovorí a dodáva, že “o týchto celkom  bežných, charizmatických pavúkoch a o tom, prečo robia to, čo robia, toho ešte veľa nevieme.”

„Akosi sa vždy domnievame, že o tom čo sa deje v našej záhrade už toho vieme veľa,“ hovorí Roessler, „ .., ale naozaj to tak nie je.”

Salticidae habitat distribution, drawn after Platnick -World Spider Catalog 7.0.
Rozšírenie pavúkov skákavých podľa World Spider Catalog 7.0.

Skákavé pavúky alebo Salticidae patria k veľkej rodina pavúkov rozšírenej po celom svete. Do roku 2019 bolo poísaných viac ako 600 rodov a viac ako 6 000 druhov,[1] čo z nich robí najväčšiu rodinu pavúkov zo všetkých druhov.(13%) [2] Skákavé pavúky majú jedno z najlepších videní medzi videním článkonožce a používajú ho pri dvorení, love a navigácii. Aj keď sa zvyčajne pohybujú nenápadne a pomerne pomaly, väčšina druhov je schopná veľmi pohyblivých skokov, najmä pri love, ale niekedy aj ako reakciu na náhle ohrozenie alebo prekonanie prekážok. Väčšina z nich má vpredu fascinujúci rad štyroch očí, v ktorých je predný stredný pár dramaticky výraznejší ako u ktorýchkoľvek iných pavúkov, Tieto veľké predné oči sú prispôsobené na podrobné trojrozmerné videnie na účely odhadu rozsahu, smeru a povahy potenciálnej koristi, ktoré umožňujú pavúkovi nasmerovať svoje útočné skoky s veľkou presnosťou. Predné bočné oči, im rozširujú predné zorné pole.

Spánok skákajúceho pavúka
The visual fields of a jumping spider David_Hill

Dĺžka tela skákajúcich pavúkov sa zvyčajne pohybuje od 1 do 25 mm.

 

Výskyt skákavky čiernej evarcha.arcuata.1Known world distribution of Evarcha arcuata, after data from British Arachnological Society
Výskyt skákavky čiernej evarcha.arcuata.1Known world distribution of Evarcha arcuata, after data from British Arachnological Society

Záverom jedna skvelá správa.

Mladá vedkyňa Daniela C. Rößler, ktorá svojou prácou prebudila v mnohých mladých ľuďoch po celom svete záujem o štúdium nielen pavúkov skákavých, ale všeobecne  o ekológiu a enviromentalistiku  bola vybraná na nezávislé dvojročné postdoktorandské štúdium na Zukunftskolleg na Univerzite v Kostnici! Od júna 2021 tiež začala pracovať v laboratóriu Alexa Jordana v Inštitúte správania zvierat Max-Planck, aby skúmala správanie a spôsoby adaptácie skákajúcich pavúkov! GRATULUJEME! 

EURÓPSKY PAVÚK ROKU 2019

Skákavka mravenčia – európský pavúk roku 2019 / Myrmarachne formicaria – European Spider of the Year 2019
Skákavka mravenčia – európský pavúk roku 2019 / Myrmarachne formicaria – European Spider of the Year 2019 / autor Milan Řezáč / zdroj: https://ziva.avcr.cz

Skákavka mravenčia (Myrmarachne formicaria) bola zvolená evropským pavúkom roku 2019. Táto skákavka dokáže dokonale imitovať svojho úhlavného nepriateľa – mravcov. Napodobňuje ich nielen tvarom a zafarbením svojho telíčka, ale aj správaním.  Miznúce mokrade sú príčinou kritického zníženie jej výskytu. Aj z tohto dôvodu bola táto skákav­ka zaradená medzi ohrozené druhy.

Reálne dôvody prečo by sme pavúky u nás doma nemali nikdy zabíjať.

 

deň noc deň noc deň noc
deň noc deň noc deň noc

 

zostavil a napísal PhDr. Milan Kožiak

Ďaľšie zdroje :

https://en.wikipedia.org/wiki/Jumping_spider
https://www.npr.org/2021/06/01/1001850038/why-jumping-spiders-spend-all-night-hanging-out-literally?fbclid=IwAR1lcKAcMRJOHEYt2_rftXsrtTEzwDn9wzKrlHGvWhDS9a8VZ0jhi-Upc-Y&t=1622651683212
http://saras-arachno.sk/saras_pavuk-check.htm
http://www.ntic.sk/ntic.php?adr=pavuky
http://www.pavouci-cz.eu/?celed=Salticidae

 

Kontaktný formulár (spätné ohlasy, feedback)

kliknite na spodnú lištu

Vítame každý názor, postreh, pripomienku. Ďakujeme!

Visits: 176

O inom

O INOM

DNEŠOK je zrkadkom VČERAJŠKA

Visits: 0

TRÉNING PSYCHICKEJ KONDÍCIE A ODOLNOSTI VOČI STRESU

TRÉNING PSYCHICKEJ KONDÍCIE A ODOLNOSTI VOČI STRESU

CIEĽ kurzu

Doterajšie kurzy “proti stresu” pre zamestnancov boli zväčša zamerané na základné poznatky duševnej hygieny v práci a bežnom živote človeka, správnej komunikácie, pozitívneho vnímania a zdravého sebapresadzovania. Tréning psychickej kondície a odolnosti voči psychickej záťaži a stresu umožňuje osvojenie reálne fungujúcich a efektívnych postupov autoregulácie vlastných psychických stavov a procesov. To vytvára podmienky pre ďalší rozvoj osobnosti, zlepšenie neuropsychickej kondície a podávanie kvalitných pracovných výkonov i v náročných podmienkach.

AUTOGÉNNY TRÉNING (hlavná metóda kurzu)

Existuje celý rad prístupov meniacich pracovnú atmosféru, firemnú kultúru, zvyšujúcich efektívnosť komunikácie a v konečnom dôsledku aj prosperitu celých organizácií. Ich ťažisko však spočíva viac v sociálno-psychologickej rovine ako v rovine individuálnej, osobnej zmeny vlastného správania a prežívania.

V tomto smere dnes trh ponúka celý rad rôznych, viac či menej exaktných návodov a metód sľubujúcich rýchlu zmenu v  správaní, prežívaní a výkonnosti človeka. Len niekoľko z nich spĺňa kritéria vedecky overených metód, prinášajúcich dlhodobý pozitívny efekt, nezasahujúcich do hodnotovej integrity osobnosti a jej kultúrnej identity. Medzi najprepracovanejšie metódy v tomto smere, využiteľné najmä v oblasti riadenej kultivácie profesionálneho zdravia a profesionálnej zdatnosti jedincov  patrí AUTOGÉNNY TRÉNING (AT) vyvinutý nemeckým lekárom J. H.  Schultzom.

Podľa celého radu našich i zahraničných autorov sa  AT stal nielen najrozšírenejšou psychoterapeutickou a psychohygienickou technikou, ale v posledných 20 – tich rokoch sa stáva aj účinnou psychoprofylaktickou metódou, v kontexte prevencie zlyhania ľudského činiteľa v pracovnej sfére.

Popri naznačenom prínose autogénneho tréningu v pracovnej oblasti, je neoceniteľný aj jeho individuálny, osobný prínos. Vedie k objektívnemu zlepšeniu telesného a duševného zdravia v mnohých oblastiach (kardiovaskulárne a tráviace ťažkosti, tréma, nespavosť, atď.). Tiež k zlepšeniu sebauvedomenia, zvýšeniu integrity vlastnej osobnosti a nakoniec, v prípade jeho dlhodobejšieho využívania i k jej rozvoju a racionálnej prestavbe To býva často významnou motiváciou účastníkov kurzov organizovaných zamestnávateľom.

Z výhod, ktoré  autogénny tréning prináša zdravému človeku udávajú absolventi autogénneho výcviku zvyčajne, že:
  • sa stávajú nenápadne pokojnejšími, vyrovnanejšími a vedia lepšie kontrolovať svoje emocionálne reakcie.
  • dokážu viac tlmiť nežiaduce návyky a nutkavé pocity
  • vedia získať odstup od emocionálnych reakcií iných ľudí, čím zlepšujú svoje sociálne správanie a zvládanie náročnejších životných situácií
  • dokážu sa lepšie adaptovať na realitu, vrátane akceptovania situácií neriešiteľných a nimi neovplyvniteľných
  • si uvedomujú postupný nárast dôvery v seba samého, zodpovednosť za svoje zdravie, za využitie svojich schopností. To  sa prejavuje lepšou organizáciou vlastného času a väčšou vytrvalosťou pri dosahovaní vytýčených cieľov
  • po zvládnutí základného stupňa udávajú, že sa dokážu i v nepriaznivých podmienkach lepšie sústrediť na vykonávanú činnosť a úspešne ju dokončiť.

 

Uvedené konštatovania sa opierajú o poznatky mnohých domácich a zahraničných odborníkov. Tiež o  viac ako 30 ročné skúsenosti lektora, ktorý túto metódu uplatňoval v psychologickej príprave rozhlasových a televíznych moderátorov, adeptov herectva, žurnalistiky, bankových manažérov.  Tiež v príprave vrcholových športovcov (tenis, krasokorčuľovanie, ľahká atletika, vzpieranie, lyžovanie) a aj napr. pri výcviku pilotov.. Popri tom sa zaoberal vývojom psychologických metód založených na spojení muzikoterapie a AT. Tieto metódy sú odbornej i laickej verejnosti známe pod názvami Psychobalzam (OPUS 1985, 1993) a Psychosiesta (SRo 1987). Ním realizovaný kurz autogénneho tréningu, bol opakovane vysielaný Slovenským rozhlasom  a v roku 1994 ocenený medailou Svetovej zdravotníckej organizácie.

Celý AUDIO kurz autogénneho tréningu nájdete  TU.

Kompetencia: odolnosť voči stresu
J.H. SchultzHašto
anglL

 

handbuch_autogenes_training-9783423362085

 

 

 

 

 

 

 

Autogénny tréning Lobzin Rešetnikov

Autogénny tréningHans Lindeman

 

 

 

 

 

 

Autogénny tréning Konig di Pol

Geist

 

 

 

 

 

1456773_1447244152162536_205957567_n

Autogenní trénink cesta k

 

 

 

 

 



Autogenní trénink pro děti

 

 

Visits: 15