Úplné pokyny k nácviku relaxačnej aktivácie
(inde ťažko dostupné)
Manuál k nácviku RAM
Viac TU
editoval PhDr. Milan Kožiak
Archív značiek: psychobalzam.
Pietna rozlúčka s národným umelcom Karolom MACHATOM (12.5.2016).
“Keby Slovensko malo raz vyslať do vesmíru svoje posolstvo, mal by to byť ľudský hlas a mal by patriť národnému umelcovi Karolovi Machatovi.”
Aj tieto slová odzneli počas pietnej spomienky.
( * 13. 1. 1928 – † 3. 5. 2016)
Záznam živého vysielania RTVS. TU
PSYCHORESTART
PSYCHORESTART
Ako odpoveď na opakované žiadosti a po istom váhaní sprístupňujeme, po viac ako 30 – tich rokoch nahrávku hudobno slovnej aktivizačnej metódy PSYCHORESTART vyvinutú pôvodne pre vrcholových športovcov na OH v Calgary a v Moskve (1980).
K jej vôbec prvému zverejneniu nás viedla, popri jej možnom reálnom účinku aj v súčasnosti a inšpirácii k vývoju podobných metód aj spomienka na Karola MACHATU, herca s vzácnym darom prednesu a zamatového mužného hlasu.
Nahrávka bola súčasťou psychologickej prípravy športovcov v Strediskách vrcholového športu a viacerí športovci ju v nastupujúcej ére walkmenov mali pri sebe na rôznych ďalších medzinárodných športových podujatiach.
Táto nahrávka bola realizovaná len v slovenskej verzii. V Čs. rozhlase boli vysielané iba jej ukážky a jej úplné znenie distribuovali spomínané strediská vrcholového športu. Niekoľko desiatok kópií vyhotovilo v rokoch 1980-84 psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave pre overovanie jej účinku a pre experimentálne účely. V českej verzii bola na Psychologickom pracovisku Čs. rozhlasu v Bratislave vyvinutá nahrávka s podobným cieľom . Táto nahrávka sa opierala o Relaxačno - aktivačnú metódu prof. Miloša MACHAČA,DrSc. Jej interpretom bol Ladislav CHUDÍK a v podkladovej hudbe boli použité vzácne civilné hudobné záznamy z diela J.S.BACHA interpretované Albertom SCHWEITZEROM.
Vrcholoví športovci neraz, napriek poctivej príprave podľahnú obrovskému spoločenskému tlaku a atmosfére viac ako sami očakávali. Prejavuje sa to nielen ťažkosťami so zaspávaním, ale aj rôznymi, celkom vážnymi vegetatívnymi symptómami (zažívanie, nechutenstvo, stuhlosť svalstva a pod.). Preto bolo vhodné, popri PSYCHOBALZAME, vyvinúť aj nahrávku, ktorá im pomôže nielen navodiť svalovú relaxáciu, prerušiť vtieravé obavy zo zlyhania, ale aj prispeje k primeranej sebaistote, dodá rozvahu a elán podať najlepší možný výkon.
PSYCHORESTART svojimi slovnými sugesciami, témami imaginácie a podkladovou hudbou nadväzuje na PSYCHOBALZAM. Vyvoláva tým dojem známosti a dôvernosti s už používanou nahrávkou. Jeho realizácia bola konzultovaná s viacerými našimi olympionikmi, najmä vzpieračmi a lyžiarkami – bežkyňami. Tie sa s radosťou podieľali najmä na výbere vhodnej podkladovej hudby, čo sme im nemohli odoprieť.
Uvádzame aspoň zopár tých z nich, ktorí s ňou mali dobré skúsenosti a otvorene priznávali, že im v ich súťažnom zápolení pomohla. Vzpierači – Oto Zaremba a Dušan Poliačik , bežkyne lyžiarky- Betka Havrančíková, Viera Klimková, ľahký atlét Dušan Moravčik. Neskôr to boli: tenistka Karin Habšudová, tiež Dominik Hrbatý a Karol Kučera, ktorí boli v tom čase ešte juniori, krasokorčuliar Jozef Sabovčík, horolezci, športoví letci a mnohí ďalší.
V danom čase bolo možné vyvinúť len jednu univerzálnu verziu takejto nahrávky. To bolo aj nevýhodou a úskalím nášho úsilia. Vyvinúť jednu nahrávku pre mužov i ženy, športovcov rôznych individuálnych či kolektívnych športov, ľudí rôznych temperamentov a pováh sa zdalo byť takmer nemožné.
V prípade Psychobalzamu to bolo jednoduchšie, pretože cieľ, výsledok takéhoto sugestívneho hudobno-slovného pôsobenia – spánok -bol vopred daný a každému dôverne známy stav.
Časom sa ukázalo, že obe nahrávky tak PSYCHOBALZAM i PSYCHORESTART sú vhodné nielen ako doplnok psychologickej prípravy športovcov, ktorí si dobre osvojili relaxáciu pomocou autogénneho tréningu.
Môže ich využívať každý, kto á záujem o zvyšovanie svojej psychickej kondície a odolnosti voči záťaži a stresu. Obe nahrávky nielen uľahčujú jeho nácvik, ale aj zvyšujú motiváciu osvojiť si ho celý.
Iste sú opodstatnené názory niektorých odborníkov, že tieto nahrávky sú len heterosugestívnym pôsobením. Nenahrádzajú samostatný autogénny tréning, ale pri dobre motivovaných jedincoch sme takýto vplyv nepozorovali. Podporujú to aj viaceré v tomto smere realizované výskumy a štúdie uvádzané TU .
A/ typický zápis bioelektrickej reaktivity pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret K. Machata) B/ zápis bioelektrickej reaktivity pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej kompozície PSYCHORESTART
Je pochopiteľné, že jednotlivci, ktorí si osvojili celú abecedu nevôľovej autoregulácie psychických stavov a procesov, časom tieto nahrávky opúšťajú. Vracajú sa k nim príležitostne, najmä keď sa im rýchle uvoľnenie nedarí. Buď preto, že na cvičenia dlhší čas pozabudli, alebo je „predo dvermi“ nejaká významnejšia a náročná situácia.
Realizácia: PhDr. Milan Kožiak, psychológ Čs. rozhlas Bratislava (1980).
V nahrávke boli použité upravované a krátene hudobné diela v nasledovnom poradí:
Waldo De Los Rios, W.A. Mozart - Koncert pre klavír a orchester C- dur, K.z. 467, Andante A. Dvořák - IX. Symfónia E- mol, Z nového sveta, Largo A. Marcello - Koncert pre hoboj a orchester d-mol, Adagio J. Pachelbel - Kánon D-dur pre trojo huslí a generálbas P.I. Čajkovskij - Spiaca krásavica, Baletná siuta, Adagio G. Verdi - La Traviata, prelúdium, I. dejstvo Fr. Schmidt - medzihra z opery Notre Dame Waldo de Los Rios - Mozart Nova, variácie na tému Čarovnej flauty, Mozartmania
AUTOGÉNNY TRÉNING
AUTOGÉNNY TRÉNING
LIEK NA STRES – o relaxácii v súvislostiach.
Je skutočne AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES?
Život súčasného človeka dychtivo využívajúceho všetko dobré, čo prináša civilizácia poznamenali aj mnohé záporné vplyvy. Zhon, pracovná neistota, nervozita, málo spánku, informačná explózia, nepravidelná životospráva, osobné sklamania a konflikty, k tomu zopár káv, nejaké tie cigarety a zrazu prestávame byť a cítiť sa zdravými.
Vo vreckách, kabelkách, v zásuvkách písacích stolov zhromažďujeme rôzne lieky – ľahko dostupné a rýchle harmonizátory našich ilúzií a depresií. Niektorí z nás im zakrátko začnú veriť viac ako sami sebe. Pre iných cestu z problémov vyznačil pohárik “niečoho ostrejšieho”, tretí sa odreagujú “výbuchmi”, pri ktorých pourážajú aj tých, ktorí im podávajú ruku. A všetci do jedného sa časom ocitajú v slepej uličke. Z predmetu “umenie žiť” dostávame, aj po maturite či promócii, veľkú nedostatočnú.
V tejto situácii vystupuje do popredia čoraz naliehavejšie potreba viac využívať aj seriózne, vedecky overené postupy a metódy regulovania našich emócií, duševných procesov, i techniky zvyšovania odolnosti voči záťaži a stresu. Tak, aby sme si dokázali uchovať duševnú rovnováhu, chuť tvoriť a tešiť sa zo života a zdravia i vtedy, keď nesvieti slnko práve nad tou našou hlavou.
JE UVOĽNENIE SA UMENIE?
Väčšina ľudí sa domnieva, že ak chce – tak dokáže relaxovať. Lenže, ako potvrdzujú všemožné výsledky výskumov stresu a jeho dôsledkov, nie je tomu tak. Ľudia ocitajúci sa za istou hranicou psychickej záťaže a stresu sa už uvoľniť nedokážu. Ich vnútorné napätie ohrozuje nielen ich výkon (pracovný, športový), ale aj zdravie. Sami si to však o sebe nemyslia a tvrdia, že dokážu relaxovať. Priviesť ich k poznaniu, že majú v tomto smere rezervy je dosť často problém.
Túto skúsenosť výstižne popísala jedna z absolventiek kurzu autogénneho tréningu „ Myslela som si, že dokážem relaxovať, lenže už prvé cvičenia mi robili ťažkosti. Nevedela som sa pri nich odpútať od mojich starostí a problémov, ktoré rušili priebeh cvičení. Asi po dvoch týždńoch som začala tušiť o čom to celé je. Medzi tou mojou predstavou o relaxácii a skutočnou relaxáciou je asi taký rozdiel aký je medzi králikom a kráľom.“
Nič nie je také ťažké, ako veci zdanlivo najľahšie.
Prosím, urobte pokus: 
Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.
Existuje totiž akési robenie ničnerobením. Čosi ako vedomé, avšak nie vôľové pozabudnutie, vypnutie. A čo máme vypnúť? No predsa vtieravé myšlienky, obavy, úzkosť a sprievodné napätie! Svalové, neuropsychické, vegetatívne. Na to však, ako sa ukazuje, nestačí len spoznať, že sme v napätí, ale treba sa naučiť zmierniť ho alebo i celkom odstrániť. Až potom totiž môžeme od niekoho žiadať, aby niečo lepšie pochopil, aby prestal “robiť niečo”, o čom vlastne ani nevie, že to robí.
Viete, čo je to skutočná relaxácia?
Pozrite sa na mačku, ako leží a odpočíva, hoci aj na nepohodlnom izbovom radiátore. To dokonale poddajne uvoľnenie tela je nákazlivé. Chyťte ju za labku a poznáte, čo je to pravá relaxácia.
AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES
A tu sme zrazu uprostred všetkých ľudských a všeľudských zmätkov. Čím viac sa vzďaľujeme od prírody, od rastlín, od zvierat, tým viac sa vzďaľujeme i sami od seba a jeden od druhého. Tým väčší je vnútorný nepokoj, tým ostrejšie sú konflikty. Pôsobíme na seba vzájomne a ani nevieme ako. Sme v tomto smere takmer analfabeti. Topíme sa v pocitoch a napätiach, vinách i obvineniach a za racionálne vydávame i to, čo je len pôžitkárske alebo egoistické.
Niekto je v napätí, ktoré sa mu prejavuje i v hlase. Sám však o tom nevie, neuvedomuje si to. Ale pritom sa úprimne rozhorčuje, prečo ten druhý, napríklad na druhom konci telefónu, zvyšuje svoj hlas. Slová, dobré slová, akými sú napríklad “ďakujem”, “prosím”, “áno” možno vysloviť storakým spôsobom. Pritom ten posledný spôsob môže človeka, ktorému ich adresujeme, aj uraziť. Vieme o tom?
Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to, čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď tvrdí, že sebapoznanie je zo všetkého najťažšie. Svojim žiakom však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou, ktorej podstata nám dnes už nie je známa. Vieme však, že jej mottom bolo heslo:
“Uvoľnenú myseľ napadne tvorivá myšlienka rýchlosťou blesku!”
Ktovie, koľko spoločného mala táto procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť?
AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES
Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningy (audio)
I. lekcia kurzu autogénneho tréningu
Karol Machata – pán herec so zamatovým hlasom
Patrí k najstaršej generácii našich hercov a k najobľúbenejším umelcom minulého storočia. Zo sveta umenia sa však nenápadne stiahol ešte v roku 1998 a veľa o ňom odvtedy nepočuť. Jeho podmanivý hlboký a zamatový hlas sa však z našich duší nikdy nevytratí.
Za posledné dve desaťročia poskytol len jediný rozhovor, v ktorom však poodhalil rúško tajomstva zahaľujúce jeho život, lásky, strasti i radosti.
„Nie, neodchádzal som z divadla zatrpknutý. Rozhodol som sa tak sám. Prišla nová vlna, a tak som si povedal, že stačilo. Ale viacerí sme cítili, že je čas odísť. V divadelnej šatni som bol s Pištom Kvietikom a my sme si už dávnejšie hovorili, že pôjdeme do dôchodku. A keď z divadla odišla aj Zdena Grúberová, povedal som si, že odídem aj ja,“ zaspomínal si pán umelec v rozhovore pre Nový čas.
Tvrdí, že si teraz nažíva pekne v pokoji a má sa dobre. Jeho útočiskom je vila pod bratislavským Slavínom.
Manželka Marianna ho však navždy opustila pred šiestimi rokmi. Prežili spolu 58 rokov, ktoré opisuje ako nádherné.
Svoju celoživotnú lásku stretol v ochotníckom divadle u františkánov, kde začínal ako šepkár. Už ako dvanásťročný totiž začínal v rozhlase a venoval sa ochotníckemu divadlu.
„Bola odo mňa mladšia o jeden deň a jej otec bol letecký dôstojník. Jeden z prvých, ktorí lietali za prvej svetovej vojny v Taliansku so Štefánikom.“
Zlatý fond kinematografie by sa bez neho nezaobišiel.
Práve kvôli láske sa Karol Machata vlastne podujal vyštudovať konzervatórium.
Dovtedy bol totiž študentom vysokej školy obchodnej, ktorú však zamenil za dramatický odbor.
„Vysoká škola múzických umení vtedy neexistovala. S Mariannou sme spolu chodili päť rokov a na Silvestra v roku 1950 sme sa zobrali. O desať mesiacov sa nám narodil syn Marián. Dostal meno po mame.“
Neskôr sa dvojici narodil druhý syn Stašek.
„Keď sa dral na svet, tak sme hrali hru Surovô drevo od Bukovčana a moja postava sa volala Stašek. So Zdenou Grúberovou sme tam hrali mileneckú dvojicu. S manželkou sme si priali dievča, a tak si asi viete predstaviť, akými gestami mi zo zákulisia dávali najavo, že to nie je dcéra, ale syn,“ spomínal so smiechom.
Prvé úlohy stvárnil na divadelných doskách v Martine. Najviac zarezonovali napríklad jeho titulné postavy Geľa Sebechlebského (1952) a Jánošíka (1953).
A práve od roku 1953 bol celých štyridsaťpäť rokov členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. Dokázal stvárniť hrdinské úlohy, ale vynikal i v komediálnych či lyrických polohách.
Vo filme debutoval postavou slovenského letca v českom filme Vítězná křídla 1950 a odvtedy patril medzi najobsadzovanejších filmových a televíznych hercov.
Zlatý fond slovenskej kinematografie by sa bez neho nezaobišiel. Zahral si napríklad v snímkach Zemianska česť, Dáždnik svätého Petra, Prerušená pieseň, Pieseň o sivom holubovi, Polnočná omša, Zločin slečny Bacilpýšky, Hriech Kataríny Padychovej, Skrytý prameň, Červené víno, či Soľ nad zlato.
Pupočnou šnúrou pripútaný k divadlu
Ako podotkla aj jeho dlhoročná kolegyňa, divadelná režisérka Alena Horvátová, „nech už hral Karol Machata kdekoľvek – v divadle, vo filme, v televízií či v rozhlase – vždy bol jednoducho kráľ“.
Spomedzi „divadelných“ asi najčastejšie po boku Zdeny Gruberovej, Milky Vášáryovej a Márie Kráľovičovej.
„Hrala som s ním Rómea a Júliu a od tých čias mi závideli všetky ženy,“ zaspomínala si Kráľovičová.
Divadlo bolo skrátka jeho životom.
„Alma mater je divadlo. Nedá sa nič robiť, k nemu som pripútaný pupočnou šnúrou a jemu zostanem verný, dokiaľ budem vládať. Mám rád divadlo preto, že je to umenie momentu. Ďalším stupienkom kaskády, po ktorej človek kráča k ovládnutiu hereckej profesie, je rozhlas. Vždy, keď som pristupoval k mikrofónu, mal som pocit, že by som sa mu mal pokloniť…“
Práve vďaka neopakovateľnému zamatovému hlasu bol priam predurčený pre rozhlasovú tvorbu.
Jeho barytón bol skrátka žiadaný. S rozhlasom začínal už ako trinásťročný.
„Prešiel som všetkým: hlásateľskou prácou, využívali ma v rozličných pásmach, čítaniach na pokračovanie, v recitácii, účinkoval som v početných rozhlasových hrách, čítal som rozprávky, nahral psychobalzam…“ spomínal v jednom z dávnych rozhovorov.
Hrozná rana osudu
Jeho starší syn Marián vyštudoval medicínu, mladší Stašek na FAMU v Prahe kameru. Ako otcovi sa mu však stala najhoršia vec, aká ho mohla postretnúť. Stašek dostal ako 45-ročný embóliu pľúc a zomrel.
„Bola to pre nás strašná rana. Manželka z toho žiaľu ochorela a ja som potom z divadla odišiel.“
Pani Marianna sa už z tohto nešťastia nikdy celkom nespamätala.
Karol Machata si rodinnú tragédiu aspoň sčasti kompenzoval úspechmi v kariére. V roku 1979 mu udelili titul národný umelec.
Za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby mu prezident v roku 2003 udelil štátne vyznamenie Pribinov kríž II. triedy.
V roku 2005 si prevzal cenu Tatrabanky za umenie a v roku 2008 získal cenu OTO a bol uvedený do Siene slávy.
Koncom uplynulého roka mu chcel Cenu ministra kultúry udeliť i Marek Maďarič. Nepochodil však.
„Pre ministra kultúry Marka Maďariča by bolo poctou oceniť jedného z našich najvýznamnejších slovenských hercov Karola Machatu.
Rešpektuje však to, že sa už pred rokmi takmer úplne uzavrel a nekomunikuje ani so svojím domovským Slovenským národným divadlom,“ uviedol Maďaričov hovorca Jozef Bednár.
„On je už taký. Všetky tieto veci usekol a pokariérne vyznamenania ho nezaujímajú,“ zhodujú sa umelcovi známi.
Divadlo ako rodina
Na to, čo v pracovnej oblasti dokázal, je však herec patrične pyšný.
„Nerád sa chválim, ale ja som toľko toho nahral, až som závidel kolegom, ktorí nehrajú. Považujem sa za jedného z ťahúňov, akými boli napríklad Ctibor Filčík či Julo Pántik. Ale boli to pekné časy, v divadle sme boli ako jedna rodina.“
Medzi kolegami vždy patril medzi najväčších vtipkárov. Jeho pamäť uchováva toľko spomienok, že by mohol napísať riadne hrubú knihu.
Aj tak ho však viac ako spomienky teší rodina. Má totiž štyri vnúčatká a tri pravnúčatká.
„Keď odo mňa odídu, nefunguje telefón, zapatrošia všetky ceruzky… Veľmi sú živé.“
Zdroj: Korzár 18. jan 2015
Na tomto mieste je vhodné uviesť, že bez podpory Karola Machatu by slovenský Psychobalzam nikdy nebol vznikol. … a pravdepodobne ani český. On prišiel s aj návrhom, otázkou “a prečo by sme nemohli urobiť aj českú verziu? bratia česi budú iste radi”. Keď prišla na pretras otázka kto ho načíta, potom čo ochorel Jiří Adamíra, ktorý ho mal nahovoriť a olympiáda sa blížila, bol to opäť Karol Machata, ktorý povedal “však predsa primár Sova”. Keď videl, že nám “nezapína” – koho tým myslel, dodal “…, však ten z nemocnice na kraji mesta”. Hoci bol vo svojom návrhu dobroprajný, evidentne ho pobavilo, že niekto nepoznáva primára Sovu.
Potom s úsmevov dodal “nebojte sa – ja to vybavím” a bolo vymaľované!
Slovenský Psychobalzam, prednes Karol Machata (ukážka)
Objavovanie srdca (ukážka IV. lekcie).
Objavovanie srdca (ukážka IV. lekcie)
Objavovanie srdca (ukážka IV. lekcie).
prednes: Pavol Šrámek, hlásateľ Slovenského rozhlasu,
Popoludnie s rozhlasom (1994), moderátorka: Viera Michaličová
Štvrté cvičenie – zážitok srdca ( výber z príručky k autogénnemu tréningu).
Ak ste pravidelne cvičili podľa predošlých inštrukcií, mali by ste sa už vedieť dobre a rýchlo uvoľniť na vnútorný pokyn a odpútať sa od rušivých vplyvov. Teraz môžete pristúpiť k “objavovaniu” zážitku srdca, ktorý je 4. písmenom abecedy autosugescie. Štvrté cvičenie sa teda zameriava na nácvik nevôľovej regulácie činnosti srdca, ktoré ako je známe, tiež veľmi rýchle a silne reaguje na rôzne vplyvy z psychickej oblasti. Činnosť srdca si však človek obyčajne neuvedomuje, a preto si cvičenie kladie za úlohu ju v určitom zmysle odhaliť. Cieľom tohto cvičenia je teda naučiť sa pociťovať kľudný tlkot srdca v srdečnej krajine. Ľudia si svoje srdce uvedomujú vtedy, keď sú rozčúlení alebo udýchaní, teda vtedy, keď srdce pracuje na väčšie obrátky. Ak ležíme v kľude a nemáme náhodou horúčku pociťujeme tep srdca dosť obtiažne. K nácviku “srdca” pristupujeme vždy po vyvolaní pocitov tiaže a tepla, alebo TEPLEJ TIAŽE a po krátkej a príjemnej chvíli pasívneho vnímania vlastného dychu. Potom si zľahka položíme pravú ruku na hruď v tom mieste, kde zvyčajne cítime tlkot srdca najviac. Pokúsime sa vnímať jeho rytmus ako príjemnú hudbu. Pri každom výdychu sa ako vlna za vlnou šíri teplá tiaž do dlaní…, až do chodidiel… A popritom sa snažíme tichou, vnútornou rečou sami pre seba, vyslovovať v rytme srdca nasledovne slová a vety: – moje srdce tlčie pokojne a rovnomerne, – pokojne a presne…, pokojne a isto… Keď po niekoľkých cvičeniach dokážete objavovať zážitok srdca v hrudi istejšie, môžete vrátiť pravú ruku do pôvodnej polohy.
LIEČIVÉ PREDSTAVY
Pre objavovanie srdca je typické strácanie sa zážitku, akési jeho zahmlenie. Neznamená to však, že nám srdce nebodaj prestalo tĺcť, čo niektorých začiatočníkov aj trochu vyplaší. Znamená to len, že jeho spočiatku krehký vnem, je prehlušený vnemom výraznejším. Najčastejšie ním býva vlastný dych, ktorý môže mať pri autogénnom tréningu niekedy i podobu vzdychu. Niekto skôr ako srdce v hrudi objaví tep pulzujúcej krvi v prstoch. rúk. Pocíti vlnu pulzu, akoby v ozvene, vždy o niečo neskôr za úderom srdca. Pritom je užitočné, liečivé predstaviť si “vak so živou vodou” (imaginácia z rozhlasovej relácie), v ktorom je to naše srdce uložené. Vtedy zvyčajne pocítime, ako sa v okolí srdca šíri teplo, sprevádzané objektívne merateľným rozšírením koronárnych ciev a zlepšením prekrvenia samotného srdcového svalu. Mnohí absolventi autogénneho tréningu tvrdia, že práve objavenie SRDCA zasadne zmenilo ich postoj k životu vôbec a samozrejme i k tomu svojmu.Objavovanie srdca (ukážka IV. lekcie)
Celá 4. lekcia AT TU
Editoriál
[wpstatistics stat=visits time=total]
Editor
Nové vydanie PSYCHOBALZAMU, hudobno – slovnej predspánkovej relaxácie, je odozvou na pretrvávajúci záujem verejnosti i odborníkov o jeho získanie. Od vydania poslednej reedície PSYCHOBALZAMU (1994) prešlo viac ako 20 rokov. Podľa informácií získaných z Literárnej agentúry (LITA) bolo v rokoch 1983 – 95 predaných viac ako 20 – tisíc kaziet PSYCHOBALZAMU v slovenskej verzii a viac ako 40 – tisíc kaziet
v českej verzii.
Nové vydanie Psychobalzamu v digitalizovanej verzii na CD sprístupňuje a rozširuje možnosti jeho využitia i v súčasnosti. Vychádzajúc z doterajších skúseností predpokladáme, že umožní jeho využívanie aj v mnohých zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, ktoré o jeho získanie prejavovali v minulosti záujem.
Všetky doterajšie vydania vyšli na dnes už takmer nepoužívanom analógovom záznamovom médiu (magnetofónové kazety). Mnohé snahy jednotlivcov o jeho digitalizáciu sú preto poznamenané rôznymi nežiadúcimi vplyvmi (skresleniami, šumom, atď.). Nové vydanie tieto nedostatky odstraňuje. Je nanovo vyrobené zo zachovalých pôvodných záznamov prednesu umelcov s darom hlasu: Karolom Machatom (slovenská verzia) a Ladislavom Chudíkom (česká verzia). Podkladová hudba bola rovnalo digitalizovaná a nanovo remastrovaná podľa pôvodnej predlohy.
HUMMEL MUSIC
Ja mám ešte ten “stary” a vytahujem ho ked treba.
Celá stránka – hoci je “len” vo vývoji, je pre mňa jeden veľký zážitok. Za každou záložkou sa skrýva prekvapenie, ktoré si opakovane vychutnávam. Takto sa ponúkajú skutočné hodnoty. Psychobalzam medzi ne skutočne patrí. Vďaka!
Ďakujeme za uznanie. Potešilo nás a dúfame, že zopár tých prekvapení v našom archíve ešte nájdeme.
v praxi sa nevyuziva len ako uspavaci efekt,vynikajuco funguje na telesne a dusevne napatie,stres…etc…
autogenny trening spocivajuci v dvoch postupoch,a to slovnej sugescie (nahovorene K.Machatom) s “podmazom” kvalitnej muzikoterapie je uzasna vec a dlho na trhu abstinovalo,konecne jedna dobra sprava,ktora mnohych potesi
Dobré veci sa dejú …