“Úspech” videí ASMR – náčrt rizík novej psycho-techniky.
Stámilióny odkazov z vyhľadávačov, tisíce videí ponúkaných kanálom YouTube, s mnoho miliónovými návštevami jasne signalizujú vznik nového fenoménu. Ten prekvapil a zaskočil mnohých odborníkov z psychológie, psychiatrie a sociológie.
Podľa údajov Google medzi najúspešnejšie patrí nasledovné video.
Google uvádza, že videá s ASMR patria medzi najčastejšie vyhľadávané, pričom výrazne predbiehajú aj iné “komodity a produkty” ponúkané na internete.
V súčasnosti existuje na YouTube asi 6 miliónov videí ASMR a záujem o ne sa rozrastá do všetkých kútov sveta, pričom počet ich vyhľadávaní narastá medziročne o viac ako 200%. 
Viac TU
Hoci sú videá ASMR zväčša sociálne neutrálne, zdanlivo nevinné a bezpečné, ich masívne vyhľadávanie signalizuje viacero otázok. Najmä so zreteľom na infantilný regres vnímania, až na úroveň vegetatívneho, primárne izolovaného a nesocializovaného prežívania. Vynárajú sa otázky či fenomén ASMR neprehlbuje už aj tak dosť výrazný civilizačný syndróm vzájomného odcudzovania ľudí, odcudzenia medzigeneračného a v širšom rámci aj medzi spoločenskými kultúrami.
Neuro- a psycho-fyziologické aspekty.
Aj vzhľadom na závažnosť uvedeného sa pokúsim v úvode tohto blogu pripomenúť a aspoň heslovite objasniť podstatné neuro- a psycho-fyziologické aspekty činnosti ľudského mozgu, ktoré máme všetci ľudia spoločné.
Mozog človeka, centrálny nervový systém, je obrovský mnohomiliardový zhluk nervových buniek, ktoré riadia nielen telesné funkcie, ale aj jeho adaptáciu na prostredie v ktorom sa nachádza. Táto adaptácia prebieha na úrovniach dvoch signálnych sústav:
- prvú signálnu sústavu má človek “spoločnú” s ostatnými živočíchmi a zvieratami. Táto sústava evolučne primárne umožňuje prostredníctvom zmyslov spracovávať a reagovať na relevantné informácie z prostredia „tu a teraz“. Deje sa to predovšetkým v hlbších, podkôrových štruktúrach mozgu, reflexívne na základe miliónmi rokov kódovaných stereotypov, ktoré sa osvedčili v animálnom štádiu zápasu o prežitie.
Amygdala – centrum slasti Zjednodušene môžeme tieto reflexy považovať aj za orientačno-pátracie inštinkty.
- Tie fungujú mimovoľne, čiže reflexívne. V istom vývojom štádiu začal tento systém ukladať informácie a spojovať ich s už zakódovanými správami. Postupne vznikala mozgová kôra, ktorá mala funkciu „kľúča“ odomykajúceho pamäťové stopy, uskladnené v rôznych častiach mozgu a v mozgovom kmeni. Tento proces nadobudol časom podobu „myšlienkového prúdu“ a u človeka prispel k vzniku mozgovej kôry.
- druhá signálna sústava, ktorú ma rozvinutú len človek mu umožnila rozvinúť naučené reakcie na reč (slová) – teda na „signály signálov, druhé signály“. Zatiaľ čo prvá signálna sústava reaguje na podnety „tu a teraz“ druhá signálna operuje slovami a umožňuje reakcie nielen na podnety „tu a teraz“, ale aj na podnety z „inde“ alebo „inokedy“.
Tak sa začalo formovať a vznikať VEDOMIE, ktoré sa stalo jedinečným javom a najvyššou formou existencie života na našej planéte .
Vyvinuli sa unikátne procesy vzájomného prepojenia oboch signálnych sústav „ excitácie a inhibície“. Následne myšlienkové procesy „indukcie a dedukcie“, „analýzy a syntézy“ , schopnosť abstrakcie, tvorby symbolov a pojmov, tvorivého myslenia a reč.
V živom mozgu sa obe signálne sústavy vždy vzájomne dynamicky ovplyvňujú procesmi nazývanými “podráždenie” ( iritácia) a “útlm” ( inhibícia). Tieto procesy sa vzájomne vyvažujú procesmi iradiácie a indukcie. Iradiácia šíri podnet z jedného centra do ďalších centier (napr. vnímaný neznámy zvuk vedie k aktivácii motorického centra a mobilizácii pohybové ústrojenstva). Indukcia po prehodnotení zvuku vedie k jeho spusteniu alebo alebo zastaveniu – inhibícii.
Prečo a kedy dochádza k narušeniu týchto procesov?
Táto adaptácia mozgu na rôzne vnútorné a vonkajšie podnety má svoje limity, podobné aké má procesor v počítači. Ak množstvo a intenzita podnetov prekročí jeho kapacitu mozog reaguje stresovou reakciou (ustrnurtím či únikom). Čo môže vyústiť v spomalenie až blokovanie uvedených procesov. Tento presah kapacity nervových dráh v mozgu (v informatike konektivita) zasahuje aj procesy šedej kôry mozgovej. Následne ústí do následnej iracionality jeho prejavov a a správania. Ak vplyv tzv. stresorov pretrváva dlhší čas spôsobuje tzv. funkčné poruchy činnosti psychiky (napr. neurózy) a vznik rôznych psychosomatických ochorení a závislostí. Tie sú všeobecne považované za neefektívne spôsoby adaptácie .
Môžeme medzi ne zaradiť napr. agresivitu, či rezignáciu na jednej starne, ale aj regresiu či infantilizáciu prežívania na strane druhej. Práve takúto regresiu, či infantilizáciu správania možno v dnešnej dobe často pozorovať v komunikácii aj našich mladých ľudí. Táto sa stále častejšie uchyľuje k skratkovitej, tzv. sms-kovej komunikácii v ktorej dominujú také výrazy a zvuky akými sú „jj“, „ee“, „ok“, „wau“, „jaj“, „joj“, „hehe“, „haha“, „super“, „hm“, „aha“, „jo“, „v podode“, „cc“, „hihi“, atď.” To, že majú tieto prejavy viac spoločné s úrovňou I. signálnej sústavy ako so skutočnou ľudskou rečou je zrejmé. Podobné prejavy skratkovitej komunikácie možno vystopovať v prejavoch ľudí aj v iných krajinách, v rôznych spoločenstvách a kultúrach.
Z naznačenej dvoj-úrovňovej adaptácie mozgu človeka je zrejmé, že vegetatívne prejavy (akými sú dýchanie, mľaskanie, oblizovanie, cmúľanie, slintanie, či iné bežné zvuky – kvapkanie vody, šušťanie,ťukanie, atď., nemajú skoro žiaden vecný, či racionálny komunikačný obsah.
Videá ASMR nadbiehajú takejto odsocializovanej komunikácii. Posilňujú ju a podporujú inklináciu ľudí dosahovať stavy telesnej duševnej pohody či až blaženosti. Pasívnym sledovaním videí, ktoré sú pohodlné a ľahko dostupné.
Je vážnou otázkou či tento regres prežívania je len dočasným “liečivým únikom” od komplikovanej reality. Môže byť však tiež a vážnejším symptómom ich rezignácie na aktívne sebautváranie svojich životov a utváranie spoločnosti v ktorej žijú.
Je zrejmé, že na celosvetovom rozšírení fenoménu sa rozhodujúcou mierou podieľa dobre vynášajúci “biznis” internetových spoločností spolu s ich tvorcami. Títo usilovne tvoria svoje infantilné dielka, ktoré nás namiesto “otvárania okien vesmiru dokorán – učia -znovu liezť po stromoch”.
Autor ďakuje účastníkom diskusie k predošlému článku “ASMR – mozgová rozkoš, slasť bez erotiky.”, ktorí svojimi názormi a skúsenosťami ovplyvnili a usmernili obsah tohoto blogu.
Blog napísal, zostavil a priebežne edituje
PhDr. Milan Kožiak
