Archív značiek: spánok

POČÍTATE OVEČKY?

NEMUSÍTE!

Väčšina ľudí zažije noci, počas ktorých sa nám nedarí zaspať. Prehadzujeme sa, obraciame, myšlienky víria v hlave ako včely v úli a nakoniec – ak sa nám vôbec podarí zaspať tak len chvíľu predtým ako zazvoní budík. Takmer každý tento problém niekedy zažil.

Spánok je jednou z hlavných fyziologických potrieb človeka. Je hlboko zafixovaný v biologických hodinách väčšiny živých tvorov na Zemi a daných vesmírnymi zákonitosťami. Potrebujeme ho pre svoj život. Je pre nás potrebný ako vzduch, či ako každodenný chlieb. Ak sa nám ho nedostáva v potrebnej miere ohrozuje to naše zdravie a ako potvrdzujú mnohé experimenty aj náš život.

Dobrý spánok je dar.

Tí, ktorí s ním nemajú problémy ho vnímajú ako samozrejmosť. „Nespavci“ si však nadovšetko vážia oslobodenie, ktoré im prináša každá prespatá noc.

Svetová zdravotná organizácia stavia spánok na tretie miesto dôležitosti pre zdravie človeka. Podľa Dr. Williama C. Dementa zo Stanfordskej univerzity, jedného z najznámejších odborníkov zaoberajúcim sa spánkom, zdravie ľudí až v 90% závisí od kvalitného spánku.

Prečo si príroda tak naliehavo vynucuje spánok.

Veda dlho nevedala exaktne zdôvodniť prečo si príroda tak naliehavo vynucuje spánok všetkých živých tvorov.

Len nedávno (2013) bola v časopise SCIENCE publikovaná štúdia amerických vedcov podľa ktorých sa mozog počas spánku čistí od metabolických splodín a iných toxínov, ktoré nadobudol počas dňa.

Nervové bunky otvárajú počas spánku medzi neurónmi medzery, čo umožňuje akési čistenie mozgu. Podľa tejto štúdie môže byť práve toto upratovanie základným dôvodom, prečo človek spí. Štúdia tiež naznačuje, že nedostatočné odstránenie toxínov počas spánku, môže mať na svedomí mnoho porúch mozgovej činnosti.

Bezprostrednými dôsledkami prebdených nocí je znížená výkonnosť, nesústredenosť a ospalosť počas dňa. Niekoľkodňový nedostatok spánku sa prejaví poklesom telesnej teploty a zhoršenou schopnosťou adaptácie na chlad. Okrem toho, že vám bude zima, budete sa hýbať ako v spomalenom filme. Váš mozog nestíha. Spočiatku pocítite únavu, neskôr sa zhorší vaša koncentrácia a pamäť, môže sa dokonca stať, že budete horšie vidieť. Chronickí „nespavci“ majú až štyrikrát vyššiu pravdepodobnosť, že prepadnú depresii alebo sa stanú závislými od alkoholu.

Mozog sa chce vyspať.

“Mozog má len obmedzenú energiu k dispozícii, a zdá sa, že si musí vybrať medzi dvoma rôznymi funkčnými štádiami – byť hore a pri vedomí alebo spanie a čistenie,” povedala uznávaná americká vedkyňa Maiken Nedergaard, ktorá sa výskumu zúčastnila.

Ak mu v tom bránime „vyberie si svoje úroky“. Niekedy sa ohlási hneď a je múdre ho počúvnuť.

Vedci totiž prišli so šokujúcim tvrdením. Zistili, že ak sme nevyspatí, ohrozujeme seba a okolie oveľa viac, ako pod vplyvom alkoholu! Unavení ľudia totiž robia viac chýb z nepozornosti.

Ak ho nepočúvneme , už o niekoľko mesiacov sa ohlásia oveľa vážnejšie dôsledky.

Je preukázané, že „nespavci a všeobecne ľudia s poruchami spánku majú oslabenú imunitu a sú častejšie chorí. Preukázaný bol dokonca vzťah medzi poruchami spánku a rakovinou. Nespavosť tiež vedie k vyplavovaniu stresových hormónov, ktoré neprospievajú vašim cievam a srdcu.

A nielen to!

Viaceré štúdie napríklad poukazujú na to, že kto poriadne nespí – priberá!

Chutí vám po prebdenej noci viac, ako inokedy? Telo, ktoré nenačerpá energiu oddychom, ju hľadá na inom mieste. Po krátkom spánku si vypýta energeticky bohatšie pokrmy, najmä sladkosti. Ak spíte menej ako šesť hodín denne, v organizme máte viac grelínu, hormónu hladu. Zvýši sa vám chuť do jedla, a aby ste ušetrili čo najviac energie, zníži sa jej výdaj. Začnete priberať, hoci nejete o nič viac, a ste v začarovanom kruhu. Obezita totiž zhoršuje spánok.

Potrebu spánku u každého človeka riadi cirkadiálny rytmus. Tieto unikátne biologické hodiny sú nastavené podľa intenzity svetla, ktoré dopadá na sietnicu oka. Reaguje na ne každá bunka v tele a riadi sa podľa nich aj tvorba niektorých hormónov. Spánok ovplyvňuje aj vylučovanie hormónov štítnej žľazy, pohlavných hormónov či rastového hormónu. Ten dosahuje svoje maximum vo štvrtom štádiu spánku Non-REM. Je teda pravdou, že v spánku dieťa rastie.

Nedostatok spánku – príčina Alzheimera?

Prínos vyššie citovaného výskumu môže byť významný aj v iných oblastiach. Znížená schopnosť očisty mozgu spôsobená nedostatočným spánkom môže prispievať k vzniku neurologických chorôb charakterizovaných zvyšovaním metabolického odpadu.

Pri niektorých chorobách, ako je Alzheimer alebo Parkinson, je produkované mnoho toxínov, a keď očista mozgu nefunguje dobre, môže sa stav chorého naďalej zhoršovať. Táto indícia iste otvorí nové smery výskumu. Viac TU .

Sme zahltení informáciami.

Užitočnosť spánku pre mozog rovnako potvrdzuje aj štúdia švédskeho Kráľovského technologického inštitútu.

Odpočívajúci mozog podľa nej vykonáva dôležitú prácu, pretože uchováva dáta, ktoré považuje za potrebné, a odstraňuje to, čo mu nie je k prospechu. Problém tkvie v tom, že sme dnes nepretržite bombardovaní informáciami, a to má podľa výskumníkov škodlivý vplyv na kapacitu našej pamäte.

“Keď komunikujeme, potrebujeme krátkodobú pamäť; to je tá, ktorá nám pomáha filtrovať informácie a rozhodovať, ktoré z nich operatívne použijeme. Táto pamäť má však svoje limity a dokáže uchovávať naraz len málo údajov. Podobne ako operačná pamäť v našom počítači.

Dajte si pauzu od internetu.

Erik Fransén, spoluautor citovaného švédskeho výskumu::

“Naše surfovanie na internete, prepcháva krátkodobú pamäť rôznymi obrazmi a pojmami a zahlcuje našu schopnosť triediť ich a vyberať z nich to, čo je potrebné uchovať. Tak začíname chybovať.

Inak, keď sa snažíme toho do krátkodobej pamäte dostať čo najviac, pripravujeme tým mozog o čas a zdroje, ktoré potrebuje k očiste a na to, aby prenášal do dlhodobej pamäti to, čo považuje za reálne významné. Trocha odpočinku od internetu je teda veľmi prospešné,” hovorí .

Spať sa vyplatí.

Čas strávený odpočinkom alebo spánkom teda vôbec nie je stratený. Mozog v tom čase pre nás horlivo pracuje. Málo spánku a dlhé hodiny strávené pri internete sú zrejme naopak cestou k tomu, ako sa dostať do psychického napätia, kedy nie sme schopní racionálnych rozhodnutí.

Môže za to Edison?

Umelé svetlo, bez ktorého si už málokto dokáže predstaviť život, ukradlo asi dve hodiny spánku denne! Internet, počítačové hry, televízne kanály, mobilné telefóny a nočné zábavné podniky môžu za to, že strácate pojem o čase. Deň nekončí o ôsmej ako kedysi, ale predlžuje sa do nočných až ranných hodín a na spánok ostáva stále menej času. Veľa svetla tlmí v mozgu produkciu hormónu melatonín, vďaka ktorému dobre zaspávate, a ktorý predlžuje fázu najhlbšieho spánku. Počas nej dochádza k regenerácii poškodených tkanív, aktivácii procesov hojenia a staré bunky sú nahrádzané novými. Pre svoju tvorbu však melatonín potrebuje tmu. Vtedy sa ho tvorí približne deväťkrát viac ako cez deň. Metatonín a tryptofán, z ktorého sa tento hormón tvorí, získate aj z potravín. Banány a čerešne sú top v rebríčku ovocia, ktoré vám prinesú sladké sny. Niekedy to však nie je také jednoduché.

POKOJNÝ SPÁNOK S POMOCOU PSYCHOLÓGIE

Príčiny našich problémov so spánkom môžu spočívať vo vážnejších starostiach. Svet je čoraz komplikovanejší a život prináša mnoho neistôt a obáv z budúcnosti. Vyskytnú sa vážnejšie problémy v rodine, v práci – kde hrozí napr. riziko straty zamestnania, spojené s existenčným zabezpečením a pokojný spánok je preč.

Existuje celý rad postupov a metód, ktoré účinne pomáhajú privolať spánok. Od režimových a hygienických až po psychoterapeutické služby, ktoré dokážu účinne pomôcť aj pri chronickej nespavosti. Tá si však vyžaduje dôkladnú diagnostiku a následnú liečbu. Liečba je dlhodobá a systematická. Vyžaduje si dobrú spoluprácu lekára a pacienta. To býva ale dosť často problém. Ľudia majú sklon vyžadovať rýchlu nápravu svojich ťažkostí so spánkom a preto siahajú po tabletkách. Tie však ich problémy často len prehlbujú. Neraz ich v tom podporujú aj lekári, ktorí často nemajú a v súčasných podmienkach ich práce ani nemôžu mať dosť času na hlbšiu „diagnostiku“ príčin nespavosti.

Ak sa však za chronického „nespavca“ ešte nepovažujete môžete vyskúšať PSYCHOBALZAM, hudobno–slovnú predspánkovú relaxáciu, určenú osobitne ľuďom, ktorí majú ťažkosti so zaspávaním, povrchným spánkom a nespavosťou. Je to osvedčená, účinná a obľúbená pomôcka využívajúca spojenie dvoch postupov, ktoré sa v psychológii bežne používajú: slovnej sugescie a muzikoterapie.

PSYCHOBALZAM poslucháčom nič nevnucuje. Okrem príjemnej relaxácie a blahodarného spánku vytvára následne aj priestor pre „nadhľad“ ich problémov a mobilizáciu síl na ich zvládanie a riešenie. Taká veľká je sila dobrého slova a liečivej hudby.

Ukážky z PSYCHOBALZAMU, bližšie poznatky a informácie o jeho tvorbe a využití nájdete v ďalších článkoch tejto stránky

Počítate ovečky? Nemusíte!

https://youtu.be/n9oQEa-d5rU

Zdroje:

Sleep Drives Metabolite Clearance from the Adult Brain

http://www.sciencemag.org/content/342/6156/373

http://www.bbc.com/news/health-24567412

Insufficient Sleep Is a Public Health Epidemic

http://www.cdc.gov/features/dssleep/

Tracy McVeigh: Insomnia: Britons' health 'at risk' as 50% fail to get enough sleep

http://www.theguardian.com/uk/2011/nov/13/insomnia-health-warning-sleep-survey

Peering at bright screens after dark could harm health, doctor claims

http://www.theguardian.com/science/2013/may/22/peering-bright-screens-dark-harm-health

Karol Machata - pán herec so zamatovým hlasom,PSYCHOBALZAM

Karol Machata – pán herec so zamatovým hlasom

27/01 edit 2 komentáre

Patrí k najstaršej generácii našich hercov a k najobľúbenejším umelcom minulého storočia. Zo sveta umenia sa však nenápadne stiahol ešte v roku 1998 a veľa o ňom odvtedy nepočuť. Jeho podmanivý hlboký a zamatový hlas sa však z našich duší nikdy nevytratí.

Za posledné dve desaťročia poskytol len jediný rozhovor, v ktorom však poodhalil rúško tajomstva zahaľujúce jeho život, lásky, strasti i radosti.

„Nie, neodchádzal som z divadla zatrpknutý. Rozhodol som sa tak sám. Prišla nová vlna, a tak som si povedal, že stačilo. Ale viacerí sme cítili, že je čas odísť. V divadelnej šatni som bol s Pištom Kvietikom a my sme si už dávnejšie hovorili, že pôjdeme do dôchodku. A keď z divadla odišla aj Zdena Grúberová, povedal som si, že odídem aj ja,“ zaspomínal si pán umelec v rozhovore pre Nový čas.

Tvrdí, že si teraz nažíva pekne v pokoji a má sa dobre. Jeho útočiskom je vila pod bratislavským Slavínom.

Manželka Marianna ho však navždy opustila pred šiestimi rokmi. Prežili spolu 58 rokov, ktoré opisuje ako nádherné.

Svoju celoživotnú lásku stretol v ochotníckom divadle u františkánov, kde začínal ako šepkár. Už ako dvanásťročný totiž začínal v rozhlase a venoval sa ochotníckemu divadlu.

„Bola odo mňa mladšia o jeden deň a jej otec bol letecký dôstojník. Jeden z prvých, ktorí lietali za prvej svetovej vojny v Taliansku so Štefánikom.“

Zlatý fond kinematografie by sa bez neho nezaobišiel.

Práve kvôli láske sa Karol Machata vlastne podujal vyštudovať konzervatórium.

Dovtedy bol totiž študentom vysokej školy obchodnej, ktorú však zamenil za dramatický odbor.

„Vysoká škola múzických umení vtedy neexistovala. S Mariannou sme spolu chodili päť rokov a na Silvestra v roku 1950 sme sa zobrali. O desať mesiacov sa nám narodil syn Marián. Dostal meno po mame.“

Neskôr sa dvojici narodil druhý syn Stašek.

„Keď sa dral na svet, tak sme hrali hru Surovô drevo od Bukovčana a moja postava sa volala Stašek. So Zdenou Grúberovou sme tam hrali mileneckú dvojicu. S manželkou sme si priali dievča, a tak si asi viete predstaviť, akými gestami mi zo zákulisia dávali najavo, že to nie je dcéra, ale syn,“ spomínal so smiechom.

Prvé úlohy stvárnil na divadelných doskách v Martine. Najviac zarezonovali napríklad jeho titulné postavy Geľa Sebechlebského (1952) a Jánošíka (1953).

A práve od roku 1953 bol celých štyridsaťpäť rokov členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. Dokázal stvárniť hrdinské úlohy, ale vynikal i v komediálnych či lyrických polohách.

Vo filme debutoval postavou slovenského letca v českom filme Vítězná křídla 1950 a odvtedy patril medzi najobsadzovanejších filmových a televíznych hercov.

Zlatý fond slovenskej kinematografie by sa bez neho nezaobišiel. Zahral si napríklad v snímkach Zemianska česť, Dáždnik svätého Petra, Prerušená pieseň, Pieseň o sivom holubovi, Polnočná omša, Zločin slečny Bacilpýšky, Hriech Kataríny Padychovej, Skrytý prameň, Červené víno, či Soľ nad zlato.

Pupočnou šnúrou pripútaný k divadlu

Ako podotkla aj jeho dlhoročná kolegyňa, divadelná režisérka Alena Horvátová, „nech už hral Karol Machata kdekoľvek – v divadle, vo filme, v televízií či v rozhlase – vždy bol jednoducho kráľ“.

Spomedzi „divadelných“ asi najčastejšie po boku Zdeny Gruberovej, Milky Vášáryovej a Márie Kráľovičovej.

„Hrala som s ním Rómea a Júliu a od tých čias mi závideli všetky ženy,“ zaspomínala si Kráľovičová.

Divadlo bolo skrátka jeho životom.

„Alma mater je divadlo. Nedá sa nič robiť, k nemu som pripútaný pupočnou šnúrou a jemu zostanem verný, dokiaľ budem vládať. Mám rád divadlo preto, že je to umenie momentu. Ďalším stupienkom kaskády, po ktorej človek kráča k ovládnutiu hereckej profesie, je rozhlas. Vždy, keď som pristupoval k mikrofónu, mal som pocit, že by som sa mu mal pokloniť…“

Práve vďaka neopakovateľnému zamatovému hlasu bol priam predurčený pre rozhlasovú tvorbu.

Jeho barytón bol skrátka žiadaný. S rozhlasom začínal už ako trinásťročný.

„Prešiel som všetkým: hlásateľskou prácou, využívali ma v rozličných pásmach, čítaniach na pokračovanie, v recitácii, účinkoval som v početných rozhlasových hrách, čítal som rozprávky, nahral psychobalzam…“ spomínal v jednom z dávnych rozhovorov.

Hrozná rana osudu

Jeho starší syn Marián vyštudoval medicínu, mladší Stašek na FAMU v Prahe kameru. Ako otcovi sa mu však stala najhoršia vec, aká ho mohla postretnúť. Stašek dostal ako 45-ročný embóliu pľúc a zomrel.

„Bola to pre nás strašná rana. Manželka z toho žiaľu ochorela a ja som potom z divadla odišiel.“

Pani Marianna sa už z tohto nešťastia nikdy celkom nespamätala.

Karol Machata si rodinnú tragédiu aspoň sčasti kompenzoval úspechmi v kariére. V roku 1979 mu udelili titul národný umelec.

Za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby mu prezident v roku 2003 udelil štátne vyznamenie Pribinov kríž II. triedy.

V roku 2005 si prevzal cenu Tatrabanky za umenie a v roku 2008 získal cenu OTO a bol uvedený do Siene slávy.

Koncom uplynulého roka mu chcel Cenu ministra kultúry udeliť i Marek Maďarič. Nepochodil však.

„Pre ministra kultúry Marka Maďariča by bolo poctou oceniť jedného z našich najvýznamnejších slovenských hercov Karola Machatu.

Rešpektuje však to, že sa už pred rokmi takmer úplne uzavrel a nekomunikuje ani so svojím domovským Slovenským národným divadlom,“ uviedol Maďaričov hovorca Jozef Bednár.

„On je už taký. Všetky tieto veci usekol a pokariérne vyznamenania ho nezaujímajú,“ zhodujú sa umelcovi známi.

Divadlo ako rodina

Na to, čo v pracovnej oblasti dokázal, je však herec patrične pyšný.

„Nerád sa chválim, ale ja som toľko toho nahral, až som závidel kolegom, ktorí nehrajú. Považujem sa za jedného z ťahúňov, akými boli napríklad Ctibor Filčík či Julo Pántik. Ale boli to pekné časy, v divadle sme boli ako jedna rodina.“

Medzi kolegami vždy patril medzi najväčších vtipkárov. Jeho pamäť uchováva toľko spomienok, že by mohol napísať riadne hrubú knihu.

Aj tak ho však viac ako spomienky teší rodina. Má totiž štyri vnúčatká a tri pravnúčatká.

„Keď odo mňa odídu, nefunguje telefón, zapatrošia všetky ceruzky… Veľmi sú živé.“

Zdroj: Korzár 18. jan 2015

Na tomto mieste je vhodné uviesť, že bez podpory Karola Machatu by slovenský Psychobalzam nikdy nebol vznikol. … a pravdepodobne ani český. On prišiel s aj návrhom, otázkou “a prečo by sme nemohli urobiť aj českú verziu? bratia česi budú iste radi”. Keď prišla na pretras otázka kto ho načíta, potom čo ochorel Jiří Adamíra, ktorý ho mal nahovoriť a olympiáda sa blížila, bol to opäť Karol Machata, ktorý povedal “však predsa primár Sova”. Keď videl, že nám “nezapína” – koho tým myslel, dodal “…, však ten z nemocnice na kraji mesta”. Hoci bol vo svojom návrhu dobroprajný, evidentne ho pobavilo, že niekto nepoznáva primára Sovu.

Potom s úsmevov dodal “nebojte sa – ja to vybavím” a bolo vymaľované!

Slovenský Psychobalzam, prednes Karol Machata (ukážka)

Karol MACHATA “Radosť zo života” RTVS 31.10.2021

Objavovanie "SRDCA"

Objavovanie srdca (ukážka IV. lekcie).

09/12 edit 6 komentárov

Objavovanie srdca (ukážka IV. lekcie)

Objavovanie srdca (ukážka IV. lekcie).

prednes: Pavol Šrámek, hlásateľ Slovenského rozhlasu, 
Popoludnie s rozhlasom (1994), moderátorka: Viera Michaličová

Štvrté cvičenie – zážitok srdca ( výber z príručky k autogénnemu tréningu).

Ak ste pravidelne cvičili podľa predošlých inštrukcií, mali by ste sa už vedieť dobre a rýchlo uvoľniť na vnútorný pokyn a odpútať sa od rušivých vplyvov. Teraz môžete pristúpiť k “objavovaniu” zážitku srdca, ktorý je 4. písmenom abecedy autosugescie. Štvrté cvičenie sa teda zameriava na nácvik nevôľovej regulácie činnosti srdca, ktoré ako je známe, tiež veľmi rýchle a silne reaguje na rôzne vplyvy z psychickej oblasti. Činnosť srdca si však človek obyčajne neuvedomuje, a preto si cvičenie kladie za úlohu ju v určitom zmysle odhaliť. Cieľom tohto cvičenia je teda naučiť sa pociťovať kľudný tlkot srdca v srdečnej krajine. Ľudia si svoje srdce uvedomujú vtedy, keď sú rozčúlení alebo udýchaní, teda vtedy, keď srdce pracuje na väčšie obrátky. Ak ležíme v kľude a nemáme náhodou horúčku pociťujeme tep srdca dosť obtiažne. K nácviku “srdca” pristupujeme vždy po vyvolaní pocitov tiaže a tepla, alebo TEPLEJ TIAŽE a po krátkej a príjemnej chvíli pasívneho vnímania vlastného dychu. Potom si zľahka položíme pravú ruku na hruď v tom mieste, kde zvyčajne cítime tlkot srdca najviac. Pokúsime sa vnímať jeho rytmus ako príjemnú hudbu. Pri každom výdychu sa ako vlna za vlnou šíri teplá tiaž do dlaní…, až do chodidiel… A popritom sa snažíme tichou, vnútornou rečou sami pre seba, vyslovovať v rytme srdca nasledovne slová a vety: – moje srdce tlčie pokojne a rovnomerne, – pokojne a presne…, pokojne a isto… Keď po niekoľkých cvičeniach dokážete objavovať zážitok srdca v hrudi istejšie, môžete vrátiť pravú ruku do pôvodnej polohy.

LIEČIVÉ PREDSTAVY

Pre objavovanie srdca je typické strácanie sa zážitku, akési jeho zahmlenie. Neznamená to však, že nám srdce nebodaj prestalo tĺcť, čo niektorých začiatočníkov aj trochu vyplaší. Znamená to len, že jeho spočiatku krehký vnem, je prehlušený vnemom výraznejším. Najčastejšie ním býva vlastný dych, ktorý môže mať pri autogénnom tréningu niekedy i podobu vzdychu. Niekto skôr ako srdce v hrudi objaví tep pulzujúcej krvi v prstoch. rúk. Pocíti vlnu pulzu, akoby v ozvene, vždy o niečo neskôr za úderom srdca. Pritom je užitočné, liečivé predstaviť si “vak so živou vodou” (imaginácia z rozhlasovej relácie), v ktorom je to naše srdce uložené.

Vtedy zvyčajne pocítime, ako sa v okolí srdca šíri teplo, sprevádzané objektívne merateľným rozšírením koronárnych ciev a zlepšením prekrvenia samotného srdcového svalu. Mnohí absolventi autogénneho tréningu tvrdia, že práve objavenie SRDCA zasadne zmenilo ich postoj k životu vôbec a samozrejme i k tomu svojmu.

Objavovanie srdca (ukážka IV. lekcie)

Celá 4. lekcia AT TU

AUTOGÉNNY TRÉNING

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

12/11 edit 21 komentárov

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu.

Hovoria: letec, kpt. Marček, pedagogička VŠMU prof. Cieľová, rozhlasoví moderátori Martin Doboš a Alica Bieliková, Milan Michalič, rehabilitačná psychologička PhDr. Mária Chudáčková, zdravotná sestra, olympijský víťaz O. Zaremba a ďalší.

Jedným z dôvodov, ktoré nás viedli k realizácii Kurzu autogénneho tréningu v Slovenskom rozhlase boli mnohé ohlasy na využívanie Psychobalzamu aj na iný účel ako bola predspánková relaxácia. Napríklad cvičitelia rôznych záujmových pohybových a športových aktivít určených pre verejnosť ho používali na ich záver. To naznačovalo, že verejnosť ústretovo vníma a prijíma – vtedy nové, vedecky overené poznatky o vzťahu slova, hudby k telesnému a duševnému uvoľneniu.