V hudobnom svete je pomerne bežné, že niekto zloží a aj zaspieva pieseň a zrazu príde niekto iný a zaspieva ju po svojom.
HUDOBNÉ DUELY III
ponúkajú lyrické piesne o osudovej láske a túžbach jej naplnenia.
Posúďte. Páči sa vám viac pôvodná pieseň, alebo jej coververzia?
Text piesne môže byť upravený, alebo celkom iný, skladba môže mať iné tempo, znejú v nej iné hudobné nástroje a niekedy má aj inú melodičnosť. Napriek tomu ju však poslucháč ľahko identifikuje a priradí k originálu. Stáva sa, že nová verzia piesne zmení aj hudobný žáner ku ktorému patrí tá pôvodná. Niektoré z najznámejších môžete nájsť v HUDOBNÝCH DUELOCH I a II .
DUEL dvadsiaty:
Je to aj prípad piesne Dolly Parton “I Will Always Love You”, ktorá bola zložená a naspievaná v country štýle ešte v roku 1973.
O takmer 20 rokov neskôr ju naspievala Whitney Houston. Obe verzie sú mimoriadne obľúbené avšak tá s Whitney sa stala najpredávanejšou “piesňou lásky” v histórii. Iste k tomu prispel aj film Osobný strážca, v ktorom speváčka hrala hlavnú postavu s Kevinom Costnerom.
Vypočujte si ako túto pieseň zaspievala mladučká česká speváčka Eliška Rusková vo finále Superstar v roku 2018.
DUEL dvadsiatyprvý:
Slová k slovenskej verzii piesne napísal Zoro Laurinc a spieva ju Lýdia Volejníčková. Originál je originál, ale táto naša verzia je celkom slušná, čo poviete?
a v tejto úprave je snáď najkrajšia
očarujúce je to najmenšie dievčatko v strede – ” radosť samá” 🙂
DUEL dvadsiatydruhý:
Jedna z nesmrteľných piesní Paula Anku (1958)
“You Are My Destiny”
jedna neoprávnene prehliadaná coververzia
v interpretácii Lucie Bílej (2009)
absolut 🙂
DUEL dvatsiatytretí:
Dr.Hook – Sylvias mother
Táto pieseň skupiny Dr.Hook sa objavila na jej prvom albume v roku 1972 a hneď sa zaradila na prvé priečky v rádiách a predaji v anglicky hovoriacich krajinách. Jej autorom je spevák skupiny Shel Silverstein. Už o rok na to ju v českej verzii naspievali Petr Spálený a trochy neskôr aj Jiří Schelinger. Tá pieseň Jiřího Schelingera bola mojím objavom pri príprave tohoto blogu a priznávam “dostala ma”.
Ktorá z týchto verzií dostala váš hlas. 🙂
DUEL dvatsiatyštvrtý:
Vaya Con Dios
Táto country westernová pieseň prvýkrát zaznela v roku 1952 – pod názvom „May God be with you“ (Nech je Boh s Tebou). Ako autori piesne sú uvádzaní Larry Russel, Inez James a Buddy Pepper; čo je pri jednej piesni trochu nezvyčajé. Text vznikol k hudbe prisudzovanej klavíristovi Libarace, ktorý ju skomponoval ako voľnú improvizáciu k “svetlu sviečky”.
Jej prvými zanamenanými interpertmi boli Les Paul & Mary Ford.
Spievali ju mnohí speváci, ale vo svete ju preslávil až Tony Orlando v tejto verzii, na internete nedostupnej, ale objavenej v audio formáte, v súkromnom archíve .
Tony Orlando & Dawn
Vo svojom repertoári ju mali Connie Francis, Nana Mauskouri
a napríklad aj Nat King Cole
v našich zemepisných šírkach to boli Kučerovci , Yvetta Simonová a Milan Chladil
Iste sa každému občas stane, že v návale pracovných povinností, nových poznatkov a hlušiny informácií, ktoré sa tvária ako dôležité nám unikne niečo skutočne hodnotné a významné. Mne sa to stalo v prípade jednej štúdie, ktorú som odsunul na neskoršie. Poznáte to – kúpime si knihu, alebo zoženieme zborník s tým zámerom, že si ich v najbližšom čase prečítame. Založíme ich však do knižnice s odhodlaním.”Iste sa k nim v najbližšom čase vrátim a ak nie hneď, tak na dovolenke určite …. ” V prípade naznačenej štúdie som mal to šťastie, že som ju mal tak-povediac v rodine a našiel opäť – pri hľadaní odpovedí na otázky “Kam speje tento náš digitálny svet internetu a manipulácií s našim vedomím a správaním?”. Prečítal som ju niekoľkokrát a rozhodol sa – z viacerých dôvodov, že ju záujemcom sprostredkujem na tejto stránke.
Napísala ju PhDr. Nataša Slavíková, ktorá patrí medzi priekopníčky a významné osobnosti mediálnej výchovy a gramotnosti na Slovensku. Hovorila a písala o týchto témach ešte v čase, keď mnohí z rôznych dôvodov prehliadali potrebu včas a primerane sa na mediálnu explóziu pripraviť. Sama spomína, že bola neraz osamotená, keď túto tému na rôznych fórach otvárala.
Ešte vo funkcii generálnej riaditeľky Sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kultúry SR, kedy za éry dvoch ministrov Mareka Maďariča (2006 -2010 Smer) a Daniela Krajcera ( 2010 – 2012 SAS) – čo je samé o sebe v našich zemepisných šírkach unikátne – sa vytrvalo zasadzovala za ochranu detí pred mediálnym poškodzovaním ich vývinu.
PhDr. Nataša Sláviková je autorkou a iniciátorkou publikácií a projektov v oblasti ochrany detí a mládeže pred negatívnym vplyvom médií, informačnej etiky a zvyšovania úrovne mediálnej gramotnosti v kontexte celoživotného vzdelávania. Podrobnejšie TU
Nataša Slavíková, generálna riaditeľka Sekcie médií, audiovízie a autorského práva Ministerstva kulrúry SR (2006 -2012)
NEUROVEDA VO SVETLE informačno – digitálnych technológií a mediálnej výchovy
Abstrakt
“Digitalizácia je globálny fenomén a jej účinky na vzdelanie a zdravie tiež. Obsahom príspevku je poskytnúť informácie všetkým, ktorí sa o rozhranie medicínskych, prírodných, kognitívnych, humanitných vied úprimne zaujímajú, no najmä pedagógom, psychológom, rodičom, ktorí často nemajú dostatok argumentov v diskusii o potrebe regulovania nadmerného používania digitálnych informačných technológií, najmä chytrých telefónov.Hoci nám technológia v mnohých veciach uľahčila život, výrazne narušila reálne vzťahy s inými ľuďmi. Nehovoriac o tom, že brzdí emocionálny a sociálny vývin detí. Jeden z najpresvedčivejších argumentov v prospech kritického myslenia a regulácie nadmerného používania digitálnych informačných technológií deťmi sú argumenty lekárov, psychiatrov z oblasti neurovedy. Neuroveda nám otvára nové obzory pochopiť účinky digitálnych médií a zároveň nám približuje najdokonalejšie zariadenie na svete – ľudský mozog. K najdôležitejším poznatkom výskumu mozgu posledných tridsať rokov patrí poznanie, že mozog svoju činnosť mení, hovoríme tomu neuroplasticita a učenie je vlastne dôsledok tejto neuroplasticity. Mozog tvorí asi sto miliárd nervových buniek, z ktorých každá má až desať tisíc spojov s inými bunkami.
Prelomové výsledky výskumov neurovedy si intenzívnejšie uvedomujeme pri každodennom pozorovaní detí a mladých ľudí, ktorí sú prilepení k displeju svojich smartfónov (generácia sklopených očí), neučia sa, ale zabávajú.Mozog na neučenie reaguje jednoducho – nerozvíja sa. Bez toho, aby sme si to uvedomovali už v mladom veku začína proces degenerácie nášho mozgu. Verila som, že sa bude o spomínaných výskumoch viac diskutovať tak v médiách ako aj v oblasti vzdelávania. Keďže sa tak nestalo, rozhodla som sa po štúdiu viacerých publikácií spracovať príspevok najmä z dôvodu, aby sa táto téma dostala aj medzi učiteľov, rodičov a stala sa súčasťou obsahu mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania. Žiaľ, v pretlaku digitalizácie nášho života je v ústraní a digitálna lobby tieto informácie nechce počuť. Obsahy publikácií, ktorých zoznam uvádzam na konci príspevku potvrdzujú na základe stoviek zdrojov, výskumov a mimoriadne zaujímavých kazuistík to, čo na základe nedávneho pokroku v neurovedách už viacerí tušíme.” – hovorí Nataša Slavíková
Celá štúdia je dostupná po kliknutí na obrázok
Zborník z konferencie Megatrendy a médiá (Smolenice 2017) dostupný TU
Medzi inšpirátorov a podpovateľov Nataši Slavíkovej v jej usilí, vrátene aktivít v medzinárodných oraganizáciách patrí významný nemecký neurovedec, lekár a otec piatich detí Prof. Dr. Manfred SPITZER, prednosta Psychiatrickej kliniky v univerzitnom meste Ulm, v ktorom založil a vedie Centrum pre neurovedu a učenie.
Manfred SPITZER
Manfred Spitzer je autorom viacerých, hodne prekladaných publikácií zaoberajúcich sa problematikou neuroplasticity, vplyvom informačno – digitálnych technológií na zdravie a dôsledkami nadmerného používania smartfónov u detí a mládeže.
“Digitálne média nás odbremeňujú od duševnej práce. To, čo sme kedysi riešili hlavou, vybavujú dnes za nás počítače, smartfóny, organizátory a navigácie. Prináša to však nesmierne nebezpečenstvo, tvrdí Manfred Spitzer, renomovaný vedec, ktorý sa venuje výskumu mozgu. Výsledky výskumu, ktoré zverejnil, sú alarmujúce: DIGITÁLNE MÉDIA SPÔSOBUJÚ ZÁVISLOSŤ.
Z dlhodobého hľadiska škodia telu a predovšetkým duševnému stavu. Keď prácu mozgu prenášame na externé zdroje, mozog postupne prestáva naplno fungovať. Nervové bunky odumierajú a dorastajúce bunky nedokážu prežiť, lebo ich nevyužívame. U detí a mladistvých sa vplyvom obrazových médií dramaticky znižuje schopnosť učiť sa. Následkom sú poruchy pozornosti, strach a otupenie, poruchy spánku a depresia, nadváha, tendencia k násiliu a sociálny úpadok. Spitzer nás upozorňuje na znepokojujúci vývoj a predovšetkým u detí vyzýva k obmedzovaniu konzumu, aby sa predišlo digitálnej demencii.” píše Spitzer vo svojej knihe:
Digitálna demencia – Mafred Spitzer, e-shop po kliknutí
V druhej polovici 20. storočia bolo v európskych rádiách bežnou praxou, že niektorí speváci si v hitparádach navzájom konkurovali svojou interpretáciou hitu iného speváka. Tá veľakrát znela úplne odlišne. Niektorí kritici túto prax spochybňovali, iní obhajovali názor, že iné alternatívy k tej alebo onej originálnej verzii sú vlastne prejavom uznania originálu, bez ohľadu na to, ktorá verzia je v tej-ktorej krajine populárnejšia.
Tak vzniklo mnoho nádherných a pozoruhodných cover verzií piesní aj v slovenčine i v češtine, ktoré sa mohli bez problémov hrať vo vtedy jedinom rádiu, v Československom rozhlase. Často vyvolávali dojem, že ide o pôvodné piesne česko-slovenských skladateľov, textárov a spevákov. Hoci to iste nebolo z hľadiska autorských práv ošetrené, možno bez nadsázky povedať, že mnohé z nich sa originálom prinajmenšom vyrovnali.
Môžete ich hravo porovnávať. Osviežte si spomienky.
DUEL dvanásty:
I Can´t Stop Loving You (Chci zapomenout)
Karel HÁLA – jeden z najkrajších mužských velkých hlasov českej populárnej hudby druhej polovice dvadsiateho storočia sa takto vyrovnal s piesňu Ray Charlesa.
Ďaľšie cover verzie ” I can´t Stop Loving You”
DUEL trinásty:
She´s Gone ( Lásko voníš deštěm)
DUEL štrnásty:
Nathalie (Natalie)
DUEL pätnásty:
Let It Be (Ja už spím)
DUEL šesťnásty:
My Boy Lolippop (Mně se líbí Bob)
DUEL sedemnásty
Diana (Diana)
DUEL osemnásty:
Crying In The Chapel (Cesta rájem)
Ďaľších 14 cover verzií tejto piesne:
HUDOBNÉ DUELY II.
DUEL devätnásty:
Včera nedele byla
Mladučká Pavlína Filipovská v pôvodnej verzii pesničky Včera neděle byla. Záznam z legendárneho predstavenia divadla Semafor Člověk z půdy (1959).
Valčík č.2 Dmitrija Šostakoviča je nepochybne jedným z najznámejších valčíkov. Ale kto pozná Prvý valčík?
Autor MrTheNaw použil pri tvorbe klipu scény z filmov: Leopard (Il Gattopardo) od Luchina Viscontiho z roku 1963. Anna Karenina od Maurizia Millenottiho z roku 1997, Anna Karenina od Joe Wrighta z roku 2013, Fanfan & Alexandre od Alexandra Jardina z roku 1993, Vojna a mier , Televízny seriály z roku 2007, The Young Victoria od Jean-Marca Valléeho z roku 2009 a tiež - Valčík Dagmara a Artura (1. svadobný tanec) z roku 2011.
Vo svete známy Valčík č.2 (The Second Waltz) má v Rusku názov Ruský valčík. Tajomstvo kedy a ako skladateľ skomponoval túto nádhernú hudbu si vzal Šostakovič so sebou. Životopisci však spájajú históriu jeho vzniku s jeho pôsobením v ideologicky podozrivom Štátnom jazzovom orchestre ZSSR niekedy v roku 1936. V roku 1941 boli všetci členovia orchestra odvedení do armády a v bojoch s Wermachtom väčšina z nich zahynula. Stratili sa aj všetky archívy a záznamy týkajúce sa činnosti orchestra.
Až o 15 rokov neskôr (1955) zaznel tento valčík znovu. Nie však v koncertných , ale vo filmových sálach. Režisér filmu “Prvý sled” Michail Kalatozov, prizval k spolupráci Šostakoviča, ktorý pre film zložil hudbu vrátane Ruského valčíku.
Samotný film však veľmi nazaujal a tak si nikto ani nevšimol aký nádherný valčík v ňom zaznieva.
Medzitým sa hudobný archív skladateľa stratený počas vojny sa objavil v zahraničí, v Holandsku. Aj odtiaľ si však “Second Waltz” tiež dlhšie hľadal cestu k svojej sláve. Hlavnú úlohu v jeho popularizácii zohral americký režisér Stanley Kubrick, v ktorého filme “Eyes Wide Shut” (Očarujúca vášeň) očaril tento valčík celý svet. (Zdroj: Perish.info)
Valčík č.2 je dnes už nepochybne jedným z najznámejších valčíkov. Ale kto pozná Prvý valčík?
Ak existuje valčík č. 2, mal by predsa existovať aj Valčík č. 1. Niektorí historici považujú Valčík č. 1 za valčíkový motív zahrnutý v predstavení Jazz Suite vyššie spomínaného Štátneho jazzového orchestru ZSSR . Iní sa domnievajú, že Valčík č. 1 napísal Šostakovič pre film „Zlatá hora“ od Sergeja Yutkeviča z roku 1936.
Autor videoklipu VidMak použil scény z filmov: „Vojna a mier“ z roku 1966 Sergeja Bondarčuka, „Leopard“ (Il Gattopardo) od Luchina Viscontiho z roku 1963. Anna Karenina od Maurizia Millenottiho z roku 1997, Anna Karenina od Joe Wrighta z roku 2013, Fanfan & Alexandre, autor: Alexandre Jardin z roku 1993, Vojna a mier, televízne seriály z roku 2007, a Vojna a mier (Andrej a Nataša), televízne seriály BBC z roku 2016.
Následne sa viacerí tvorcovia pokúšali vrátiť tento valčík späť do ruského kultúrneho a historické prostredia formou video kompilácií rôznych filmových scén. Nakoľko boli ich snahy úspešné môžete teraz posúdiť sami.
https://youtu.be/WPjNphbbla0
Scény videoklipu pochádzajú z francúzskeho filmu „Fanfan - vôňa lásky“ režiséra Alexandre Jardin z roku 1993, v ktorom hrali Sophie Marceau a Vincent Perez.
Scény vieoklipu pochádzajú z britsko-amerického filmu "The Young Victoria" (Kráľovná Viktória) režiséra Jeana-Marca Vallée (2009) s Emily Bluntovou a Rupertem Friendem v hlavných úlohách.
Autorka videoklipu Andreea Petcu použila scény z britsko´-amerického filmu (2015) "Cinderella" (Popoluška). Réžia: Kenneth Branagh. Hrajú: Lily James, Cate Blanchett,
Ak sa po kliknutí na prehranie tohoto videa zobrazí info: Video nie je k dispozícii kliknite na “Prehrať na YouTube”.
Valčík Nataše Rostovej a Andreja Bolkonského z adaptácie Vojny a mieru od Sergeja Bondarčuka z roku 1967 od Leva Tolstého. Účinkujú Ľudmila Saveljevová, Viačeslav Tichonov a Sergej Bondarčuk.
V nasledujúcom videu tancuje Sophie Marceau s Vincentom Perezom vo filme “Fanfan”
Ak sa po kliknutí na prehranie tohoto videa zobrazí info: Video nie je k dispozícii kliknite na “Prehrať na YouTube”.
Autor videoklipu François-Xavier Dubois napísal: "Nataša Rostová je jednou z najvýraznejších postáv v majstrovskom diele Leva Tolstého Vojna a mier - jeden z mojich najobľúbenejších románov všetkých čias ... V tretej časti druhej knihy sa Nataša zúčastňuje svojho vôbec prvého veľkého plesu na cárskom dvore. .. Tostoj je venuje niekoľko kapitol: veľký spisovateľ tam dosahuje vrcholy psychologickej analýzy pri vyvolávaní ambivalentných emócií - plachosť, obavy, neznesiteľné čakanie na pozvanie, vzrušenie, ktoré Natašu sprevádza i na plese.
... Na podnet Pierra Bezoukova ju princ Andrey nakoniec vyzve, aby zatancovala valčík. Victor Hugo by to nazval spojením dvoch hviezd. Podľa viacerých zdrojov zostáva majstrovská adaptácia Sergeja Bondarčuka najdrahším filmom v histórii (podľa Forbesu z roku 2005). Náklady na výrobu by dnes presiahli 700 miliónov dolárov. Práce na filmovej adaptácii Tolstého diela trvali dva roky a na natáčaní sa podieľalo 120 000 komparzistov."
To, že valčík dokáže anulovať silu zemskej príťažlivosti si všimol aj tvorca a režisér jedného z najúžasnejších sci-fi filmov “2001:Vesmírna Odysea” Stanley Kubrick. Zdalo sa mu vhodné spojiť valčíkovú hudbu so scénami vesmírnej krásy a beztiaže.
Posúďte ako sa mu to podarilo.
Blog "The Second Waltz & The First Waltz" napísal a priebežne edituje Milan Kožiak
TRÉNING PSYCHICKEJ KONDÍCIE A ODOLNOSTI VOČI STRESU
CIEĽ kurzu
Doterajšie kurzy “proti stresu” pre zamestnancov boli zväčša zamerané na základné poznatky duševnej hygieny v práci a bežnom živote človeka, správnej komunikácie, pozitívneho vnímania a zdravého sebapresadzovania. Tréning psychickej kondície a odolnosti voči psychickej záťaži a stresu umožňuje osvojenie reálne fungujúcich a efektívnych postupov autoregulácie vlastných psychických stavov a procesov. To vytvára podmienky pre ďalší rozvoj osobnosti, zlepšenie neuropsychickej kondície a podávanie kvalitných pracovných výkonov i v náročných podmienkach.
AUTOGÉNNY TRÉNING (hlavná metóda kurzu)
Existuje celý rad prístupov meniacich pracovnú atmosféru, firemnú kultúru, zvyšujúcich efektívnosť komunikácie a v konečnom dôsledku aj prosperitu celých organizácií. Ich ťažisko však spočíva viac v sociálno-psychologickej rovine ako v rovine individuálnej, osobnej zmeny vlastného správania a prežívania.
V tomto smere dnes trh ponúka celý rad rôznych, viac či menej exaktných návodov a metód sľubujúcich rýchlu zmenu v správaní, prežívaní a výkonnosti človeka. Len niekoľko z nich spĺňa kritéria vedecky overených metód, prinášajúcich dlhodobý pozitívny efekt, nezasahujúcich do hodnotovej integrity osobnosti a jej kultúrnej identity. Medzi najprepracovanejšie metódy v tomto smere, využiteľné najmä v oblasti riadenej kultivácie profesionálneho zdravia a profesionálnej zdatnosti jedincov patrí AUTOGÉNNY TRÉNING (AT) vyvinutý nemeckým lekárom J. H. Schultzom.
Podľa celého radu našich i zahraničných autorov sa AT stal nielen najrozšírenejšou psychoterapeutickou a psychohygienickou technikou, ale v posledných 20 – tich rokoch sa stáva aj účinnou psychoprofylaktickou metódou, v kontexte prevencie zlyhania ľudského činiteľa v pracovnej sfére.
Popri naznačenom prínose autogénneho tréningu v pracovnej oblasti, je neoceniteľný aj jeho individuálny, osobný prínos. Vedie k objektívnemu zlepšeniu telesného a duševného zdravia v mnohých oblastiach (kardiovaskulárne a tráviace ťažkosti, tréma, nespavosť, atď.). Tiež k zlepšeniu sebauvedomenia, zvýšeniu integrity vlastnej osobnosti a nakoniec, v prípade jeho dlhodobejšieho využívania i k jej rozvoju a racionálnej prestavbe To býva často významnou motiváciou účastníkov kurzov organizovaných zamestnávateľom.
Z výhod, ktoré autogénny tréning prináša zdravému človeku udávajú absolventi autogénneho výcviku zvyčajne, že:
sa stávajú nenápadne pokojnejšími, vyrovnanejšími a vedia lepšie kontrolovať svoje emocionálne reakcie.
dokážu viac tlmiť nežiaduce návyky a nutkavé pocity
vedia získať odstup od emocionálnych reakcií iných ľudí, čím zlepšujú svoje sociálne správanie a zvládanie náročnejších životných situácií
dokážu sa lepšie adaptovať na realitu, vrátane akceptovania situácií neriešiteľných a nimi neovplyvniteľných
si uvedomujú postupný nárast dôvery v seba samého, zodpovednosť za svoje zdravie, za využitie svojich schopností. To sa prejavuje lepšou organizáciou vlastného času a väčšou vytrvalosťou pri dosahovaní vytýčených cieľov
po zvládnutí základného stupňa udávajú, že sa dokážu i v nepriaznivých podmienkach lepšie sústrediť na vykonávanú činnosť a úspešne ju dokončiť.
Uvedené konštatovania sa opierajú o poznatky mnohých domácich a zahraničných odborníkov. Tiež o viac ako 30 ročné skúsenosti lektora, ktorý túto metódu uplatňoval v psychologickej príprave rozhlasových a televíznych moderátorov, adeptov herectva, žurnalistiky, bankových manažérov. Tiež v príprave vrcholových športovcov (tenis, krasokorčuľovanie, ľahká atletika, vzpieranie, lyžovanie) a aj napr. pri výcviku pilotov.. Popri tom sa zaoberal vývojom psychologických metód založených na spojení muzikoterapie a AT. Tieto metódy sú odbornej i laickej verejnosti známe pod názvami Psychobalzam (OPUS 1985, 1993) a Psychosiesta (SRo 1987). Ním realizovaný kurz autogénneho tréningu, bol opakovane vysielaný Slovenským rozhlasom a v roku 1994 ocenený medailou Svetovej zdravotníckej organizácie.