WHO medaila za kurz autogénneho tréningu vysielaný Slovenským rozhlasom.
Dr Hiroshi Nakajima Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie 1988-1998
Slovenský psychológ PhDr. Milan Kožiak získal WHO ocenenie. Týmto ocenením Svetová zdravotnícka organizácia vyjadrila medzinárodné uznanie prínosu Dr. Kožiaka za projekt a realizáciu kurzu “Autogénny tréning”.
Kurz v rozsahu 6 hodinových lekcií vysielal a pre úspech aj 2x reprízoval Slovenský rozhlas. Kurz bol určený predovšetkým fajčiarom, ktorým sa napriek pokusom nepodarilo zbaviť sa svojho zlozvyku, ale nielen im. Jeho podstatou je psychologická príprava a tréning autoregulácie správania.Individuálny autogénny tréning (pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave)“Takmer každý fajčiar prijal viackrát rozhodnutie prestať fajčiť, avšak neúspech spočíva v tom, že po čase sa k návyku vrátil. Prerušenie fajčenia prináša fyzické a psychické abstinenčné príznaky. Bolo vhodné pokúsiť sa prísť na niečo, čo by nahradilo pôžitok z fajčenia a zároveň by ich zbavilo sprievodných symptómov – nervozity, pocitov úzkosti, bolenia hlavy, nespavosti a podobne, povedal nám autor kurzu Milan Kožiak. “Priklonil som sa k metóde autogénneho tréningu. Ak sa záujemca, ktorý chce skončiť s ktorýmkoľvek zlozvykom, dostatočne pripraví a pochopí hodnoty zdravia a daru života, výsledok je takmer istý a dlhodobý. Dokladom sú stovky ďakovných listov od poslucháčov, ktorí sa pôvodne už vzdali myšlienky trvalej abstinencie fajčenia.”
Ukazuje sa, že informovanosť o škodlivosti fajčenia a racionálne argumenty sú málo účinné. Represia má skôr opačný účinok. Skúsenosti Dr. Kožiaka presviedčajú, že najúčinnejšie sa javí vytvorenie pozitívnej atmosféry a hlbokého presvedčenia o správnosti rozhodnutia. Nie je správne ani nabádanie, aby fajčiari napríklad oboznamovali okolie so svojím rozhodnutím prestať fajčiť. Vonkajší tlak iba zvýši stres a riziko návratu k zlozvyku sa nezníži.
Odovzdanie medaily Dr. M. Kožiakovi zástupcami WHO a Min. zdravotníctva SR, v prítomnosti riaditeľa SRo Dr. Vladimíra Śtefku.medaila WHO
Oceneniu predchádzala odborná oponentúra a diskusia členov Slovenskej lekárskej spoločnosti za prítomnosti Regionálneho riaditeľa WHO pre Európu Dr. Tapani Pihu.
Dr. Kožiak prezentuje ciele, princípy a poznatky získané z Kurzu autogénnho tréningu vysielaného Slovenským rozhlasom. V pozadí Dr. Tapani Piha regionálny riaditeľ WHO pre Európu a Mgr.. Anna Tvarožková, vedúca Kancelárie WHO v SR.
Na realizácii Kurzu sa okrem priamych účastníkov z prihlásených poslucháčov Slovenského rozhlasu redakčne podieľal Dr. Pavol Šrámek, ako interpret relaxačných textov herec Ladislav Chudík, tiež majstri zvuku Experimentálneho štúdia Slovenského rozhlasu; Ernest Walzel, Ing, Robert Bartoš, Ing. Juraj Ďuriš a Ing. Peter Janík.
Výslednú podobu jednotlivým lekciám dával zvukový majster Zdenko Halamík.
majster zvuku Zdenko Halamík
Osobitné poďakovanie patrí vtedajšiemu programovému námestníkovi riaditeľovi SRo Ernestovi Weidlerovi, ktorý
dal novému experimentálnemu projektu zelenú a všemožne
ho podporoval.
Ernest Weidler
Experimentálne štúdio SRo: Ernest Walzel, Róbert Bartoš, Juraj Ďuriš, Peter Janík, Ján Backstuber (zľava)
Onedlho po odchode Dr. Kožiaka zo Slovenské rozhlasu do NBS v roku 1995 bolo Psychologické pracovisko zrušené, následne v roku 1996 zlikvidované a jeho činnosť nahradená externými agentúrnymi službami. Žiaľ tento osud postihol z úsporných “racionalizačných” dôvodov aj nahrávky oceneného Kurzu autogénneho tréningu. Vraj to majú na svedomí rozhlasoví fajčiari. Po viacročnom úsilí sa celý Kurz podarilo postupne skompletizovať z viacerých súkromných archívov a sprístupniť na tejto stránke. Viac na:
Prednesené na II. konferencii o autogénnom tréningu – stará a nová cesta, Praha, 24.4. 2016
Možnosti heterosugescie a hudobno-slovné modifikácie autogénneho tréningu.
J.H. Schultz dlho zotrvával na stanovisku, že autogénny tréning (AT) je funkčný a účinný len ako autosugestívna metóda. Pod vplyvom technického rozvoja však už roku 1969 urobil istý ústupok, keď v návode k cvičeniu AT odporúča využitie heterosugescie ako pomôcky, dokonca v podobe nahrávky na gramoplatni C. Steawena a H. Bindera (D.Langen 1969). Dodával však, že len pri nácviku pod vedením odborného lekára.
Jeho žiak H. Lindemann (1975) sa však i naďalej striktne pridržiaval pôvodnej Schultzovej koncepcie a zastával názor, že cvičiteľ AT má vystupovať len v roli inštruktora a konzultanta. Uprednostňuje autosugestívny výcvik, pretože vraj hetero sugestívne “ľahko” vyvolané pocity, napr. zážitok tiaže, tepla, atď., vedú pri domácich cvičeniach k sklamaniu a ťažšie sa daria.
Iní, napr. A. Katzenstein (1971) zastavajú názor, že raz objavený zážitok pomocou heterosugescie urýchľuje a uľahčuje i domáci nácvik. Dobré skúsenosti v tomto smere uvádzajú napr. H. Kleinsorge – G, Klumbies (1967), V.S.Lobzin – M-M. Rešetnikov (1986) a ďalší.
Výskum M. Bouchala, M. Kuklety, M. Robeše a Z. Sekaninovej (1975) preukázal, že výsledky simultánneho, súčasného nácviku jednotlivých cvikov AT a nácviku sukcesívneho, t. j. klasického a postupného, sa pri analogickej dobe trvania nácviku nelíšili. Modifikácie AT došli v priebehu rokov tak ďaleko, že v praxi niektorých zdravotníckych zariadení je s úspechom realizované tzv. globálne poňatie AT. Jeho podstata spočíva v tom, že všetkých 6 prvkov AT je aplikovaných počas jedného cvičenia, bez ohľadu na to, či je cvičiaci začiatočník, alebo pokročilý. Podľa niektorých je však takéto skracovanie a urýchľovanie výcviku AT vhodné iba v stacionárnych podmienkach a aj tam by autogénny tréning mal spočívať v kombinácii dvoch individuálnych autosugestívnych cvičení a jedného heterotréningu, s možnosťou konzultácie s cvičiteľom.
Čo priniesol ďalší vývoj?
V tejto súvislosti vznikali otázky, do akej miery je cesta skracovania a urýchľovania výcviku reálna a v širšej miere použiteľná? U nás, už v rokoch 1968 – 1969 urobili v tomto smere experiment S.Kratochvíl a M. Štohanzlová, tiež S. Kratochvíl s I. Pláňavom, ktorí viedli nácvik AT prostredníctvom Čs. rozhlasu Štúdio Brno. Výsledky zhrnuli v tom zmysle, že 81% cvičiacich rozhlasových poslucháčov, bolo schopných cítiť aspoň v miernom stupni (53% úplne a silno) jednotlivé pocity už pri prvej heterosugescii. Uvedení autori konštatovali, že takéto osvojovanie aspoň elementárnych cvikov AT (v spojení s domácimi cvičeniami a kontrolnou korešpondenciou – zasielanie záznamov z domácich cvičení) možno považovať za vhodnú formu sprístupnenia AT verejnosti a za nádejný podporný faktor mentálnej hygieny.
Od týchto modifikácií bol už len krok k vyžívaniu AT pomocou magnetofónov. V prevažnej väčšine sa k tomu využívali dve verzie; denná a večerná, predspánková. Na stacionároch bol záznam šírený rozhlasom po drôte, alebo pri skupinovom výcviku – z magnetofónov s primeranou kvalitou a intenzitou reprodukcie. To viedlo k položeniu ďalších zásadnejších otázok týkajúcich sa nielen osobného a osobnostného prístupu k pacientovi a ku klientovi, ale aj situačných premenných a účinnosti heterosugescií pomocou technických zariadení, – v porovnaní s priamymi sugesciami. Podľa J. Hoskovca (1970) a S. Kratochvíla (1972) viacerí zahraniční autori, vychádzajúc z klinických skúseností uvádzajú, že sugestívny hlasový prejav zaznamenaný na magnetofónovej páske pôsobí podobne ako bezprostredné sugescie. Výskumná práca J. Hoskovca, D. Svorada aO. Lanca (1970) preukázala, že takto reprodukované sugescie pôsobia rovnako ako sugescie priame. Napriek tomu, už citovaní autori Kleinsorge a Klumbies tvrdili, že vplyv reprodukovaných sugescií je účinný len vtedy ak sa sugestátor a recipient osobne poznajú. Overiť toto stanovisko sa podujali S. Kratochvíl a J. Schauerová (1968).
Ich experiment spočíval v obrátenom poradí prezentácie sugescií. Teda najprv boli probantom prehrané sugescie z magnetofónu a len potom došlo k osobnému kontaktu so sugestátorom a priamym sugesciám. Výsledok ich pokusu nedovolil zamietnuť nulovú hypotézu, čo svedčí pre predpoklad, že je ľahostajné, či hlas sugestátora vychádza z magnetofónu, alebo pochádza od prítomnej osoby. Za predpokladu, že hlavné charakteristiky prednesu, t. j. tempo, intonácia reči sú primerané a rovnaké. Je vhodné uviesť, že k tým istým, možno trochu prekvapivým a diskutabilným záverom došli nezávisle, o niečo neskôr aj americkí výskumníci T.X. Barber a D. S. Calverey (1974).
Dôsledkom týchto výskumných, opakovane empiricky overovaných poznatkov bolo, že vplyvu osobnosti pri prezentácii sugescií sa začala pripisovať iná rola ako v minulosti (S.Kratochvíl 1972). Predstava o nutnosti zvláštneho vzhľadu, alebo sily v bola takmer celkom opustená. Ukázalo sa, že popri situačných činiteľoch, najmä pokojnom prostredí, pohodlnej polohe a pod. je najdôležitejším činiteľom spôsob prednesu sugescií. Tieto majú byť vyslovované s pokojnou istotou a primerane vyjadrovať presvedčenie, že sa obsah sugerovaného uskutoční. Spôsob môže byť materinský i autoritatívny. Jednoduché inštruovanie má signifikantne nižší účinok. Ukázalo sa, že je vhodné len na začiatkucelého postupu.
Textová predloha, sloh a štýl prednesu.
V prípade PSYCHOBALZAMU, ako jednej z modifikácií autogénneho tréningu – má textová predloha celkom prozaickú kompozíciu s osobitným slohom, vymykajúcim sa z rámca umeleckého či vecného štýlu. Môžeme hovoriť o sugestívnom štýle, apelujúcom viac na emócie a obrazotvornosť ako na racionálnu zložku vedomia. Jeho výrazové prostriedky využívajú síce prvky básnického jazyka a prednesu (rovnozvučnosť, synonymické výrazy, prirovnania, metonýmie a ďalšie), nie však za účelom umeleckého vyjadrenia citu, nálady či myšlienky, ale za účelom ovplyvnenia psychického stavu recipienta v mimovedomej (neuvedomovanej) rovine psychickej aktivity. V úvode je prednes jednoduchý, inštruujúci, neskôr zhovievavo vysvetľujúci, z časti poetizujúci až imaginatívny. V závere skoro permisívny až ospalý. Prednes relaxačného textu je adekvátny hudbe, ktorej tempo s plynutím jednotlivých sekvencií klesá v oblúku – andante, adagio, largo. Pri zohľadnení poznatkov prozódie, ktorá ako náuka o zvukovej stránke rečovej komunikácie kladie dôraz na vnútorný tempo-rytmus verbálneho prednesu.
Karol MACHATA počas nahrávania PSYCHOBALZAMU (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)
Sugestívnosť prejavu kladie osobitné nároky na vlastné citové preladenie interpreta a zvnútornenie role terapeuta. Tiež na precízne vypracovanie vetnej intonácie, na frázovanie a vokalizácie jednotlivých ťažiskových sugescií. Zvládnutie uvedených nárokov je čiastočne v kontradikcii s vyššie uvedeným stanoviskom, že osobnosť sugestátora nie je dôležitá. Ak ho aj akceptujeme, tak iste budeme rešpektovať podmienku odbornej profesionálnej prípravy realizátorov ktorejkoľvek modifikácie AT.
HUDBA – jej účel, kritérium výberu, réžijné aspekty realizácie.
V hudobno-slovných modifikáciách AT znie hudba po celý čas vpozadí. Jej funkcia je sekundárna. To však neznamená je druhoradosť. Jej poslaním je hudobne dokresliť a dopĺňať prednes sugescií (relaxačných, imaginatívnych, aktivizačných). Výber hudby a jej skoro vždy potrebná úprava by mala, popri formálne ilustratívnej funkcií, tiež vyvolávať potrebný psychologický účinok odpútavania sa od okolitého prostredia a prehlbovania psychofyziologických procesov uvoľňovania celého organizmu, vrátanie zmiernenia, stíšenia mentálnej aktivity. Zvládnutie tejto fázy je predpokladom ako spánkových tak aj aktivizačných záverov takýchto modifikácií AT. Túto úlohu môžu splniť ak jej harmonicky vyrovnaná hudobná línia pôsobí na väčšinu potenciálnych poslucháčov ako príjemné „zvukové pole“ a vnímanie jej formy a obsahu ustúpi do pozadia.
Základným kritériom výberu hudobných skladieb a výňatkov bol preto muziko- terapeutický „izoprincíp“ vyjadrujúci potrebu výberu takej zostavy hudobných diel (častí), ktoré v úvode najprv mierne korešpondujú s predpokladaným negatívnym psychickým rozpoložením poslucháča, trápiaceho sa ťažkosťami pri zaspávaní. V strednej časti toto rozpoloženie neutralizujú a v závere prehĺbia spánkové uvoľnenie.
Aj preto krátka úvodná časť, ktorá rezonuje s disharmonickým psychickým rozpoložením potenciálneho poslucháča zväčša nevyvoláva primerané relaxačné odozvy. Až po nej nasleduje výber skladieb a výňatkov s príjemnou melodikou, upokojujúcim, neskôr až tlmiacim účinkom. Takýto účinok vyvoláva predovšetkým pravidelný a pokojne plynúci rytmus, zmierňujúce až pomalé tempo a citlivý prenos dynamiky z jednej skladby do druhej. Za najvyhovujúcejšie sú v tomto zmyslepovažované diela z hudobného baroka a klasicizmu, prípadne i pokojné imaginatívne časti impresionistických diel. V hudobno-slovnej imaginatívnej modifikácii AT nazvanej PSYCHOSIESTA boli celkom úspešne použité skladby známych autorov komponujúcich inštrumentálnu a elektronickú hudbu. Pôvodný zámer vkladať prednes textu do vopred pripravenej hudobnej kompozície sa neukázal schodný. Nedarilo sa ho zosúladiť zo súbežne znejúcou hudbou. Slovný prednes bol preto vždy nahrávaný samostatne a nezávisle na hudobnom podklade. To umožnilo presnejšiu postsynchronizáciu s vybranými hudobnými motívmi. Tie boli následne rovnako upravované, prispôsobované slovnému prednesu a so zreteľom na hudobno-slovný kontrapunkt, najmä v závere jednotlivých sekvencií.
Teoretické pozadie realizácie a overovanie prípravných nahrávok.
Podstata hlavného psychofyziologického účinku spojenia hudby a slovaspočíva, v zmiernení vplyvu tzv. vmedzerených asociácií a negatívnych emócií poslucháča. Tieto vmedzerené asociácie predstavujú rôzne rušivé myšlienky, predstavy, spomienky, obavy, neistota, alebo aj pociťovanie bolesti. Výsledky boli mimoriadne povzbudivé. V mnohých prípadoch experimentálneho overovania prípravných nahrávok na rôznych pracoviskách po celom Československu, dochádzalo u probantov, pri optimálnom hudobno-slovnom kontrapunkte až ich blokovaniu.
Ako takmer raritný prípad uvádzame jedno hlásenie z kliniky popálenín v Thomayerovej nemocnici v Prahe, kde primárka detského oddelenia žiadala Čs. rozhlas o urýchlený vývoj detského psychobalzámu. Zdôvodńovala to tým, že zachovanie polohového pokoja je pre ich pacientov mimoriadne dôležité a že už pri „nasadení“ nahrávky určenej pre dospelých polohujú a zaspia ťažko popálení detskí pacienti omnoho lepšie ako pri počúvaní rozprávok, voľne vybranej hudby a pod.
Na tomto, z hľadiska účinku cennom blokovaní negatívnych, rušivých asociácií a emócií má významný, ak nie rozhodujúci podiel vhodná hudba. Táto zasahuje primárne podkôrové centrá a viac pravú mozgovú hemisféru ako ľavú. Vyvoláva príjemné, utlmujúce pocity, ktoré následne znižujú aktivitu šedej kôry mozgovej, čím ju pripravujú na prijatie ďalších súbežne znejúcich zvukových signálov, najme reči. Týmto spôsobom sa vytvára možnosť účinného globálneho ovplyvnenia “zasiahnutia“ oboch hemisfér a viacerých vrstiev mozgu a psychicky človeka. Masívnosť súčasného pôsobenia hudby a slova sa prejavuje efektom synergie, ktorý nemožno považovať len za lineárny súčet dvoch činiteľov. Opakované merania poklesu aktivačnej úrovne organizmu človeka, poklesu jeho neuropsychickej tenzie pri vývoji Psychobalzamu, to objektívne preukázali. Efekt súzvuku slova a hudby bol signifikantne výraznejší ako tomu bolo iba pri prednese štandardnej predlohy samotných predspánkových sugescií, alebo len pri po počúvaní podkladovej predspánkovej hudby.
Uvedené konštatovanie sa opierajú o objektívne merania bio-elektrickej aktivity, prostredníctvom kožno-galvanického reflexu, ktorého pokles nie je ovplyvniteľný vôľou.
Individuálny autogénny tréning (pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave)
Graf č.1 Typický záznam časového priebehu bio-elektrickej reakcie probantov.
Bioelektric 1 (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)
A/ zápis pri čítaní emotívne neutrálneho textu B/ zápis relaxácie pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret K. Machata) C/ zápis relaxácie pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej kompozície Psychobalzam
Graf č.2 Veľmi podobné výsledky boli zaznamenané i pri aktivizačných verziách hudobno-slovných metód, vyvinutých pre potreby vrcholových športovcov.
bioelektric 4 (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)
A/ zápis bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret L. Chudík) B/ zápis bio-elektrickej reaktivity pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej relaxačno-aktivačnej kompozície
Zapisovač priebehu bioelektrickej reaktivity zn. VAREG
Zreteľné „vygumovanie“ vmedzerených asociácií, prejavujúcich sa ako „kostrbatá“ krivka, vytvorilo priestor pre účinnejší vplyv súbežne znejúcich terapeutických sugescií. Túto synergiu je možné účinne uplatniť i pri celom výcviku autogénneho tréningu. Jej forma a obsah sú podmienené stupňom výcviku a cieľom autogénneho tréningu. Môže to byť len dosiahnutie hlbokého uvoľnenia, zameraného na rýchle zotavenie, plynulý a neprerušovaný spánok, ale aj na posilnenie sebadôvery, rozvážnosti, chuti k aktivite, či na odvykanie nejakého zlozvyku.
Dostupné pokusy o spájanie hudby a slovných sugescií u nás i zahraničí (napr. v Nemecku, Švédsku, či v Poľsku) boli v čase vývoja Psychobalzamu poznamenané nižšou kvalitou nahrávok a nie vždy profesionálnou úrovňou interpretácie (prednesu). Interpretmi slovných sugescií boli totiž samotní lekári alebo psychológovia. Títo síce malimnohoročné praktické skúsenosti a istú rutinu v danej oblasti, ale niekedy aj neprimerané hlasové dispozície a malú „zručnosť“ v práci s hlasom pred mikrofónom. Uvedené nemusí byť nedostatkom v bezprostrednom kontakte s klientom, pacientom v ambulancii, rozhodne však znižuje účinnosť prejavu určenom širšej verejnosti.
Predovšetkým z tohto dôvodu sme najskôr experimentálne nahradili hlas odborníkov hlasmi profesionálnych hercov (Karol MACHATA a Ladislav CHUDÍK), ktorí interpretovali štandardnú predlohu relaxačného textu. Zámer vybrať hercov s „darom hlasu“ a mimoriadnymi interpretačnými schopnosťami sa ukázal realizovateľný už po prvých skúškach spojených s ich odbornou konzultačnou prípravou, vrátane osobného zvládnutia autogénneho tréningu. Správnosť tohto postupu, ktorý mohol vyvolať vodborných kruhoch diskusiu sa napokon potvrdila ohlasom poslucháčov vtedajšieho Československého rozhlasu na experimentálne vysielanie prípravných nahrávok určených pôvodne pre rozhlasových redaktorov, pre letcov a športovcov (1980-81). Tiež pri hudobno-slovnej modifikácii Relaxačne aktivačnej nahrávky metódy RAM prof. M. Machača, pri ktorej bola – z podnetu autora tejto metódy použitá organová hudba, v civilnej interpretácii Alberta Schweitzera. Neskôr tiež napr. pri realizácii samostatného 6-dielneho kurzu autogénneho tréningu, ktorý vysielal Slovenský rozhlas v opakovaných reprízach (1993 až 1995). Viac informácií o hudobno-slovných modifikáciách autogénneho tréningu, vrátane ich recenzií, výpovedí ich užívateľov i priamych účastníkov kurzov – na www.psychobalzam.com
ZÁVEROM
Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu. Je skutočne pozoruhodné, koľko rôznych modifikácií autogénneho tréningu prinieslo 90 rokov jeho uplatňovania v praxi – v najrôznejších oblastiach života a práce: v prevencii, terapii (somatickej i psychickej), profylaxii, pedagogike, zvyšovaní výkonnosti v práci a inde. To dokazuje, že metóda, celý systém autogénneho tréningu je mimoriadne životaschopný. Je tomu tak aj preto, že po celom svete oslovil nielen tisíce medicínskych odborníkov, ale aj pedagógov a psychológov, ktorí ho celkom zákonite začali uplatňovať aj v neklinických oblastiach.
Spomínam si, s akým prekvapením som pred viac ako 30-timi rokmi listoval v niekoľko zväzkovom americkom „Handbooku“ redigovanom W.Luthem (1969-70). Našiel som v ňom takmer 2500 odkazov na vedecké práce a štúdie venované Autogénnemu tréningu. Netrúfam si ani odhadnúť, koľko je tých štúdií dnes. Výber z tých novších nájdete TU. Iste mnohé z nich rozvíjajú klasickú osnovu Autogénneho tréningu a chránia jeho autenticitu pred rôznymi experimentátormi. Títo majú iste tiež svoje dôvody a aj argumenty prispôsobiť ho novým potrebám a požiadavkám. Zväčša sa udáva potreba „autogénny tréning“ skrátiť, zrýchliť, prehĺbiť a pod. Prináša to so sebou nielen isté riziká pre cvičiacich, ale aj devalváciu tejto metódy na úroveň univerzálnych liečiteľských praktík. Hoci na to upozorňoval už samotný J.H. Schultz, niektoré modifikácie, ktoré sprvu odmietal – nakoniec akceptoval. Napríklad spomínanú heterosugestívnu výcvikovú modifikáciu a úpravy strohých cvičebných formuliek, vnímané mnohými cvičiacimi (najmä v iných ako nemecky hovoriacich regiónoch) ako „príliš chladné“, „málo oslovujúce“, či „nezáživné“. To viedlo k vzniku rôznych doplnkov, odchýlok a zmien v slovných formuláciách, ktoré svojou názornosťou zjemňujú autosugestívne, či sugestívne pôsobenie, zrýchľujú preladenie, objavovanie jednotlivých pocitov a celkový efekt samotného tréningu. V tomto rámci by asi nebolo rozumné obísť tiež vplyvy ďalších podobných a pomerne rozšírených metód.
Medzi nimi napr. Jacobsonovu progresívnu relaxácia, Silvovu metóda, tiež spomenutú relaxačne aktivačnú metódu českého psychológa Miloša Machača a mnohé ďalšie. Ich vzájomné ovplyvňovanie je zákonité, prirodzené a vo svojom výsledku obohacuje vývoj a skúmanie vzťahu – medzi zdravím a chorobou, medzi slovom a prežívaním, poznaním a konaním, medzi telom a dušou človeka. Práve jej integrita je dnes ohrozená snáď viac ako kedykoľvek predtým. Aj preto je iste správne ak sa to „nové“ v otvorenej diskusii prehodnocuje prizmou toho „starého“ a vice versa.
LINDEMANN, H.: Überleben in Stress, Autogenes Training, Der Weg zu Entspannung – Gesundheit – Leistungssteirung, Wilhelm Hayne Verlag, München, 18 Auflage, 1973 LOBZIN, V.S. – REŠETNIKOV, M.M.: Autogennaja trenirovka, Spravočnoe posobie dlja vračej, Izdavateľ Medicina, Leningrad 1986 LANGEN, D.: Der Weg des autogenen Trainings, Wiss. Buchges, , Darmstadt 1969 LUTHE,W.(Ed.): Autogenic therapy. Grune & Stratton, New York 1969-70 STAEWEN, C. – BINDER, H.: Zur Diskussion der Schallplatte für das autogene Training, In LANGEN, D.: Der Weg des autogenen Trainings, Wiss. Buchges, , Darmstadt 1969 SHULTZ, J.H.: Übungsheft für das Autogene Training, G. Thieme Verlag, Stuttgart, 12 Auflage, 1966
SCHULTZ, J. H. – LANGEN, D.: Übungsheft für das autogene Training konzentrierte Selbstentspannung, Verlag: Thieme Stuttgart, 1977
Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu
PhDr. Milan Kožiak
Program konferencie (Súhrn poznatkov z vývoja Psychobalzamu)
II. konferencia o autogénnom tréningu – stará a nová cesta, Praha, 24.4. 2016
Cieľom poslednej 6. lekcie základného kurzu “autogénny tréning” je zhrnúť všetky už natrénované písmená abecedy autosugescie do jedného slova, napísaného akoby jedným ťahom (dychom). Mnohí cvičiaci prežívali už pri predošlých cvičeniach rôzne príjemné zážitky vlastného tela (ťiaž, teplo, dýchanie, srdce, brušné orgány). Ťažisko posledného cvičenia spočíva v objavovaní zážitku „chladu na čele“, t.j. čistej, jasnej a pokojnej mysle, schopnej lepšie zvládať náročnejšie životné situácie, lepšie rozlišovať podstatné od nepodstatného, náhodné od zákonitého, chceného od nechceného, či ak chcete tak i zdravého od nezdravého.
Dokážem to!
Svoje telo vnímame po piatich cvičeniach ako ťažké, prijemne teplé s kľudným dychom a pulzom a s pocitom prúdiaceho tepla v brušných orgánoch. Uvoľnené telo teda už dokáže plnohodnotne odpočívať. Posledné 6: cvičenie autogénneho tréningu je zamerané na aktivačné preladenie organizmu a psychiky. Má priaznivo ovplyvniť krvný obeh v pokožke hlavy, tváre a mozgu.
Základom je sústreďovanie sa na pocity spojené s predstavou, ktorú vyjadruje formulácia “čelo je príjemne chladné”.
Tieto pocity možno vnímať, alebo si ich aspoň predstaviť aj ako chladivý vánok, chladný dotyk, alebo si ho ako formulku spočiatku v duchu mechanicky opakovať. Vnímavé osoby popisujú výsledný pocit ako chladný vzduchový kúpeľ čela, akoby ťažké, uvoľnené, príjemne prehriate telo ležalo “ďaleko dole”, zatiaľ čo chladná hlava “sa vznáša hore”.
autogénny nadhľad
Tento stav je natoľko zvláštny a charakteristický, že ho ľudia, ktorí medzi sebou nemali nikdy osobný kontakt popisujú často tými istými termínmi (vznášanie, hojdanie, pohupovanie a pod. ). Ako levitácia je známy aj z výpovedí mnohých jogínov, ktorí podľahli ilúzii, že ovládajú tajomstvo antigravitácie. 🙂
FIKCIA levitácie (ilustratívny obrázok)
Posledným, šiestym písmenom abecedy autosugescie je teda objavenie zážitku “sviežosti a chladu na čele”. Päť predošlých cvikov bolo relaxačných. Tento zbystruje pozornosť a prehlbuje sústredenie v stave hlbokého uvoľnenia. Autosugestívne ho vyjadruje formulka “moje čelo je príjemne chladné”. Tento pocit môžeme vnímať, alebo si ho aspoň predstavovať, ako chladný vánok, príjemne chladný dotyk, prípadne si ho spočiatku v duchu opakujeme bez sprievodného pocitu.
Pocit chladu cítime najintenzívnejšie na čele, ale i na tvári a temene hlavy (podobne, ako keď nám v teplom kúpeli vyčnieva z vody len tvár a časť temena).
Vytvárame si tak nové vnemové centrum. V čele akoby prežívame svoje psychické JA, tam prebiehajú naše myšlienky i predstavy. Čelo je oblasť, ktorá hraničí na jednej strane so svetom vonkajším, reálnym, na druhej strane s vnútorným, psychickým.
Autosugestívnu formulku môžeme doplniť “myseľ je pokojná, čistá a jasná ako krištáľ.”
Po zvládnutí cviku stačí len heslo
“CHLADNÉ ČELO, JASNÁ MYSEĽ”.
Pri nácviku, ktorý ide často pomaly, pretože ide o zmenu vnímania teplého na chladné, môžeme si spočiatku vypomáhať reálnymi podmienkami a pomôckami, ako je umytie tváre chladnou vodou, alebo aspoň navlhčenie čela, potrenie čela alpou, mentolovou masťou, tuhou kolínskou, vietnamskou masťou, vhodným sprejom, chladným obkladom na čelo. V každej miestnosti je prúdenie vzduchu, ktoré možno vnímať v tichu relaxácie – ako chladivé.
Tento pocit je možné umocniť jemným otočením očí (rotácia buliev) smerom hore a k sebe (akoby sme sa pozerali zvnútra na stred čela), alebo vdychovaním chladného vzduchu nosom a vnímaním chladu v klenbe nosohltanu (ktorá zospodu tesne súvisí so spodnou časťou mozgu).
Je tiež možné predstavovať si, že stojíme pod príjemnou chladnou sprchou alebo vo vlažnom daždi, alebo že nám na hlavu napadal sneh ako na hlavy sôch. Možno si, predstaviť vrchol vysokej hory s trblietajúcim sa štítom (snehovým), strieborný chladný mesiac nad spiacou krajinou, striebornú hviezdu na čele “kráľovnej” z rozprávky, tretie oko Šivovo a pod.
Pri zjednotení pocitov je možné predstaviť si teplý kúpeľ alebo teplý bahenný zábal s chladivým obkladom na čele.
V saune po prehriati v horúcom vzduchu a ochladení v studenej vode prežívame reálne podobný pocit, pocit vnútorného tepla a príjemného chladného, sviežeho povrchu tela, najmä hlavy a čela.
Pri osvojovaní tohto cviku môže byť užitočná 6.lekcia kurzu autogénneho tréningu vysielaná Slovenským rozhlasom v rokoch 1993/94. Všetky predošlé lekcie tohto rozhlasové kurzu boli koncipované podľa univerzálneho modelu, čiže tak aby vyhovovali širokému spektru poslucháčov; ženám i mužom, mladším i starším, ľuďom rôznych povolaní i rôzneho vzdelania.
Posledná 6.lekcia však okrem všeobecne vhodných formulácií obsahuje aj jednu špecifickú časť zameranú na zbavovanie sa zlozvyku fajčenia. Celý kurz autogénneho tréningu vysielaný Slovenským rozhlasom bol programovo určený práve fajčiarom. Skúsenosti však ukázali, že po istých úpravách ho je možné uplatniť aj pre širšiu verejnosť. V poslednej, záverečnej lekcii sme preto urobili len minimálne úpravy, najmä z toho dôvodu, že obsahuje reálne znejúceho sugescie zamerané na prekonanie toho zlozvyku. Prínos vidíme hneď v dvoch rovinách. Tá prvá sa týka samotných fajčiarov a tá druhá dovoľuje vytvoriť si model pre vytváranie vlastných autosugescií, zameraných na riešenie ich konkrétnych problémov.
autogénny tréning
Viac o tvorbe takýchto „formuliek“ sa môžete dozvedieť v záverečnej 7. lekcii Kurzu autogénneho tréningu .
Aj pri počúvaní tejto hudobno-slovnej relaxácie je vhodné uviesť, že jej náhodné počúvanie, bez osvojenia predošlých cvikov autogénneho tréningu, môže u niektorých poslucháčov vyvolať pocit iluzórnosti jej účinku. Hoci pri osvojení celého postupu by mohla byť aj im užitočným pomocníkom.
autogénny tréning – 5. lekcia (teplo v brušnej krajine)
Piatym písmenom abecedy autosugescie je objavenie tepla v brušnej krajine a uvoľnenie vnútorných orgánov tela. Tento cvik má dva ciele.
PRVÝ CIEĽ
Hoci procesy v bruchu nemáme pod vedomou kontrolou.Piate cvičenie autogénneho tréningu tomu môže významne prispieť. Nácvikom tepla sa paralelne uvoľňuje hladké svalstvo a vegetatívne nervstvo v tejto časti tela. Orgány a nervy v ňom zreteľne reagujú nielen nato čo jeme, ale aj na to čo prežívame. To je každému dôverne známe. Brušné orgány svojou zotrvačnosťou dlho a úporne odolávajú snahám o vrátenie do pôvodného, normálneho stavu svojho fungovania.
plexus solaris
Po precvičení prvých štyroch cvikov sa osvedčila predstava “prúdiaceho tepla v brušnej krajine“, ktoré sa šíri s každým výdychom. Je pociťovaná ako sálajúce teplo, prehrievajúce celú oblasť zvnútra i zvonku. Ak sa ani po nejakom čase cvičenia navodzovaný pocit tepla v bruchu nedostaví, možno si pomôcť napríklad tým, že ešte pred začiatkom cvičenia vypijeme teplý čaj, alebo si na brucho položíme dlaň teplej ruky, teplý vankúš, či hrejivý termofor. Neskôr po objavení pocitu tepla v brušnej krajine, už tieto manévre nebudeme potrebovať. Hrejivý pocit tepla v tejto časti tela je pre väčšinu ľudí, v porovnaní s prechádzajúcimi pocitmi autogénneho tréningu, nový a neznámy Je vhodné poddať sa preto trpezlivo jeho objavovaniu a čakať až sa objaví. Sú však ľudia, u ktorých sa ani po dlhšom intenzívnom cvičení nedostavia žiadne výsledky. Nie je to žiaden nedostatok! Už po týždni takéhoto úsilia je možné prejsť k poslednému, šiestemu cviku autogénneho tréningu, ktorým je cvičenie „chladu na čele“.
5.lekcia (teplo v brušnej krajine)
Za prirodzený zdroj hľadaného, objavovaného pocitu vnútorného tepla je možno považovať celý brušný priestor.
Okrem tráviacich orgánov sa v ňom nachádza aj zhluky nervov nazývaných slnečné pletivo (solar plexus). Je to náš druhý mozog, nazývaný tiež mozog vegetatívny. On riadi z pozadia brušnej krajiny celú našu „technológiu zažívania” a „energetickú továreň“ (žalúdok, pečeň, žlčník, pankreas, tenké črevo, nadobličky). Nachádza sa v strede trupu, tesne pod bránicou, pred chrbticou, pred brušnou aortou, za žalúdkom a pečeňou.
solar-plexus
Popri riadení metabolizmu, t.j. premeny potravín na energiu potrebnú k životu reaguje plexus solaris aj na rôzne vonkajšie podnety, telesné a duševné stavy. Naše zdravie a citové prežívanie sa preto odráža i na funkčnosti tejto zložitej a krehkej siete nervových prepojení. Silné zážitky a rôzne choroby, môžu tieto prepojenia prerušiť, či zablokovať. Dôsledky sa prejavujú nielen zažívacími ťažkosťami, ale aj bolesťou.
autogénny tréning – 5.lekcia (audio)
brušné bolesti
Objektívne sa symptómy blokovania môžu prejavovať ako tráviace problémy (kŕče a pod.)), poruchy v stravovaní, malý pocit vlastnej sebahodnoty, sebaobviňovanie, či zaujatie pózy obete. Náš vegetatívny mozog sa vtedy úporne snaží mobilizovať vitálne rezervy tela, korigovať dysfunkcie, zvýšiť imunitu a nastoliť rovnováhu medzi jednotlivými orgánmi.
Už v starovekej Čine a Indii považovali hornú časť brucha za stred ľudského organizmu. Taoisti hovorili slnečnému pletencu „brušný mozog“. Podľa ich učenia o dvoch mozgoch má novorodenec viac mozgových funkcií v brušnej krajine ako v samotnom mozgu. Aj vďaka tomu sa dokáže pomerne ľahko vyrovnávať s mnohými zdravie ohrozujúcimi vplyvmi.
hinduistické čakry
V hinduistickej tradícii je plexus solaris považovaný za jednu zo siedmich hlavných čakier, konkrétne tretiu. Okrem toho, že je vnímaná ako energetické centrum, zdôrazňujú aj jej prepojenie s duševným svetom človeka. Tvrdia, že práve v nej dochádza k rýchlemu prieniku a prenosu záchvevov citov a emócií do nášho správania.
symbol 3.chakra
Podľa hinduistov práve tie najsilnejšie emócie, akými sú; hnev, radosť, nenávisť, bolesť, či láska vyvierajú z vnútorných orgánov riadených aj „slnečným pletivom“.
V našej, európskej kultúre nie je takéto hlbšie vnímanie vzťahu príčin a prejavov našich emócií vžité.
Z fyziologických procesov sme schopní postrehnúť tak vzťah dýchania, či tlkotu srdca s našimi citmi, ale vnímanie súvislostí nášho duševného sveta so základnými tráviacimi procesmi tela nám uniká. Okrem liečebného účinku ponúka práve 5.lekcia (teplo v brušnej krajine) autogénneho tréningu jedinečné a obohacujúce poznanie celistvejšieho obrazu fungovania človeka, v jeho vnútornom i vonkajšom prostredí.
DRUHÝ CIEĽ
autogénny tréning – 5.lekcia (audio)
Druhým nemenej dôležitým cieľom 5.lekcie (teplo v brušnej krajine) je zjednotenie všetkých troch, už nacvičených vnútorných cvikov (dych, srdce, brucho) do jedného pocitu uvoľnenia vnútorných orgánov, do pocitu „vnútorného tepla“ či „teplého vnútra“. Neskôr sa paralelne spontánne pridruží i vnímanie prvých dvoch cvikov (tiaže a tepla) v končatinách, ktoré už cvičiaci ovláda. Takto sa prepojí vnútorné teplo s teplom vonkajším (v rukách i v nohách). Všetky pocity sa spoja v jeden komplexný, integrovaný a príjemný telový zážitok.
Až v tomto stupni autogénneho tréningu relaxácie je vhodné pristúpiť k cieleným autosugesciám (hoci niektorí odborníci odporúčajú ich využívanie už od tretieho cviku).
Z uvedeného vyplýva, že relaxácia sa okrem liečivého účinku dá využiť aj na „vpečaťovanie“ autosugescii. Tieto môžu byť zamerané ako na osvojovanie žiaducich vlastností a schopností, tak napríklad aj na odúčanie škodlivých návykov.
Každý si môže vytvoriť formulku “šitú na mieru”. Formulka by mala byť krátka, jasná, výstižná. Je dobré, ak je autosugestívne myslená, vyjadrovaná pri výdychu, u pokročilejších i rytmizovane s tepom srdca.
Tvorbe autosugestívnych formuliek a ich uplatňovaniu v najrôznejších životných situáciách je venovaná 7. lekcia kurzu.
LIEČIVÁ HRA S VLASTNOU OBRAZOTVORNOSŤOU
U mnohých cvičiacich sa už od tretieho cvičenia autogénneho tréningu samovoľne rozbieha celkom pôvabná hra s vlastnou predstavivosťou či obrazotvornosťou, ktorú odborníci nazývajú imagináciou, alebo aj meditáciou. Môže sa stať neoceniteľným zdrojom inšpirácií, kreativity, posilnenia vlastnej integrity, alebo miestom zotavovania sa od rôznych emocionálnych poranení. Niektorí z nás však môžu mať pred týmito výletmi ich vlastnej „fantázie“ aj isté zábrany. V záujme ich prekonávania sme preto na začiatok hudobno-slovnej relaxácie zaradili bezpečnú imagináciu nazvanú „hľadanie a utváranie ideálneho miesta relaxácie“. Dúfame, že vás táto imaginácia obohatí rovnako ako priamych účastníkov kurzu, ktorí vypovedajú v záverečnej časti 5.lekcie.
Je dosť dôvodov predpokladať, že pri opakovanom navštevovaní tohoto imaginárneho miesta, miesta Vašej duševnej SIESTY (neskôr už aj bez hudobno-slovného vedenia majstrom Chudíkom) dokážete nachádzať odpovede na mnohé otázky, ktoré pre vás postavil život.
Odpovede na otázky, ktoré ďaleko presahujú naše vedomie prítomnosti, či vnímanie vlastne telesnej existencie.
Ak ste pravidelne cvičili podľa predošlých inštrukcií, mali by ste sa už vedieť dobre a rýchlo uvoľniť na vnútorný pokyn a odpútať sa od rušivých vplyvov. Teraz môžete pristúpiť k “objaveniu zážitku srdca”, ktorý je 4. písmenom abecedy autosugescie.Štvrté cvičenie sa teda zameriava na nácvik nevôľovej regulácie činnosti srdca, ktoré ako je známe, tiež veľmi rýchle a silne reaguje na rôzne vplyvy z psychickej oblasti. Činnosť srdca si však človek obyčajne neuvedomuje, a preto si cvičenie kladie za úlohu ju v určitom zmysle odhaliť.Cieľom tohto cvičenia je teda naučiť sa pociťovať kľudný tlkot srdca v srdečnej krajine. Ľudia si svoje srdce uvedomujú vtedy, keď sú rozčúlení alebo udýchaní, teda vtedy, keď srdce pracuje na väčšie obrátky. Ak ležíme v kľude a nemáme náhodou horúčku pociťujeme tep srdca dosť obťažne.K nácviku “srdca” pristupujeme vždy po vyvolaní pocitov tiaže a tepla, alebo TEPLEJ TIAŽE a po krátkej a príjemnej chvíli pasívneho vnímania vlastného dychu. Potom si zľahka položíme pravú ruku na hruď v tom mieste, kde zvyčajne cítime tlkot srdca najviac. Pokúsime sa vnímať jeho rytmus ako príjemnú hudbu. Pri každom výdychu sa ako vlna za vlnou šíri teplá tiaž do dlaní…, až do chodidiel… A popritom sa snažíme tichou, vnútornou rečou sami pre seba, vyslovovať v rytme srdca nasledovne slová a vety: – moje srdce tlčie pokojne a rovnomerne, – pokojne a presne…, pokojne a isto… Keď po niekoľkých cvičeniach dokážete objavovať zážitok srdca v hrudi istejšie, môžete vrátiť pravú ruku do pôvodnej polohy.
LIEČIVÉ PREDSTAVY
Pre objavovanie srdca je typické strácanie sa zážitku, akési jeho zahmlenie. Neznamená to však, že nám srdce nebodaj prestalo tĺcť, čo niektorých začiatočníkov aj trochu vyplaší. Znamená to len, že jeho spočiatku krehký vnem, je prehlušený vnemom výraznejším. Najčastejšie ním býva vlastný dych, ktorý môže mať pri autogénnom tréningu niekedy i podobu vzdychu. Niekto skôr ako srdce v hrudi objaví tep pulzujúcej krvi v prstoch. rúk. Pocíti vlnu pulzu, akoby v ozvene, vždy o niečo neskôr za úderom srdca. Pritom je užitočné, liečivé predstaviť si “vak so živou vodou” (imaginácia z rozhlasovej relácie), v ktorom je to naše srdce uložené. Vtedy zvyčajne pocítime, ako sa v okolí srdca šíri teplo, sprevádzané objektívne merateľným rozšírením koronárnych ciev a zlepšením prekrvenia samotného srdcového svalu. Mnohí absolventi autogénneho tréningu tvrdia, že práve objavenie zážitku srdca zásadne zmenilo ich postoj k životu vôbec a samozrejme i k tomu svojmu.
Zámerom PROJEKTu www.psychobalzam.comjepostupne sprístupniť nahrávky vyvinuté na Psychologickom pracovisku Československého rozhlasu a neskôr Slovenského rozhlasu v Bratislave, v rokoch 1980 – 93.
Na ich vývoji a overovaní sa podieľali popredné pracoviská (Psychologický ústav Karlovej univerzity, Stredisko vrcholového športu ČSZTV Bratislava, Klinika popálenín v Thomayerovej nemocnici Praha, Psychologické pracovisko SLOVAIR Bratislava, Psychologické oddelenie Psychiatrickej liečebne Kroměříž, Štátny ústav národného zdravia Bratislava) a desiatky ďalších odborníkov pôsobiacich v športe, v zdravotníckej a pedagogickej praxi v Čechách a na Slovensku. Záujem o spoluprácu prejavili tiež viaceré inštitúcie zo zahraničia, napr. z Rakúska, z Poľska, Litvy, Maďarska, Ruska.
Napriek všeobecne pozitívnemu prijatiu a hodnoteniu tejto práce boli po odchode PhDr. M. Kožiaka zo SRo v roku 1994, podľa vyjadrenia vtedajšej vedúcej rozhlasového archívu, všetky nahrávky ZMAZANÉ. Oficiálne z dôvodu šetrenia drahých magnetofónových pásov. Neoficiálne sa tak stalo vraj nedopatrením, keď sa “likvidovala” skriňa s desiatkami zvukových a hudobných záznamov. Takmer nenávratne bol stratený aj Kurz autogénneho tréningu ocenený v roku 1994Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) za prínos v oblasti zdravotnej výchovy a zvládania závislostí.
Záchranný PROJEKT
Postupom času a so značným úsilím sa podarilo získať z rôznych zdrojov a v rôznej kvalite väčšinu týchto nahrávok.
Považujeme za vhodné na tomto mieste vyjadriť poďakovanie všetkým, ktorí sa podieľali na ich hľadaní v rôznych súkromných archívoch. Medzi nimi boli viacerí rádioamatéri, rozhlasoví poslucháči relácie Fonomagazín, členovia rôznych českých a slovenských Fonoklubov združujúcich záujemcov o prácu so zvúkom. Títo rádioví nadšenci si Kurz autogénneho tréningu nahrávali pre vlastné potreby. Tým ho pomohli zachrániť a po reparácii a digitalizácii zverejniť na internete.
Domnievame sa, že pri konzultačnom usmernení môžu byť tieto nahrávky aj dnes inšpiráciou pre mnohých špecialistov (psychológov, liečebných a špeciálnych pedagógov, trénerov, atď.) v ich práci so zverencami a s klientami.
VŠETKY ZACHRÁNENÉ NAHRÁVKY SÚ POSTUPNE DIGITALIZOVANÉ A BUDÚ VOĽNE DOSTUPNÉ KAŽDÉMU NÁVŠTEVNÍKOVI
Život súčasného človeka dychtivo využívajúceho všetko dobré, čo prináša civilizácia poznamenali aj mnohé záporné vplyvy. Zhon, pracovná neistota, nervozita, málo spánku, informačná explózia, nepravidelná životospráva, osobné sklamania a konflikty, k tomu zopár káv, nejaké tie cigarety a zrazu prestávame byť a cítiť sa zdravými.
Vo vreckách, kabelkách, v zásuvkách písacích stolov zhromažďujeme rôzne lieky – ľahko dostupné a rýchle harmonizátory našich ilúzií a depresií. Niektorí z nás im zakrátko začnú veriť viac ako sami sebe. Pre iných cestu z problémov vyznačil pohárik “niečoho ostrejšieho”, tretí sa odreagujú “výbuchmi”, pri ktorých pourážajú aj tých, ktorí im podávajú ruku. A všetci do jedného sa časom ocitajú v slepej uličke. Z predmetu “umenie žiť” dostávame, aj po maturite či promócii, veľkú nedostatočnú.
Burnout – /twitter.com/avogado6
V tejto situácii vystupuje do popredia čoraz naliehavejšie potreba viac využívať aj seriózne, vedecky overené postupy a metódy regulovania našich emócií, duševných procesov, i techniky zvyšovania odolnosti voči záťaži a stresu. Tak, aby sme si dokázali uchovať duševnú rovnováhu, chuť tvoriť a tešiť sa zo života a zdravia i vtedy, keď nesvieti slnko práve nad tou našou hlavou.
JE UVOĽNENIE SA UMENIE?
Väčšina ľudí sa domnieva, že ak chce – tak dokáže relaxovať. Lenže, ako potvrdzujú všemožné výsledky výskumov stresu a jeho dôsledkov, nie je tomu tak. Ľudia ocitajúci sa za istou hranicou psychickej záťaže a stresu sa už uvoľniť nedokážu. Ich vnútorné napätie ohrozuje nielen ich výkon (pracovný, športový), ale aj zdravie. Sami si to však o sebe nemyslia a tvrdia, že dokážu relaxovať. Priviesť ich k poznaniu, že majú v tomto smere rezervy je dosť často problém.
Túto skúsenosť výstižne popísala jedna z absolventiek kurzu autogénneho tréningu „ Myslela som si, že dokážem relaxovať, lenže už prvé cvičenia mi robili ťažkosti. Nevedela som sa pri nich odpútať od mojich starostí a problémov, ktoré rušili priebeh cvičení. Asi po dvoch týždńoch som začala tušiť o čom to celé je. Medzi tou mojou predstavou o relaxácii a skutočnou relaxáciou je asi taký rozdiel aký je medzi králikom a kráľom.“
Nič nie je také ťažké, ako veci zdanlivo najľahšie.
Prosím, urobte pokus: Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.
Existuje totiž akési robenie ničnerobením. Čosi ako vedomé, avšak nie vôľové pozabudnutie, vypnutie. A čo máme vypnúť? No predsa vtieravé myšlienky, obavy, úzkosť a sprievodné napätie! Svalové, neuropsychické, vegetatívne. Na to však, ako sa ukazuje, nestačí len spoznať, že sme v napätí, ale treba sa naučiť zmierniť ho alebo i celkom odstrániť. Až potom totiž môžeme od niekoho žiadať, aby niečo lepšie pochopil, aby prestal “robiť niečo”, o čom vlastne ani nevie, že to robí.
Viete, čo je to skutočná relaxácia?
Pozrite sa na mačku, ako leží a odpočíva, hoci aj na nepohodlnom izbovom radiátore. To dokonale poddajne uvoľnenie tela je nákazlivé. Chyťte ju za labku a poznáte, čo je to pravá relaxácia.
mača na radiátore
AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES
spiace mača na rebríku
A tu sme zrazu uprostred všetkých ľudských a všeľudských zmätkov. Čím viac sa vzďaľujeme od prírody, od rastlín, od zvierat, tým viac sa vzďaľujeme i sami od seba a jeden od druhého. Tým väčší je vnútorný nepokoj, tým ostrejšie sú konflikty. Pôsobíme na seba vzájomne a ani nevieme ako. Sme v tomto smere takmer analfabeti. Topíme sa v pocitoch a napätiach, vinách i obvineniach a za racionálne vydávame i to, čo je len pôžitkárske alebo egoistické.
Niekto je v napätí, ktoré sa mu prejavuje i v hlase. Sám však o tom nevie, neuvedomuje si to. Ale pritom sa úprimne rozhorčuje, prečo ten druhý, napríklad na druhom konci telefónu, zvyšuje svoj hlas. Slová, dobré slová, akými sú napríklad “ďakujem”, “prosím”, “áno” možno vysloviť storakým spôsobom. Pritom ten posledný spôsob môže človeka, ktorému ich adresujeme, aj uraziť. Vieme o tom?
výstižné
Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to, čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď tvrdí, že sebapoznanie je zo všetkého najťažšie. Svojim žiakom však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou, ktorej podstata nám dnes už nie je známa. Vieme však, že jej mottom bolo heslo:
“Uvoľnenú myseľ napadne tvorivá myšlienka rýchlosťou blesku!”
Ktovie, koľko spoločného mala táto procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť?
Pokúsime sa vnímať jeho rytmus ako príjemnú hudbu. Pri každom výdychu sa ako vlna za vlnou šíri teplá tiaž do dlaní…, až do chodidiel… A popritom sa snažíme tichou, vnútornou rečou sami pre seba, vyslovovať v rytme srdca nasledovne slová a vety: – moje srdce tlčie pokojne a rovnomerne, – pokojne a presne…, pokojne a isto… Keď po niekoľkých cvičeniach dokážete objavovať zážitok srdca v hrudi istejšie, môžete vrátiť pravú ruku do pôvodnej polohy.
Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.
