Archív značiek: autogénny tréning

autogénny tréning – 3. lekcia (audio)

Cieľom III. cvičenia kurzu je naučiť sa pozorovať svoj dych: pokojne, akoby nezúčastnene, nechať ho voľne plynúť, nijako neovplyvňovať svojou vôľou jeho rýchlosť ani hĺbku. A práve to je na tomto cvičení ťažké. Skúste to. Len čo zameriame svoju pozornosť na dýchanie, ktoré bolo do tejto chvíle úplne automatické, máme tendenciu s ním začať manipulovať.

Úvod 3. lekcie kurzu AT (učinkujú PhDr. Milan Kožiak, PhDr. Pavol Šrámek a priami účastníci kurzu)

Hudobno-slovné relaxačné cvičenie 3. lekcie kurzu autogénneho tréningu (interpret Ladislav Chudík)

Záverečná časť  3. lekcie kurzu autogénneho tréningu (diskusia, inštrukcie k domácim cvičeniam)

Tretie cvičenie – kľudný dych

Každý, kto pravidelne cvičil “tiaž” a “teplo” by sa mal už dobre uvoľňovať a vedieť rýchlo pohrúžiť do stavu príjemnej pohody a pokoja “autogénneho stavu” alebo tiež do tzv. alfa hladiny.

Znakom osvojenia prvých dvoch písmen abecedy autosugescie je skutočnosť, že pocit TIAŽE a TEPLA sa ako súhrnná predstava rozšíri po celom tele, čomu môžete pomôcť spojením oboch cvikov do jednej formulky “TEPLÁ TIAŽ”. Po dvojtýždňovom cvičení možno dosiahnuť tento stav v priebehu necelých dvoch minút. Celý algoritmus prvých dvoch cvikov je však vhodné z času na čas detailne “predýchať”.

Tretím a najdôležitejším písmenom abecedy autosugescie je v autogénnom tréningu dýchanie.

POKOJNE, NEZÚČASTNENE…

Napätie a stresy spolu s nedostatkom pohybu sa prejavujú aj na dýchaní: často je neprirodzene zrýchlené, a preto aj plytké a povrchné. Zdravý, pokojný, vyrovnaný človek dýcha bránicou. Trvale rebrové dýchanie neúmerne zaťažuje hrudné svaly a namáha spojená s neustálym zdvíhaním hrudníka sa prenáša najmä na krčnú chrbticu. Len budúce mamičky musia takto dýchať, pretože bránica už smerom dole nemá voľný pohyb.

Cieľom III. cvičenia nášho kurzu

je naučiť sa pozorovať svoj dych: pokojne, akoby nezúčastnene, nechať ho voľne plynúť, nijako neovplyvňovať svojou vôľou jeho rýchlosť ani hĺbku. A práve to je na tomto cvičení ťažké. Skúste to. Len čo zameriam svoju pozornosť na dýchanie, ktoré bolo do tejto chvíle úplne automatické, máme tendenciu s ním začať manipulovať.

Naučiť sa sledovať, len sledovať, “ako mi to samo” pravidelne, ticho, rovnomerne, úplne pokojne dýcha, je zmyslom tohto cvičenia. Teda nie “JA dýcham pokojne…”, ale “dýcha sa mi pokojne…”. Vdychujeme a vydychujeme len nosom.

Po navodení relaxácie, t.j. pocitu ťažoby a tepla, sa sústreďujeme na myšlienku “dych je celkom kľudný” . Účelom tohto cvičenia je naučiť sa pozorovať dýchanie a pritom s nim nemanipulovať, teda neovplyvňovať vlastnou vôľou rýchlosť dýchania, ani jeho hĺbku.

V tom je práve obtiažnosť tohto cviku. Ak začneme venovať pozornosť nejakej automatickej činnosti nášho organizmu, obyčajne tento automatizmus porušujeme; cvičením sa máme naučiť sledovať dýchanie bez takéhoto rušivého vplyvu. Máme sa poddať ukľudnujúcemu dojmu, ktorým kľudný dych pôsobí. Aby sa pri nácviku zdôraznila automatičnosť cvičenia, používajú psychológovia formulku “dýcha mi to”. Formulka “dýcham kľudne” ako zistíte nás zvádza, aby sme s dychom niečo zámerne robili, zrychľovali ho, spomaľovali, a pod. To je v autogénny tréning – 3. lekcia.

Cvičenie teda považujeme za zvládnuté vtedy, keď človek pri sústredení sa na svoje dýchanie dokáže vnímať jeho rytmičnosť a pravidelnosť, pričom do tohto procesu nezasahuje.

Najmä zo začiatku sa môže dýchanie prehĺbiť a nadobudnúť až charakter vzdychu. Takýmto a podobným prejavom treba nechať voľný priebeh. Ako sa objavili, tak aj odídu. Dýchanie pri tomto cvičení nemusí byť samo o sebe len pravidelné, jeho intenzita sa môže celkom prirodzene striedať.

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

Karol Machata - pán herec so zamatovým hlasom,PSYCHOBALZAM

Karol Machata – pán herec so zamatovým hlasom

27/01 edit 2 komentáre

Patrí k najstaršej generácii našich hercov a k najobľúbenejším umelcom minulého storočia. Zo sveta umenia sa však nenápadne stiahol ešte v roku 1998 a veľa o ňom odvtedy nepočuť. Jeho podmanivý hlboký a zamatový hlas sa však z našich duší nikdy nevytratí.

Za posledné dve desaťročia poskytol len jediný rozhovor, v ktorom však poodhalil rúško tajomstva zahaľujúce jeho život, lásky, strasti i radosti.

„Nie, neodchádzal som z divadla zatrpknutý. Rozhodol som sa tak sám. Prišla nová vlna, a tak som si povedal, že stačilo. Ale viacerí sme cítili, že je čas odísť. V divadelnej šatni som bol s Pištom Kvietikom a my sme si už dávnejšie hovorili, že pôjdeme do dôchodku. A keď z divadla odišla aj Zdena Grúberová, povedal som si, že odídem aj ja,“ zaspomínal si pán umelec v rozhovore pre Nový čas.

Tvrdí, že si teraz nažíva pekne v pokoji a má sa dobre. Jeho útočiskom je vila pod bratislavským Slavínom.

Manželka Marianna ho však navždy opustila pred šiestimi rokmi. Prežili spolu 58 rokov, ktoré opisuje ako nádherné.

Svoju celoživotnú lásku stretol v ochotníckom divadle u františkánov, kde začínal ako šepkár. Už ako dvanásťročný totiž začínal v rozhlase a venoval sa ochotníckemu divadlu.

„Bola odo mňa mladšia o jeden deň a jej otec bol letecký dôstojník. Jeden z prvých, ktorí lietali za prvej svetovej vojny v Taliansku so Štefánikom.“

Zlatý fond kinematografie by sa bez neho nezaobišiel.

Práve kvôli láske sa Karol Machata vlastne podujal vyštudovať konzervatórium.

Dovtedy bol totiž študentom vysokej školy obchodnej, ktorú však zamenil za dramatický odbor.

„Vysoká škola múzických umení vtedy neexistovala. S Mariannou sme spolu chodili päť rokov a na Silvestra v roku 1950 sme sa zobrali. O desať mesiacov sa nám narodil syn Marián. Dostal meno po mame.“

Neskôr sa dvojici narodil druhý syn Stašek.

„Keď sa dral na svet, tak sme hrali hru Surovô drevo od Bukovčana a moja postava sa volala Stašek. So Zdenou Grúberovou sme tam hrali mileneckú dvojicu. S manželkou sme si priali dievča, a tak si asi viete predstaviť, akými gestami mi zo zákulisia dávali najavo, že to nie je dcéra, ale syn,“ spomínal so smiechom.

Prvé úlohy stvárnil na divadelných doskách v Martine. Najviac zarezonovali napríklad jeho titulné postavy Geľa Sebechlebského (1952) a Jánošíka (1953).

A práve od roku 1953 bol celých štyridsaťpäť rokov členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. Dokázal stvárniť hrdinské úlohy, ale vynikal i v komediálnych či lyrických polohách.

Vo filme debutoval postavou slovenského letca v českom filme Vítězná křídla 1950 a odvtedy patril medzi najobsadzovanejších filmových a televíznych hercov.

Zlatý fond slovenskej kinematografie by sa bez neho nezaobišiel. Zahral si napríklad v snímkach Zemianska česť, Dáždnik svätého Petra, Prerušená pieseň, Pieseň o sivom holubovi, Polnočná omša, Zločin slečny Bacilpýšky, Hriech Kataríny Padychovej, Skrytý prameň, Červené víno, či Soľ nad zlato.

Pupočnou šnúrou pripútaný k divadlu

Ako podotkla aj jeho dlhoročná kolegyňa, divadelná režisérka Alena Horvátová, „nech už hral Karol Machata kdekoľvek – v divadle, vo filme, v televízií či v rozhlase – vždy bol jednoducho kráľ“.

Spomedzi „divadelných“ asi najčastejšie po boku Zdeny Gruberovej, Milky Vášáryovej a Márie Kráľovičovej.

„Hrala som s ním Rómea a Júliu a od tých čias mi závideli všetky ženy,“ zaspomínala si Kráľovičová.

Divadlo bolo skrátka jeho životom.

„Alma mater je divadlo. Nedá sa nič robiť, k nemu som pripútaný pupočnou šnúrou a jemu zostanem verný, dokiaľ budem vládať. Mám rád divadlo preto, že je to umenie momentu. Ďalším stupienkom kaskády, po ktorej človek kráča k ovládnutiu hereckej profesie, je rozhlas. Vždy, keď som pristupoval k mikrofónu, mal som pocit, že by som sa mu mal pokloniť…“

Práve vďaka neopakovateľnému zamatovému hlasu bol priam predurčený pre rozhlasovú tvorbu.

Jeho barytón bol skrátka žiadaný. S rozhlasom začínal už ako trinásťročný.

„Prešiel som všetkým: hlásateľskou prácou, využívali ma v rozličných pásmach, čítaniach na pokračovanie, v recitácii, účinkoval som v početných rozhlasových hrách, čítal som rozprávky, nahral psychobalzam…“ spomínal v jednom z dávnych rozhovorov.

Hrozná rana osudu

Jeho starší syn Marián vyštudoval medicínu, mladší Stašek na FAMU v Prahe kameru. Ako otcovi sa mu však stala najhoršia vec, aká ho mohla postretnúť. Stašek dostal ako 45-ročný embóliu pľúc a zomrel.

„Bola to pre nás strašná rana. Manželka z toho žiaľu ochorela a ja som potom z divadla odišiel.“

Pani Marianna sa už z tohto nešťastia nikdy celkom nespamätala.

Karol Machata si rodinnú tragédiu aspoň sčasti kompenzoval úspechmi v kariére. V roku 1979 mu udelili titul národný umelec.

Za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby mu prezident v roku 2003 udelil štátne vyznamenie Pribinov kríž II. triedy.

V roku 2005 si prevzal cenu Tatrabanky za umenie a v roku 2008 získal cenu OTO a bol uvedený do Siene slávy.

Koncom uplynulého roka mu chcel Cenu ministra kultúry udeliť i Marek Maďarič. Nepochodil však.

„Pre ministra kultúry Marka Maďariča by bolo poctou oceniť jedného z našich najvýznamnejších slovenských hercov Karola Machatu.

Rešpektuje však to, že sa už pred rokmi takmer úplne uzavrel a nekomunikuje ani so svojím domovským Slovenským národným divadlom,“ uviedol Maďaričov hovorca Jozef Bednár.

„On je už taký. Všetky tieto veci usekol a pokariérne vyznamenania ho nezaujímajú,“ zhodujú sa umelcovi známi.

Divadlo ako rodina

Na to, čo v pracovnej oblasti dokázal, je však herec patrične pyšný.

„Nerád sa chválim, ale ja som toľko toho nahral, až som závidel kolegom, ktorí nehrajú. Považujem sa za jedného z ťahúňov, akými boli napríklad Ctibor Filčík či Julo Pántik. Ale boli to pekné časy, v divadle sme boli ako jedna rodina.“

Medzi kolegami vždy patril medzi najväčších vtipkárov. Jeho pamäť uchováva toľko spomienok, že by mohol napísať riadne hrubú knihu.

Aj tak ho však viac ako spomienky teší rodina. Má totiž štyri vnúčatká a tri pravnúčatká.

„Keď odo mňa odídu, nefunguje telefón, zapatrošia všetky ceruzky… Veľmi sú živé.“

Zdroj: Korzár 18. jan 2015

Na tomto mieste je vhodné uviesť, že bez podpory Karola Machatu by slovenský Psychobalzam nikdy nebol vznikol. … a pravdepodobne ani český. On prišiel s aj návrhom, otázkou “a prečo by sme nemohli urobiť aj českú verziu? bratia česi budú iste radi”. Keď prišla na pretras otázka kto ho načíta, potom čo ochorel Jiří Adamíra, ktorý ho mal nahovoriť a olympiáda sa blížila, bol to opäť Karol Machata, ktorý povedal “však predsa primár Sova”. Keď videl, že nám “nezapína” – koho tým myslel, dodal “…, však ten z nemocnice na kraji mesta”. Hoci bol vo svojom návrhu dobroprajný, evidentne ho pobavilo, že niekto nepoznáva primára Sovu.

Potom s úsmevov dodal “nebojte sa – ja to vybavím” a bolo vymaľované!

Slovenský Psychobalzam, prednes Karol Machata (ukážka)

Karol MACHATA “Radosť zo života” RTVS 31.10.2021

AUTOGÉNNY TRÉNING

O autogénnom tréningu

Audio 26/01 edit 9 komentárov

Ukážku úvodnej časti 1. lekcie kurzu autogénneho tréningu číta Mária Mačáková, hlásateľka Slovenského rozhlasu.

Vyjadrenia absolventov Kurzu autogénneho tréningu (redaktori, piloti, manažéri,športovci) TU

AUTOGÉNNY TRÉNING

Aj výborný učiteľ môže nad sebou stratiť kontrolu. Prečo?

26/01 edit 4 komentáre

Aj výborný a trpezlivý učiteľ môže nad sebou v triede stratiť kontrolu. O koncentráciu na učenie žiakov ho môže obrať frustrácia či pocit ohrozenia, ktorý sa objavuje so šikanou zo strany kolegov či nadriadeného.

"Čo majú znamenať tie známky?“ http://www.burjanoskole.sk — “Čo majú znamenať tie známky?“
www.burjanoskole.sk

Kde sa mobbing a bossing v školstve berú? Psychológ a pedagóg Miron Zelina hovorí, že vysoká záťaž či viac stresov oproti minulosti spôsobujú na pracoviskách napätie, nervozitu, impulzívne reakcie alebo uzatváranie sa do seba.

“Takými stresmi je veľa úloh v určitých časových úsekoch, byrokracia, časté zmeny predpisov, čo vedie k chybám a ku konfliktom. Ďalej je to nedostatok učebníc a dobrých metodických materiálov, čo sťažuje prípravu na vyučovanie,” približuje.

Pod stres sa však podľa odborníka podpisuje aj zhoršujúce sa správanie žiakov k učiteľom, no aj rodičov k učiteľom. A zároveň… “Riaditeľ niekomu povolí ďalšie vzdelávanie, niekomu nie, niekoho odmeňuje, iného nie, niekto má veľa nadpočetných hodín, iný nie, a tak ďalej,” podotýka Zelina.

Kto sa s kým pozná

Podľa viceprezidenta Slovenskej komory učiteľov Vladimíra Crmomana pretrvávajú v školstve socialistické mechanizmy. Šikana, ako tvrdí, vzniká tam, kde sa nadriadeným nestane človek na základe morálnych či odborných kvalít.

“Fungujú tam skôr mechanizmy, kto sa s kým pozná, kto je s kým kamarát, to je väčšinou dôvod narušených vzťahy na pracovisku,“ vysvetľuje.

Ak nadriadený vychádza z prostredia rodinkárstva alebo ho priamo zavádza, prostredie je náchylnejšie šikanovať.

Presadiť vôľu nasilu

Spriaznení ľudia vedia toho, kto má moc, podržať a nadriadený si vie dovoliť viac.

“Začne sa u neho prejavovať vedomie moci a prestáva rešpektovať základné pravidlá: počúvame sa, hoci niekto má iný názor, rešpektujeme sa, sme k sebe féroví. Ak nie je po jeho, presadí svoju vôľu nasilu,“ komentuje jav Crmoman.

Následne sa podľa neho začnú k presadzovaniu vôle pridružovať i veci, pri ktorých klesá ľudská dôstojnosť.

“Už to nie je o tom, že zamestnanci sú partneri spolupráce, ale o tom, že niekto je vyššie, niekto nižšie a tomu, kto je nižšie sa to dá aj najavo. Vzniká odstup a prichádzajú javy, že si povedzme riaditeľ dovolí prísť do zborovne a na všetkých nakričať.“

Vplyv aj na žiakov

Šikanovanie kolegov či podriadených má svoj vplyv aj na samotných žiakov.

Frustrovaný učiteľ alebo učiteľ, ktorý sa cíti byť ohrozený, sa totiž nemôže dobre sústrediť na učenie. A nielen to. “Skôr a častejšie ho znervóznia aj menšie prehrešky žiakov. Žiaci vycítia nepohodu učiteľa, a tak sa netvorí dobrá klíma, v triede nie je uvoľnenosť, radosť, sústredenosť na učenie,” vysvetľuje Zelina.

Inšpekčné správy riešenia sťažností na učiteľov ukázali, že porušenie noriem správania sa zo strany učiteľa sú najmä preto, že učiteľ nezvláda stresové a konfliktné situácie.

Podľa odborníka je dôvodom vplyv emócií, únavy, často pocit krivdy, že niekde koná neprimerane či impulzívne.

“Inak to môže byť veľmi dobrý učiteľ, ovládajúci etiku učiteľa, metódy, didaktiku, ale napríklad na tej piatej vyučovacej hodine je vyčerpaný, bossingom znervóznený, žiaci ho provokujú svojou nedisciplinovanosťou a v takomto psychickom stave urobí niečo alebo povie niečo nevhodné, čo potom ľutuje.”

Stanislava Harkotová

Odkaz na pôvodný zdroj

AUTOGÉNNY TRÉNING

WORKOHOLIZMUS

20/01 edit Jeden komentár

WORKOHOLIZMUS

Najdôležitejšie je vedieť spomaliť, tvrdí psychológ

Hoci je pojem v poslednom čase doslova módny, nejde o nič nové.

Workoholizmus

nepomenúva nič nového pod slnkom, problémy s prepracovanosťou, preťaženosťou, psychickým vyčerpaním, súvisiacim s problémom odpútať sa od nejakej myšlienky, nápadu alebo zanietenej činnosti sú u nás známe od úsvitu dejín. Samotní ľudia, ktorí sú až chorobne posadnutí prácou len ťažko dokážu postrehnúť, kedy sa dostanú na hranicu svojich možností.

Nezbadáme ako sa meníme.

Človek nemá zmyslový analyzátor na postihnutie kontinuitných zmien v čase, t. j. zmien, ktoré sa uskutočňujú plynule, nebadane, tak ako sadá prach. Nezbadáme, ako sa staneme alkoholikmi, závislými od cigariet, drog či od niečoho, čo nám dovoľuje únik do zabudnutia. Nezbadáme ani, ako sa staneme rutinérmi, cynikmi, apatickými, ako sa vzdávame ideálov. Musí byť vždy niekto ďalší, ktorý signalizuje, že sa týmto spôsobom posúvame.

Sú šéfovia firiem, ktorí workholikov, napríklad počítačových maniakov, priam zbožňujú, samotné blízke okolie však workoholikov nechváli. “Jedným z najdôležitejších signálov pracovných neurotikov je narúšanie sociálnych vzťahov, prerušenie normálnej komunikácie. Strácajú schopnosť vychádzať s inými ľuďmi, rozpadá sa im manželstvo, stávajú sa konfliktnými, problémovými, ocitajú sa izolovaní. Stále žijú v zhone, všetko, čo sa priamo netýka práce, ich len zdržuje a obťažuje.

V každom prípade, ak sa začnú pridružovať poruchy sústredenia a iné zdravotné problémy, treba zájsť za lekárom. Je jedno, čo nás ženie k tomu, aby sme sa v práci prepínali, aj tí, ktorí sa obetujú pre nejaké vznešené myšlienky a ciele, keď nebudú rešpektovať biologické zákonitosti, lebo sa riadia heslom radšej sa opotrebovať, ako zhrdzavieť, nakoniec obetujú nielen seba, ale aj tú vec, pre ktorú sa obetovali.

Workoholizmus – riziko prepracovanosti

hrozí omnoho viac ľuďom, ktorí sú vychovávaní k dôslednosti, systematickosti ako u jedincov, ktorí boli vychovávaní v atmosfére etického relativizmu, nejednoznačnosti, neurčitosti. Naša spoločnosť si podľa jeho slov doslova pestuje atmosféru neurčitosti, dokonca v dohodách a zmluvách, čo je tiež jedna z príčin ďalšieho stresogénneho vplyvu, ktorý pôsobí neurotizujúco na spoločnosť, na ľudí v hospodárskej sfére, na manažérov. Rôzne prieskumy správania sa ľudí v najrôznejších povolaniach a situáciách poukazujú na to, že v prevencii ťažkých zdravotných dôsledkov workoholizmu je rozhodujúca naša schopnosť alebo neschopnosť spomaliť životné tempo. Utekáme do konzumu, do stále väčšieho chvatu a chaosu. Z nášho života sme doslova vyhnali jemnosť, ticho, skromnosť, láskavosť, pravdu, statočnosť i sebaúctu. Šliapeme si po nich ako tí, pri privatizačných korytách. Pritom schopnosť stíšiť sa, rozjímať a zamyslieť sa nad videným, počutým, nad svojimi činmi a činmi našich blízkych je v našej psychike pre zachovanie normality nenahraditeľná” .

SME.sk

IT zamestnanci žijú v permanentnom strese tvitter @avogado6

Workoholik si svoju závislosť nepripúšťa

AKO ZISTIŤ ČI STE ZÁVISLÝ/Á NA PRÁCI?

Autogénny tréning - jedna možnosť regenerácie pre učiteľov

O jednej možnosti regenerácie síl učiteľov

16/01 edit 2 komentáre

O jednej možnosti regenerácie síl učiteľov.

Naši učitelia vykonávajú povolanie ohrozované stresom a syndrómom nazývaným „vyhorenie“. Opakovane to potvrdzujú viaceré signály i výsledky výskumov a prieskumov. Regenerácia síl učiteľov sa stáva nevyhnutnou počas celého školského roku.

Kumulácia rôznych záťažových vplýva nielen na ich zdravie, ale aj kvalitný výkon a výsledky celého pedagogicko-výchovného procesu. Ten je pochopiteľné najviac podmienený vonkajšími, tzv. objektívnymi činiteľmi (organizácia rezortu, jeho financovanie, odmeňovanie samotných učiteľov, atď.). Popri nich však významnú rolu zohrávajú aj činitele subjektívne. Patria medzi ne: vzdelanie, skúsenosti, zdravie, motivácia, sociálne vzťahy a pomery v ktorých naši učitelia žijú a pracujú). Ich nositeľmi sú jednotlivé osobnosti samotných pedagógov. Títo svojou prirodzenou autoritou, schopnosťou výkladu a argumentovania, zanietením i rozvahou, tvárou v tvár voči žiakom a študentom, významne ovplyvňujú ich budúci život. To má neoceniteľný vplyv na prosperitu a budúcnosť celej spoločnosti.

Čo s tým?

Ako im v súčasných podmienkach reálne a účinne podať pomocnú ruku?

Existuje celý rad prístupov meniacich pracovnú atmosféru, firemnú kultúru, zvyšujúcich efektívnosť komunikácie a v konečnom dôsledku aj prosperitu a klímu celých organizácií. Ich ťažisko však spočíva viac v sociálno-psychologickej rovine ako v rovine individuálnej, osobnej zmeny vlastného správania a prežívania.

V tomto smere individuálnej podpory dnes trh ponúka celý rad rôznych, viac či menej exaktných návodov a metód sľubujúcich rýchlu zmenu v správaní, prežívaní a výkonnosti človeka. Len niekoľko z nich však spĺňa kritéria vedecky overených metód, prinášajúcich dlhodobý pozitívny efekt, nezasahujúcich do hodnotovej integrity osobnosti a jej kultúrnej identity.

Doterajšie aktivity “proti stresu” pre zamestnancov boli a sú zväčša zamerané na základné poznatky duševnej hygieny v práci a bežnom živote človeka, správnej komunikácie, pozitívneho vnímania a zdravého sebapresadzovania. Tieto rýchle a krátkodobé prístupy sú však málo účinné.

Len dlhodobejší tréning psychickej kondície a odolnosti voči psychickej záťaži a stresu umožňuje osvojenie reálne fungujúcich a efektívnych postupov autoregulácie vlastných psychických stavov a procesov. To vytvára podmienky pre ďalší rozvoj osobnosti, zlepšenie neuropsychickej kondície a podávanie kvalitných pracovných výkonov i v náročných podmienkach.

Medzi najprepracovanejšie metódy v tomto smere, využiteľné najmä v oblasti riadenej kultivácie profesionálneho zdravia a profesionálnej zdatnosti jedincov patrí AUTOGÉNNY TRÉNING (AT) vyvinutý nemeckým lekárom J. H. Schultzom.

Podľa celého radu našich i zahraničných autorov sa AT stal najrozšírenejšou psychoterapeutickou a psychohygienickou technikou. V posledných dvadsiatich rokov sa stáva aj účinnou psychoprofylaktickou metódou, v kontexte prevencie zlyhania ľudského činiteľa v pracovnej sfére.

Popri naznačenom prínose autogénneho tréningu v pracovnej oblasti, je neoceniteľný aj jeho individuálny, osobný prínos. Vedie k objektívnemu zlepšeniu telesného a duševného zdravia v mnohých oblastiach (kardiovaskulárne a tráviace ťažkosti, tréma, nespavosť, atď.). Tiež k zlepšeniu sebauvedomenia a zvýšeniu integrity vlastnej osobnosti . V prípade jeho dlhobejšieho využívania i k jej rozvoju a racionálnej prestavbe.

Z výhod, ktoré autogénny tréning prináša zdravému človeku udávajú absolventi autogénneho výcviku zvyčajne, že:

sa stávajú nenápadne pokojnejšími, vyrovnanejšími a vedia lepšie kontrolovať svoje emocionálne reakcie.
dokážu viac tlmiť nežiaduce návyky a nutkavé pocity
vedia získať odstup od emocionálnych reakcií iných ľudí, čím zlepšujú svoje sociálne správanie a zvládanie náročnejších životných situácií
dokážu sa lepšie adaptovať na realitu, vrátane akceptovania situácií neriešiteľných a nimi neovplyvniteľných
si uvedomujú postupný nárast dôvery v seba samého, zodpovednosť za svoje zdravie, za využitie svojich schopností, čo sa prejavuje lepšou organizáciou vlastného času a väčšou vytrvalosťou pri dosahovaní vytýčených cieľov
po zvládnutí základného stupňa udávajú, že sa dokážu i v nepriaznivých podmienkach lepšie sústrediť na vykonávanú činnosť a úspešne ju dokončiť.

Regenerácia síl učiteľov.

Osnovu kurzu autogénneho tréningu, ako aj audio vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu (letca, VŠ pedagogičky, lekárky, zdravotnej sestry, vrcholového športovca, moderátorov a iných) nájdete na tejto stránke.

KURZ AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU (komplet 6. lekcií)

RODINA A ŠKOLA

PSYCHOHYGIENA UČITEĽA viac TU

Pracovný stres učiteľa v edukačnej realite

AUTOGÉNNY TRÉNING

autogénny tréning – 2. lekcia (audio)

Audio 09/01 edit 25 komentárov

autogénny tréning – 2. lekcia (audio)

K druhému cvičeniu pristupujeme po nacvičení tiaže. Najskôr dokonale relaxujeme a navodíme stav kľudu. Potom už s nacvičeným pocitom ťažoby pristúpime ku koncentrácii na myšlienku “pravá ruka je tepla” (u ľavákov začíname ľavou rukou). Formulky si najprv opakujeme pomalým rytmom, neskôr sa snažíme predstaviť si teplo čo najplastickejšie – ako prúdi od ramena dole do predlaktia, na chrbát ruky a dlane.

Úvod 2. lekcie kurzu AT (učinkujú PhDr. Milan Kožiak, PhDr. Pavol Šrámek a priami účastníci kurzu)

Hudobno-slovné relaxačné cvičenie 2. lekcie kurzu autogénneho tréningu (interpret Ladislav Chudík)

Záverečná časť  2. lekcie kurzu autogénneho tréningu (diskusia, inštrukcie k domácim cvičeniam)

Autogénny tréning

Druhé cvičenie — pocit tepla

Po uplynutí 7-10 dní si väčšina cvičiacich dôkaze bez problémov vyvolať pocit TIAŽE. Niektorých ešte pri sústreďovaní a sebauvolňovaní rušia rožné myšlienkové asociácie, náhodné predstavy či pocity, ale už menej než na začiatku. Napriek tomu možno pristúpiť k druhému cviku. Ak sa vám však nepodarilo vyvolať pocit TIAŽE pri dvoch po sebe nasledujúcich cvičeniach, nevzdávajte sa, trénujte ďalej.

K druhému cvičeniu pristupujeme po nacvičení tiaže.

Najskôr dokonale relaxujeme a navodíme stav kľudu. Potom už s nacvičeným pocitom ťažoby pristúpime ku koncentrácii na myšlienku “pravá ruka je tepla” (u ľavákov začíname ľavou rukou). Formulky si najprv opakujeme pomalým rytmom, neskôr sa snažíme predstaviť si teplo čo najplastickejšie – ako prúdi od ramena dole do predlaktia, na chrbát ruky a dlane. Predstava je doprevádzaná relaxáciou ciev, t.j. ich rozšírením. Tým sa zvyšuje prekrvenie príslušnej oblasti tak, že po dokonalom nacvičení dochádza i k skutočnému zohriatiu v oblasti, na ktorú sa sústreďujeme. Pri nacvičovaní si môžeme pomáhať pomocnými predstavami tepelného zdroja napríklad, že na ruku svieti slnko, že je v blízkosti sálajúca pec a podobne. Je možné si vyvolať aj predstavu vnútorného tepla, ktoré z hrudníka prechádza do rúk. Odstránenie alebo zrušenie pocitov tepla nie je potrebné.

V priebehu 1 až 2 týždňov

ďalšieho opakovania cvičení sa pocit tepla stáva stále výraznejším a postupne sa objavuje nielen v nacvičovanej končatine, ale aj v ostatných končatinách. Nácvik tohto cvičenia vyžaduje podľa autora určitú opatrnosť, vzhľadom na možnosť nepriaznivého vplyvu v rozdelení krvi v jednotlivých. častiach ľudského tela.

Pri tomto cvičení, ako aj pri ďalších, sa má cvičiaci jedinec sústreďovať hlavne na jednu už známu predstavu (ťažoba) a novú k nej pribudovať. Po nacvičení tepla v jednej ruke postupujeme pomocou formuliek “obe ruky sú teplé” a “nohy sú teplé”.

Po ukončení nácviku si stačí vyvolať súhrnnú predstavu “teplo”, aby sa v celom tele po chvíli rozšíril príjemný pocit tepla. Pocit tepla nacvičujeme vždy po vyvolaní pocitu tiaže. Po zvládnutí druhého cvičenia sa stáva vyvolanie pocitu tiaže a tepla záležitosťou necelých dvoch minút a zvyšný čas môže byť venovaný cvičeniu ďalšiemu.

Celé druhé cvičenie sa opiera o skutočnosť, že mnohé reakcie nášho krvného obehu sú výrazne ovplyvňované aj rôznymi psychickými činiteľmi. Cieľom tohto cvičenia je priaznivé ovplyvnenie periférneho krvného obehu a to tým, že sa napätie alebo stiahnutie periférnych krvných ciev uvoľní a tiež prehĺbením stavu uvoľnenia.

ALGORITMUS 2. CVIKU

Zaujmeme vhodnú polohu (v ľahu, v kresle) v málo frekventovanej miestnosti, pri tlmenom svetle a porovnáme fyzické napätie s fyzickým uvoľnením:

a/ hlbší nádych, zadržte dych a zovrite ruky do pästi ráznejšie.

porovnanie svalového napätia s uvoľnením

b/vydýchnite a päste uvoľnite

Nasledujúce formulky vyjadrujeme vnútornou, tichou, myslenou rečou vždy pri výdychu.

Som úplne (dokonale, absolútne) pokojný – 1 x

Celé telo je ťažké (akoby sa vlastnou váhou zabáralo, akoby sa zväčšila zemská príťažlivosť) – 5 až 6 x

Som úplne pokojný – 1 x

Moja pravá ruka (u ľavákov ľavá) je teplá – 5 až 6 x

Som úplne pokojný – 1 x

Moja ľavá (pravá) ruka je teplá – 5 až 6

Som úplne pokojný – 1 x

Obe nohy sú teplé – 5 až 6 x

Som úplne pokojný – 1 x

Celé telo je teplé, príjemne prehriate, zvnútra i zvonku, celé telo je ťažké a teplé, akoby sa teplá tiaž pri každom výdychu rozlievala zvnútra tela do ramien a do stehien, lakťov a kolien, do dlani a chodidiel.

Pri nácviku si môžeme pomáhať predstavami teplého zdroja. Napríklad, že na ruku, na telo svieti slnko, v blízkosti je sálajúca pec a podobne.

Odstránenie pocitu tepla nie je potrebné, zatiaľ čo predstavu tiaže, ktorá sa môže stať i veľmi silným pocitom, treba zrušiť zakaždým, s výnimkou cvičenia pred spaním. Robí sa to následovne:

a) zhlboka sa nadýchneme a vydýchneme

b) otvoríme oči

c) energicky ohneme a vystrieme ruky, prípadne urobíme drep s miernym výskokom

Ranné cvičenia odporúčame ukončiť krátkou svižnou rozcvičkou.

Subjektívnu predstavu tepla sprevádza skutočne zvýšené prekrvenie teplejšou krvou zvnútra tela, pri nácviku dochádza k merateľnému vzrastu teploty na povrchu tej časti tela, na ktorú zameriavame svoju pozornosť. V bežnom živote je známy opačný jav. Pri úzkosti, strachu, či tréme dochádza reflexívne k zúženiu kapilár a následnému zblednutiu i poklesu teploty.

autogénny tréning – 2. lekcia (audio)

Vyjadrenia o prínose autogénneho trénongu.

Využite možnosť poslať správu, alebo dopyt.