Archív značiek: relaxácia

PSYCHORESTART

Ako odpoveď na opakované žiadosti a po istom váhaní sprístupňujeme, po viac ako 30 – tich rokoch nahrávku hudobno slovnej aktivizačnej metódy PSYCHORESTART vyvinutú pôvodne pre vrcholových športovcov na OH v Calgary a v Moskve (1980).

K jej vôbec prvému zverejneniu nás viedla, popri jej možnom reálnom účinku aj v súčasnosti a inšpirácii k vývoju podobných metód aj spomienka na Karola MACHATU, herca s vzácnym darom prednesu a zamatového mužného hlasu.

Nahrávka bola súčasťou psychologickej prípravy športovcov v Strediskách vrcholového športu a viacerí športovci ju v nastupujúcej ére walkmenov mali pri sebe na rôznych ďalších medzinárodných športových podujatiach.

Táto nahrávka bola realizovaná len v slovenskej verzii.  V Čs. rozhlase boli vysielané iba jej ukážky a jej  úplné znenie distribuovali spomínané strediská vrcholového športu. Niekoľko desiatok kópií vyhotovilo  v rokoch 1980-84 psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave pre overovanie jej  účinku a pre  experimentálne  účely. 

V českej verzii bola na Psychologickom pracovisku Čs. rozhlasu v Bratislave vyvinutá  nahrávka s podobným cieľom . Táto nahrávka  sa opierala o Relaxačno - aktivačnú metódu prof. Miloša MACHAČA,DrSc. 
Jej interpretom bol Ladislav CHUDÍK a v podkladovej hudbe boli použité vzácne  civilné hudobné záznamy z diela J.S.BACHA 
interpretované Albertom SCHWEITZEROM.

Ukážka TU

Vrcholoví športovci neraz, napriek poctivej príprave podľahnú obrovskému spoločenskému tlaku a atmosfére viac ako sami očakávali. Prejavuje sa to nielen ťažkosťami so zaspávaním, ale aj rôznymi, celkom vážnymi vegetatívnymi symptómami (zažívanie, nechutenstvo, stuhlosť svalstva a pod.). Preto bolo vhodné, popri PSYCHOBALZAME, vyvinúť aj nahrávku, ktorá im pomôže nielen navodiť svalovú relaxáciu, prerušiť vtieravé obavy zo zlyhania, ale aj prispeje k primeranej sebaistote, dodá rozvahu a elán podať najlepší možný výkon.

PSYCHORESTART svojimi slovnými sugesciami, témami imaginácie a podkladovou hudbou nadväzuje na PSYCHOBALZAM. Vyvoláva tým dojem známosti a dôvernosti s už používanou nahrávkou. Jeho realizácia bola konzultovaná s viacerými našimi olympionikmi, najmä vzpieračmi a lyžiarkami – bežkyňami. Tie sa s radosťou podieľali najmä na výbere vhodnej podkladovej hudby, čo sme im nemohli odoprieť.

Uvádzame aspoň zopár tých z nich, ktorí s ňou mali dobré skúsenosti a otvorene priznávali, že im v ich súťažnom zápolení pomohla. Vzpierači – Oto Zaremba a Dušan Poliačik , bežkyne lyžiarky- Betka Havrančíková, Viera Klimková, ľahký atlét Dušan Moravčik. Neskôr to boli: tenistka Karin Habšudová, tiež Dominik Hrbatý a Karol Kučera, ktorí boli v tom čase ešte juniori, krasokorčuliar Jozef Sabovčík, horolezci, športoví letci a mnohí ďalší.

V danom čase bolo možné vyvinúť len jednu univerzálnu verziu takejto nahrávky. To bolo aj nevýhodou a úskalím nášho úsilia. Vyvinúť jednu nahrávku pre mužov i ženy, športovcov rôznych individuálnych či kolektívnych športov, ľudí rôznych temperamentov a pováh sa zdalo byť takmer nemožné.

V prípade Psychobalzamu to bolo jednoduchšie, pretože cieľ, výsledok takéhoto sugestívneho hudobno-slovného pôsobenia – spánok -bol vopred daný a každému dôverne známy stav.

Časom sa ukázalo, že obe nahrávky tak PSYCHOBALZAM i PSYCHORESTART sú vhodné nielen ako doplnok psychologickej prípravy športovcov, ktorí si dobre osvojili relaxáciu pomocou autogénneho tréningu.

Alžbeta Havrančíková. Jedna z najvýraznejších postáv bežeckého lyžovania na Slovensku.

Môže ich využívať každý, kto á záujem o zvyšovanie svojej psychickej kondície a odolnosti voči záťaži a stresu. Obe nahrávky nielen uľahčujú jeho nácvik, ale aj zvyšujú motiváciu osvojiť si ho celý.

Iste sú opodstatnené názory niektorých odborníkov, že tieto nahrávky sú len heterosugestívnym pôsobením. Nenahrádzajú samostatný autogénny tréning, ale pri dobre motivovaných jedincoch sme takýto vplyv nepozorovali. Podporujú to aj viaceré v tomto smere realizované výskumy a štúdie uvádzané TU .

A/ typický zápis bioelektrickej reaktivity pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret K. Machata) 
B/ zápis bioelektrickej reaktivity pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej kompozície PSYCHORESTART

Snímač a zapisovač priebehu bioelektrickej reaktivity

Je pochopiteľné, že jednotlivci, ktorí si osvojili celú abecedu nevôľovej autoregulácie psychických stavov a procesov, časom tieto nahrávky opúšťajú. Vracajú sa k nim príležitostne, najmä keď sa im rýchle uvoľnenie nedarí. Buď preto, že na cvičenia dlhší čas pozabudli, alebo je „predo dvermi“ nejaká významnejšia a náročná situácia.

Interpret: Karol Machata, národný umelec

Realizácia: PhDr. Milan Kožiak, psychológ Čs. rozhlas  Bratislava (1980).

V nahrávke boli použité upravované a krátene hudobné diela v nasledovnom poradí:

Waldo De Los Rios, W.A. Mozart - Koncert pre klavír a orchester C- dur, K.z. 467, Andante 
A. Dvořák - IX. Symfónia E- mol, Z nového sveta, Largo
A. Marcello - Koncert pre hoboj a orchester d-mol, Adagio
J. Pachelbel - Kánon D-dur pre trojo huslí a generálbas
P.I. Čajkovskij -  Spiaca krásavica, Baletná siuta, Adagio
G. Verdi - La Traviata, prelúdium, I. dejstvo
Fr. Schmidt - medzihra z opery Notre Dame
Waldo de Los Rios - Mozart Nova, variácie  na tému Čarovnej flauty, Mozartmania

Ocenenie WHO

18/08 edit 16 komentárov

WHO medaila za kurz autogénneho tréningu

vysielaný Slovenským rozhlasom.

Dr Hiroshi Nakajima1988-1998 — Dr Hiroshi Nakajima Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie 1988-1998

Slovenský psychológ PhDr. Milan Kožiak získal WHO ocenenie. Týmto ocenením Svetová zdravotnícka organizácia vyjadrila medzinárodné uznanie prínosu Dr. Kožiaka za projekt a realizáciu kurzu “Autogénny tréning”.

Kurz v rozsahu 6 hodinových lekcií vysielal a pre úspech aj 2x reprízoval Slovenský rozhlas. Kurz bol určený predovšetkým fajčiarom, ktorým sa napriek pokusom nepodarilo zbaviť sa svojho zlozvyku, ale nielen im. Jeho podstatou je psychologická príprava a tréning autoregulácie správania.

Individuálny autogénny tréning (pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave)

“Takmer každý fajčiar prijal viackrát rozhodnutie prestať fajčiť, avšak neúspech spočíva v tom, že po čase sa k návyku vrátil. Prerušenie fajčenia prináša fyzické a psychické abstinenčné príznaky. Bolo vhodné pokúsiť sa prísť na niečo, čo by nahradilo pôžitok z fajčenia a zároveň by ich zbavilo sprievodných symptómov – nervozity, pocitov úzkosti, bolenia hlavy, nespavosti a podobne, povedal nám autor kurzu Milan Kožiak. “Priklonil som sa k metóde autogénneho tréningu. Ak sa záujemca, ktorý chce skončiť s ktorýmkoľvek zlozvykom, dostatočne pripraví a pochopí hodnoty zdravia a daru života, výsledok je takmer istý a dlhodobý. Dokladom sú stovky ďakovných listov od poslucháčov, ktorí sa pôvodne už vzdali myšlienky trvalej abstinencie fajčenia.”

Ukazuje sa, že informovanosť o škodlivosti fajčenia a racionálne argumenty sú málo účinné. Represia má skôr opačný účinok. Skúsenosti Dr. Kožiaka presviedčajú, že najúčinnejšie sa javí vytvorenie pozitívnej atmosféry a hlbokého presvedčenia o správnosti rozhodnutia. Nie je správne ani nabádanie, aby fajčiari napríklad oboznamovali okolie so svojím rozhodnutím prestať fajčiť. Vonkajší tlak iba zvýši stres a riziko návratu k zlozvyku sa nezníži.

Ocenenie WHO

ocenenia WHO Dr. Milanovi Kožiakovi — Odovzdanie medaily Dr. M. Kožiakovi zástupcami WHO a Min. zdravotníctva SR, v prítomnosti riaditeľa SRo Dr. Vladimíra Śtefku.

Oceneniu predchádzala odborná oponentúra a diskusia členov Slovenskej lekárskej spoločnosti za prítomnosti Regionálneho riaditeľa WHO pre Európu Dr. Tapani Pihu.

WHO

ocenenie WHO Odborná oponentúra a prezentácia Kurzu autogénneho tréningu — Dr. Kožiak prezentuje ciele, princípy a poznatky získané z Kurzu autogénnho tréningu vysielaného Slovenským rozhlasom. V pozadí Dr. Tapani Piha regionálny riaditeľ WHO pre Európu a Mgr.. Anna Tvarožková, vedúca Kancelárie WHO v SR.

ocenenie WHO Účastníci odbornej oponentúry — Účastníci odbornej oponentúry

ocenenie WHO Odborná oponentúra — Účastníci odbornej oponentúry

Slovenská psychologická spoločnosť pri SAV

Na realizácii Kurzu sa okrem priamych účastníkov z prihlásených poslucháčov Slovenského rozhlasu redakčne podieľal Dr. Pavol Šrámek, ako interpret relaxačných textov herec Ladislav Chudík, tiež majstri zvuku Experimentálneho štúdia Slovenského rozhlasu; Ernest Walzel, Ing, Robert Bartoš, Ing. Juraj Ďuriš a Ing. Peter Janík.

Výslednú podobu jednotlivým lekciám dával zvukový majster Zdenko Halamík.

Osobitné poďakovanie patrí vtedajšiemu programovému námestníkovi riaditeľovi SRo Ernestovi Weidlerovi, ktorý

dal novému experimentálnemu projektu zelenú a všemožne

ho podporoval.

Experimentálne štúdio SRo: Ernest Walzel, Róbert Bartoš, Juraj Ďuriš, Peter Janík, Ján Backstuber (zľava)

Onedlho po odchode Dr. Kožiaka zo Slovenské rozhlasu do NBS v roku 1995 bolo Psychologické pracovisko zrušené, následne v roku 1996 zlikvidované a jeho činnosť nahradená externými agentúrnymi službami. Žiaľ tento osud postihol z úsporných “racionalizačných” dôvodov aj nahrávky oceneného Kurzu autogénneho tréningu. Vraj to majú na svedomí rozhlasoví fajčiari. Po viacročnom úsilí sa celý Kurz podarilo postupne skompletizovať z viacerých súkromných archívov a sprístupniť na tejto stránke. Viac na:

PROJEKT www.psychobalzam.com

Samotná metóda autogénneho tréningu umožňuje podstatne širšie využitie v živote a v práci súčasného človeka ako len pri zbavovaní sa zlozvykov.

KURZ AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU dostupný TU

WHO

AUTOGÉNNY TRÉNING

autogénny tréning – 6. lekcia

Video 21/01 edit 24 komentárov

autogénny tréning – 6. lekcia (audio)

„pocit sviežosti a chladu na čele“

Cieľom poslednej 6. lekcie základného kurzu “autogénny tréning” je zhrnúť všetky už natrénované písmená abecedy autosugescie do jedného slova, napísaného akoby jedným ťahom (dychom). Mnohí cvičiaci prežívali už pri predošlých cvičeniach rôzne príjemné zážitky vlastného tela (ťiaž, teplo, dýchanie, srdce, brušné orgány). Ťažisko posledného cvičenia spočíva v objavovaní zážitku „chladu na čele“, t.j. čistej, jasnej a pokojnej mysle, schopnej lepšie zvládať náročnejšie životné situácie, lepšie rozlišovať podstatné od nepodstatného, náhodné od zákonitého, chceného od nechceného, či ak chcete tak i zdravého od nezdravého.

Svoje telo vnímame po piatich cvičeniach ako ťažké, prijemne teplé s kľudným dychom a pulzom a s pocitom prúdiaceho tepla v brušných orgánoch. Uvoľnené telo teda už dokáže plnohodnotne odpočívať. Posledné 6: cvičenie autogénneho tréningu je zamerané na aktivačné preladenie organizmu a psychiky. Má priaznivo ovplyvniť krvný obeh v pokožke hlavy, tváre a mozgu.

Základom je sústreďovanie sa na pocity spojené s predstavou, ktorú vyjadruje formulácia “čelo je príjemne chladné”.

Tieto pocity možno vnímať, alebo si ich aspoň predstaviť aj ako chladivý vánok, chladný dotyk, alebo si ho ako formulku spočiatku v duchu mechanicky opakovať. Vnímavé osoby popisujú výsledný pocit ako chladný vzduchový kúpeľ čela, akoby ťažké, uvoľnené, príjemne prehriate telo ležalo “ďaleko dole”, zatiaľ čo chladná hlava “sa vznáša hore”.

Tento stav je natoľko zvláštny a charakteristický, že ho ľudia, ktorí medzi sebou nemali nikdy osobný kontakt popisujú často tými istými termínmi (vznášanie, hojdanie, pohupovanie a pod. ). Ako levitácia je známy aj z výpovedí mnohých jogínov, ktorí podľahli ilúzii, že ovládajú tajomstvo antigravitácie. 🙂

Posledným, šiestym písmenom abecedy autosugescie je teda objavenie zážitku “sviežosti a chladu na čele”. Päť predošlých cvikov bolo relaxačných. Tento zbystruje pozornosť a prehlbuje sústredenie v stave hlbokého uvoľnenia. Autosugestívne ho vyjadruje formulka “moje čelo je príjemne chladné”. Tento pocit môžeme vnímať, alebo si ho aspoň predstavovať, ako chladný vánok, príjemne chladný dotyk, prípadne si ho spočiatku v duchu opakujeme bez sprievodného pocitu.

Pocit chladu cítime najintenzívnejšie na čele, ale i na tvári a temene hlavy (podobne, ako keď nám v teplom kúpeli vyčnieva z vody len tvár a časť temena).

Vytvárame si tak nové vnemové centrum. V čele akoby prežívame svoje psychické JA, tam prebiehajú naše myšlienky i predstavy. Čelo je oblasť, ktorá hraničí na jednej strane so svetom vonkajším, reálnym, na druhej strane s vnútorným, psychickým.

Autosugestívnu formulku môžeme doplniť “myseľ je pokojná, čistá a jasná ako krištáľ.”

Po zvládnutí cviku stačí len heslo

“CHLADNÉ ČELO, JASNÁ MYSEĽ”.

Pri nácviku, ktorý ide často pomaly, pretože ide o zmenu vnímania teplého na chladné, môžeme si spočiatku vypomáhať reálnymi podmienkami a pomôckami, ako je umytie tváre chladnou vodou, alebo aspoň navlhčenie čela, potrenie čela alpou, mentolovou masťou, tuhou kolínskou, vietnamskou masťou, vhodným sprejom, chladným obkladom na čelo. V každej miestnosti je prúdenie vzduchu, ktoré možno vnímať v tichu relaxácie – ako chladivé.

Tento pocit je možné umocniť jemným otočením očí (rotácia buliev) smerom hore a k sebe (akoby sme sa pozerali zvnútra na stred čela), alebo vdychovaním chladného vzduchu nosom a vnímaním chladu v klenbe nosohltanu (ktorá zospodu tesne súvisí so spodnou časťou mozgu).

Je tiež možné predstavovať si, že stojíme pod príjemnou chladnou sprchou alebo vo vlažnom daždi, alebo že nám na hlavu napadal sneh ako na hlavy sôch. Možno si, predstaviť vrchol vysokej hory s trblietajúcim sa štítom (snehovým), strieborný chladný mesiac nad spiacou krajinou, striebornú hviezdu na čele “kráľovnej” z rozprávky, tretie oko Šivovo a pod.

Pri zjednotení pocitov je možné predstaviť si teplý kúpeľ alebo teplý bahenný zábal s chladivým obkladom na čele.

V saune po prehriati v horúcom vzduchu a ochladení v studenej vode prežívame reálne podobný pocit, pocit vnútorného tepla a príjemného chladného, sviežeho povrchu tela, najmä hlavy a čela.

Pri osvojovaní tohto cviku môže byť užitočná 6.lekcia kurzu autogénneho tréningu vysielaná Slovenským rozhlasom v rokoch 1993/94. Všetky predošlé lekcie tohto rozhlasové kurzu boli koncipované podľa univerzálneho modelu, čiže tak aby vyhovovali širokému spektru poslucháčov; ženám i mužom, mladším i starším, ľuďom rôznych povolaní i rôzneho vzdelania.

Posledná 6.lekcia však okrem všeobecne vhodných formulácií obsahuje aj jednu špecifickú časť zameranú na zbavovanie sa zlozvyku fajčenia. Celý kurz autogénneho tréningu vysielaný Slovenským rozhlasom bol programovo určený práve fajčiarom. Skúsenosti však ukázali, že po istých úpravách ho je možné uplatniť aj pre širšiu verejnosť. V poslednej, záverečnej lekcii sme preto urobili len minimálne úpravy, najmä z toho dôvodu, že obsahuje reálne znejúceho sugescie zamerané na prekonanie toho zlozvyku. Prínos vidíme hneď v dvoch rovinách. Tá prvá sa týka samotných fajčiarov a tá druhá dovoľuje vytvoriť si model pre vytváranie vlastných autosugescií, zameraných na riešenie ich konkrétnych problémov.

autogénny tréning

Viac o tvorbe takýchto „formuliek“ sa môžete dozvedieť v záverečnej 7. lekcii Kurzu autogénneho tréningu .

Aj pri počúvaní tejto hudobno-slovnej relaxácie je vhodné uviesť, že jej náhodné počúvanie, bez osvojenia predošlých  cvikov autogénneho tréningu, môže u niektorých poslucháčov vyvolať pocit iluzórnosti jej účinku. Hoci pri osvojení celého postupu by mohla byť aj im užitočným pomocníkom.

autogénny tréning

AUTOGÉNNY TRÉNING

autogénny tréning – 5. lekcia (audio)

Video 27/11 edit 33 komentárov

autogénny tréning – 5. lekcia (teplo v brušnej krajine)

Piatym písmenom abecedy autosugescie je objavenie tepla v brušnej krajine a uvoľnenie vnútorných orgánov tela. Tento cvik má dva ciele.

PRVÝ CIEĽ

Hoci procesy v bruchu nemáme pod vedomou kontrolou.Piate cvičenie autogénneho tréningu tomu môže významne prispieť. Nácvikom tepla sa paralelne uvoľňuje hladké svalstvo a vegetatívne nervstvo v tejto časti tela. Orgány a nervy v ňom zreteľne reagujú nielen nato čo jeme, ale aj na to čo prežívame. To je každému dôverne známe. Brušné orgány svojou zotrvačnosťou dlho a úporne odolávajú snahám o vrátenie do pôvodného, normálneho stavu svojho fungovania.

autogénny tréning - 5. lekcia (audio) — plexus solaris

Po precvičení prvých štyroch cvikov sa osvedčila predstava “prúdiaceho tepla v brušnej krajine“, ktoré sa šíri s každým výdychom. Je pociťovaná ako sálajúce teplo, prehrievajúce celú oblasť zvnútra i zvonku. Ak sa ani po nejakom čase cvičenia navodzovaný pocit tepla v bruchu nedostaví, možno si pomôcť napríklad tým, že ešte pred začiatkom cvičenia vypijeme teplý čaj, alebo si na brucho položíme dlaň teplej ruky, teplý vankúš, či hrejivý termofor. Neskôr po objavení pocitu tepla v brušnej krajine, už tieto manévre nebudeme potrebovať. Hrejivý pocit tepla v tejto časti tela je pre väčšinu ľudí, v porovnaní s prechádzajúcimi pocitmi autogénneho tréningu, nový a neznámy Je vhodné poddať sa preto trpezlivo jeho objavovaniu a čakať až sa objaví. Sú však ľudia, u ktorých sa ani po dlhšom intenzívnom cvičení nedostavia žiadne výsledky. Nie je to žiaden nedostatok! Už po týždni takéhoto úsilia je možné prejsť k poslednému, šiestemu cviku autogénneho tréningu, ktorým je cvičenie „chladu na čele“.

5.lekcia (teplo v brušnej krajine)

Za prirodzený zdroj hľadaného, objavovaného pocitu vnútorného tepla je možno považovať celý brušný priestor.

Okrem tráviacich orgánov sa v ňom nachádza aj zhluky nervov nazývaných slnečné pletivo (solar plexus). Je to náš druhý mozog, nazývaný tiež mozog vegetatívny. On riadi z pozadia brušnej krajiny celú našu „technológiu zažívania” a „energetickú továreň“ (žalúdok, pečeň, žlčník, pankreas, tenké črevo, nadobličky). Nachádza sa v strede trupu, tesne pod bránicou, pred chrbticou, pred brušnou aortou, za žalúdkom a pečeňou.

Popri riadení metabolizmu, t.j. premeny potravín na energiu potrebnú k životu reaguje plexus solaris aj na rôzne vonkajšie podnety, telesné a duševné stavy. Naše zdravie a citové prežívanie sa preto odráža i na funkčnosti tejto zložitej a krehkej siete nervových prepojení. Silné zážitky a rôzne choroby, môžu tieto prepojenia prerušiť, či zablokovať. Dôsledky sa prejavujú nielen zažívacími ťažkosťami, ale aj bolesťou.

autogénny tréning – 5.lekcia (audio)

Objektívne sa symptómy blokovania môžu prejavovať ako tráviace problémy (kŕče a pod.)), poruchy v stravovaní, malý pocit vlastnej sebahodnoty, sebaobviňovanie, či zaujatie pózy obete. Náš vegetatívny mozog sa vtedy úporne snaží mobilizovať vitálne rezervy tela, korigovať dysfunkcie, zvýšiť imunitu a nastoliť rovnováhu medzi jednotlivými orgánmi.

Už v starovekej Čine a Indii považovali hornú časť brucha za stred ľudského organizmu. Taoisti hovorili slnečnému pletencu „brušný mozog“. Podľa ich učenia o dvoch mozgoch má novorodenec viac mozgových funkcií v brušnej krajine ako v samotnom mozgu. Aj vďaka tomu sa dokáže pomerne ľahko vyrovnávať s mnohými zdravie ohrozujúcimi vplyvmi.

V hinduistickej tradícii je plexus solaris považovaný za jednu zo siedmich hlavných čakier, konkrétne tretiu. Okrem toho, že je vnímaná ako energetické centrum, zdôrazňujú aj jej prepojenie s duševným svetom človeka. Tvrdia, že práve v nej dochádza k rýchlemu prieniku a prenosu záchvevov citov a emócií do nášho správania.

Podľa hinduistov práve tie najsilnejšie emócie, akými sú; hnev, radosť, nenávisť, bolesť, či láska vyvierajú z vnútorných orgánov riadených aj „slnečným pletivom“.

Viac TU

V našej, európskej kultúre nie je takéto hlbšie vnímanie vzťahu príčin a prejavov našich emócií vžité.

Z fyziologických procesov sme schopní postrehnúť tak vzťah dýchania, či tlkotu srdca s našimi citmi, ale vnímanie súvislostí nášho duševného sveta so základnými tráviacimi procesmi tela nám uniká. Okrem liečebného účinku ponúka práve 5.lekcia (teplo v brušnej krajine) autogénneho tréningu jedinečné a obohacujúce poznanie celistvejšieho obrazu fungovania človeka, v jeho vnútornom i vonkajšom prostredí.

DRUHÝ CIEĽ

autogénny tréning – 5.lekcia (audio)

Druhým nemenej dôležitým cieľom 5.lekcie (teplo v brušnej krajine) je zjednotenie všetkých troch, už nacvičených vnútorných cvikov (dych, srdce, brucho) do jedného pocitu uvoľnenia vnútorných orgánov, do pocitu „vnútorného tepla“ či „teplého vnútra“. Neskôr sa paralelne spontánne pridruží i vnímanie prvých dvoch cvikov (tiaže a tepla) v končatinách, ktoré už cvičiaci ovláda. Takto sa prepojí vnútorné teplo s teplom vonkajším (v rukách i v nohách). Všetky pocity sa spoja v jeden komplexný, integrovaný a príjemný telový zážitok.

Až v tomto stupni autogénneho tréningu relaxácie je vhodné pristúpiť k cieleným autosugesciám (hoci niektorí odborníci odporúčajú ich využívanie už od tretieho cviku).

Z uvedeného vyplýva, že relaxácia sa okrem liečivého účinku dá využiť aj na „vpečaťovanie“ autosugescii. Tieto môžu byť zamerané ako na osvojovanie žiaducich vlastností a schopností, tak napríklad aj na odúčanie škodlivých návykov.

Každý si môže vytvoriť formulku “šitú na mieru”. Formulka by mala byť krátka, jasná, výstižná. Je dobré, ak je autosugestívne myslená, vyjadrovaná pri výdychu, u pokročilejších i rytmizovane s tepom srdca.

Tvorbe autosugestívnych formuliek a ich uplatňovaniu v najrôznejších životných situáciách je venovaná 7. lekcia kurzu.

LIEČIVÁ HRA S VLASTNOU OBRAZOTVORNOSŤOU

U mnohých cvičiacich sa už od tretieho cvičenia autogénneho tréningu samovoľne rozbieha celkom pôvabná hra s vlastnou predstavivosťou či obrazotvornosťou, ktorú odborníci nazývajú imagináciou, alebo aj meditáciou. Môže sa stať neoceniteľným zdrojom inšpirácií, kreativity, posilnenia vlastnej integrity, alebo miestom zotavovania sa od rôznych emocionálnych poranení. Niektorí z nás však môžu mať pred týmito výletmi ich vlastnej „fantázie“ aj isté zábrany. V záujme ich prekonávania sme preto na začiatok hudobno-slovnej relaxácie zaradili bezpečnú imagináciu nazvanú „hľadanie a utváranie ideálneho miesta relaxácie“. Dúfame, že vás táto imaginácia obohatí rovnako ako priamych účastníkov kurzu, ktorí vypovedajú v záverečnej časti 5.lekcie.

Je dosť dôvodov predpokladať, že pri opakovanom navštevovaní tohoto imaginárneho miesta, miesta Vašej duševnej SIESTY (neskôr už aj bez hudobno-slovného vedenia majstrom Chudíkom) dokážete nachádzať odpovede na mnohé otázky, ktoré pre vás postavil život.

Odpovede na otázky, ktoré ďaleko presahujú naše vedomie prítomnosti, či vnímanie vlastne telesnej existencie.

Námety reálnych, alebo imaginárnych miest duševnej siesty, ktoré uvádzali účastníci kurzov autogénneho tréningu.

bonus:

autogénny tréning – 5.lekcia (audio)

AUTOGÉNNY TRÉNING

autogénny tréning – 4. lekcia (audio)

16/08 edit 14 komentárov

autogénny tréning – 4. lekcia (audio)

objavenie zážitku srdca

Ak ste pravidelne cvičili podľa predošlých inštrukcií, mali by ste sa už vedieť dobre a rýchlo uvoľniť na vnútorný pokyn a odpútať sa od rušivých vplyvov. Teraz môžete pristúpiť k “objaveniu zážitku srdca”, ktorý je 4. písmenom abecedy autosugescie.

Štvrté cvičenie sa teda zameriava na nácvik nevôľovej regulácie činnosti srdca, ktoré ako je známe, tiež veľmi rýchle a silne reaguje na rôzne vplyvy z psychickej oblasti. Činnosť srdca si však človek obyčajne neuvedomuje, a preto si cvičenie kladie za úlohu ju v určitom zmysle odhaliť.Cieľom tohto cvičenia je teda naučiť sa pociťovať kľudný tlkot srdca v srdečnej krajine. Ľudia si svoje srdce uvedomujú vtedy, keď sú rozčúlení alebo udýchaní, teda vtedy, keď srdce pracuje na väčšie obrátky. Ak ležíme v kľude a nemáme náhodou horúčku pociťujeme tep srdca dosť obťažne.K nácviku “srdca” pristupujeme vždy po vyvolaní pocitov tiaže a tepla, alebo TEPLEJ TIAŽE a po krátkej a príjemnej chvíli pasívneho vnímania vlastného dychu. Potom si zľahka položíme pravú ruku na hruď v tom mieste, kde zvyčajne cítime tlkot srdca najviac.

Pokúsime sa vnímať jeho rytmus ako príjemnú hudbu. Pri každom výdychu sa ako vlna za vlnou šíri teplá tiaž do dlaní…, až do chodidiel… A popritom sa snažíme tichou, vnútornou rečou sami pre seba, vyslovovať v rytme srdca nasledovne slová a vety: – moje srdce tlčie pokojne a rovnomerne, – pokojne a presne…, pokojne a isto… Keď po niekoľkých cvičeniach dokážete objavovať zážitok srdca v hrudi istejšie, môžete vrátiť pravú ruku do pôvodnej polohy.

LIEČIVÉ PREDSTAVY

Pre objavovanie srdca je typické strácanie sa zážitku, akési jeho zahmlenie. Neznamená to však, že nám srdce nebodaj prestalo tĺcť, čo niektorých začiatočníkov aj trochu vyplaší. Znamená to len, že jeho spočiatku krehký vnem, je prehlušený vnemom výraznejším. Najčastejšie ním býva vlastný dych, ktorý môže mať pri autogénnom tréningu niekedy i podobu vzdychu. Niekto skôr ako srdce v hrudi objaví tep pulzujúcej krvi v prstoch. rúk. Pocíti vlnu pulzu, akoby v ozvene, vždy o niečo neskôr za úderom srdca. Pritom je užitočné, liečivé predstaviť si “vak so živou vodou” (imaginácia z rozhlasovej relácie), v ktorom je to naše srdce uložené. Vtedy zvyčajne pocítime, ako sa v okolí srdca šíri teplo, sprevádzané objektívne merateľným rozšírením koronárnych ciev a zlepšením prekrvenia samotného srdcového svalu. Mnohí absolventi autogénneho tréningu tvrdia, že práve objavenie zážitku srdca zásadne zmenilo ich postoj k životu vôbec a samozrejme i k tomu svojmu.

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

Citáty slávnych o srdci

AUTOGÉNNY TRÉNING,PSYCHOBALZAM

AUTOGÉNNY TRÉNING

12/05 edit 47 komentárov

AUTOGÉNNY TRÉNING

LIEK NA STRES – o relaxácii v súvislostiach.

Je skutočne AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES?

Život súčasného človeka dychtivo využívajúceho všetko dobré, čo prináša civilizácia poznamenali aj mnohé záporné vplyvy. Zhon, pracovná neistota, nervozita, málo spánku, informačná explózia, nepravidelná životospráva, osobné sklamania a konflikty, k tomu zopár káv, nejaké tie cigarety a zrazu prestávame byť a cítiť sa zdravými.

Vo vreckách, kabelkách, v zásuvkách písacích stolov zhromažďujeme rôzne lieky – ľahko dostupné a rýchle harmonizátory našich ilúzií a depresií. Niektorí z nás im zakrátko začnú veriť viac ako sami sebe. Pre iných cestu z problémov vyznačil pohárik “niečoho ostrejšieho”, tretí sa odreagujú “výbuchmi”, pri ktorých pourážajú aj tých, ktorí im podávajú ruku. A všetci do jedného sa časom ocitajú v slepej uličke. Z predmetu “umenie žiť” dostávame, aj po maturite či promócii, veľkú nedostatočnú.

V tejto situácii vystupuje do popredia čoraz naliehavejšie potreba viac využívať aj seriózne, vedecky overené postupy a metódy regulovania našich emócií, duševných procesov, i techniky zvyšovania odolnosti voči záťaži a stresu. Tak, aby sme si dokázali uchovať duševnú rovnováhu, chuť tvoriť a tešiť sa zo života a zdravia i vtedy, keď nesvieti slnko práve nad tou našou hlavou.

JE UVOĽNENIE SA UMENIE?

Väčšina ľudí sa domnieva, že ak chce – tak dokáže relaxovať. Lenže, ako potvrdzujú všemožné výsledky výskumov stresu a jeho dôsledkov, nie je tomu tak. Ľudia ocitajúci sa za istou hranicou psychickej záťaže a stresu sa už uvoľniť nedokážu. Ich vnútorné napätie ohrozuje nielen ich výkon (pracovný, športový), ale aj zdravie. Sami si to však o sebe nemyslia a tvrdia, že dokážu relaxovať. Priviesť ich k poznaniu, že majú v tomto smere rezervy je dosť často problém.

Túto skúsenosť výstižne popísala jedna z absolventiek kurzu autogénneho tréningu „ Myslela som si, že dokážem relaxovať, lenže už prvé cvičenia mi robili ťažkosti. Nevedela som sa pri nich odpútať od mojich starostí a problémov, ktoré rušili priebeh cvičení. Asi po dvoch týždńoch som začala tušiť o čom to celé je. Medzi tou mojou predstavou o relaxácii a skutočnou relaxáciou je asi taký rozdiel aký je medzi králikom a kráľom.“

Nič nie je také ťažké, ako veci zdanlivo najľahšie.

Prosím, urobte pokus: Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.

Existuje totiž akési robenie ničnerobením. Čosi ako vedomé, avšak nie vôľové pozabudnutie, vypnutie. A čo máme vypnúť? No predsa vtieravé myšlienky, obavy, úzkosť a sprievodné napätie! Svalové, neuropsychické, vegetatívne. Na to však, ako sa ukazuje, nestačí len spoznať, že sme v napätí, ale treba sa naučiť zmierniť ho alebo i celkom odstrániť. Až potom totiž môžeme od niekoho žiadať, aby niečo lepšie pochopil, aby prestal “robiť niečo”, o čom vlastne ani nevie, že to robí.

Viete, čo je to skutočná relaxácia?

Pozrite sa na mačku, ako leží a odpočíva, hoci aj na nepohodlnom izbovom radiátore. To dokonale poddajne uvoľnenie tela je nákazlivé. Chyťte ju za labku a poznáte, čo je to pravá relaxácia.

AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES

A tu sme zrazu uprostred všetkých ľudských a všeľudských zmätkov. Čím viac sa vzďaľujeme od prírody, od rastlín, od zvierat, tým viac sa vzďaľujeme i sami od seba a jeden od druhého. Tým väčší je vnútorný nepokoj, tým ostrejšie sú konflikty. Pôsobíme na seba vzájomne a ani nevieme ako. Sme v tomto smere takmer analfabeti. Topíme sa v pocitoch a napätiach, vinách i obvineniach a za racionálne vydávame i to, čo je len pôžitkárske alebo egoistické.

Niekto je v napätí, ktoré sa mu prejavuje i v hlase. Sám však o tom nevie, neuvedomuje si to. Ale pritom sa úprimne rozhorčuje, prečo ten druhý, napríklad na druhom konci telefónu, zvyšuje svoj hlas. Slová, dobré slová, akými sú napríklad “ďakujem”, “prosím”, “áno” možno vysloviť storakým spôsobom. Pritom ten posledný spôsob môže človeka, ktorému ich adresujeme, aj uraziť. Vieme o tom?

Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to, čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď tvrdí, že sebapoznanie je zo všetkého najťažšie. Svojim žiakom však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou, ktorej podstata nám dnes už nie je známa. Vieme však, že jej mottom bolo heslo:

“Uvoľnenú myseľ napadne tvorivá myšlienka rýchlosťou blesku!”

Ktovie, koľko spoločného mala táto procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť?

AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningy (audio)

I. lekcia kurzu autogénneho tréningu

Publikácia dostupná TU

Ako praktizovať autogénny tréning

Ešte viac

AUTOGÉNNY TRÉNING

autogénny tréning – 3. lekcia (audio)

Audio 14/02 edit 19 komentárov

autogénny tréning – 3. lekcia (audio)

Cieľom III. cvičenia kurzu je naučiť sa pozorovať svoj dych: pokojne, akoby nezúčastnene, nechať ho voľne plynúť, nijako neovplyvňovať svojou vôľou jeho rýchlosť ani hĺbku. A práve to je na tomto cvičení ťažké. Skúste to. Len čo zameriame svoju pozornosť na dýchanie, ktoré bolo do tejto chvíle úplne automatické, máme tendenciu s ním začať manipulovať.

Úvod 3. lekcie kurzu AT (učinkujú PhDr. Milan Kožiak, PhDr. Pavol Šrámek a priami účastníci kurzu)

Hudobno-slovné relaxačné cvičenie 3. lekcie kurzu autogénneho tréningu (interpret Ladislav Chudík)

Záverečná časť  3. lekcie kurzu autogénneho tréningu (diskusia, inštrukcie k domácim cvičeniam)

Tretie cvičenie – kľudný dych

Každý, kto pravidelne cvičil “tiaž” a “teplo” by sa mal už dobre uvoľňovať a vedieť rýchlo pohrúžiť do stavu príjemnej pohody a pokoja “autogénneho stavu” alebo tiež do tzv. alfa hladiny.

Znakom osvojenia prvých dvoch písmen abecedy autosugescie je skutočnosť, že pocit TIAŽE a TEPLA sa ako súhrnná predstava rozšíri po celom tele, čomu môžete pomôcť spojením oboch cvikov do jednej formulky “TEPLÁ TIAŽ”. Po dvojtýždňovom cvičení možno dosiahnuť tento stav v priebehu necelých dvoch minút. Celý algoritmus prvých dvoch cvikov je však vhodné z času na čas detailne “predýchať”.

Tretím a najdôležitejším písmenom abecedy autosugescie je v autogénnom tréningu dýchanie.

POKOJNE, NEZÚČASTNENE…

Napätie a stresy spolu s nedostatkom pohybu sa prejavujú aj na dýchaní: často je neprirodzene zrýchlené, a preto aj plytké a povrchné. Zdravý, pokojný, vyrovnaný človek dýcha bránicou. Trvale rebrové dýchanie neúmerne zaťažuje hrudné svaly a namáha spojená s neustálym zdvíhaním hrudníka sa prenáša najmä na krčnú chrbticu. Len budúce mamičky musia takto dýchať, pretože bránica už smerom dole nemá voľný pohyb.

Cieľom III. cvičenia nášho kurzu

je naučiť sa pozorovať svoj dych: pokojne, akoby nezúčastnene, nechať ho voľne plynúť, nijako neovplyvňovať svojou vôľou jeho rýchlosť ani hĺbku. A práve to je na tomto cvičení ťažké. Skúste to. Len čo zameriam svoju pozornosť na dýchanie, ktoré bolo do tejto chvíle úplne automatické, máme tendenciu s ním začať manipulovať.

Naučiť sa sledovať, len sledovať, “ako mi to samo” pravidelne, ticho, rovnomerne, úplne pokojne dýcha, je zmyslom tohto cvičenia. Teda nie “JA dýcham pokojne…”, ale “dýcha sa mi pokojne…”. Vdychujeme a vydychujeme len nosom.

Po navodení relaxácie, t.j. pocitu ťažoby a tepla, sa sústreďujeme na myšlienku “dych je celkom kľudný” . Účelom tohto cvičenia je naučiť sa pozorovať dýchanie a pritom s nim nemanipulovať, teda neovplyvňovať vlastnou vôľou rýchlosť dýchania, ani jeho hĺbku.

V tom je práve obtiažnosť tohto cviku. Ak začneme venovať pozornosť nejakej automatickej činnosti nášho organizmu, obyčajne tento automatizmus porušujeme; cvičením sa máme naučiť sledovať dýchanie bez takéhoto rušivého vplyvu. Máme sa poddať ukľudnujúcemu dojmu, ktorým kľudný dych pôsobí. Aby sa pri nácviku zdôraznila automatičnosť cvičenia, používajú psychológovia formulku “dýcha mi to”. Formulka “dýcham kľudne” ako zistíte nás zvádza, aby sme s dychom niečo zámerne robili, zrychľovali ho, spomaľovali, a pod. To je v autogénny tréning – 3. lekcia.

Cvičenie teda považujeme za zvládnuté vtedy, keď človek pri sústredení sa na svoje dýchanie dokáže vnímať jeho rytmičnosť a pravidelnosť, pričom do tohto procesu nezasahuje.

Najmä zo začiatku sa môže dýchanie prehĺbiť a nadobudnúť až charakter vzdychu. Takýmto a podobným prejavom treba nechať voľný priebeh. Ako sa objavili, tak aj odídu. Dýchanie pri tomto cvičení nemusí byť samo o sebe len pravidelné, jeho intenzita sa môže celkom prirodzene striedať.

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

Karol Machata - pán herec so zamatovým hlasom,PSYCHOBALZAM

Karol Machata – pán herec so zamatovým hlasom

27/01 edit 2 komentáre

Patrí k najstaršej generácii našich hercov a k najobľúbenejším umelcom minulého storočia. Zo sveta umenia sa však nenápadne stiahol ešte v roku 1998 a veľa o ňom odvtedy nepočuť. Jeho podmanivý hlboký a zamatový hlas sa však z našich duší nikdy nevytratí.

Za posledné dve desaťročia poskytol len jediný rozhovor, v ktorom však poodhalil rúško tajomstva zahaľujúce jeho život, lásky, strasti i radosti.

„Nie, neodchádzal som z divadla zatrpknutý. Rozhodol som sa tak sám. Prišla nová vlna, a tak som si povedal, že stačilo. Ale viacerí sme cítili, že je čas odísť. V divadelnej šatni som bol s Pištom Kvietikom a my sme si už dávnejšie hovorili, že pôjdeme do dôchodku. A keď z divadla odišla aj Zdena Grúberová, povedal som si, že odídem aj ja,“ zaspomínal si pán umelec v rozhovore pre Nový čas.

Tvrdí, že si teraz nažíva pekne v pokoji a má sa dobre. Jeho útočiskom je vila pod bratislavským Slavínom.

Manželka Marianna ho však navždy opustila pred šiestimi rokmi. Prežili spolu 58 rokov, ktoré opisuje ako nádherné.

Svoju celoživotnú lásku stretol v ochotníckom divadle u františkánov, kde začínal ako šepkár. Už ako dvanásťročný totiž začínal v rozhlase a venoval sa ochotníckemu divadlu.

„Bola odo mňa mladšia o jeden deň a jej otec bol letecký dôstojník. Jeden z prvých, ktorí lietali za prvej svetovej vojny v Taliansku so Štefánikom.“

Zlatý fond kinematografie by sa bez neho nezaobišiel.

Práve kvôli láske sa Karol Machata vlastne podujal vyštudovať konzervatórium.

Dovtedy bol totiž študentom vysokej školy obchodnej, ktorú však zamenil za dramatický odbor.

„Vysoká škola múzických umení vtedy neexistovala. S Mariannou sme spolu chodili päť rokov a na Silvestra v roku 1950 sme sa zobrali. O desať mesiacov sa nám narodil syn Marián. Dostal meno po mame.“

Neskôr sa dvojici narodil druhý syn Stašek.

„Keď sa dral na svet, tak sme hrali hru Surovô drevo od Bukovčana a moja postava sa volala Stašek. So Zdenou Grúberovou sme tam hrali mileneckú dvojicu. S manželkou sme si priali dievča, a tak si asi viete predstaviť, akými gestami mi zo zákulisia dávali najavo, že to nie je dcéra, ale syn,“ spomínal so smiechom.

Prvé úlohy stvárnil na divadelných doskách v Martine. Najviac zarezonovali napríklad jeho titulné postavy Geľa Sebechlebského (1952) a Jánošíka (1953).

A práve od roku 1953 bol celých štyridsaťpäť rokov členom Činohry Slovenského národného divadla v Bratislave. Dokázal stvárniť hrdinské úlohy, ale vynikal i v komediálnych či lyrických polohách.

Vo filme debutoval postavou slovenského letca v českom filme Vítězná křídla 1950 a odvtedy patril medzi najobsadzovanejších filmových a televíznych hercov.

Zlatý fond slovenskej kinematografie by sa bez neho nezaobišiel. Zahral si napríklad v snímkach Zemianska česť, Dáždnik svätého Petra, Prerušená pieseň, Pieseň o sivom holubovi, Polnočná omša, Zločin slečny Bacilpýšky, Hriech Kataríny Padychovej, Skrytý prameň, Červené víno, či Soľ nad zlato.

Pupočnou šnúrou pripútaný k divadlu

Ako podotkla aj jeho dlhoročná kolegyňa, divadelná režisérka Alena Horvátová, „nech už hral Karol Machata kdekoľvek – v divadle, vo filme, v televízií či v rozhlase – vždy bol jednoducho kráľ“.

Spomedzi „divadelných“ asi najčastejšie po boku Zdeny Gruberovej, Milky Vášáryovej a Márie Kráľovičovej.

„Hrala som s ním Rómea a Júliu a od tých čias mi závideli všetky ženy,“ zaspomínala si Kráľovičová.

Divadlo bolo skrátka jeho životom.

„Alma mater je divadlo. Nedá sa nič robiť, k nemu som pripútaný pupočnou šnúrou a jemu zostanem verný, dokiaľ budem vládať. Mám rád divadlo preto, že je to umenie momentu. Ďalším stupienkom kaskády, po ktorej človek kráča k ovládnutiu hereckej profesie, je rozhlas. Vždy, keď som pristupoval k mikrofónu, mal som pocit, že by som sa mu mal pokloniť…“

Práve vďaka neopakovateľnému zamatovému hlasu bol priam predurčený pre rozhlasovú tvorbu.

Jeho barytón bol skrátka žiadaný. S rozhlasom začínal už ako trinásťročný.

„Prešiel som všetkým: hlásateľskou prácou, využívali ma v rozličných pásmach, čítaniach na pokračovanie, v recitácii, účinkoval som v početných rozhlasových hrách, čítal som rozprávky, nahral psychobalzam…“ spomínal v jednom z dávnych rozhovorov.

Hrozná rana osudu

Jeho starší syn Marián vyštudoval medicínu, mladší Stašek na FAMU v Prahe kameru. Ako otcovi sa mu však stala najhoršia vec, aká ho mohla postretnúť. Stašek dostal ako 45-ročný embóliu pľúc a zomrel.

„Bola to pre nás strašná rana. Manželka z toho žiaľu ochorela a ja som potom z divadla odišiel.“

Pani Marianna sa už z tohto nešťastia nikdy celkom nespamätala.

Karol Machata si rodinnú tragédiu aspoň sčasti kompenzoval úspechmi v kariére. V roku 1979 mu udelili titul národný umelec.

Za významné zásluhy v oblasti divadelnej, filmovej a rozhlasovej tvorby mu prezident v roku 2003 udelil štátne vyznamenie Pribinov kríž II. triedy.

V roku 2005 si prevzal cenu Tatrabanky za umenie a v roku 2008 získal cenu OTO a bol uvedený do Siene slávy.

Koncom uplynulého roka mu chcel Cenu ministra kultúry udeliť i Marek Maďarič. Nepochodil však.

„Pre ministra kultúry Marka Maďariča by bolo poctou oceniť jedného z našich najvýznamnejších slovenských hercov Karola Machatu.

Rešpektuje však to, že sa už pred rokmi takmer úplne uzavrel a nekomunikuje ani so svojím domovským Slovenským národným divadlom,“ uviedol Maďaričov hovorca Jozef Bednár.

„On je už taký. Všetky tieto veci usekol a pokariérne vyznamenania ho nezaujímajú,“ zhodujú sa umelcovi známi.

Divadlo ako rodina

Na to, čo v pracovnej oblasti dokázal, je však herec patrične pyšný.

„Nerád sa chválim, ale ja som toľko toho nahral, až som závidel kolegom, ktorí nehrajú. Považujem sa za jedného z ťahúňov, akými boli napríklad Ctibor Filčík či Julo Pántik. Ale boli to pekné časy, v divadle sme boli ako jedna rodina.“

Medzi kolegami vždy patril medzi najväčších vtipkárov. Jeho pamäť uchováva toľko spomienok, že by mohol napísať riadne hrubú knihu.

Aj tak ho však viac ako spomienky teší rodina. Má totiž štyri vnúčatká a tri pravnúčatká.

„Keď odo mňa odídu, nefunguje telefón, zapatrošia všetky ceruzky… Veľmi sú živé.“

Zdroj: Korzár 18. jan 2015

Na tomto mieste je vhodné uviesť, že bez podpory Karola Machatu by slovenský Psychobalzam nikdy nebol vznikol. … a pravdepodobne ani český. On prišiel s aj návrhom, otázkou “a prečo by sme nemohli urobiť aj českú verziu? bratia česi budú iste radi”. Keď prišla na pretras otázka kto ho načíta, potom čo ochorel Jiří Adamíra, ktorý ho mal nahovoriť a olympiáda sa blížila, bol to opäť Karol Machata, ktorý povedal “však predsa primár Sova”. Keď videl, že nám “nezapína” – koho tým myslel, dodal “…, však ten z nemocnice na kraji mesta”. Hoci bol vo svojom návrhu dobroprajný, evidentne ho pobavilo, že niekto nepoznáva primára Sovu.

Potom s úsmevov dodal “nebojte sa – ja to vybavím” a bolo vymaľované!

Slovenský Psychobalzam, prednes Karol Machata (ukážka)

Karol MACHATA “Radosť zo života” RTVS 31.10.2021

AUTOGÉNNY TRÉNING

Aj výborný učiteľ môže nad sebou stratiť kontrolu. Prečo?

26/01 edit 4 komentáre

Aj výborný a trpezlivý učiteľ môže nad sebou v triede stratiť kontrolu. O koncentráciu na učenie žiakov ho môže obrať frustrácia či pocit ohrozenia, ktorý sa objavuje so šikanou zo strany kolegov či nadriadeného.

"Čo majú znamenať tie známky?“ http://www.burjanoskole.sk — “Čo majú znamenať tie známky?“
www.burjanoskole.sk

Kde sa mobbing a bossing v školstve berú? Psychológ a pedagóg Miron Zelina hovorí, že vysoká záťaž či viac stresov oproti minulosti spôsobujú na pracoviskách napätie, nervozitu, impulzívne reakcie alebo uzatváranie sa do seba.

“Takými stresmi je veľa úloh v určitých časových úsekoch, byrokracia, časté zmeny predpisov, čo vedie k chybám a ku konfliktom. Ďalej je to nedostatok učebníc a dobrých metodických materiálov, čo sťažuje prípravu na vyučovanie,” približuje.

Pod stres sa však podľa odborníka podpisuje aj zhoršujúce sa správanie žiakov k učiteľom, no aj rodičov k učiteľom. A zároveň… “Riaditeľ niekomu povolí ďalšie vzdelávanie, niekomu nie, niekoho odmeňuje, iného nie, niekto má veľa nadpočetných hodín, iný nie, a tak ďalej,” podotýka Zelina.

Kto sa s kým pozná

Podľa viceprezidenta Slovenskej komory učiteľov Vladimíra Crmomana pretrvávajú v školstve socialistické mechanizmy. Šikana, ako tvrdí, vzniká tam, kde sa nadriadeným nestane človek na základe morálnych či odborných kvalít.

“Fungujú tam skôr mechanizmy, kto sa s kým pozná, kto je s kým kamarát, to je väčšinou dôvod narušených vzťahy na pracovisku,“ vysvetľuje.

Ak nadriadený vychádza z prostredia rodinkárstva alebo ho priamo zavádza, prostredie je náchylnejšie šikanovať.

Presadiť vôľu nasilu

Spriaznení ľudia vedia toho, kto má moc, podržať a nadriadený si vie dovoliť viac.

“Začne sa u neho prejavovať vedomie moci a prestáva rešpektovať základné pravidlá: počúvame sa, hoci niekto má iný názor, rešpektujeme sa, sme k sebe féroví. Ak nie je po jeho, presadí svoju vôľu nasilu,“ komentuje jav Crmoman.

Následne sa podľa neho začnú k presadzovaniu vôle pridružovať i veci, pri ktorých klesá ľudská dôstojnosť.

“Už to nie je o tom, že zamestnanci sú partneri spolupráce, ale o tom, že niekto je vyššie, niekto nižšie a tomu, kto je nižšie sa to dá aj najavo. Vzniká odstup a prichádzajú javy, že si povedzme riaditeľ dovolí prísť do zborovne a na všetkých nakričať.“

Vplyv aj na žiakov

Šikanovanie kolegov či podriadených má svoj vplyv aj na samotných žiakov.

Frustrovaný učiteľ alebo učiteľ, ktorý sa cíti byť ohrozený, sa totiž nemôže dobre sústrediť na učenie. A nielen to. “Skôr a častejšie ho znervóznia aj menšie prehrešky žiakov. Žiaci vycítia nepohodu učiteľa, a tak sa netvorí dobrá klíma, v triede nie je uvoľnenosť, radosť, sústredenosť na učenie,” vysvetľuje Zelina.

Inšpekčné správy riešenia sťažností na učiteľov ukázali, že porušenie noriem správania sa zo strany učiteľa sú najmä preto, že učiteľ nezvláda stresové a konfliktné situácie.

Podľa odborníka je dôvodom vplyv emócií, únavy, často pocit krivdy, že niekde koná neprimerane či impulzívne.

“Inak to môže byť veľmi dobrý učiteľ, ovládajúci etiku učiteľa, metódy, didaktiku, ale napríklad na tej piatej vyučovacej hodine je vyčerpaný, bossingom znervóznený, žiaci ho provokujú svojou nedisciplinovanosťou a v takomto psychickom stave urobí niečo alebo povie niečo nevhodné, čo potom ľutuje.”

Stanislava Harkotová

Odkaz na pôvodný zdroj

AUTOGÉNNY TRÉNING

WORKOHOLIZMUS

20/01 edit Jeden komentár

WORKOHOLIZMUS

Najdôležitejšie je vedieť spomaliť, tvrdí psychológ

Hoci je pojem v poslednom čase doslova módny, nejde o nič nové.

Workoholizmus

nepomenúva nič nového pod slnkom, problémy s prepracovanosťou, preťaženosťou, psychickým vyčerpaním, súvisiacim s problémom odpútať sa od nejakej myšlienky, nápadu alebo zanietenej činnosti sú u nás známe od úsvitu dejín. Samotní ľudia, ktorí sú až chorobne posadnutí prácou len ťažko dokážu postrehnúť, kedy sa dostanú na hranicu svojich možností.

Nezbadáme ako sa meníme.

Človek nemá zmyslový analyzátor na postihnutie kontinuitných zmien v čase, t. j. zmien, ktoré sa uskutočňujú plynule, nebadane, tak ako sadá prach. Nezbadáme, ako sa staneme alkoholikmi, závislými od cigariet, drog či od niečoho, čo nám dovoľuje únik do zabudnutia. Nezbadáme ani, ako sa staneme rutinérmi, cynikmi, apatickými, ako sa vzdávame ideálov. Musí byť vždy niekto ďalší, ktorý signalizuje, že sa týmto spôsobom posúvame.

Sú šéfovia firiem, ktorí workholikov, napríklad počítačových maniakov, priam zbožňujú, samotné blízke okolie však workoholikov nechváli. “Jedným z najdôležitejších signálov pracovných neurotikov je narúšanie sociálnych vzťahov, prerušenie normálnej komunikácie. Strácajú schopnosť vychádzať s inými ľuďmi, rozpadá sa im manželstvo, stávajú sa konfliktnými, problémovými, ocitajú sa izolovaní. Stále žijú v zhone, všetko, čo sa priamo netýka práce, ich len zdržuje a obťažuje.

V každom prípade, ak sa začnú pridružovať poruchy sústredenia a iné zdravotné problémy, treba zájsť za lekárom. Je jedno, čo nás ženie k tomu, aby sme sa v práci prepínali, aj tí, ktorí sa obetujú pre nejaké vznešené myšlienky a ciele, keď nebudú rešpektovať biologické zákonitosti, lebo sa riadia heslom radšej sa opotrebovať, ako zhrdzavieť, nakoniec obetujú nielen seba, ale aj tú vec, pre ktorú sa obetovali.

Workoholizmus – riziko prepracovanosti

hrozí omnoho viac ľuďom, ktorí sú vychovávaní k dôslednosti, systematickosti ako u jedincov, ktorí boli vychovávaní v atmosfére etického relativizmu, nejednoznačnosti, neurčitosti. Naša spoločnosť si podľa jeho slov doslova pestuje atmosféru neurčitosti, dokonca v dohodách a zmluvách, čo je tiež jedna z príčin ďalšieho stresogénneho vplyvu, ktorý pôsobí neurotizujúco na spoločnosť, na ľudí v hospodárskej sfére, na manažérov. Rôzne prieskumy správania sa ľudí v najrôznejších povolaniach a situáciách poukazujú na to, že v prevencii ťažkých zdravotných dôsledkov workoholizmu je rozhodujúca naša schopnosť alebo neschopnosť spomaliť životné tempo. Utekáme do konzumu, do stále väčšieho chvatu a chaosu. Z nášho života sme doslova vyhnali jemnosť, ticho, skromnosť, láskavosť, pravdu, statočnosť i sebaúctu. Šliapeme si po nich ako tí, pri privatizačných korytách. Pritom schopnosť stíšiť sa, rozjímať a zamyslieť sa nad videným, počutým, nad svojimi činmi a činmi našich blízkych je v našej psychike pre zachovanie normality nenahraditeľná” .

SME.sk