Rádio MELÓDIA vysielalo koncom 80. rokov z rozhlasovej Pyramídy v Bratislave na VKV – od mája 1986 cca do roku 1990 – ako jediný slovenský okruh na území celého Československa.
Jeho programovou náplňou bola výlučne orchestrálna a inštrumentálna hudba.
Toto rádio “bez slov” založil a šéfoval mu Ľuboš ZEMAN,
paradoxne textár, ešte predtým ako vybudoval Rock FM Rádio.
Možno ho oslovili verše o hudbe
* LEN HUDBA POVIE DOSLOVA I ČO SA NEPOMESTÍ DO SLOVA *
od Jána Buzzássyho zo zbierky Znelec.
℘
Ako rozhlasový psychológ som sa podieľal na personálnom budovaní Rock FM Rádia. Môžem zodpovedne vyhlásiť, že takých pracantov a entuziastov bolo v rozhlase viacero, ale ešte jedného takého , ktorý dokázal zanietiť pre dobrú vec desiatky budúcich kolegov a získať milióny rozhlasových poslucháčov – dokonca v celom Československu – som v tom čase – v rozhlase – už nestretol.
Ľuboš Zeman miloval a miluje život tak vrúcne, že iste aj nebesá počúvajú jeho piesne a jeho hudbu. 🙂
Ľuboš Zeman: Hudba je zvláštne esperanto/ zdroj: www.teraz.sk
℘
Rádio Melódia – rádio “bez slov” si získalo srdcia poslucháčov a bolo mimoriadne obľúbené medzi českými poslucháčmi, zvlášť medzi pražákmi.
Nadšené ohlasy prichádzali aj z rakúskeho, nemeckého, ale aj z poľského pohraničia.
V súvislosti s týmto rádiom uvádzam po prvýkrát sporadicky opakovane vyslovované hypotetické názory z rôznych zdrojov, že práve toto rádio Rádio Melódia, – rádio BEZ SLOV prispelo koncom 80-tich rokov k zmieneniu politického napätia v celom stredoeurópskom regióne. O.i. aj tým, že ho bolo často počuť z reproduktorov v záhrade vyslanectva Nemeckej spolkovej republiky v Prahe, kde ho počúvali tisíce Nemcov, k torí sa pokúšali cez Prahu emigrovať na Západ. … a hrozil tam škandál nepredstaviteľných medzinárodných i humanitárnych rozmerov. Vraj tí Nemci v tom počúvaní Rádia Melódia pokračovali aj pri svojej ceste Trabantami a Wartburgami do Maďarska, ktoré im otvorilo hraničné priechody do Rakúska. Tam sa mi stopa sledovanosti RÁDIA MELÓDIA stratila. 🙂
Potom prišiel November ´89 a rádio prestalo, z mne neznámych príčin vysielať.
PREČO?!
℘ ℘ ℘
Tie preferencie počúvanie Rádia Melódia nemcami putujúcimi z Nemeckej demokratickej republiky na Západ, cez územie Československa a Maďarska mali aj svoje objektívne príčiny.
Prvou, technickou príčinou bola skutočnosť, že práve Rádio Melódia malo od začiatku svojho vysiela výborné pokrytie výkonnými vysielačmi na celom území štátu, čo bol nebývalý a prekvapivý výkon Čs. telekomunikácii. Medzi rozhlasovými technikmi sa hovorilo, že práve Melódia mala lepšie pokrytie územia republiky ako prvé rádio štátu – stanica Hviezda. 🙂
Druhou, nezanedbateľnou psychologickou príčinou bola skutočnosť, že rádio vysielalo minimum slovnej komunikácie, ktorá bola navyše v slovenčine a ktorej nemci nemohli rozumieť, s výnimkou názvov skladieb, mien hudobných skladateľov, orchestrov, názvov albumov a pod. , Tie boli často uvádzané v angličtine. To mohlo vyvolávať u nich pocity, že nie sú v celkom cudzom prostredí a dokážu mu rozumieť.
℘
Ak sa občas zasvätene hovorieva, že vojny vyhrávajú kuchári tak v tomto zmysle možno povedať, že vojnám zabraňuje hudba. Pekná melodická hudba skôr do tanca ako do pochodu upokojuje srdce i myseľ a zaháňa úzkosť a strach, ktorý spôsobuje skratové konanie ľudí. .
Málo známy príbeh RÁDIA MELÓDIA to potvrdzuje.
℘
Za zmienku iste stojí skutočnosť, že o internete nebolo v tých časoch ešte ani chýru, ani slychu.
Možno aj preto som o tomto úžasnom Rádiu nenašiel na internete takmer žiadnu zmienku, čo mi je ľúto.
Posúďte aká hudba sa tam hrala.
℘℘℘
Stala sa súčasťou môjho archívu. Hold niekto zbiera známky, niekto iný hocičo iné, mne – zo slov unavenému psychológovi na dôchodku – sa stalo záľubou jej poznávanie a počúvanie.
Za každou jednou zo 180-tich ikoniek desaťročia nahonobeného archívu sa skrýva jeden dirigent s jeho úžasným orchestrom, prípadne vynikajúci sólisti – gitaristi, trubkári, saxafonisti, … . V niektorých prípadoch aj s viac ako 20-timi digitalizovaným LP či CD platňami.
Nie je možné zdieľať celý hudobný archív inštrumentálne hudby, ak však bude záujem aspoň trochu konkretizovaný pokúsim sa nájsť cestu zdieľania vybranej hudby na želanie, ON DEMAND – aj na tejto stránke.
Pyramída budova Slovenského rozhlasu Bratislava
℘
V obnovenej tradícii Rádia Melódia pokračuje relácia Bez Slov vysielaná na Rádiu Regina, ktoré od svojho vzniku ponúkla svojim poslucháčom stovky orchestrálnych melódií z rozhlasového a televízneho archívu. Jej redaktorom a moderátorom je Martin Jurčo. Relácia mala 5.októbra 2025 svoje 550 vydanie!
Martin Jurčo s televíznym archivárom Milanom Antoničom
Záslužné a neúnavné hľadanie Martina Jurča vo všemožných archívoch doslova zachránilo mnoho inštrumentálnych a orchestrálnych skladieb v interpretácii českých a slovenských orchestrov a štúdiových skupín, napr.: Filmový symfonický orchester, ORCHESTR STUDIO BRNO, Tanečný orchester Československého rozhlasu v Bratislave, Big Band Radio Bratislava, ORCHESTR GUSTAVA BROMA, TRADITIONAL CLUB BRATISLAVA, Veľký sláčikový orchester Československého rozhlasu v Brne, ORCHESTR JOSEFA VOBRUBY, Tanečný orchester Jaroslava LAIFERA, TANEČNÝ ORCHESTER SILOŠA POHANKU, Ostravský rozhlasový orchestr, ORCHESTER VLADA HRONCA, Štúdiová skupina Vlada Valoviča ,Cappella Istropolitana, …
pôvodný ORCHESTER GUSTAVA BROMA
neskôr pod taktovkou Vlada Valoviča
VIAC TU
Kliknutie na obrázok vás prepojí na živé vysielanie Rádia Regina
Často zverejňované postrehy a skúsenosti rodičov potvrdzujú, že deti mimoriadne senzitívne reagujú na hudbu. Je veľa článkov, blogov i výskumov, ktoré sa odvolávajú na účinky rôznych hudobných žánrov na detskú psychiku.
Radosť z hudby, zdroj: iStockphoto
V poslednom období sa začali objavovať úvahy a hypotézy o pôsobení hudby na tehotné mamičky a sprostredkovane aj na ešte nenarodené deti.
Najnovší výskum Mexickej univerzity tieto predpoklady v mnohom potvrdil – hovorí muzikoterapeutka a psychoteraeutka Anna Neuwirthová z Katedry teórie a dejín umenia Ostravskej univerzity.
Hudobná terapeutka Mgr. Anna Neuwirthová, Ph.D. Foto: Aleš Honus
“Hudba má skutočne významný vplyv aj na nenarodené dieťa. Počas tehotenstva sa plod postupne učí vnímať okolité zvuky a reagovať na ne. Práve hudba môže zohrávať kľúčovú úlohu v jeho vývoji, od stimulácie mozgu až po vytváranie emocionálneho puta medzi matkou a dieťaťom, … “
zdroj: video-interview vysielané v Studio ČT 24 (07. 02. 2025)
Vedci hovoria, že najlepšie dieťatko už v tele matky reaguje na jednoduché, pravidelne sa opakujúce zvuky a melódie. Prvé zvuky, ktoré dieťa počuje ešte počas vývoja u svojej matky, sú zvuk jej srdca alebo zvuk plodovej vody. Preto majú deti rady zvuky, ktoré im pripomínajú pobyt v brušku. Tie hlasné, príliš rýchlo sa meniace tóny, ich skôr vyrušujú čo dokážu dať najavo a každá mamička to potvrdí.
https://youtu.be/ealxD_LKAqg
https://youtu.be/i0U7P1BAd24
Čím je bábätko v brušku väčšie, tým lepšie dokáže vnímať zvuky okolo seba. Čím viac sa matka prihovára svojmu bábätku a čím viac mu spieva, tým lepšie to vplýva na jeho nervovú sústavu. Čo sa týka výberu hudby, je to v postate na vás.
“Rovnako je to aj po pôrode. Napríklad, u predčasne narodených detí, sa používa muzikoterapia ešte v nemocniciach, kde sa novorodeniatkam púšťa ukľudňujúca hudba ako spev vtákov alebo zurčanie potôčika. Je dokázané, že po narodení dieťa ukľudní pokojná hudba, ktorá má pravidelné tóny a pripomína zvuky z matkinho tela.
Pre deti je pôrod veľmi stresujúci, pretože sa musia vyrovnať s novým prostredím a často bývajú oddelené na niekoľko hodín od matky. Preto sa v niektorým pôrodniciach rozhodli, že toto stresujúce obdobie pomôžu detičkám prekonať vďaka hudbe. Napríklad predčasne narodené deti hudba upokojuje a tak lepšie priberajú rastú.
I. Allegro aperto 47:53
III. Rondo. Allegretto 55:56
6 Piano Sonata No. 11 in A Major, K 331: III. Alla Turca 1:01:37 7 Lucio Silla, K. 135: Ouverture. I. Molto allegro 1:05:16 8 Eine Kleine Nachtmusik in G Major, K. 525: III. Minuetto 1:08:59 9 Symphony No. 36 in C Major, K. 425 “Linz”: III. Menuetto 1:11:22
10 Divertimento in D Major, K. 251
I. Allegro molto 1:14:37
II. Minuetto 1:19:16
III. Andatino – Allegretto 1:23:03
IV. Minuetto con variazione 1:26:38
V. Allegro assai 1:30:44
11 Lucio Silla, K. 135: Ouverture. III. Molto allegro 1:35:59 12 Le Nozze di Figaro: “Non Più Andrai, Farfallone Amoroso” 1:37:39 13 Flute Concerto No. 1 in G Major, K. 313: I. Allegro maestoso 1:40:58
Ana Vidovic, Anna Vidovič (* 8. november1980) je dievča z chorvátskeho mestečka Karlovac neďaleko Záhrebu. Na gitare začala hrať keď mala 5 rokov. Priviedli ju k nej starší súrodenci, brat Viktor (gitarový samouk) a sestra Silvia (vtedy žiačka hry na klavíri), ktorá malú Annu učila čítať noty. Zrejme intuitívne vycítili jej vrúcny vzťah k tomuto hudobnému nástroju a všemožne ju spoločne s rodičmi pri prvých detských krokoch podporovali.
℘
Ana Vidovic Untermyer Gardens Conservanc, New York, source: https://www.facebook.com/barbigracner
Už ako 7 ročná mala prvé verejné vystúpenie a v 11 rokoch vystupovala na medzinárodnej scéne. Vo veku 13 rokov sa stala najmladšou študentkou na prestížnej Národnej hudobnej akadémii v Záhrebe, kde študovala u chýrneho profesora Istvana Romera.
Onedlho, už pri jej prvých vystúpeniach sa začal prejavovať jej mimoriadny talent, ktorý časom dozrel v obdivovaný dar jedinečnej MUZIKÁLNOSTI.
Ana Vidovic je dnes vyhľadávanou hudobníčkou v hre na klasickej gitare nielen pre jedinečný, krásny tón a precíznu techniku, ale aj celkový distingvovaný prejav jej osobnosti. Odborníci ju zaraďujú medzi elitných hudobníkov sveta.
GUITAR HERO: A master of classical guitar, Croatia’s Ana Vidovic will kick off the Lively Arts season zdroj: www:/wiscnews.com/
℘
℘
℘
℘
℘
Zoznam jej hudobných ocenení , rovnako ako zoznam miest kde úspešne vystupovala je dlhý. Zrejme pre záujemcov bude najvhodnejším spôsobom jeho sprístupnenie uvedením dostupných odkazov.
Dôkazom môže byť aj to, že práve v deň zverejnenia tohoto blogu ( 17.7. 2024) mala Ana Vidovic v Tokiu úvodný koncert svojho japonského turné vypredaného s veľkým predstihom.
℘
℘
Untermyer Gardens Conservanc, New York, source: https://www.facebook.com/barbigracner
℘
℘
Veľavravná fotografia z koncertu Any Vidovič v Tokyu v roku 2024
℘
℘
So svojími priaznivcami bola v kontakte aj počas pandémie Covid a pripravila pre nich celý rad streamov.
Francis Goya (Francis Weyer) sa narodil do hudobníckej rodiny v belgickom meste Liege (*16.máj 1946) .
Francis Goya (Francis Weyer) jeho súrodenci a rodičia. Po kliknutí VIAC.
Nahral päťdesiat albumov, z ktorých mnohé dosiahli zlatý alebo platinový status. V roku 1975 sa vydal na sólovú dráhu, zmenil si meno na Goya. Hneď jeho prvý sólový singel Nostalgia sa stal medzinárodným hitom. Nasledujú mnohé ďalšie ozdobené zlatými a platinovými platňami nielen v Európe, ale aj Ázii a Južnej Amerike.
V roku 1981 sa stáva prvým umelcom v histórii, ktorý v čase vrcholiacej studenej vojny vystupoval v Moskve s prestížnym orchestrom Bolšoj a nahral tam jedinečnú platňu. Udalosť, na ktorú sa dodnes spomína bola na “ruský spôsob” sprevádzaná balalajkami a chórom 50 spevákov.
℘
℘
Nostalgia
℘
Russian Love Songs
℘
℘
℘
℘
℘
℘
℘
[ 00:00 ] 1. Again [ 02:56 ] 2. It might as well be spring [ 06:25 ] 3. My happiness [ 09:55 ] 4. Melodia [ 13:18 ] 5. Guilty [ 16:31 ] 6. Blue Moon [ 19:46 ] 7. Golden earrings [ 22:55 ] 8. Symphonie [ 25:57 ] 9. Mona Lisa [ 29:25 ] 10. Heaving you by my side [ 32:44 ] 11. The things we did last summer [ 36:25 ] 12. Now is the hour
Najlepší gitaristi – the best Guitarists – vol.2 –
Claude Ciari
La Playa La Playa La Playa La Playa La Playa La Playa La Playa
počúvajte gitaru čo spieva – každému ten najmilší, najkrajší príbeh
℘
Claude Ciari sa narodil v Nice, Côte d’Azur (Francúzsko), v roku 1944 talianskemu otcovi a rumunskej matke. Fotografia na stránke Holocaust Memorial Museum hovorí, že ako malému chlapcovi mu do života kruto zasiahol holocaust a nacistické prenasledovanie. Našťastie to jeho talent nezničilo.
Ten sa začal prejavovať už v skorom detstve a ako gitarový hráč začal upútavať pozornosť poslucháčov ako jedenásťročný. Keď mal šestnásť rokov, pripojil sa k rockovej skupine „Les Champions“ ako hlavný gitarista. Skupina sa stala najlepšou inštrumentálnou skupinou vo Francúzsku. Claude, vedomý si svojho talentu, sa rozhodol v roku 1964 pokračovať vo svojej kariére sám a dať voľný priechod svojej vášni pre gitaru a country hudbu na 12-strunovej gitare. Nahral album s rumbou „La Playa“, ktorý sa stal hitom v 45 krajinách. Mal 20 rokov a na svojom konte mnoho miliónov predaných platní.
Claude sa v roku 1974 presťahoval z Francúzska na Tahiti. Jednou z krajín, kam chodieval často vystupovať bolo Japonsko. Tam stretol svoju japonskú manželku, ktorá bola modelkou. Majú dve deti a Claude v roku 1985 nakoniec prijal japonské občianstvo. Odvtedy žije v Japonsku.
Claude nahral viac ako 50 albumov a vystupuje v mnohých krajinách, píše soundtracky pre televízne programy a stále vystupuje aktívne na pódiu, v televízii a rádiu.
℘
℘
℘
01. Le Premier Pas (0:00) 02. Amsterdam Sur Eau (4:12) 03. El Bimbo (7:31) 04. Nabucco’s Guitar (10:17) 05. Solenzara (13:09) 06. Ramona (15:40) 07. La Playa (19:00) 08. La Chanson Pour Anna (21:48) 09. 13 Jours En France (25:15) 10. Danny`s Theme (27:02) 11. Adoro (29:12) 12. How Deep Is Your Love (32:14) 13. Concierto De Aranjuez (35:57) 14. Sans Toi Mamie (41:10) 15. Hymne A L`amour (43:35) 16. Romance D`amour (47:12) 17. Maria Elena (50:19) 18. Les Parapluies De Cherbourg (53:24) 19. Il Etait Une Fois Dans L`ouest (57:00) 20. Johny Guitar (1:00:29) 21. The Music Played (1:02:54)
Najlepší gitaristi – The best guitarists – vol.1 – ARMIK
℘
Armik Dashchi
Gitarista ARMIK,
celým menom Armik Dashchi je gitarista iránsko-arménskeho pôvodu , ktorý žije a tvorí v USA. Odborníkmi je vnímaný ako zaklateľa hudobného štýlu New Flamenco .Nahral viac ako 30 albumov, z ktorých viaceré sa dostali medzi najlepšie albumy roka..
Jeho talent sa prejavil už v siedmich rokoch keď bez vedomia rodičov vymenil svoje hodinky za klasickú gitaru na ktorej spočiatku tajne cvičil v pivnici. Vo veku deviatich rokov absolvoval Armik formálne skúšky v hre na gitare a ako 12 ročný sa stal profesionálnym hudobníkom.
V prípade, že sa videofilm nezobrazí skúste nasledovný automaticky prehrávaný zoznam skompletizovaný podľa priloženého playlistu.
Satelit-C-Music-Play-listBond Girls
C MUSIC TV sa od svojho vzniku v roku 2007 zameriava na klasickú a filmovú hudbu. Od roku 2017 sa ako C Music+ stala súčasťou spoločnosti Stingray iConcerts. V súčasnosti je prostredníctvom satelitov (free SAT) a káblových rozvodov dostupná vo viac ako 80-tich krajinách Európy, Ázie a Afriky.
otvoríte kliknutím na obr.
Táto asertívna spoločnosť sa medzičasom stala globálnym poskytovateľom hudobných služieb a popri hudobných televízií vlastní aj niekoľko desiatok rozhlasových staníc, prémiových TV 4K UHD, ponúka karaoke produkty, hudobné nosiče a aplikácie na internete.
Je otázkou či táto globalizácia trhu s hudbou bude na prospech kvality hudobnej kultúry.
Vanesse-Mae
Hudba …, Tanec …, Spev …, svet plný krásy a zázrakov
Valčík č.2 Dmitrija Šostakoviča je nepochybne jedným z najznámejších valčíkov. Ale kto pozná Prvý valčík?
Autor MrTheNaw použil pri tvorbe klipu scény z filmov: Leopard (Il Gattopardo) od Luchina Viscontiho z roku 1963. Anna Karenina od Maurizia Millenottiho z roku 1997, Anna Karenina od Joe Wrighta z roku 2013, Fanfan & Alexandre od Alexandra Jardina z roku 1993, Vojna a mier , Televízny seriály z roku 2007, The Young Victoria od Jean-Marca Valléeho z roku 2009 a tiež - Valčík Dagmara a Artura (1. svadobný tanec) z roku 2011.
Vo svete známy Valčík č.2 (The Second Waltz) má v Rusku názov Ruský valčík. Tajomstvo kedy a ako skladateľ skomponoval túto nádhernú hudbu si vzal Šostakovič so sebou. Životopisci však spájajú históriu jeho vzniku s jeho pôsobením v ideologicky podozrivom Štátnom jazzovom orchestre ZSSR niekedy v roku 1936. V roku 1941 boli všetci členovia orchestra odvedení do armády a v bojoch s Wermachtom väčšina z nich zahynula. Stratili sa aj všetky archívy a záznamy týkajúce sa činnosti orchestra.
Až o 15 rokov neskôr (1955) zaznel tento valčík znovu. Nie však v koncertných , ale vo filmových sálach. Režisér filmu “Prvý sled” Michail Kalatozov, prizval k spolupráci Šostakoviča, ktorý pre film zložil hudbu vrátane Ruského valčíku.
Samotný film však veľmi nazaujal a tak si nikto ani nevšimol aký nádherný valčík v ňom zaznieva.
Medzitým sa hudobný archív skladateľa stratený počas vojny sa objavil v zahraničí, v Holandsku. Aj odtiaľ si však “Second Waltz” tiež dlhšie hľadal cestu k svojej sláve. Hlavnú úlohu v jeho popularizácii zohral americký režisér Stanley Kubrick, v ktorého filme “Eyes Wide Shut” (Očarujúca vášeň) očaril tento valčík celý svet. (Zdroj: Perish.info)
Valčík č.2 je dnes už nepochybne jedným z najznámejších valčíkov. Ale kto pozná Prvý valčík?
Ak existuje valčík č. 2, mal by predsa existovať aj Valčík č. 1. Niektorí historici považujú Valčík č. 1 za valčíkový motív zahrnutý v predstavení Jazz Suite vyššie spomínaného Štátneho jazzového orchestru ZSSR . Iní sa domnievajú, že Valčík č. 1 napísal Šostakovič pre film „Zlatá hora“ od Sergeja Yutkeviča z roku 1936.
Autor videoklipu VidMak použil scény z filmov: „Vojna a mier“ z roku 1966 Sergeja Bondarčuka, „Leopard“ (Il Gattopardo) od Luchina Viscontiho z roku 1963. Anna Karenina od Maurizia Millenottiho z roku 1997, Anna Karenina od Joe Wrighta z roku 2013, Fanfan & Alexandre, autor: Alexandre Jardin z roku 1993, Vojna a mier, televízne seriály z roku 2007, a Vojna a mier (Andrej a Nataša), televízne seriály BBC z roku 2016.
Následne sa viacerí tvorcovia pokúšali vrátiť tento valčík späť do ruského kultúrneho a historické prostredia formou video kompilácií rôznych filmových scén. Nakoľko boli ich snahy úspešné môžete teraz posúdiť sami.
https://youtu.be/WPjNphbbla0
Scény videoklipu pochádzajú z francúzskeho filmu „Fanfan - vôňa lásky“ režiséra Alexandre Jardin z roku 1993, v ktorom hrali Sophie Marceau a Vincent Perez.
Scény vieoklipu pochádzajú z britsko-amerického filmu "The Young Victoria" (Kráľovná Viktória) režiséra Jeana-Marca Vallée (2009) s Emily Bluntovou a Rupertem Friendem v hlavných úlohách.
Autorka videoklipu Andreea Petcu použila scény z britsko´-amerického filmu (2015) "Cinderella" (Popoluška). Réžia: Kenneth Branagh. Hrajú: Lily James, Cate Blanchett,
Ak sa po kliknutí na prehranie tohoto videa zobrazí info: Video nie je k dispozícii kliknite na “Prehrať na YouTube”.
Valčík Nataše Rostovej a Andreja Bolkonského z adaptácie Vojny a mieru od Sergeja Bondarčuka z roku 1967 od Leva Tolstého. Účinkujú Ľudmila Saveljevová, Viačeslav Tichonov a Sergej Bondarčuk.
V nasledujúcom videu tancuje Sophie Marceau s Vincentom Perezom vo filme “Fanfan”
Ak sa po kliknutí na prehranie tohoto videa zobrazí info: Video nie je k dispozícii kliknite na “Prehrať na YouTube”.
Autor videoklipu François-Xavier Dubois napísal: "Nataša Rostová je jednou z najvýraznejších postáv v majstrovskom diele Leva Tolstého Vojna a mier - jeden z mojich najobľúbenejších románov všetkých čias ... V tretej časti druhej knihy sa Nataša zúčastňuje svojho vôbec prvého veľkého plesu na cárskom dvore. .. Tostoj je venuje niekoľko kapitol: veľký spisovateľ tam dosahuje vrcholy psychologickej analýzy pri vyvolávaní ambivalentných emócií - plachosť, obavy, neznesiteľné čakanie na pozvanie, vzrušenie, ktoré Natašu sprevádza i na plese.
... Na podnet Pierra Bezoukova ju princ Andrey nakoniec vyzve, aby zatancovala valčík. Victor Hugo by to nazval spojením dvoch hviezd. Podľa viacerých zdrojov zostáva majstrovská adaptácia Sergeja Bondarčuka najdrahším filmom v histórii (podľa Forbesu z roku 2005). Náklady na výrobu by dnes presiahli 700 miliónov dolárov. Práce na filmovej adaptácii Tolstého diela trvali dva roky a na natáčaní sa podieľalo 120 000 komparzistov."
To, že valčík dokáže anulovať silu zemskej príťažlivosti si všimol aj tvorca a režisér jedného z najúžasnejších sci-fi filmov “2001:Vesmírna Odysea” Stanley Kubrick. Zdalo sa mu vhodné spojiť valčíkovú hudbu so scénami vesmírnej krásy a beztiaže.
Posúďte ako sa mu to podarilo.
Blog "The Second Waltz & The First Waltz" napísal a priebežne edituje Milan Kožiak
inšpirované FB statusom Ondreja Jajcaja v skupine "Prešpurčina ešte nezgegla" 4.júla 2020
Zachovalá citara Kristíny Matulovej. Zdroj Ondrej Jajcaj
“V oblasti kde chodníky a cesty stúpajú, tam čo ulica sa volá Hlboká Cesta, žila “Buckeltante” – Hrbáčka. Svojím zjavom patrila ku kolorytu starého Prešporka. Maďarskí obyvatelia ( Poszonyi Lakosok ) ju zvali “Púpoš-aňu”. Nikdy sa nevydala, nechcela, mala v sebe tajomnú vzdorovitosť. Nežila však sama! Jej celoživotný ochranca a asi i milenec nebol nikto iný ako zámožný muž s menom Wicklain, ktorého pozostatok hrobky nájdete pri obvodovom múre cintorína Kozia Brána – hľadajte!
Bylinkárka prvá muzikoterapeutka v Prešporku
Táto prvá muzikoterapeutka v Prešporku
nebola rodom Prešporáčka! Narodila sa v bezprostrednej blízkosti ruín hradu Branč. ( Hrad Branč sa nachádza medzi Myjavou a Sobotišťom) A práve tam ju v roku 1866 stretol zámožný prešporák Wicklain. Tajomná príťažlivosť a láska, teda fenomén zastretý nekonečnou záhadnosťou, spôsobil, že A.Wicklain už nikdy nechcel inú Ženu! A tak Kristína Matulová putovala do Prešporka a tu navždy zakotvila. Vierovyznaním bola Evangelička, ale táto konfesia ju povahovo nevystihovala. Ona bola samorast! Od malička milovala rastliny a táto záľuba, táto afinita ju neopustila ani ako zhrbenú starenu. A zámožný Wicklain ju celoživotne v jej “rastlinných sklonoch” podporoval a kúpil jej aj mikroskop.
Mikroskop, ktorým skúmala náš mikrosvet. Zdroj:Ondrej Jajcaj
Perfektne sa naučila Nemecký Jazyk a následne čítala 1 000 stranové herbáre. Jej duch prahol po objavovaní a experimentoch. V jednej, staršej knihe objavila informáciu o švédskom Carlovi Line a jeho tvrdeniu, že” hudba jest na Floru blahodárna”. A tak Kristína, rodáčka z akéhosi Branča začala rastlinám hrať. Pri jej experimentoch sa jej najviac osvedčil hudobný nástroj Citara. Vypozorovala, že tón C je výborný stimulant pre Rybíz a tón E pre Cesnak! 🙂
Pressburger Adelsfamilien
Okolo r. 1900 prenikli jej pozorovania k ušiam mnohých členiek a členov tzv. Pressburger Adelsfamilien ( ušlachtilým rodom) a i tam sa začalo hrať rastlinám. Tieto “echtovné”, staré rody s tendenciou podceňovať privandrovalcov, museli uznať, že Kristína z pod Branča je prinajmenšom rovnako nadaná, ako ich dcérky s predikátom “von”… . Po 70 roku života sa Kristína začala výrazne hrbiť. A hrbatosť mala rýchlu progresivitu. Zomrela ako úplne zhrbená, až k zemi, ako 88 ročná v roku 1934.”
Zachovalá fotografia Kristíny Matulovej, Zdroj: Ondrej Jajcaj
Do dnešných dní sa zachovala jej Citara, na ktorej dlhé roky vyhrávala rastlinám.
( zo spomienok p. Platznerovej a Líškovej a starého A.Szilarda – per orálne svedectvo.)
autor: Ondrej Jajcaj pre FB Prešpurčina ešče nezgegla!
Staronemecká citara
Encyklopédia BELIANA popisuje citaru, citera [gr. > nem.] ako jednoduchý brnkací strunový hudobný nástroj. Pozostáva z nosiča strún, cez ktorý sú napnuté struny. Nosič môže byť umiestnený nad rezonančnou skrinkou, ponad ktorú môžu byť napnuté ďalšie struny. Podľa rezonátora sa rozlišujú palicové (hudobný luk) a trubicové citary (v Oceánii a v Ázii), citary so zaoblenou rezonančnou doskou (Čína), doskové, resp. skrinkové (medzi nimi plťové), nádobové a rámové citary.
Citara patrí k základnému typu strunového nástroja, ktorý sa vyskytuje už od 4. tisícročia pred n. l. vo všetkých doložených a tradičných ľudových hudobných kultúrach.
Bola známa v Európe, v Nemecku od 16. stor. pod označením Scheitholz. Ako módny nástroj získala nové uplatnenie v priebehu 18. stor. v strednej Európe, najmä v alpských krajinách. Populárnym nástrojom sa stala opäť na prelome 19. a 20. stor. v Európe a v Amerike, najmä pri domácom pestovaní hudby, v alpských krajinách aj v spojení s ďalšími nástrojmi (akordeón, gitara, husle a i.).
Klasická citara
má súpravu kovových alebo črevových melodických a bourdonových strún, ktorých počet môže byť rozdielny (až 40 – prevažne sprievodných). Sú ladené v kvartách a kvintách a siahajú od F až k a1, pričom celkový rozsah dosahuje 3 – 4 oktávy. K štandardným ladeniam strún (nad hmatníkom) patrí tzv. bavorské, resp. mníchovské (c, g, d1, a1, a1) a viedenské (c, g, g1, d1, a1). Na hmatníku sú umiestnené kovové pražce, ktoré dodávajú nástroju presné diatonické alebo chromatické ladenie. Nástroje sa ladia napínacími kolíkmi alebo skrutkovým zariadením.
Tón citary je jasný, dobre znejúci.
Struny sa rozozvučiavajú brnkaním prstami, palcom, husím brkom alebo kovovým brnkadlom. Od pol. 19. stor. prešla citara konštrukčným zdokonalením najmä rakúskymi a juhonemeckými výrobcami, ktorí pripravili nástroj na koncertné využitie s 29 pražcami a s rozdielnou menzúrou. Vznikli citary rôzneho typu (napr. prímová, terciová, kvintová, altová, basová) a vytvorili sa viaceré typy dvojitých a pedálových citár. Medzi nimi boli aj tzv. trené, akordické citary a citary s klaviatúrou.
V Európe
sa v súčasnosti používajú citary salzburského typu s jedno- alebo mittenwaldského typu s dvojstranne vydutou rezonančnou skrinkou a citary s viacnásobne delenými hlavami a s rezonančnými skrinkami (Slovensko, Maďarsko). Známa je koncertná citara v náročnejšom vyhotovení, vhodná na interpretáciu nielen ľudovej a populárnej, ale aj klasickej hudby. Repertoár pozostáva najmä z ľudových piesní, tancov, zo salónnej hudby a zo spracovania diel klasickej koncertnej hudby; citara sa používa aj ako sprievodný nástroj k piesňovému prednesu.
zdroj: https://beliana.sav.sk
Surbahar
V súčasnosti sú stále populárnejšie z Indie pochádzajúce lutnové hudobné nástroje sitár nazývané tampura a surbahar.
Miraj citárGeorge Harrison
℘
Pozoruhodnou ukážkou “psychoterapeutickéj” súhry citary s hrou klasického symfonického orchestra je nahrávka inštrumentálnej skupiny OTTA s Akademickou filharmóniou v Samare. Vo videu znie indická “sitár”, ktorá je lutnovou obdobou citary európskej.
Takáto hudba sa hrá v Samare, modernom meste na východe európskej časti Ruska - na ľavom brehu Volgy. Mesto má viac ako milión obyvateľov. Československí legionári a čs. rudoarmejci, ktorí tam v rokoch 1916-18 bojovali medzi sebou (je ich tam pochovaných 52) sú tam dodnes zapísaní v srdciach tamojších žien ako veľkí fešáci a grandi. Ich stopy sú tam očividné aj dnes.
Okrem stôp živých a "chodiacich" tam môžete stretnúť napríklad sochu Dobrého vojaka Švejka sediaceho na sude. Okoloidúci sa vraj stále dohadujú, či je ten sud plný, alebo prázdny. Jedni tvrdia, že je plný českého piva, iní, že pušného prachu. Zatiaľ sa to nepodarilo zistiť. :) :) :)
Pamiatku Švejka a jeho autora - Jaroslava Haška majú samarčania stále v patričnej úcte. Ich osudy sú už na "večné časy" spojené a zatiaľ sa nenašiel nikto, kto by to spochybňoval. :)
foto: Hana Svatoňová, www.vets.cz
℘
Anouška Šankarová (*9. júna 1981) patrí medzi známe indické hráčky na sitár. Je dcerou legendárneho sitáristu Raviho Šankara a mladšou sestrou speváčky Norah Jones. Na sitár začala hrať podľa vzoru svojho otca už v detstve. Svoje prvé album vydala v roku 1998. V roku 2007 vydala mimoriadne úspešné album Breathing Under Water v spolupráci s Karshem Kalem.
Hoci žije v Londýne a Kalifornii jej hudba odráža jej indický pôvod, pričom spája klasické indické zvuky a motívy so súčasnými vplyvmi.
Blog napísal a editoval PhDr. Milan Kožiak (4.7.2020)
Audio nahrávka Psychogénna aktivácia bola pôvodne vyvinutá na zdokonalenie psychologickej prípravy vrcholových športovcov na OH v roku 1980, – ako pomôcka výcviku v autoregulácii psychických stavov a procesov pomocou Relaxačno-aktivačnej metódy (RAM).
maestro Ladislav CHUDÍKoptimálne počúvanie s pomocou slúchadielOlympijský víťaz Ota ZAREMBA OH 1980 Moskva
Po dobrých skúsenostiach s uplatnením hudobno-slovnej predspánkovej relaxácie u športovcov (neskôr komerčne nazvanej PSYCHOBALZAM) inicioval autor metódy RAM prof. Miloš Machač, DrSc. , prostredníctvom Psychologického ústavu Karlovej univerzity a Československého zväzu telesnej výchovy a športu) vývoj a realizáciu aj aktivizačnej nahrávky. Ním vypracovaný relaxačný text zodpovedá charakteru výcviku podľa RAM a navrhol tiež hudobný nástroj (organ).
Obe inštitúcie požiadali Čs. rozhlas v Bratislave o realizáciu jej hudobno-slovnej verzie. Nezaobišlo so to bez komplikácií a problémov.
Pôvodne bolo medzi vrcholovými športovcami distribuovaných len asi 40 jej kópií tejto nahrávky . Vtedajší ideologickí strážcovia mali obavy z náboženských asociácií, ktoré vraj mohla organová hudba vyvolávať.
Vtedajšie výhrady nahrávku z prípravy športovcov vytesnili a nakoniec cenzurovali jej dostupnosť aj pre verejnosť.
Nepomohlo ani to,
že v nej bola použitá civilná, nechrámová hudba, ktorú na svojom domácom organe nahral Albert SCHWEITZER.
Trezorová relaxačná nahrávka PSYCHOGÉNNA AKTIVÁCIA je zverejnená vôbec po prvýkrát od jej vzniku v roku 1980.
Autori textu: Miloš MACHAČ, Helena MACHAČOVÁ
Relaxačný text v češtine prednáša Ladislav CHUDÍK Na organe hrá Albert SCHWEITZER Réžia, výber hudby a zvuková realizácie PhDr. Milan KOŽIAK, psychológ Čs. rozhlasu v Bratislave Nahrávka bola realizovaná v roku 1980 na Psychologickom pracovisku Čs. rozhlasu v Bratislave.
V nahrávke znejú upravované a krátené hudobné motívy z diela Johanna Sebastiana BACHA: – Choral Prelude, BWV 727, Herzlich tut mich verlangen – Adagio BWV 974