Archív značiek: obavy

Recenzie

Nová recenzia PSYCHOBALZAMU

27/03 edit 6 komentárov

Nová recenzia Psychobalzamu

Balzamom na dušu v čase napätia môže byť aj hudobno-relaxačná metóda psychobalzam.

Kornélia Ďuríková

autorka je psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu

Je všeobecne známe, že telo je počas stresu vo vysokom napätí a v neustálom pozore. Vydáva obrovské množstvo energie a vyčerpáva sa. Dlhodobý stres spôsobuje oslabenie nášho imunitného systému, až môže ochorieť.

V čase stresu, telo vyplavuje dôležitý, no z dlhodobého hľadiska veľmi škodlivý hormón -kortizol. Ak je v tele korzitolu veľa, akoby doslova otrávil naše telo. Dôležitým faktom je aj to, že v čase, keď hladina kortizolu ide hore, výrazne klesá hladina imunoglobulínov, predovšetkým imunoglobulínu A. Imunoglobulín A je veľmi dôležitý práve ako ochrana pred respiračnými ochoreniami. Pôsobí ako vysávač vírusov a baktérii v našom tele.

Nová recenzia Psychobalzamu — Mgr. Kornélia Ďuríková

V dnešnej dobe je už nespočetné množstvo výskumov, ktoré dokazujú pozitívny dopad skľudnenia, uvoľnenia, relaxácie na zlepšenie imunitného systému. Nové prístupy hovoria o mindfulness, no existuje aj niečo iné, ktoré má s mindfulness veľa spoločného. Je to autogénny či relaxačným tréning.

Psychobalzam pomáhal dostať sa do pohody už dávno

Na Slovensku existuje už viac ako 30 rokov hudobno-relaxačná metóda psychobalzam. Ide o kombináciu hovoreného slova a hudby, s cieľom uvoľnenia napätia, prípadne opätovného naštartovania sa. Metóda získala popularitu už v 80. rokoch minulého storočia a to vďaka vysielaniu v Československom rozhlase. Vtedy sa o ňom hovorilo ako o bezmennej, experimentálnej nahrávke hudobno-slovnej predspánkovej relaxácie.

Ako uvádza psychológ Milan Kožiak, pôvodný podnet k vydaniu tejto metódy v hudobnom vydavateľstve OPUS (1983-1984) vzišiel z ohlasu verejnosti a záujmu odborných kruhov o výsledky výskumnej a vývojovej práce Psychologického pracoviska Československého rozhlasu v Bratislave. Na projekte pracoval tím špičkových organizácií vtedajšej doby: Psychologické laboratórium Československého rozhlasu, Psychologický ústav Karlovej univerzity, Stredisko vrcholového športu ČSZTV, psychologické pracovisko SLOVAIR, psychologické oddelenia Psychiatrickej liečebne Kroměříž alebo Štátny ústav národného zdravia. Jednu z najdôležitejších úloh v celom projekte mal práve Milan Kožiak, ktorý pracoval ako psychológ v Slovenskom rozhlase v Bratislave a je autorom projektu. Medzi zainteresovanými však boli aj esá československej psychológie profesor Stanislav Kratochvíl alebo PhDr. Marián Košč.

Obrovskú popularitu si nahrávka získala aj vďaka nezameniteľným zamatovým hlasom národných umelcov Ladislava Chudíka a Karola Machatu, ktorí celý projekt nahovorili.

Používali ho aj športovci

Psychobalzam si svoje meno získal až časom. Spočiatku to bola hudobno-relaxačná metóda. Názov psychobalzam mu však dali naši športovci, ktorí túto nahrávku používali a bola ich balzamom. Prvýkrát ju použili počas Olympiády v Calgary a v Moskve v 80. rokoch. Autori stránky psychobalzam.sk uvádzajú pár športovcov, ktorí relaxáciu používali a ocenili jej pozitívny prínos. Tenisti Karol Kučera, Dominik Hrbatý, Karin Habšudová, krasokorčuliar Jozef Sabovčík, lyžiarky bežkyne Betka Havrančíková, mnohí horolezci, športoví letci a mnohí iní.

Psychobalzam je legenda

Odborníci z psychológie hovoria, že psychobalzam je legenda. V 80. a 90. rokoch sa predalo viac ako 60 tisíc nahrávok, čo je v našom regióne neuveriteľné číslo pre oblasť nahovorenej relaxácie.

Autogénny tréning či relaxácia sa stále využíva ako dôležitá metóda v klinickej psychológii, či v psychoterapii. Dnes má však široké využitie v každej oblasti života.

Nezameniteľné hlasy majstrov Ladislava Chudíka a Karola Machatu sú legendami. Ich hovorené slovo je geniálne doplnené svetovým dielami vážnej hudby. Použité sú skladby, upravované motívy a výňatky z diel:
P.I. Čajkovskij – Spiaca krásavica, Baletná siuta, Adagio,
A.Vivaldi – Alla rustika, Koncert č. 4, G-dur, Adagio,
W. A. Mozart – Koncert pre klavír a orchester C- dur, K.z. 467, Andante,
A.Marcello – Koncert pre hoboj a orchester d-mol, Adagio,
J. Pachelbel – Kánon D-dur pre trojo huslí a generálbas,
A.Dvořák – IX. Symfónia E- mol, Z nového sveta, Largo,
J.S. Bach – Air z III. Suity D-dur,

Priestor pre seba

Pre dnešnú chaotickú, stresujúcu a vyčerpávajúcu dobu je psychobalzam balzamom na dušu.

Nájdite si pohodlné miesto, doma, v záhrade, parku. Je to na vás. Posaďte sa alebo si ľahnite. Vytvorte si jednoducho priestor pre seba a započúvajte sa do krásnej hudby či hlasu Karola Machatu.

Nová recenzia PSYCHOBALZAMU

Skúste najprv kratučký 4 minútový úryvok, ako ochutnávku relaxácie a uvoľnenia napätia.

Ak vás to osloví, pustite si 30 minútovú relaxáciu.

Nová recenzia PSYCHOBALZAMU

Zdroj: Eduword

Celý kurz AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU nájdete TU

PROJEKT

PSYCHORESTART

Video 09/11 edit 22 komentárov

PSYCHORESTART

Ako odpoveď na opakované žiadosti a po istom váhaní sprístupňujeme, po viac ako 30 – tich rokoch nahrávku hudobno slovnej aktivizačnej metódy PSYCHORESTART vyvinutú pôvodne pre vrcholových športovcov na OH v Calgary a v Moskve (1980).

K jej vôbec prvému zverejneniu nás viedla, popri jej možnom reálnom účinku aj v súčasnosti a inšpirácii k vývoju podobných metód aj spomienka na Karola MACHATU, herca s vzácnym darom prednesu a zamatového mužného hlasu.

Nahrávka bola súčasťou psychologickej prípravy športovcov v Strediskách vrcholového športu a viacerí športovci ju v nastupujúcej ére walkmenov mali pri sebe na rôznych ďalších medzinárodných športových podujatiach.

Táto nahrávka bola realizovaná len v slovenskej verzii.  V Čs. rozhlase boli vysielané iba jej ukážky a jej  úplné znenie distribuovali spomínané strediská vrcholového športu. Niekoľko desiatok kópií vyhotovilo  v rokoch 1980-84 psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave pre overovanie jej  účinku a pre  experimentálne  účely. 

V českej verzii bola na Psychologickom pracovisku Čs. rozhlasu v Bratislave vyvinutá  nahrávka s podobným cieľom . Táto nahrávka  sa opierala o Relaxačno - aktivačnú metódu prof. Miloša MACHAČA,DrSc. 
Jej interpretom bol Ladislav CHUDÍK a v podkladovej hudbe boli použité vzácne  civilné hudobné záznamy z diela J.S.BACHA 
interpretované Albertom SCHWEITZEROM.

Ukážka TU

Vrcholoví športovci neraz, napriek poctivej príprave podľahnú obrovskému spoločenskému tlaku a atmosfére viac ako sami očakávali. Prejavuje sa to nielen ťažkosťami so zaspávaním, ale aj rôznymi, celkom vážnymi vegetatívnymi symptómami (zažívanie, nechutenstvo, stuhlosť svalstva a pod.). Preto bolo vhodné, popri PSYCHOBALZAME, vyvinúť aj nahrávku, ktorá im pomôže nielen navodiť svalovú relaxáciu, prerušiť vtieravé obavy zo zlyhania, ale aj prispeje k primeranej sebaistote, dodá rozvahu a elán podať najlepší možný výkon.

PSYCHORESTART svojimi slovnými sugesciami, témami imaginácie a podkladovou hudbou nadväzuje na PSYCHOBALZAM. Vyvoláva tým dojem známosti a dôvernosti s už používanou nahrávkou. Jeho realizácia bola konzultovaná s viacerými našimi olympionikmi, najmä vzpieračmi a lyžiarkami – bežkyňami. Tie sa s radosťou podieľali najmä na výbere vhodnej podkladovej hudby, čo sme im nemohli odoprieť.

Uvádzame aspoň zopár tých z nich, ktorí s ňou mali dobré skúsenosti a otvorene priznávali, že im v ich súťažnom zápolení pomohla. Vzpierači – Oto Zaremba a Dušan Poliačik , bežkyne lyžiarky- Betka Havrančíková, Viera Klimková, ľahký atlét Dušan Moravčik. Neskôr to boli: tenistka Karin Habšudová, tiež Dominik Hrbatý a Karol Kučera, ktorí boli v tom čase ešte juniori, krasokorčuliar Jozef Sabovčík, horolezci, športoví letci a mnohí ďalší.

V danom čase bolo možné vyvinúť len jednu univerzálnu verziu takejto nahrávky. To bolo aj nevýhodou a úskalím nášho úsilia. Vyvinúť jednu nahrávku pre mužov i ženy, športovcov rôznych individuálnych či kolektívnych športov, ľudí rôznych temperamentov a pováh sa zdalo byť takmer nemožné.

V prípade Psychobalzamu to bolo jednoduchšie, pretože cieľ, výsledok takéhoto sugestívneho hudobno-slovného pôsobenia – spánok -bol vopred daný a každému dôverne známy stav.

Časom sa ukázalo, že obe nahrávky tak PSYCHOBALZAM i PSYCHORESTART sú vhodné nielen ako doplnok psychologickej prípravy športovcov, ktorí si dobre osvojili relaxáciu pomocou autogénneho tréningu.

Alžbeta Havrančíková. Jedna z najvýraznejších postáv bežeckého lyžovania na Slovensku.

Môže ich využívať každý, kto á záujem o zvyšovanie svojej psychickej kondície a odolnosti voči záťaži a stresu. Obe nahrávky nielen uľahčujú jeho nácvik, ale aj zvyšujú motiváciu osvojiť si ho celý.

Iste sú opodstatnené názory niektorých odborníkov, že tieto nahrávky sú len heterosugestívnym pôsobením. Nenahrádzajú samostatný autogénny tréning, ale pri dobre motivovaných jedincoch sme takýto vplyv nepozorovali. Podporujú to aj viaceré v tomto smere realizované výskumy a štúdie uvádzané TU .

A/ typický zápis bioelektrickej reaktivity pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret K. Machata) 
B/ zápis bioelektrickej reaktivity pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej kompozície PSYCHORESTART

Snímač a zapisovač priebehu bioelektrickej reaktivity

Je pochopiteľné, že jednotlivci, ktorí si osvojili celú abecedu nevôľovej autoregulácie psychických stavov a procesov, časom tieto nahrávky opúšťajú. Vracajú sa k nim príležitostne, najmä keď sa im rýchle uvoľnenie nedarí. Buď preto, že na cvičenia dlhší čas pozabudli, alebo je „predo dvermi“ nejaká významnejšia a náročná situácia.

Interpret: Karol Machata, národný umelec

Realizácia: PhDr. Milan Kožiak, psychológ Čs. rozhlas  Bratislava (1980).

V nahrávke boli použité upravované a krátene hudobné diela v nasledovnom poradí:

Waldo De Los Rios, W.A. Mozart - Koncert pre klavír a orchester C- dur, K.z. 467, Andante 
A. Dvořák - IX. Symfónia E- mol, Z nového sveta, Largo
A. Marcello - Koncert pre hoboj a orchester d-mol, Adagio
J. Pachelbel - Kánon D-dur pre trojo huslí a generálbas
P.I. Čajkovskij -  Spiaca krásavica, Baletná siuta, Adagio
G. Verdi - La Traviata, prelúdium, I. dejstvo
Fr. Schmidt - medzihra z opery Notre Dame
Waldo de Los Rios - Mozart Nova, variácie  na tému Čarovnej flauty, Mozartmania

AUTOGÉNNY TRÉNING,PSYCHOBALZAM

AUTOGÉNNY TRÉNING

12/05 edit 49 komentárov

AUTOGÉNNY TRÉNING

LIEK NA STRES – o relaxácii v súvislostiach.

Je skutočne AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES?

Život súčasného človeka dychtivo využívajúceho všetko dobré, čo prináša civilizácia poznamenali aj mnohé záporné vplyvy. Zhon, pracovná neistota, nervozita, málo spánku, informačná explózia, nepravidelná životospráva, osobné sklamania a konflikty, k tomu zopár káv, nejaké tie cigarety a zrazu prestávame byť a cítiť sa zdravými.

Vo vreckách, kabelkách, v zásuvkách písacích stolov zhromažďujeme rôzne lieky – ľahko dostupné a rýchle harmonizátory našich ilúzií a depresií. Niektorí z nás im zakrátko začnú veriť viac ako sami sebe. Pre iných cestu z problémov vyznačil pohárik “niečoho ostrejšieho”, tretí sa odreagujú “výbuchmi”, pri ktorých pourážajú aj tých, ktorí im podávajú ruku. A všetci do jedného sa časom ocitajú v slepej uličke. Z predmetu “umenie žiť” dostávame, aj po maturite či promócii, veľkú nedostatočnú.

V tejto situácii vystupuje do popredia čoraz naliehavejšie potreba viac využívať aj seriózne, vedecky overené postupy a metódy regulovania našich emócií, duševných procesov, i techniky zvyšovania odolnosti voči záťaži a stresu. Tak, aby sme si dokázali uchovať duševnú rovnováhu, chuť tvoriť a tešiť sa zo života a zdravia i vtedy, keď nesvieti slnko práve nad tou našou hlavou.

JE UVOĽNENIE SA UMENIE?

Väčšina ľudí sa domnieva, že ak chce – tak dokáže relaxovať. Lenže, ako potvrdzujú všemožné výsledky výskumov stresu a jeho dôsledkov, nie je tomu tak. Ľudia ocitajúci sa za istou hranicou psychickej záťaže a stresu sa už uvoľniť nedokážu. Ich vnútorné napätie ohrozuje nielen ich výkon (pracovný, športový), ale aj zdravie. Sami si to však o sebe nemyslia a tvrdia, že dokážu relaxovať. Priviesť ich k poznaniu, že majú v tomto smere rezervy je dosť často problém.

Túto skúsenosť výstižne popísala jedna z absolventiek kurzu autogénneho tréningu „ Myslela som si, že dokážem relaxovať, lenže už prvé cvičenia mi robili ťažkosti. Nevedela som sa pri nich odpútať od mojich starostí a problémov, ktoré rušili priebeh cvičení. Asi po dvoch týždńoch som začala tušiť o čom to celé je. Medzi tou mojou predstavou o relaxácii a skutočnou relaxáciou je asi taký rozdiel aký je medzi králikom a kráľom.“

Nič nie je také ťažké, ako veci zdanlivo najľahšie.

Prosím, urobte pokus: Uvoľnite sa! Koľkokrát to musím klientom povedať, toľkokrát konštatujem, že to nedokážu. Ručičku relaxometra, prístroja, ktorý meria stupeň neuropsychickej tenzie, napätia, nemožno oklamať. Nie a nie klesnúť. Indikuje, že náš myšlienkový úľ bzučí ďalej. Ako ho stíšiť? A to ešte na želanie. To je veľké umenie.

Existuje totiž akési robenie ničnerobením. Čosi ako vedomé, avšak nie vôľové pozabudnutie, vypnutie. A čo máme vypnúť? No predsa vtieravé myšlienky, obavy, úzkosť a sprievodné napätie! Svalové, neuropsychické, vegetatívne. Na to však, ako sa ukazuje, nestačí len spoznať, že sme v napätí, ale treba sa naučiť zmierniť ho alebo i celkom odstrániť. Až potom totiž môžeme od niekoho žiadať, aby niečo lepšie pochopil, aby prestal “robiť niečo”, o čom vlastne ani nevie, že to robí.

Viete, čo je to skutočná relaxácia?

Pozrite sa na mačku, ako leží a odpočíva, hoci aj na nepohodlnom izbovom radiátore. To dokonale poddajne uvoľnenie tela je nákazlivé. Chyťte ju za labku a poznáte, čo je to pravá relaxácia.

AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES

A tu sme zrazu uprostred všetkých ľudských a všeľudských zmätkov. Čím viac sa vzďaľujeme od prírody, od rastlín, od zvierat, tým viac sa vzďaľujeme i sami od seba a jeden od druhého. Tým väčší je vnútorný nepokoj, tým ostrejšie sú konflikty. Pôsobíme na seba vzájomne a ani nevieme ako. Sme v tomto smere takmer analfabeti. Topíme sa v pocitoch a napätiach, vinách i obvineniach a za racionálne vydávame i to, čo je len pôžitkárske alebo egoistické.

Niekto je v napätí, ktoré sa mu prejavuje i v hlase. Sám však o tom nevie, neuvedomuje si to. Ale pritom sa úprimne rozhorčuje, prečo ten druhý, napríklad na druhom konci telefónu, zvyšuje svoj hlas. Slová, dobré slová, akými sú napríklad “ďakujem”, “prosím”, “áno” možno vysloviť storakým spôsobom. Pritom ten posledný spôsob môže človeka, ktorému ich adresujeme, aj uraziť. Vieme o tom?

Ak máme ľudsky žiť a prežiť, psychológia by mala byť maturitným predmetom! Ani ekológia nemá bez nej šancu. Úcta k prírode i k iným ľuďom sa začína úctou k sebe. Ako si však môžeme vážiť; to, čo poznáme tak povrchne. Neospravedlňuje nás ani Sokrates keď tvrdí, že sebapoznanie je zo všetkého najťažšie. Svojim žiakom však uľahčoval túto úlohu zvláštnou relaxačnou procedúrou, ktorej podstata nám dnes už nie je známa. Vieme však, že jej mottom bolo heslo:

“Uvoľnenú myseľ napadne tvorivá myšlienka rýchlosťou blesku!”

Ktovie, koľko spoločného mala táto procedúra s metódou, na ktorú vás chceme upozorniť?

AUTOGÉNNY TRÉNING LIEK NA STRES

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningy (audio)

I. lekcia kurzu autogénneho tréningu

Publikácia dostupná TU

Ako praktizovať autogénny tréning

Ešte viac

AUTOGÉNNY TRÉNING

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

12/11 edit 21 komentárov

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu.

Hovoria: letec, kpt. Marček, pedagogička VŠMU prof. Cieľová, rozhlasoví moderátori Martin Doboš a Alica Bieliková, Milan Michalič, rehabilitačná psychologička PhDr. Mária Chudáčková, zdravotná sestra, olympijský víťaz O. Zaremba a ďalší.

Jedným z dôvodov, ktoré nás viedli k realizácii Kurzu autogénneho tréningu v Slovenskom rozhlase boli mnohé ohlasy na využívanie Psychobalzamu aj na iný účel ako bola predspánková relaxácia. Napríklad cvičitelia rôznych záujmových pohybových a športových aktivít určených pre verejnosť ho používali na ich záver. To naznačovalo, že verejnosť ústretovo vníma a prijíma – vtedy nové, vedecky overené poznatky o vzťahu slova, hudby k telesnému a duševnému uvoľneniu.

Výpoveď o liečivej sile autogénneho tréningu pri prekonávaní fóbie a úzkosti TU

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu — Pohľad na psychologické pracovisko Čs. rozhlasu v Bratislave (1985) počas výcviku v autogénnom tréningu

Hovorí Mgr. et Mgr. Veronika Víchová, z Centra psychosomatickej medicíny v Prahe, lektorka autogénneho tréningu a autorka rovnomennej publikácie.

( Radio Wave, Balanc, 12.2.2019).

(Český rozhlas Plus, Studio Leonardo, 21.1.2021)

1. lekcia autogénneho tréningu kurzu vysielaného Slovenským rozhlasom

“Únava v práci je tikajúca bomba” hovorí austrálska psychologička

Vyjadrenia o prínose autogénneho tréningu

AUTOGÉNNY TRÉNING

UPLATNENIE AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU V PRÁCI

11/11 edit 14 komentárov

UPLATNENIE AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU V PRÁCI

špirála prepracovanosti — Jedna z popredných odborníčok na syndróm vyhorenia Marie Åsbergová z Karolínskeho inštitútu v Štokholme, vytvorila na popísanie fenoménu takzvaný tunel vyčerpania. Je to v podstate špirála vyhorenia, ktorá človeka vtiahne do víru úzkostí a depresie a na konci ho bezmocného vypľuje. Ilustrácia z knihy Nevyhorení: Tina Minor

Civilizačný a technologický rozvoj prináša so sebou stále náročnejšie požiadavky na výkon psychicky exponovaných funkcií, povolaní a činností.

Kumulácia záťažových vplyvov ohrozuje nielen zdravie manažérov a zamestnancov na týchto pozíciách. Priamo pôsobí aj na kvalitný výkon zverenej riadiacej práce a spoľahlivú prácu pri obsluhe zložitých technologických systémov.

Pracovný stres a jeho zvládanie v ére globalizácie

Popri mnohých signáloch z každodennej praxe to potvrdzuje napr. aj celoeurópsky prieskum zameraný na stres súvisiaci s prácou. V rokoch 2011 – 2013 ho realizovala Európska agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (spoločnosť Ipsos MORI). Zisťovala názory viac ako 35 tisíc občanov z 36 európskych krajín.

Podľa výsledkov prieskumu je stres súvisiaci s prácou jedným z najväčších zdravotných a bezpečnostných problémov Európy, pretože významne prispieva k nepohodliu ľudí a znižuje výkonnosť hospodárstva.

Pracovný stres bol skúmaný v širšom kontexte kvality života, existenčných a sociálnych istôt, vrátane napr. obáv z možnej straty zamestnania, z toho vyplývajúcich dôsledkov na medziľudské vzťahy a komunikáciu na pracoviskách. Väčšina analýz výkonového zlyhania jednotlivcov, ktorí zapríčinili vážne nehody, havárie a úrazy poukazuje práve na tento aspekt ich príčin a možnej prevencie. Ich spoločný menovateľ je často vyjadrovaný pojmom „ľudský činiteľ“.

Stres zvyšuje chybovosť VIAC TU

Na Slovensku prieskumníci oslovili 1 040 respondentov vo veku viac ako 18 rokov. Z nich 47 percent odpovedalo, že počet ľudí trpiacich na stres spojený s prácou sa v najbližších piatich rokoch bude výrazne zvyšovať, 33 percent si myslí, že ich počet sa zvýši mierne, a iba jedno percento odpovedalo, že počet sa zníži.”

UPLATNENIE AUTOGÉNNEHO TRÉNINGU V PRÁCI

O prínose autogénneho tréningu hovorí letec, VŠ pedagogička, psychologička, moderátori, športovci, manažéri, …

Otestujte svoj stres

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci

Podnikatelia bojujú s úzkosťami či depresiami v oveľa väčšej miere, ako si myslíme. Téma je stále tabu. Forbes.

Možnosť poslať správu, alebo dopyt:

[contact-form][contact-field label=”Meno” type=”name”][contact-field label=”E-mail” type=”email”][contact-field label=”Správa” type=”textarea”][/contact-form]