Archív značiek: muzikoterapia

Liek na Alzheimera ukrytý v MP3 prehrávači.

alzheimer.net
alzheimer.net

memory-key CBC

Liek na Alzheimera ukrytý v MP3 prehrávači.

Nové poznatky potvrdzujú, že hudba pomáha pri tomto devastujúcom ochorení viac ako sa predpokladalo. Dokáže nielen oddialiť jeho nástup, ale aj zmierňovať  príznaky. Tým významne uľahčuje život chorým a citeľne odbremeňuje aj blízkych, či opatrovateľov.

Music and Memory

V súčasnosti je úloha hudby často trivializovaná. Jej všadeprítomnosť ju akoby devalvovala na úroveň „akustického smogu“. Lenže u ľudí, ktorých Alzheimerova choroba zavrela, izolovala od sveta v ktorom prežili svoj život je situácia iná. Pre nich je hudba „kyslíkom“, ktorý dovolí opäť nadýchnuť sa ich duši. Niektorí nepočuli tú svoju hudbu celé desaťročie. Hudba môže byť pre nich malým zázrakom, darom, ktorý má tú moc vrátiť ich aspoň na chvíľu samým sebe a aj nám ostatným.

Alzheimerova choroba nepatrí k starobe.

Nie je jej prirodzeným znakom, hoci jej prejavy sú často považované „len“ za dôsledok veku, stresu, či inej choroby.

brain_cross_section_border


 

Hudba je skutočný pomocník.

 

Súčasná medicína nedokáže úplne vyliečiť ľudí s Alzheimerovej chorobou. Má však k dispozícii lieky, ktoré môžu zmierniť jej príznaky a zlepšujú kvalitu života postihnutých.

 

Okrem medikamentóznej liečby je veľmi dôležitá aktivizácia chorého, ktorá zmierňuje príznaky a zlepšuje kvalitu života postihnutých.

 

V celosvetovom meradle sa v odbornej literatúra objavuje stále viac štúdií dokumentujúcich prínos hudby v liečbe pacientov s rôznymi neurologickými ťažkosťami spôsobených napr. mozgovými príhodami, poškodením mozgu pri úrazoch, infekciách, frontálno-temporálnou demenciou, či najčastejšie Alzheimerovou chorobou.

Už dávnejšie si lekári, opatrovatelia i rodinní príbuzní udivene všímali, že pacienti, ktorí mali viac–menej plánovaný prístup k hudbe sa stávali menej nervóznymi, mali menej konfliktov medzi sebou a boli celkovo ústretovejší pri liečebnej starostlivosti. Prejavilo sa to nielen v menšej spotrebe liekov na zníženie ich úzkostí a depresií. Mnohí z nich začali po cielených hudobných kúrach nielen lepšie jesť, ale začali sa spontánne viac pohybovať, čo zlepšovalo ich celkový zdravotný stav.

Dan Cohen sociálny pracovník z New Yorku, ktorý má rozsiahle skúsenosti vo využívaní  audio a high-tech softvéru v oblasti odbornej rehabilitácie a komunitných služieb hovorí: „ Je neuveriteľné vidieť, že takmer nehybní ľudia, ktorí majú 10 rokov Alzheimerovu chorobu začnú zrazu komunikovať s inými o práve počutej hudbe a o pridružených spomienkach na svoju mladosť. Po zložení slúchadiel nereagujú zmätene ako predtým, ale s očami široko otvorenými a s nadšením hovoria o svojej láske k hudbe, o svojich tanečných, spomínajú mená svojich obľúbených hudobníkov a niektorí potom krásne zaspievajú svoju obľúbenú pesničku. Aj stretnutia s rodinou, s vnúčatami sú podstatne príjemnejšie“

Dan Cohen mission-and-vision_v3
Dan Cohen v domove dôchodcov (New York)

 

To, že Dan Cohen mal rovnakú skúsenosť v desiatkach sociálnych zariadení po celom New Yorku  ho viedlo k pokusu realizovať pilotný projekt na 600 lôžkovom domove pre seniorov s mozgovými demenciami. Úspech bol taký mimoriadny, že sa projekt rýchlo rozšíril do ďalších takýchto sociálnych zariadení na severozápade USA, potom do siedmich provincií v Kanade. Zapája sa doň stále viac krajín, začiatkom tohto roku napr. Izrael a Austrália.  Dan Cohen povzbudený výsledkami a ohlasom  projektu hovorí: „Hudba uvoľňuje spomienky a stimuluje mozgovú činnosť všeobecne. Je to vlastne veľmi jednoduché a silné, tak prečo sa neusilovať využívať to.“

 

Ešte v roku 2006 si uvedomil skutočnosť, že iPody (moderné audioprehrávače) sú na americkom kontinente ľahko dostupné a dnes už všadeprítomné. Začal preskúmavať (aj autorsko-právne) myšlienku doručovanie „hudby na mieru“ ľuďom postihnutým Alzheimerom a inými demenciami rovno k nim domov a do domovov s opatrovateľskou službou. Myšlienky sa ujala aj Sabrina McCurbin z Alzheimer Society of Toronto’s  , ktorá prišla s nápadom projekt iPod  zdarma pre pacientov v celom Toronte. S pomocou sponzorov odštartovali projekt v januári 2013 s cieľom distribuovať 10.000 iPodov do konca roku 2016. „Z prvých 1300 iPodov, ktoré boli distribuované v prvom polroku sa vrátili iba 3, pretože už nemohli pacientovi pomôcť. To čo počujeme ďaleko častejšie sú príbehy ľudí, ktorí hovoria ako hudba zmenila ich život“ hovorí Sabrina McCurbin.

 

sabrina maccurbin

Z doterajších hodnotení vyplýva, že, hudba má veľký potenciál zlepšiť život pacientov aj ich opatrovateľov. Obavy skeptikov, že prístup k hudbe prostredníctvom MP3 prehrávačov zväčší ich pasivitu a izolovanosť sa nepotvrdili. Medzi opakovanými účinkami sa najčastejšie uvádza; zlepšené vnímanie a poznávanie, zlepšenie komunikácie a ozdravenie celkovej kvality života pacientov, zníženie opatrovateľskej záťaže a stresu, a tiež významné obohatenie možností usmerňovať a zmierňovať rôzne príznaky Alzheimerovej choroby, akými sú depresia, úzkosť, nepokoj a agresie.

Veda je tradične k  pozitívnym výsledkom nových liečebných „objavov“ skeptická. V tomto prípade sú však vedci podrobujúci vplyv hudby prísnym skúškam mierne optimistickí.

 

Problém je v tom, že vedecká kvantifikácia dlhodobejších pozitívnych výsledkov je zložitejšia akoby sa mohlo zdať.

Robin Hsiung z University of British Columbia
Robin Hsiung z University of British Columbia

 

Podľa profesora neurológie Robina Hsiungz University of British Columbia sú exaktne overené výsledky vplyvu hudby na pacientov s Alzheimerom veľmi dobré. Spoločne s muzikoterapeutom Kevinon Kirklandom realizovali klinický výskum zmien správania (agitácie, zmätenosti a úzkosti) vplyvom hudby. Merali hladiny kortizolu (hormón stresu) v slinách pacientov. Po 10 až 12 týždňovej  muzikoterapeutickej kúre preukázali že jeho hladiny klesli u všetkých pacientov a pacienti boli evidentne pokojnejší a uvoľnenejší.

 

S pomocou magnetickej rezonancie vedci tiež skenovali prietoky krvi v mozgu pacientov s Alzheimerovou chorobou, ktorí absolvovali hudobné kúry. Výsledky analýzy sa chystajú zverejniť ešte v ešte v roku 2015. Prvé neoficiálne zverejnené postrehy naznačujú, že výsledky sú viac ako povzbudivé.

 

Už dnes je však dosť dôvodov usilovať sa o to, aby hudba bola k dispozícii všetkým pacientom s Alzheimerovou chorobou a inými formami demencie, rovnako tak ako farmakoterapia. Je zrejmé, že pri zapojení členov rodiny (opatrovateľov) môže byť hudba ľahko dostupná každému z nich. Nielenže znižuje užívanie liekov, ale na rozdiel od nich, nemá žiadne negatívne vedľajšie účinky.

CBC Music Magazine

 

Hudba je súčasťou ľudskej bytosti už od prehistórie jej vzniku. Hudba oslovuje také štruktúry mozgu, ktoré sú oveľa staršie ako centrá našej mozgovej kôry. To dovoľuje aj u pacientov s Alzheimerovou chorobou prebúdzať na tej najvnútornejšej emocionálnej úrovni dávno zabudnuté pocity radosti a príjemné zážitky z vlastného života.

 

 

VÝBER HUDBY

 

Účinné pôsobenie hudby – v prípade jedincov s Alzheimerovou chorobou – predpokladá jej individuálne pôsobenenie a individualizovaný výber.

 

Mala by to byť hudba z rokov pacientovej mladosti, prípadne hudba o ktorej nám príbuzní, alebo priatelia povedali, že ju mal ten ktorý pacient rád. Niekedy stačí ako návod k zostaveniu celého playlistu jedna pesnička, či meno obľúbeného speváka, kapely. Podľa toho môžeme zostaviť a na MP3 prehrávač nahrať aj dlhší hudobný blok skladieb.

 

Sú rodiny, ktoré si archivujú staré šelakové, či vinilové platne, alebo magnetofónové pásky. Tie nám pomôžu nájsť tú správnu hudobnú líniu, žáner. Ich digitalizácia by nemala byť pre priemerne zdatného užívateľa PC žiadnym problémom. Tí kreatínevnejší môžu vyskúšať tablet a jeho interenetové pripojenie, napr. na YouTube. Nájdu tam nepreberný výber hudby, často aj s video sprievodom, z ktorého môžu rovnako ako v MP3 prehrávači zostaviť ich vlastné „on demand“ zoznamy hudby, podľa želania, alebo predpokladaného želania pacienta s Alzheimerom.

 

Mnohí z nich aj viac ako 10 rokov nepočuli ich obľúbenú pesničku, či skladbu. To čo táto hudba s nimi urobí bude tou najkrajšou odmenou za vašu snahu.

 

Našou odmenou bude ak nám o tom napíšete.

 

Vo svojej knihe Musicophilia cituje svetoznámy neurológ Oliver Sacks, z listu austrálskej muzikoterapeutky Gretty Sculpthornovej: „Spočiatku som si myslela, že som obstarala len nejakú zábavu, ale dnes viem, že to čo robím funguje ako akýsi spúšťač spomienok. Nedokážem predpovedať, ktorá hudba bude koho aktivovať, ale obvykle sa vždy nájde niečo pre všetkých. Potom v ohromenom úžase len sledujem, čo sa deje… Jedným z najkrajších výsledkov mojej práce je, že ošetrujúci personál môže náhle vidieť mojich zverencov, nielen ako pacientov, ktorí majú „nejakú“ minulosť, ale ako ľudí, ktorí prežili svoj život produktívne, s radosťou a potešením. Sú medzi nimi takí, ktorí sa pri počúvaní hudby postavia vedľa mňa, alebo predo mňa a majú potrebu sa ma dotýkať. Nájdu sa aj takí, ktorí sa rozplačú. Niektorí sa roztancujú a pripoja sa k spevu – či už je to opereta alebo Sinatra. Predtým rozrušení jedinci sú zrazu pokojní, onemelým sa vráti hlas a celé dni strnulí ľudia si začnú podupávať do rytmu. Nevedia kde sú, ale okamžite ma poznávajú.“

 

Viac o Oliver Sacks

  Muzikoterapia pre pacientov s Alzheimerovou demenciou, tradične spočíva v tom, že sa týmto jedincom hrajú staré piesne, ktoré vyvolávajú osobné spomienky, podnecujú k ich vysloveniu, k pohybu, spevu. Účinok hudby môže byť aj dlhodobejší. Zlepšenie nálady, správania či mentálnych funkcií pretrváva niekedy celé hodiny, aj dni potom čo boli vyvolané hudbou. Ak je to možné a osvedčené v tzv, skupinovej, receptívnej muzikoterapii, prečo by to nemalo fungovať aj individuálne? … práve prostredníctvom slúchadiel, ktorými poslucháč nikoho neruší. Výdobytok modernej techniky je v tomto smere skutočným prínosom. Do jedného MP3 prehrávača veľkého ako zápalková krabička sa zmestí niekoľko stovák skladieb, ktoré sa dajú zostaviť do ľubovoľných zoznamov a z nich takmer okamžite vybrať tú-ktorú skladbu, vetu, časť či motív. Nehovoriac o najmodernejších, tzv. bezdrôtových verziách. To čo je dnes pre mladých ľudí samozrejmé, ešte nedávno také samozrejmé ani zďaleka nebolo. Už prenosné CD prehrávače boli malým zázrakom. Predtým kazetové magnetofóny na baterky a ešte predtým cievkové „magneťáky“. Už za ich čias boli zaznamenané snahy uplatňovať hudbu v terapii takto chorých ľudí, lenže ich váha znemožňoval ich častejšie a užívateľsky praktické využívanie. Na Slovensku a v Čechách je hudba trvalou súčasťou našich kultúr. Vyjadruje tradície, hodnoty a kultúrnosť jednotlivých spoločenstiev a zväčša ich aj kultivuje. Jej uplatňovanie v pedagogickej a v zdravotníckej praxi rastie a skvalitňuje sa. Aj zásluhou i našich pôvodných autorov, ktorých odborná literatúra, sa stále častejšie objavuje na pultoch kníhkupectiev (prehľad TU). Rozšírenie možností najmä jej počúvania  prostredníctvom médií, internetu a ďalších technických prostriedkov však prináša aj isté riziká. V súčasnosti je úloha hudby trivializovaná. Jej všadeprítomnosť ju akoby devalvovala na úroveň kulisy, ktorá skôr izoluje ako zbližuje, na úroveň „akustického smogu“, ktorý skôr ohlušuje ako harmonizuje. Lenže u ľudí, ktorých choroba zavrela, izolovala od sveta v ktorom prežili svoj život je situácia iná. Pre nich je hudba „kyslíkom“, ktorý dovolí opäť nadýchnuť sa ich duši. Niektorí nepočuli tú svoju hudbu celé desaťročia. Hudba môže byť pre nich malým zázrakom, darom, ktorý má tú moc vrátiť ich aspoň na chvíľu samým sebe a aj nám ostatným. Kanadský verejnoprávny rozhlas (CBC) sprístupnil, pri príležitosti Svetového dňa Alzheimerovej choroby – 100 „greatest“ hudobných albumov na špeciálnom rádiowebe , z ktorého môžeme streamovať a nechať sa inšpirovať k niečomu podobnému aj u nás.

CBC stream on Demand


Časť uvádzaných štatistických údajov o Slovensku pochádza zo zdroja  alzheimer.sk

Podľa dostupných zdrojov je touto chorobou na Slovensku postihnutých asi 50 – 60 tisíc a v Českej republike asi 130 tisíc ľudí. Odhaduje sa, že iba v jednom zo štyroch prípadov je táto choroba včas diagnostikovaná. Jej skoré rozpoznanie významne zvyšuje šance na zmiernenie jej priebehu. Nehovoriac o obrovských nákladoch spojených s liečbou a starostlivosťou o pacientov s už rozvinutým ochorením.
 
Na Slovensku sa o ľudí trpiacich touto chorobou stará približne 100 tisíc rodinných príslušníkov (opatrovateľov). U mnohých sa následne vyvinie stav diagnostikovaný ako „klinická depresia“. 
Alzheimerova choroba je pomaly sa rozvíjajúce degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré vedie k zániku nervových buniek a nervových spojení. Postihuje predovšetkým tie časti mozgu, ktoré sú dôležité pre pamäť, myslenie a rozumové schopnosti.
Ak sa pamäť a rozumové schopnosti narušili do tej miery, že človek už nedokáže bez pomoci zvládať každodenné situácie, hovoríme o demencii.
Alzheimerova choroba má rozličný priebeh i dobu prežívania. Postihnutí prežívajú od dvoch do dvadsať rokov. V priemere najčastejšie od osem do desať rokov.
Medzi prvé varovné signály tohto ochorenia patrí zhoršovanie pamäti, zabúdanie nedávnych udalostí, mien, neschopnosť rozpoznávať známe miesta a neschopnosť orientovať sa v čase.  Tieto príznaky ochorenia sú často pripisované prirodzenému starnutiu, stresu či depresii.
Najviac postihuje starších ľudí, ale môže začať prejavovať už po 40 roku. Vo veku nad 65 rokov postihuje asi 10% ľudí vo veku nad 85 rokov asi 50% ľudí. Častejšie sa vyskytuje u žien. Odhaduje sa, že na svete ňou trpí asi 20 miliónov ľudí.
Ukazuje sa, že verejnosť je stále málo pripravená na úskalia a nároky vyžadujúce zvládanie tejto zákernej choroby. To vyvoláva silné emócie a nastoľuje mimoriadne vážne etické otázky. Tie nás stavajú pred dilemy, ktoré zaskočia aj tých najotrlejších z nás. 
Zeus, najvyšší spomedzi bohov Olympu vraj túto chorobu zavrel na samé dno Pandorinej skrinky. Ešte šťastie, že tam s ňou zostala aj nádej.
Nenápadný, pomalý, niekoľkoročný nástup tejto choroby sprevádzajú zmeny povahy, schopností (pamäť, orientácia) a návykov. Samotní postihnutí nemajú často sebakritický nadhľad nad vlastnými prejavmi a neraz podozrievajú najbližších z vykonštruovaných, nekalých úmyslov. Tie môžu časom vyústiť neraz do vážnych rodinných konfliktov riešených právnikmi a advokátmi. 

 

matka a dcéra
matka a dcéra

Nie ojedinelými prípadmi sú, že ťažko chorí ľudia ostávajú nakoniec celkom opustení, pretože ani najbližší príbuzní nemajú dosť síl s nimi „bojovať“ a ani vedomostí  „o tom“ ako im pomôcť. Tí z členov najbližšej rodiny, ktorým sa ušiel Čierny Peter starostlivosti o takto chorú matku či otca sú dlhodobo  v nezávideniahodnej situácii. Nejeden z nich sa ocitá na hranici úplného fyzického a psychického vyčerpania. V tejto službe sú neraz podrobení tým, až nepredstaviteľne náročným, až skúškam trpezlivosti, lásky a ľudskosti. Je iste vhodné i na tomto mieste prejaviť im uznanie a podporiť všetky snahy o docenenie ich záslužnej, hoci nevďačnej služby svojim blízkym.

OTESTUJTE SVOJU KRÁTKODOBÚ PAMäŤ

Drámu takýchto situácií potvrdzuje aj ohlas na hrané a dokumentárne filmy s touto témou. Daleko od ní
Viac Daleko od ní

Stále som to jaViac Pořád jsem to já STILL ALICE (Oscar 2015)


Na Slovensku sa v tomto smere robíme nemálo, ale nie dosť nato aby sa dalo povedať, že robíme maximum z toho čo by sme robiť mohli. Akoby sa táto choroba mnohých naslovovzatých expertov, odborníkov a nimi riadenými oficiálnymi inštitúciami ani netýkala, akoby boli oni sami voči nej imúnni. Lenže – nie sú!
Štatistiky jasne potvrdzujú trend, že po rakovine sa práve Alzheimerova choroba stáva druhou hlavnou príčinou predčasných úmrtí – v celosvetovom meradle. Zrejme dozrel čas aby sa jej začalo venovať podstatne viac pozornosti. Aj v oblasti prevencie, ktorá môže viac ako tomu bolo doteraz poukazovať napr. na negatívnu rolu alumínia v našom živote pri vzniku tejto choroby. 
Verejnoprávny kanadský rozhlas (Canadian Brodcasting Corporation) poukazuje v tomto rámci aj na ekonomické,  finančné a národohospodárske údaje. Len v Kanade trpí týmto ochorením v súčasnosti 747 tisíc ľudí. V USA je to viac ako 5 miliónov.  Prognózy upozorňujú, že za najbližších 20 rokov sa tieto čísla zdvojnásobia. V Kanade by ekonomické náklady na ich liečbu mohli vzrásť z 33 miliárd dolárov ročne na 293 miliárd v roku 2040. 
Okrem týchto čísiel sú však pozoruhodné aj údaje o finančných nákladoch a stratách rodín ľudí postihnutých Alzheimerovou chrobou. V roku 2011 strávili rodinní opatrovatelia odhadom 444 miliónov hodín starostlivosťou o takto chorých blízkych. Pre tieto rodiny to predstavuje 11 miliárd dolárov ušlého zisku. Očakáva sa, že v roku 2040 bude počet týchto hodín dosahovať  1,2 miliardy ročne.
svetovy mesiac alzheimerovej choroby_mail_143x140U nás mimoriadne záslužnú činnosť v tomto smere vykonáva Slovenská Alzheimerova spoločnosť, občianske združenie venujúce sa pomoci ľuďom s Alzheimerovou chorobou s cieľom presadzovať ich práva a potreby a tak prispieť k vytvoreniu podmienok pre ich dôstojný život. Tiež Nadácia MEMORY fond založený v roku 1994 s cieľom podpory riešenia problematiky Alzheimerovej choroby, a to od výskumu na molekulovej úrovni cez lekársku starostlivosť až po sociálnu podporu rodín starajúcich sa o osoby postihnuté Alzheimerovou chorobou. Jednou z  hlavných projektových iniciatív nadácie je podpora CENTRA MEMORY, ktorého je zakladateľom. 


tému spracoval a komentoval: 
PhDr.Milan Kožiak



Literatúra zaoberajúcu sa Alzheimerovou chrobou: 
 Jaká budu umírat Kniha vzpomínek Nedovolte mozku stárnout
Alzheimerova choroba
MP3 prehrávač -liek na Alzheimera Večerník 210915
MP3 prehrávač -liek na Alzheimera Večerník 210915

Inšpirácia na využitie odložených prehrávačov

Vznik Alzheimera , nespavosť a poruchy spánku.

ÚZKOSŤ STRACH NEISTOTA TRÉMA

 

ÚZKOSŤ STRACH NEISTOTA TRÉMA – sa vyskytujú u väčšiny ľudí situačne a v rôznej intenzite. Často nás skôr mobilizujú k čo najlepšej príprave, inokedy nás dokážu celkom „paralyzovať“ a vyvolávajú  procesy dnes pomenovávame všeobsažným pojmom STRES.

Neznámy klavírista hrá Lennona a Čajkovského na ulici pred koncertnou sálou BATACLAN
Neznámy klavírista hrá Lennona a Čajkovského na ulici pred koncertnou sálou BATACLAN

Tieto stavy a pocity sú dôverne známe, každej čo i len trochu citlivej a vnímavej duši. Sú však aj takí ľudia čo suverénne tvrdia, že ich nepoznajú. Možno je tomu tak, možno už len zabudli ako  začínali, vtedy keď ešte neboli „majstrami sveta“.

Výrok „nepoznám strach“ však môže byť aj podvedomou autosugestívnou taktikou boja s ňou. Tá naozaj funguje. Niekedy! Niekedy nie! Aj také sú zložitosti a záhady našej psychiky.

 

stres-panika-zena-strach-bolest-hlavy-trema

Prečo je tomu tak? Prečo sú niektorí ľudia náchylnejší k intenzívnejšiemu prežívaniu a iní menej? – to je veľká a dnes už celkom dobre preskúmaná téma. Slovami vedca by sa dalo povedať „ existuje veľká inter-variabilita (rozdiely medzi ľuďmi)  a intra-variabilita (rozdiely v nás samotných a v čase).

Slovami básnika: 

„ Niekedy nás nespáli ani oheň, inokedy nás popáli obyčajný slnečný lúč“.

Čo s tým?

Existuje veľa postupov ako takéto stavy zmierňovať, zvládať a prekonávať. Na internete nájdeme tisíce dobrých a užitočných rád: dobrý spánok, šport, bylinky, kúpele, všetky zväčša zamerané na zlepšenie pohody a telesnej kondície. Táto iste prispieva k nárastu sebaistoty, ktorá skutočne pomáha zvládať rôzne stavy našej duše a prekonávať stres. Deje sa to však skôr sekundárne, ako vedľajší efekt fyziologických procesov, ktorých priebeh si uvedomujeme len čiastočne.

úzkosť strach neistota
úzkosť strach neistota

Existujú však aj postupy, ktoré umožňujú vedomé a dnes aj vedecky overené, skutočne efektívne zvyšovanie psychickej odolnosti voči stresu. Patrí medzi nich napríklad aj AUTOGÉNNY TRÉNING, ktorému je venovaná celá jedna záložka v menu tejto stránky.

Je založený na tréningu AUTOSUGESCIE. Iste o tomto zvláštnom psychickom jave by vedel nejeden čitateľ veľa rozprávať. Lenže, problém je v tom, že niekedy zaberá a častejšie nie.

Autosugestívne pokusy „ Nemám trému!“, „Som absolútne pokojný/-á, som si istý/-á, viem čo mám urobiť, povedať. Dokážem to!“ – len tak bez prípravy nezaberajú. „Je to ako hádzanie hrachu na stenu“ povedal raz jeden samouk, ktorý mal v pláne niečo so svojou trémou urobiť. Alfou a Omegou úspechu takýchto snáh sú nenáročné, ale pravidelné cvičenia. Ich zmyslom je (popri aj inak užitočnej relaxácii) najmä osvojene tzv.  ABECEDY AUTOSUGESCIE. Tá pozostáva iba zo šiestich písmen – pomocou, ktorých dokážeme skutočne účinne komunikovať so svojím telom i psychikou.

Tak ako vo všetkom, ani v psychologickej podpore riešenia našich problémov – s neistotou, trémou, obavami, či komplexom menejcennost,  neexistuje jeden postup nadradený iným. Neexistuje jedna zaručene vhodná metóda, ktorá vylúči a nahradí všetky tie, ktoré sú overené stáročiamim.

Skúsenosti potvrdzujú, že je vždy dobré a užitočné spájať ich v logickom, na seba nadväzujúcom postupe. Napr. režimové opatrenia (spánok, životospráva) so športom a s autogénnym tréningom. Dôkladnú prípravu na zvládnutie nejakej úlohy s estetickými zážitkami, ktoré prináša umenie. Práve tieto zážitky môžu prispieť k objavovaniu takých zdrojov motivácie, vyšších princípov a právd, ktoré nám pomáhajú preklenúť aj naše stavy obáv, úzkostí a trém.

Tieto pocity a stavy duše sú bytostne vlastné každému človeku. Celý život ich prekonávalo aj mnoho skutočne významných ľudí. Ich zoznam by bol na celú encyklopédiu. V hudobnom svete sú známe príbehy P.I.Čajkovského, ktorý mal často úplnú hrôzu zo stretnutia s neznámym človekom.

Piotr Iľjič Čajkovskij (1840 - 1893)
Piotr Iľjič Čajkovskij (1840 – 1893)

Čajkovskij  sa vyhýbal, obchádzal zhromaždenia ľudí ako mohol, čo mu ako skladateľovi a dirigentovi výrazne komplikovalo život. Po jednej blamáži sa viac ako 10 rokov nedotkol taktovky. Postupne však získaval schopnosti vyrovnávať sa s neistotou, trémou a úzkosťou a nakoniec, ako oslavovaný dirigent vlastných diel pokrstil svoju Piatu symfóniu na inauguračnom koncerte novej newyorskej  Carnegie Hall.

Piotr Iljič Čajkoskij diriguje svoju V.Symfóniu v Carnegie Hall (1871)
Piotr Iljič Čajkoskij diriguje svoju V.Symfóniu v Carnegie Hall (1871)

Podobne tomu bolo aj u Schumanna, Ravela, Paganiniho, či samotného Beethovena. Títo skladatelia však viac trpeli inými pocitmi a stavmi akým je tréma. Schumann bol úzkostlivý a priveľmi uzavretý nepraktický snílek, Ravel bol svojím vzrastom nielen veľmi malý, ale mal aj slabú telesnú konštitúciu, pre ktorú ho dokonca odmietli v  armáde hoci sa hlásil ako dobrovoľník. Beethovenov príbeh je všeobecne známy, avšak asi len málokto má dosť síl k empatii jeho utrpenia a zápasu s postupujúcou hluchotou. Tvorba jeho hudby, ktorú už nemohol reálne počuť je skutočným zázrakom.

Ak chcete k tomu využiť silu, ktorú nám dodáva hudba mali by ste počúvať predovšetkým Bachovu hudbu.

J.S. Bach (1685 - 1750)
J.S. Bach (1685 – 1750)

Jej vyrovnanosť, pevnú vnútornou stavbu a takmer vesmírnu silu nasaje celkom zákonite aj Vaša duša. Poddajte sa jej čistým,  pulzujúcim rytmom, ktoré zaručene pozdvihnú každé pošramotené sebavedomie. Započúvajte sa tak, akoby ju hrali práve pre Vás, akoby ju skladateľ zložil len pre Vás. Neostýchajte sa pohrať sa s touto predstavou. Zanedlho poznáte, že táto čistá a radostná hudba Vám dodá pocit ničím nenarušeného sebavedomia, ktoré dokážete preniesť i do reálnych situácií. Je však potrebné počúvať ju častejšie ako len občas. Už pri druhom treťom počúvaní, tej istej skladby sa do jej tónov ponoríte a poznáte, že jej vnútorný rytmus, jej pokoj a sila „okysličia krv“, vyčistia Vaše vedomie od smetí a budú súčasťou aury, či fluida Vašej osobnosti.

V tomto zmysle sa na posilnenie  sebadôvery, sebaistoty a sebavedomia mimoriadne hodia Prelúdiá a fúgy pre organ Johanna Sebastiana Bacha.

Túto úlohu môže samozrejme plniť aj hudba mnohých iných skladateľov. 

Ako vhodnú odporúčame napríklad celú spomínanú V. symfóniu P.I.Čajkovského, ktorá má mnoho znakov spoločných s V. symfóniou Bethovena . Tiež Čajkovského Husľový koncert D dur,op.35 a tiež známy a obľúbený I. klavírny koncert b-mol,op.23. 

 

Vhodná je aj všetka hudba Maxa Regera, najmä obe jeho Variácie a fúgy (op.100 a op.132).

Všeobecne sa pre daný účel hodia aj posledné vety klasických a romantických symfónií viacerých ďalších skladateľov. Každý má právo na svoj vkus a objavovaniu sa v tomto smere medze nekladú.

Ak ste však v kritickej situácii, pri ktorej klesá vaša energia „pod bod mrazu“, rozhodne nepočúvajte Mahlera, Chopina, či iných výrazne subjektívnych skladateľov, zväčša 19. storočia. Ich diela majú iste svoju významnú hodnotu, ale pre náš zámer sú kontraproduktívne.

Ráno, – ak nemusíte nevstávajte hneď po prebudení z postele. Zahájte Nový deň niektorým z Vivaldiho, alebo Händlových koncertov TU. Po tomto štarte, už pri bežných ranných aktivitách si môžete vypočuť ďalšie skladby, napríklad Bachove Braniborské koncerty.

Po troch – štyroch dňoch hudbu striedajte a už po mesiaci zistíte, že Vaše sebavedomie stúplo. Poznávate, že ak riešite nejaký problém – a tento proces podporíte vhodnou hudbou – výsledok sa prejaví vo vašom postoji ako k okoliu tak aj k sebe samému.

Neurovedci zistili, že počúvanie tejto hudby znižuje prežívanie úzkosti až o 65%.

https://www.inc.com/melanie-curtin/neuroscience-says-listening-to-this-one-song-reduces-anxiety-by-up-to-65-percent.html

VIAC TU

Pre niekoho môže byť prínosom aj návšteva blogu:   

Strach je kŕč, keď niečo nechceme.

 

 

Ak sa však aj napriek Vášmu úsiliu ťažkosti pretrvávajú, je na mieste uvažovať o priamej podpore certifikovaným psychológom. Po konzultácii si môžete dohodnúť osobné stretnutie a na ňom tiež postup, ktorý Vám pomôže. Zoznam kvalifikovaných psychológov, registrovaných Slovenskou komorou psychológov nájdete TU.

Pramene:

Christoph Rueger b

KONDáš kniha

Jak bojovat s trémou (1)

Tréma a jak ji překonávat

ÚZKOSŤ STRACH NEISTOTA

HUDOBNÁ LEKÁRNIČKA

NOVÝ DEŇ

 Ak hľadáte vhodnú hudbu na „začiatok dňa“ – ste na správnej stránke. Pokúsime sa vám ponúknuť hudbu, ktorá nevyžaduje sústredené počúvanie, nie je doterná, možno dá podnet k zamysleniu, poskytne chuť do nového dňa a motivuje. Hudbu, ktorá vyvolá dobré pocity a silu vyrovnávať sa s realitou vašich dní.

Impresia Východ slnka Claude Monet
Claude Monet: Impresia (východ slnka)

Dnes existuje spústa ranných rozhlasových programov, ktoré ponúkajú „hudbu k vstávaniu“, „hudbu k raňajkám“, hudbu, ktorá by nás mala naštartovať a vyvolávať vyhliadky pohody, optimizmu, či úspechu. Vopred však málokedy vieme, akým slovom, komentárom, akou novou, smutnou, či tragickou správou z diania v dnešnom búrlivom svete nám spestrí, či pokazí začiatok nášho nového dňa.

Takéto riziko vám pri počúvaní tejto stránky skutočne nehrozí. Sami si môžete z našej ponuky zostaviť ranný hudobný program, opakovať ho, dopĺňať a nechať sa inšpirovať k vlastnej hudobnej réžii.

Ponúkaný výber hudby vychádza z osvedčených princípov „receptívnej muzikoterapie“. Tá, pre pohodové vstávanie doporučuje ako ideálnu predovšetkým komornú hudbu barokových majstrov. Táto hudba je harmonická, pokojne vyrovnaná, jasná, zrozumiteľná a pritom aj racionálna. To v nás umocňuje vedomie, že veci a dianie vôkol máme vo vlastných rukách a rozumieme mu.

To je predpokladom triezveho optimizmu a aktívneho prístup k zvládaniu situácií a problémov, ktoré  stoja pred nami. Žiadna prázdna sentimentalita, ani ponurá depresivita.

Galuppi Scarlati Vivaldi

Popri barokovej hudbe však nájdete v našom výbere aj časti diel mnohých ďalších skladateľov; Clauda Debussyho, Maurica Ravela, Respighiho,  W.A. Mozarta, E. H.Griega, či dokonca R. Straussa.

Sú ľudia, ktorí milujú vážnu hudbu. Sú ľudia, ktorí ju odmietajú a zatvárajú pred ňou svoje srdcia i dušu.

Je však iste aj mnoho takých, ktorí by si k nej radi našli cestu.

Tí tušia, že táto stáročiami overená múza je dar, ktorý nám uľahčuje hľadanie mieru so sebou, s inými ľuďmi, súzvuku s prírodou, s vesmírom a prozreteľnosťou.

Pri tomto hľadaní, poznávaní a objavovaní im želáme mnoho úžitku a krásnych zážitkov.

Antonio Vivaldi
Antonio Vivaldi

Pre náš účel sa ideálne hodia diela Antonia Vivaldiho. Tento majster barokovej hudby, ktorý patril k najväčším, nepriamym učiteľom mladého Bacha vytvoril takmer 400 koncertov, tzv. Concerti. Sú pomerne krátke a  nezaťažené nadbytkom romantiky, takže môžu veľmi dobre poslúžiť aj ako kulisa k „hudobným raňajkám“. V tom najlepšom slova zmysle.

Zvyčajne sú zložené z troch častí (viet), ktorých forma sa ideálne zhoduje s našim muzikoterapeutickým zámerom:

1/ svižnejšie prebudenie a pohodové oživenie

2/ krátke zamyslenie nad prichádzajúcim novým dňom

3/ podnet k pohybu a k rôznym aktivitám

 

Viac o barokovej hudbe

 

 

Hudba – balzam na dušu aj telo

Hudba – balzam na dušu aj telo

Krátky historický exkurz

Hudba Starý Egypt
Hudba Starý Egypt

Vplyv hudby na psychické stavy a správanie človeka bol od dávnych čias často objektom záujmu nielen šamanov – liečiteľov, kráľov, či ich vojvodcov, ale aj filozofov a lekárov.  Už Bájny Orfeus vraj svojím spevom a hrou na lýre tíšil zvieratá, rozveseľoval a rozplakával ľudí. Jedna z najstarších zachovalých písomných zmienok hovorí, že dcéra akkadského kráľa Sargona, Encheduanna v období sumersko-akkadskej ríše pred asi 4200 rokmi skomponovala 42 chrámových hymnov, pomocou ktorých liečila chorých. Liečenie  hudbou sa tiahne všetkými starovekými civilizáciami; Egyptom, Judeou, Čínou, ….

Staré Grécko hudba tanec
Staré Grécko hudba tanec

V Starom zákone (prvá Kniha Kráľov) sa dozvedáme o kráľovi Dávidovi, ktorý spevom a hrou na harfu vyliečil kráľa Saula z depresívnych stavov.

Dávid a Saul melancholia

V antike skúmali možnosti pôsobenia hudby; Pythagoras, Platón, Galenos či Seneca. Zväčša dospievali k názoru, že hudba je „dar bohov“ dovoľujúci hľadať súzvuk s celým vesmírom. Realistického Aristotela, tieto metafyzické možnosti hudby neočarili. Vyzdvihoval však význam uvoľnenia a katarzie, čiže emocionálneho očistenia prostredníctvom hudby či umenia vôbec. Podľa Aristotela je pri liečení hudbou dôležitejšie hudbu počúvať, než ju aktívne hrať. V tomto za zhodli s Pythagorom, ktorý sa popri hľadaní univerzálnej matematickej harmónie venoval svojím žiakom aj tak, že im svojím hlasom a hrou na lýru pomáhal každý večer zbaviť sa starostí a problémov, vyčistiť intelekt a utíšiť dušu.

Grécko FIDIA

Kým „musice“ u starých Grékov znamenalo jednotu hudby, poézie a tanca, kresťanstvo uprednostňuje spev viazaný na náboženský text. Už vo svojich začiatkoch, v rannom stredoveku, hudba zdôrazňovala text a nie zmyslový moment, v ktorom duchovenstvo tušilo nebezpečenstvo pozemskej radosti.

APOšTOL PAVOL

 V Novom zákone apoštol Pavel prikazuje kresťanom aby sa posmeľovali jeden druhého hudbou: „Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom.“ (Efezanom 5:19). Takže aj keď sa zdá, že primárny účel hudby je oslavovanie, predsa Biblia dovoľuje, aby sa hudba používala i na iné účely. Okrem toho Biblia nikde nehovorí o obmedzovaní hudobných prejavov, ani nikde nehovorí o tom, že nejaký hudobný nástroj je bezbožný.

Hoci sa obrady kresťanského náboženstva už od jeho začiatkov viazali na hudbu, kresťanstvo smerovalo k novej asketickej morálke a životnému štýlu, odmietaniu vášní a svetských pôžitkov. Preto sa odmietalo pestovanie hudby pre potešenie, ako umenie a tiež (na rozdiel od antiky) aj ako súčasti všeobecnej výchovy a kultivovania človeka.

HAANDEL mESIáš

Aj dnes sa za správnu MUSICAM SACRAM  pokladá hudba oslavujúca Boha a ktorá vyniká ušľachtilosťou foriem. Pod názvom posvätná hudba sa rozumie napr. gregoriánsky spev, polyfónna posvätná stará i moderná hudba vo svojich rozmanitých druhoch, posvätná hudba pre organ a iné nástroje prístupné v liturgii a ľudový posvätný spev čiže liturgický a nábožný. Nemožno spochybňovať, že takmer do nebeských výšin ju posielajú mnohí skladatelia, ktorí v rámci omšových liturgií  napísali nespočet skladieb Aleluja, Ave, Pax Domini, Kyrie, Glória, Agnus Dei, či  Sanktus. To, že táto hudba veriacich aj lieči, v ponímaní súčasnej muzikoterapie, nemožno spochybňovať.

Urbi et Orbi
Urbi et Orbi

Stredovek teda veľmi neprial prozaickému, nenáboženskému liečebnému účinku hudby a spevu. Zdôrazňoval ich spätosť s náboženstvom a zmysel ich účinku videl v povznášaní sa k Bohu.

Situácia sa čiastočne zmenila s nástupom renesancie. V názoroch na liečebnú moc  hudby priniesla zásadnejší obrat, hoci poznačený rôznymi  víziami, napr. astrologickými.  Ako v každej dobe sa  aj v renesancii našli lekári, filozofi a hudobníci, ktorí sa usilovali skúmať  liečivé účinky  hudby na vedeckej báze. Napríklad A. Kirchner, s ktorého menom sa spája pojem „iatromusica“. Vychádza z fyzikálnej podstaty chvenia hudobných zvukov, ktoré z chorého tela vypudzujú škodlivé látky. V rámci tejto teórie vznikla nová profesia – iatrohudobníci, ktorí používali špeciálne komponované liečivé skladby.

images (3) images (1)

 

S nástupom strohých racionálnych  prírodovedeckých postupov v  medicíne  druhej polovice 19. storočia bola muzikoterapia  odmietaná ako čosi nevedecké a šarlatánske. Objavili sa len dielčie práce, napríklad o vplyve hudby na krvný tlak a pod.

Veľký rozmach, najmä tzv. receptívnej  muzikoterapie nastáva v 2. polovici XX. storočia. Spôsobilo ho rozšírenie záznamov hudby prostredníctvom gramofónových platní, magnetofónových pásov, kaziet  a CD.

Vznikli  školy ( napr. americká, švédska, lipská), mnohé výskumné pracoviská a inštitúty zaoberajúce sa aj iným, tzv. funkčným využívaním hudby. Boli publikované rôzne teoretické koncepcie, odborné štúdie a praktické návody nielen liečebného uplatňovania hudby, ale aj v pedagogickom procese, v príprave športovcov, pri práci. Osvedčené princípy tzv. funkčného vplyvu hudby na správanie a prežívanie človeka sú stále častejšie uplatňované pri utváraní životného prostredia „enviromental music“, či pri vytváraní pozadia „bacground music“( v nemocniciach, sociálnych zariadeniach, v hoteloch, letištných halách, obchodných domoch, vo väzniciach a  inde).

V našich krajinách sa začali využívať liečebné poznatky o vplyve hudby na správanie a prežívanie človeka neskôr ako v mnohých iných krajinách Európy. Až v 70- rokoch postupne vznikajú muzikoterapuetické strediská a prvé združenia z radov psychológov, psychiatrov, liečebných pedagógov, hudobníkov, hudobných vedcov, zdravotných sestier. Spomedzi nich je vhodné spomenúť aspoň J.Schánilcovú a V Zapnera pôsobiacich v Čechách a Z. Mátejovú a S. Mašuru na Slovensku. V súčasnosti muzikoterapeutické dianie v ČR a SR významne narastá. Vznikla Slovenská asociácia muzikoterapeutov (www.muzikoterapia.eu) a tiež Muzikoterapeutická asociace České republiky (www.czmta.cz). Uskutočnilo sa niekoľko pracovných sympózií a konferencií. Muzikoterapia sa stala predmetom osnov na viacerých pedagogických a filozofických fakultách. Narastá počet zaujímavých diplomových prác zameraných na aplikovanú muzikoterapiu. Vyšlo niekoľko hodnotných pôvodných i prekladových knižných publikácií.

Medzi nimi napríklad:

Muzikoterapa pri zajakovosti
Zlatica Mátejová - Sivester Mašura, Bratislava SPN, 1980, 312 s.
Muzikoterapia
Východiska, koncepty, principy a praxe / Jaroslava Zeleiová. Praha : Portál, 2007. 254 s. [preklad slovenského originálu]. ISBN 978-80-7367-237-9
Základy muzikoterapie
Jiří Kantor – Matěj Lipský– Jana Weber a kol. Praha : Grada, 2009. 296 s. ISBN 978-80-247-2846-

Muzikoterapia – dialóg s chvením

Východiská, koncepty, princípy a praktická aplikácia / Jaroslava Zeleiová. Bratislava : VEDA – Ústav hudobnej vedy SAV, 2002. 309 s. ISBN 80-968279-6-0
Dimenzie muzikoterapie
Dimenzie muzikoterapie / Jitka Pejřimovská – Jaroslava Gajdošíková Zeleiová. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave, 2011. 220 s. ISBN 978-80-8082-331-3
Psychodynamické aspekty muzikoterapie
Hudobnopedagogické a hudobnoterapeutické súvislosti / Jaroslava Gajdošíková Zeleiová. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2012. 232 s. ISBN 978-80-8082-492-1
KANTOR, J., LIPSKÝ, M., WEBER, J., GROCHALOVÁ, K., PROCHÁZKA, T.
Základy muzikoterapie, Praha 2009
Muzikoterapie – léčivá síla hudby
Steven Halpern – Hal A. Lingerman. Bratislava : Eko-konzult, 2005. 194 s. ISBN 80-8079-044-2
Muzikoterapia
Zuzana Vitálová:, Vydala Slovenská spoločnosť Franza Schuberta, Bratislava 1999, 155 s.
Aplikovaná muzikoterapia
PhDr. Elena Amtmannová, Mgr. Eleonóra Jarošova, Mgr. Tímea Kardoshttp:, online: http://web.t-com.sk/prolp

 

 

Synergia účinku hudby a slova

Synergia účinku hudby a slova

Trio v parku - Viera Zilinčanová /www.soga.sk/
Trio v parku – Viera Zilinčanová /www.soga.sk/

 

Pri tvorbe Psychobalzamu boli základné kompozičné princípy hudby a slova podobné umeleckým žánrom (opera, opereta, muzikál). Odlišný však bol ich obsah, spôsob spracovania a samozrejme cieľ.

Podstata hlavného psychofyziologického účinku spojenia hudby a slova spočíva, v zmiernení vplyvu vmedzerených asociácií a negatívnych emócií poslucháča. Tieto vmedzerené asociácie predstavujú rôzne rušivé myšlienky, predstavy, spomienky, obavy, neistota, alebo aj pociťovanie bolesti. V mnohých prípadoch výskumného, experimentálneho overovania, dochádzalo pri optimálnom hudobno-slovnom kontrapunkte až ich blokovaniu.

Na tomto, z terapeutického hľadiska cennom blokovaní negatívnych, rušivých asociácií a emócií ma rozhodujúci podiel vhodná hudba. Táto zasahuje primárne podkôrové centrá a viac pravú mozgovú hemisféru ako ľavú. Stimuluje v nich príjemné utlmujúce pocity. Ktoré následne znižujú aktivitu šedej kôry mozgovej, čím ju pripravujú na prijatie ďalších súbežne znejúcich zvukových signálov, najme reči. Týmto spôsobom sa vytvára možnosť účinného globálneho ovplyvnenia “zasiahnutia“ oboch hemisfér a viacerých vrstiev mozgu a psychicky človeka.

Masívnosť súčasného pôsobenia hudby a slova sa prejavuje efektom synergie, ktorý nemožno považovať len za lineárny súčet dvoch činiteľov. Mnohokrát opakované merania poklesu aktivačnej úrovne organizmu človeka, poklesu jeho neuropsychickej tenzie pri vývoji Psychobalzamu to objektívne preukázali. Efekt účinku ich synergie (súzvuku) bol až o 200 % výraznejší ako tomu bolo len pri prednese štandardnej predlohy samotných predspánkových sugescií, alebo pri po počúvaní podkladovej predspánkovej hudby.

Veľmi podobné výsledky boli zaznamenané i pri aktivizačných verziách hudobno-slovných metód, vyvinutých pre potreby vrcholových športovcov.

Uvedené konštatovanie sa opierajú o objektívne merania bioelektrickej aktivity, prostredníctvom kožno-galvanického reflexu, ktorého pokles  nie je ovplyvniteľný vôľou.

Názorne to potvrdzuje typický grafický záznam časového priebehu bioelektrickej reakcie probantov:

Bioelektrická reaktivia

A/ zápis pri čítaní emotívne neutrálneho textu  B/ zápis relaxácie pri počúvaní samostatnej slovnej predlohy (interpret K. Machata) C/ zápis relaxácie pri počúvaní kompletnej hudobno-slovnej kompozície

Zreteľné „vygumovanie“ vmedzerených asociácií, prejavujúcich sa ako „kostrbatá“ krivka, vytvorilo priestor pre účinnejší vplyv súbežne znejúcich terapeutických sugescií. Ich forma a obsah sú podmienené stupňom výcviku a cieľom autogénneho tréningu. Môže to byť len dosiahnutie hlbokého uvoľnenia, zameraného na rýchle zotavenie, plynulý a neprerušovaný spánok, ale aj na posilnenie sebadôvery, rozvážnosti, chuti k aktivite, či na odvykanie nejakého zlozvyku.

Dostupné pokusy o spájanie hudby a slovných sugescií u nás i zahraničí (napr. v Nemecku, Švédsku, či  v Poľsku) bilo v čase vývoja Psychobalzamu poznamenané nižšou kvalitou nahrávok a nie vždy profesionálnou úrovňou interpretácie (prednesu). Interpretmi slovných sugescií boli totiž skoro vždy samotní lekári alebo psychológovia. Títo  síce mali mnohoročné praktické skúsenosti a istú rutinu v danej oblasti, ale aj neprimerané hlasové dispozície a malú „zručnosť“ v práci s hlasom pred mikrofónom. Uvedené nemusí byť nedostatkom v bezprostrednom kontakte s klientom, pacientom v ambulancii, rozhodne však znižuje účinnosť prejavu určenom širšej verejnosti.

Predovšetkým z tohto dôvodu sme najskôr experimentálne nahradili hlas odborníkov hlasmi profesionálnych hercov, ktorí interpretovali štandardnú predlohu relaxačného textu. Zámer vybrať hercov s „darom“ hlasu“  a mimoriadnymi interpretačnými schopnosťami sa ukázal realizovateľný už po prvých skúškach, spojených s ich odbornou konzultačnou prípravou, vrátane vlastného nácviku autogénneho tréningu. Správnosť tohto postupu, ktorý mohol vyvolať v odborných kruhoch diskusiu sa potvrdila ohlasom poslucháčov slovenského rozhlasu na experimentálne vysielanie prípravných nahrávok určených pôvodne pre letcov a vrcholových športovcov.

V daných súvislostiach je potrebné, pre prípady oponentúry takýchto projektov uviesť aj niektoré ďalšie, celkom prekvapivé  výskumné poznatky, týkajúce sa porovnania účinku priamych a reprodukovaných sugescií a využívania možností heterosugescie v autogénnom tréningu.

 

 

Možnosti heterosugescie v autogénnom tréningu

Možnosti heterosugescie v autogénnom tréningu

ReVoX-b77-mk2
ReVoX-b77-mk2

Stále dostupnejšie technické prostriedky umožňujú takmer dokonalý záznam a reprodukciu zvuku.  Celkom zákonite sa začali využívať nielen v muzikoterapii, ale aj pri nácviku autogénneho tréningu (AT).

Jeho autor, J.H. Schultz dlho zotrvával na stanovisku, že AT je funkčný a účinný len ako autosugestívna metóda. Pod vplyvom technického rozvoja však  už roku 1969 urobil istý ústupok, keď v návode k cvičeniu AT odporúča využitie heterosugescie ako pomôcky, dokonca v podobe nahrávky na gramoplatni autora G. Steawena. Dodával však, že len pri nácviku pod vedením odborného lekára.

H. Lindemann (1975) sa však i naďalej striktne pridržiava pôvodnej Schultzovej koncepcie a zastáva názor, že cvičiteľ AT má vystupovať len v roli inštruktora a konzultanta. Uprednostňuje autosugestívny výcvik, pretože vraj heterosugestívne vyvolané pocit, napr. zážitok tiaže, tepla, atď., vedú pri domácich cvičeniach k sklamaniu a ťažšie sa daria.

Iní, napr. A. Katzenstein zastavajú názor, že raz objavený zážitok pomocou heterosugescie urýchľuje a uľahčuje i domáci nácvik. Dobré skúsenosti v tomto smere uvádzajú napr. Kleinsorge, Klumbies, Panov i ďalší.

Výskum M. Bouchala, M. Kuklety, M. Robeše a Z. Sekaninovej (1975) preukázal, že výsledky simultánneho, súčasného nácviku jednotlivých cvikov AT a nácviku sukcesívneho, t. j. klasického a postupného, sa pri analogickej dobe trvania nácviku nelíšili.

Modifikácie AT došli v priebehu rokov tak ďaleko, že v praxi niektorých zdravotníckych zariadení je s úspechom  realizované tzv. globálne poňatie AT. Jeho podstata spočíva v tom, že všetkých 6 prvkov je aplikovaných počas jedného cvičenia, bez ohľadu na to, či je cvičiaci začiatočník, alebo pokročilý. Míček (1984). Domnievame sa však, že takéto skracovanie a urýchľovanie výcviku AT je vhodné iba v stacionárnych podmienkach a mal by spočívať v kombinácii dvoch individuálnych autosugestívnych cvičení a jedného heterotréningu, s možnosťou konzultácie s cvičiteľom.

V tejto súvislosti vznikali viaceré otázky, do akej miery je cesta skracovania a urýchľovania výcviku reálna a v širšej miere použiteľná. U nás, už v rokoch 1968 – 1969 urobili v tomto smere experiment S.Kratochvíl a M. Štohanzlová, tiež  S. Kratochvíl s I. Pláňavom, ktorí viedli nácvik AT prostredníctvom rozhlasu. Výsledky zhrnuli v tom zmysle, že 81% cvičiacich rozhlasových poslucháčov, bolo schopných cítiť aspoň v miernom stupni (53% úplne a silno) jednotlivé pocity už pri prvej heterosugescii. Uvedení autori konštatovali, že takéto osvojovanie aspoň elementárnych cvikov AT (v spojení s domácimi cvičeniami a kontrolnou korešpondenciou – zasielanie záznamov z domácich cvičení) možno považovať za vhodnú formu sprístupnenia AT verejnosti a za nádejný podporný faktor mentálnej hygieny.

Od týchto modifikácií bol už len krok k vyžívaniu  AT pomocou magnetofónov. V prevažnej väčšine sa k tomu využívali miere dve verzie; denná a predspánková. Na stacionároch je záznam šírený rozhlasom po drôte, alebo pri skupinovom výcviku – z magnetofónov s primeranou kvalitou a intenzitou reprodukcie.

To vedie k položeniu niektorých zásadnejších otázok týkajúcich sa  nielen osobného a osobnostného prístupu k pacientovi a ku klientovi, ale aj situačných premenných a účinnosti heterosugescií pomocou technických zariadení, v porovnaní s priamymi sugesciami.

Podľa Hoskovca (1970) viacerí zahraniční autori, vychádzajúc z klinických skúseností uvádzajú, že sugestívny hlasový prejav zaznamenaný na magnetofónovej páske pôsobí podobne ako bezprostredné sugescie. Výskumná práca J. Hoskovca, D. Svorada a O. Lanca preukázala, že takto reprodukované sugescie pôsobia rovnako ako sugescie priame.

Napriek tomu, už citovaní autori Kleinsorge a Klumbies tvrdili, že vplyv reprodukovaných sugescií  je účinný len vtedy ak sa  sugestátor a recipient osobne poznajú. Overiť toto stanovisko sa podujali S.Kratochvíl a Schauerová (1968). Ich experiment spočíval v obrátenom poradí prezentácie sugescií. Teda najprv boli probantom prehrané sugescie z magnetofónu a len potom došlo k osobnému kontaktu so sugestátorom a priamym  sugesciám. Výsledok ich pokusu nedovolil zamietnuť nulovú hypotézu, čo svedčí pre predpoklad, že je ľahostajné, či hlas sugestátora vychádza z magnetofónu, alebo pochádza od prítomnej osoby. Za predpokladu, že hlavné charakteristiky prednesu, t. j. tempo, intonácia reči sú primerané a rovnaké. Je vhodné uviesť, že k tým istým, možno trochu prekvapivým a diskutabilným záverom došli nezávisle, o niečo neskôr aj americkí výskumníci T.X. Barber a D. S. Calverey (1974).

 

PSYCHOSIESTA

PSYCHOSIESTA  imaginatívna hudobno-slovná relaxácia je inšpirovaná prvkami vyššieho stupňa autogénneho tréningu.

Vznikla za konzultačnej podpory Prof. PhDr. Stanislava Kratochvíla, CSc. a PhDr. Evy Borzovej, Csc.. Interpretom imaginatívneho a relaxačného textu v slovenčine bol Július Hvozdík, hlásateľ  Československého rozhlasu – Bratislava. 

headphone woman
PSYCHOSIESTA imaginatívna relaxácia

audio ukážka strednej častiheadphone grenn

V tejto nahrávke boli použité výňatky zo skladieb: Neil Diamonda, Pink Floyd, Jeana Michela Jarreho, Johanna Pachelbela a Franka Schmidta.

Nahrávka vznikla v roku 1987.

Ilustratívna ukážka z filmu Gravitácia

 

Sandra Bullock , ilustratívna ukážka z filmu Gravitácia

 

PSYCHOSIESTA imaginatívna relaxácia
PSYCHOSIESTA 1
PSYCHOSIESTA imaginatívna relaxácia
PSYCHOSIESTA 2

 

Pohľad na matičku Zem. Priamy prenos z vesmírnej stanice ISS

PSYCHOGÉNNA AKTIVÁCIA

Psychogénna aktivácia 

Musical spektrum

headphone

ukážka - úvodná časť

Nahrávka  bola pôvodne vyvinutá  na zdokonalenie psychologickej prípravy vrcholových športovcov na OH v roku 1980.

Hudobno-slovná nahrávka bola realizovaná v súčinnosti s Prof. PhDr. Milošom MACHAČOM, DrSc. a Doc. MUDr. Helenou MACHAČOVOU, CSc. na báze Relaxačne aktivačnej metódy (RAM).

Interpretom inštruktážneho textu v češtine bol Ladislav CHUDÍK.  Text  a žáner podkladovej hudby navrhol prof. M. Machač.

Výber hudby, technická realizácia a réžia nahrávky: PhDr. Milan Kožiak, psychológ Československého rozhlasu v Bratisave. 

V tejto nahrávke boli použité vzácne hudobné záznamy z diela J.S.Bacha interpretované Albertom SCHWEITZEROM, na jeho „civilnom“ organe, ktorý vzal so sebou do nemocnice  v africkom Lambaréne.

Scchweitzer organ
Albert Sweitzer hrá na svojom „mobilnom“ organe

Schweitzer orgam2

Maestro Chudík
Maestro Chudík